Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoE-726-2016.pdf
PDF · 95.89 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoE/726/2016
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Rizmana a členov senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému: I. H., nar. XX.X.XXXX, XXX XX I., o vymoženie 354 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, Bratislava, pod EX 4944/2014, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 23.2.2016 č.k. 11Er/258/2014-25 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Stranám n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil.
2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie domáhal od povinného vymoženia svojej pohľadávky na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 12018/11 zo dňa 5.4.2012. Súd prvej inštancie poverením zo dňa 30.6.2014 poveril súdneho exekútora na vykonanie exekúcie. Záväzok povinného vyplýval zo zmluvy o úvere č. 900301009 zo dňa 17.2.2011 uzavretej medzi účastníkmi konania, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 200 eur. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 39 ods. 4, § 44 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. m/, § 243f ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 40 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 52 ods. 1,2, 3,4, § 53 ods. 1, 2, 5 Občianskeho zákonníka, § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách, § 4 ods. 7 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. Zákona zmenkového a šekového a uviedol, že oprávnenému vznikla povinnosť ex lege doplniť návrh na vykonanie exekúcie o rozhodujúce skutočnosti, ktoré sa týkajú vlastného vzťahu s povinným a tieto tvrdenia preukázať. V prípade, že rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom bolo vydané v spotrebiteľskom spore a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, vzniká súdu povinnosť exekúciu zastaviť (ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku). Oprávnený podaním zo dňa 21.1.2016 doplnil svoj návrh na vykonanie exekúcie. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku bolo zistené, že účastníci uzavreli dňa 17.2.2011 zmluvu o úvere, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver. Súd posúdil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania a dospel k záveru, že sa jedná o vzťah spotrebiteľský. V prejednávanej veci mal za nepochybné, že povinný bol v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľom, pretože nebolo preukázané, že by pri uzavieraní zmluvy konal v rámci predmetu svojho povolania, ani zamestnania či inej podnikateľskej činnosti. Ďalej súd uviedol, že v predloženej rozhodcovskej zmluve sa nachádzala rozhodcovská doložka, ktorú súd prvej inštancie vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve (§ 53 OZ). Podľa
tejto doložky sa strany dohodli na riešení vzájomných sporov pred rozhodcovským súdom. Súd prvej inštancie poukázal na to, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dohodnutá so spotrebiteľom a tento nemal možnosť obsah rozhodcovskej doložky ani zmluvy nijakým spôsobom ovplyvniť. S poukazom na ustanovenie § 53 ods. 1 OZ posúdil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Rozhodcovským rozsudkom bolo povinnému uložené zaplatiť oprávnenému (žalobcovi) uplatnenú sumu s príslušenstvom na základe predloženej vyplnenej blankozmenky zo dňa 17.2.2011 a nahradiť trovy rozhodcovského konania. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie zistil, že zmluva o úvere obsahovala niekoľko neprijateľných podmienok a exekučný titul- rozhodcovský rozsudok zaväzoval účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je právom nedovolené a odporuje dobrým mravom. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a rozhodcovský rozsudok vydaný v takom konaní je nespôsobilým exekučným titulom, preto exekúciu zastavil a boli tu dôvody na zastavenie predmetnej exekúcie aj v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku. O trovách exekúcie rozhodne súd po právoplatnosti tohto uznesenia.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal z dôvodu podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a), b), f) O.s.p.. Uviedol, že odmieta posúdenie postavenia povinného ako spotrebiteľa. Dňa 17.2.2011 uzavrel s povinným zmluvu o úvere č. 900301009, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver na účel povolania, pričom povinný v zmluve o úvere uviedol aj osobitne podpísal, že poskytované peňažné prostriedky sú na uvedený účel. Je teda potrebné vychádzať z toho, že informácie uvedené povinným sú pravdivé. Pre právnu kvalifikáciu povahy poskytnutého úveru je úplne postačujúci prejav vôle uvedený v zmluve. Skutočnosť na čo konkrétne povinný následne poskytnutý úver využil nie je podstatné. Zastával názor, že povinný nepreukázal, že v čase podpisu zmluvy mu patrilo postavenie spotrebiteľa. Zmluvu o úvere nie je možné podriadiť pod režim spotrebiteľských úverov. Oprávnený na podporu svojej argumentácie citoval z rozhodnutí všeobecných súdov SR a poukázal aj na rozsiahlu európsku judikatúru. Ďalej uviedol, že v konaní, v ktorom bolo vydané rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, nebolo možné prihliadnuť na ustanovenie § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch z dôvodu zákazu zabezpečiť splnenie dlhu zo spotrebiteľského úveru zmenkou, ktorá bola ustanovená v § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. od 1.1.2011 do 30.4.2014 (t.j. 40 mesiacov) a jedinou sankciou za jej porušenie bola zodpovednosť veriteľa za škodu vzniknutú porušením nemožnosti zabezpečiť splnenie dlhu zo spotrebiteľského úveru zmenkou veriteľom. V zmenkovom konaní až do 22.12.2015 nebol súd oprávnený ex offo prihliadať na okolnosti, ktoré sa zakladali na in personam vzťahoch medzi zmenkovým veriteľom a zmenečníkom. Dodatočná povinnosť prihliadnuť na neprípustnosť použitia zmenky, ak nebola súdu uložená takáto procesná povinnosť v čase konania o zmenkovom úroku, ako je od 1.1.2016 stanovená, je vo vzťahu k právoplatným rozhodnutiam o zmenkových nárokoch prejavom porušenia ústavnej zásady ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere, nepochybne pravou retroaktivitou, pretože sa spätne zasahuje do už priznaných nárokov. Rozhodcovský súd v konaní o zmenkovej pohľadávke nemohol prihliadnuť na neprípustnosť použitia zmenky na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľského úveru, keďže povinný námietku náhrady škody vzniknutej v dôsledku porušenia povinnosti nepoužívať zmenku na zabezpečenie dlhu zo spotrebiteľského úveru neuplatnil (§ 17 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z.). Zákaz zmenky nemôže spôsobiť jej nevykonateľnosť, keďže zmenka je cenný papier a jej vznik, aj keď je zakázaný nemožno poprieť. Ak súd nezistil neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nemôže brániť výkonu práva zo zmenky. Uviedol, že aj keby zistil neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, opäť do 22.12.2015 na túto okolnosť musel upozorniť zmenkový dlžník námietkou. Uviedol, že rozhodcovská doložka v úverovej zmluve je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania, preto rozhodcovská zmluva nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Zdôraznil, že uzavretie zmluvy o úvere nebolo podmienené uzavretím rozhodcovskej zmluvy, ktorá je individuálne dojednanou zmluvnou podmienkou. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť.
4. Súdny exekútor a povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili, odvolanie bolo doručené súdnemu exekútorovi dňa 5.9.2016.
5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ďalej len „C.s.p.“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, prejednal odvolanie podľa § 379, § 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o také odvolanie, na prejednanie
ktorého je podľa § 385 C.s.p. potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
6. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia, na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:
7. V prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava, sp. zn. SR 12018/11 zo dňa 5.4.2012, vydaný rozhodcom JUDr. Michalom Rašlom. Tento rozsudok zaväzoval povinného zaplatiť sumu 354 eur, spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 354 eur od 20.8.2011 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 354 eur od 3.11.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 154,15 eur. Právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská doložka k zmluve o úvere č. 900301009 uzavretej dňa 17.2.2011 medzi oprávneným a povinným.
8. Vychádzajúc z právnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku je zrejmé, že exekučný súd je povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, a to v každom štádiu vedenia exekúcie, na návrh účastníka konania, alebo aj bez takéhoto návrhu a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj primerane procesne zareagovať.
9. Predovšetkým je povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého je exekúcia vykonávaná, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanoveniu § 41 Exekučného poriadku. Skutočnosť, že exekučný súd je oprávnený skúmať, či sú splnené predpoklady exekúcie v každom štádiu exekučného konania, vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR z 9.12. 2010, sp. zn. II. ÚS 545/2010-15.
10. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
11. Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ( 3 Cdo 122/2011, 6 Cdo 135/2012, 6 Cdo 1/2012).
12. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že zmluva o úvere č. 900300749 zo dňa 11.10.2010 je spotrebiteľskou zmluvou a zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
13. Nemožno súhlasiť s odvolacou námietkou oprávneného, že rozhodcovskú doložku si účastníci konania dojednali platne v samostatnej rozhodcovskej zmluve.
14. Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3 (§ 4 ods. 1 až 3 Zákona o rozhodcovskom konaní).
15. V čl. 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru je zakotvené, že veriteľ, dlžník a ručiteľ (zmluvné strany) prejavili vôľu využiť mimosúdne inštitúty riešenia sporov vznikajúcich z tejto zmluvy o úvere a zaviazali sa pred rozhodnutím sporu v konaní pred rozhodcovským súdom využiť mediáciu. Preto sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, budú riešené pred Mediačným centrom, registrovaným na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, zriadenom a vedenom spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava.
16. Podľa Štatútu Mediačné centrum, zriadené a vedené o spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, je centrom pre výkon činnosti mediátorov zapísaných v zozname mediátorov vedenom Mediačným centrom podľa zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii a Štatútu mediačného centra. Cieľom Mediačného centra je riešiť existujúci spor medzi jeho stranami, ktorý vznikol alebo vznikne z ich zmluvného alebo iného právneho vzťahu, majúci základ v občianskom, rodinnom, pracovnom alebo obchodnom práve, a tak predchádzať konaniu na všeobecnom súde. 17. Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava zriadila aj Stály rozhodcovský súd ako rozhodcovský súd pre rozhodovanie majetkových sporov podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ktorého sídlom je Karloveské rameno 8, Bratislava. Podľa Štatútu tohto Stáleho rozhodcovského súdu rozhodcovský súd na základe písomnej rozhodcovskej zmluvy, ktorá môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve, rozhoduje majetkové spory vzniknuté z tuzemských a z medzinárodných občianskoprávnych a obchodnoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike. Rozhodcovský súd rozhoduje len majetkové spory, ktoré by v konaní pred všeobecným súdom mohli skončiť súdnym zmierom. 18. Z uvedeného vyplýva, že len rozhodcovský súd má právo rozhodovať veci podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.
19. V predmetnej veci rozhodcovská doložka nie je súčasťou zmluvy o úvere, nie je zakotvená ani vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru a oprávnený nepredložil ani písomnú rozhodcovskú zmluvu uzavretú s povinným. Za rozhodcovskú doložku nemožno považovať dohodu strán, že prípadné spory zo zmluvy o úvere budú riešiť pred Mediačným centrom, ktorého cieľom je predchádzať súdnym konania, nie vo veci rozhodnúť vykonateľným rozhodnutím. To znamená, že neexistuje písomná dohoda účastníkov konania, podľa ktorej na prejednanie a rozhodnutie ich sporu zo zmluvy o úvere je oprávnený rozhodcovský súd.
20. Za rozhodcovskú doložku nemožno považovať ani znenie dohody zmluvných strán v druhej vete článku 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru - “pred rozhodnutím sporu v konaní pred rozhodcovským súdom“, pretože takáto dohoda je len súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úveru, rozhodcovská doložka teda nebola individuálne dojednaná a v podstate splynula s ďalšími obchodnými podmienkami oprávneného. Predpokladom platnosti rozhodcovskej doložky je, že bola dojednaná v písomnej forme. Písomná forma je zachovaná, ak je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami. V posudzovanej veci však všeobecné podmienky poskytovania úveru neboli zmluvnými stranami podpísané, preto z nich nemožno vyvodiť záver, že obsahujú nepochybný prejav vôle účastníkov zmluvy o úvere, že s rozhodcovskou doložkou sú oboznámení a súhlasia s ňou.
21. Vzhľadom na to, že rozhodcovský súd môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ustanovením § 3 zákona č. 244/2002 Z. z. uzatvorená platná rozhodcovská zmluva, potom bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.), akýkoľvek rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre exekučné konanie. Pre vykonanie exekúcie v danej veci teda chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul.
22. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
23. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
24. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam odvolací súd dospel k záveru, že sú naplnené všetky podmienky stanovené v hypotéze § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, a síce rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, a zároveň rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Preto súd prvej inštancie v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami dôvodne exekúciu zastavil.
25. Podľa § 57 ods. 1, písm. m) Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
26. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie vydané dňa 23.2.2016 odvolací súd považuje za správne, pretože bolo vydané po 23.12.2015, teda po nadobudnutí účinnosti novely Exekučného poriadku - zákonom č. 438/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok a niektoré zákony, vrátane Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie vychádzal z platnej právnej úpravy v čase rozhodovania o zastavení exekúcie.
27. Uvedená novela Exekučného poriadku podľa dôvodovej správy má vo zvýšenej miere ochrániť práva povinných ako spotrebiteľov v exekučnom konaní keď boli zaviazaní na plnenie zo zmenky a v základnom konaní podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
28. Tým, že súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil exekúciu pre neplatnú rozhodcovskú doložku, táto novela - zákon č. 438/2015 Z.z. nemá vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, pretože súd prvej inštancie prihliadal na neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a oprávnený už v návrhu na vydanie rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, uviedol, že uplatnený nárok zo zmenky vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a oprávnený predložil rozhodcovskému súdu, aj exekučnému súdu spotrebiteľskú zmluvu, ktorú zabezpečovala predmetná zmenka a exekučný súd v napadnutom uznesení prihliadal na neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, čím bol naplnený účel uvedenej novely Exekučného poriadku - ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, podľa § 243f ods. 2 Exekučného poriadku.
29. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t. j. vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Vzhľadom na uvedené neboli splnené podmienky na vykonanie exekúcie, preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď zastavil exekúciu.
30. Pre rozhodnutie o odvolaní oprávneného bolo podstatné posúdenie rozhodcovskej zmluvy a rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, preto sa odvolací súd ďalšími odvolacími dôvodmi oprávneného nezaoberal.
31. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku vecne správne, preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie.
32. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že stranám nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.
33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 C.s.p. dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 425 C.s.p. dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).
V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).