Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoE/48/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: H., s.r.o., so sídlom H. XX, T., IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Advocate s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: E. T., bytom P. cesta XX/XX, H., o vymoženie 1.154,11 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 19. júla 2016, č.k. 15Er/1853/2015 - 22, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD., trovy exekúcie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom spísaným do zápisnice u súdneho exekútora dňa 11.03.2015 domáhal proti povinnému vykonania exekúcie za účelom vymoženia sumy 1.154,11 Eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. sp.zn. SR 00067/14 zo dňa 03.11.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.12.2014 a vykonateľnosť dňa 29.12.2014. Súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. dňa 04.09.2015. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 39 ods. 4, § 243f ods. 1, 4, 5, 6, § 57 ods. 2 Exekučného poriadku. Keďže oprávnený návrh na vykonanie exekúcie do 22.01.2016 nedoplnil, súd exekúciu v zmysle § 57 ods. 2, § 243f ods. 5 Exekučného poriadku zastavil. Nakoľko súd zastavil konanie, v zmysle ust. § 262 ods.1 CSP, ktorý je vo vzťahu k Exekučnému poriadku lex generalis, rozhodoval o nároku na náhradu trov konania. V zmysle ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku potom zaviazal na náhradu trov konania oprávneného, nakoľko tento zavinil zastavenie exekúcie tým, že v zákonom stanovenej lehote nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie. Súd dodal, že po právoplatnosti uznesenia súd v zmysle ust. § 262 ods. 2 rozhodne o výške náhrady trov konania.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote, prostredníctvom právneho zástupcu, odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. Uznesenie súdu prvej inštancie považoval za nepreskúmateľné. Mal za to, že v danom prípade nie je potrebné rozhodovať o pokračovaní, resp. zastavení exekúcie, nakoľko povinný je živnostníkom, čo vyplýva zo zmluvy o úvere, v ktorej je uvedené IČO povinného. Povinný mal v čase uzatvorenia zmluvy živnostenskú činnosť aktívnu a keďže § 39 ods. 4 Exekučného poriadku hovorí o fyzickej osobe, ustanovenie § 243f Exekučného poriadku sa na predmetný prípad nevzťahuje. Uviedol, že hlavný kauzálny vzťah v danej veci nie je vzťahom spotrebiteľským, nakoľko povinný pri uzatváraní zmluvy a vystavení zmenky vystupoval ako podnikateľ. Zastával názor, že novela Exekučného poriadku týkajúca sa doplnenia návrhov na vykonanie exekúcie v exekučných konaniach, ktoré sa vykonávajú na podklade zmenky, sa vzťahuje na konania voči povinným, ktorí sú spotrebiteľmi.

3. K odvolaniu oprávneného vyjadrenie písomne podané nebolo.

4. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 z týchto dôvodov:

5. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie spísanom pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým dňa 11.03.2015 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému o vymoženie sumy 1.154,11 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. sp.zn. SR 00067/14 zo dňa 03.11.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.12.2014 a vykonateľnosť dňa 29.12.2014. Poverenie bolo súdnemu exekútorovi vydané dňa 04.09.2015.

6. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

7. Podľa § 243f ods. 1, 4, 5 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

8. Dňa 23.12.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým bol novelizovaný Exekučný poriadok a s ním aj prechodné ustanovenie § 243f ods. 1, ktoré explicitne uložilo oprávnenému povinnosť v lehote 30 dní odo dňa účinnosti t.j. do 22.01.2016 doplniť návrh na vykonanie exekúcie o opis rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným a pripojiť o tom dôkazy (§ 39 ods. 4 Exekučného poriadku), a to aj v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona. Nedoplnenie návrhu v 30 dňovej lehote zakladá povinnosť exekučného súdu zastaviť exekúciu v zmysle § 243f ods. 5 Exekučného poriadku.

9. V danom prípade došlo zavinením oprávneného k márnemu uplynutiu 30 dňovej lehoty upravenej v § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, keďže doplnenie návrhu oprávnený súdnemu exekútorovi v uvedenej lehote nedoručil. Súd prvej inštancie nemohol teda postupovať inak, než exekúciu podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku zastaviť. V danom prípade ide totiž o zákonnú lehotu, ktorú nie je možné predlžovať a ani odpustiť jej zmeškanie.

10. V súvislosti s vyššie uvedeným odvolací súd poukazuje na zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt" t.j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou.

11. K tvrdeniu oprávneného, že v danej veci povinný pri uzatváraní zmluvy nemal postavenie spotrebiteľa, pretože zmluvu uzatváral ako podnikateľ odvolací súd po preskúmaní veci uvádza, že účel poskytnutých peňažných prostriedkov na podnikanie nebol v konaní spoľahlivo preukázaný. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť - resp. nie je len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie odberateľa a aký konkrétny súvis s takýmto povolaním či predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. Oprávnený (ako veriteľ) nepredložil dôkazy, ktoré by dostatočne relevantným spôsobom

preukazoval, že predmetný vzťah vyplývajúci zo zmluvy o úvere nie je vzťahom spotrebiteľským. S poukazom na interpretačné ust. § 54 Občianskeho zákonníka je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmluvy výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, t.j., že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, je na oprávnenom (ako veriteľovi).

12. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 potvrdil, pretože ho považoval za vecne správne.

13. Toto uznesenie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .