Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/6/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach ako správny súd (ďalej len „súd") v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Valérie Mihalčínovej v právnej veci žalobcu: K.. N. J., N.W. XXXX/X, J., práv. zast.: KubalaLegal s.r.o., advokátska kancelária, Mlynárska 16, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 104245263/2016 zo dňa 07.11.2016, takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 07.11.2016 č. 104245263/2016 a v r a c i a vec žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného uvedeným v záhlaví tohto rozsudku žalovaný podľa ust. § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správne daní (ďalej len „“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 09.09.2016, ktorým bola podľa ust. § 155 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku uložená pokuta vo výške 60,- eur za nesplnenie registračnej povinnosti v lehote do 31.08.2016 ustanovenej podľa § 49a ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný argumentoval nasledovne: „Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky preskúmalo odvolaním napadnuté rozhodnutie Daňového úradu Košice v rozsahu uvedenom v ustanovení § 74 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Daňový subjekt K.. N. J., N. XXXX/X, XXX XX J., IČO XXXXXXXX, DIČ XXXXXXXXXX (ďalej len „daňový subjekt“), podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie zo dňa 29.09.2016 (doručené Daňovému úradu Košice dňa 10.10.2016), proti rozhodnutiu Daňového úradu Košice (ďalej len „správca dane“) č. XXXXXXXXX/ XXXX zo dňa 09.09.2016, ktorým mu bola uložená pokuta za nesplnenie registračnej povinnosti podľa § 49a ods. 2 zákona č. 595/2003Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov“). Daňový subjekt v podanom odvolaní uviedol, že dňa 11.07.2016 začal prenajímať nehnuteľnosť ako daňový subjekt. V zmysle § 49a ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, bol teda povinný požiadať správcu dane o registráciu v lehote do 31.08.2016. Žiadosť o registráciu na príslušnom tlačive odoslal poštou dňa 26.08.2016 (ohľadne tejto skutočnosti predložil doklad - kópiu podacieho lístka, ktorý tvorí prílohu odvolania), t. j. v lehote podľa § 49a ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Nakoľko žiadosť o registráciu bola odovzdaná na poštovú prepravu dňa 26.08.2016 (čo vyplýva nielen z pečiatky podacej pošty na obálke, ale aj z priloženého potvrdenia), daňový subjekt považuje lehotu na registráciu uvedenú v ustanovení § 49a ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov za dodržanú. Vzhľadom na znenie ustanovenia § 27 ods. 5 Daňového poriadku nie je tvrdenie správcu dane o oneskorenej žiadosti na registráciu dňa

02.09.2016 pravdivé a uloženie pokuty nie je dôvodné. Na základe vyššie uvedených skutočností a kópie podacieho lístka v prílohe, žiada daňový subjekt o zrušenie odvolaním napadnutého rozhodnutia č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 09.09.2016, a to v celom rozsahu. Prílohou odvolania je Einlieferungsbeleg/ Quittunng (podací lístok - kópia), Sendungsnummer W. s poznámkou, že v Nemeckej spolkovej republike sa na podacom lístku neuvádza adresát zásielky, ale len číslo zásielky W., a to z dôvodu ochrany osobných údajov. Preto je potrebné overiť uvedené číslo zásielky a dátum jej odoslania. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky po preskúmaní v odvolaní uvedených skutočností zistilo tento skutkový stav: Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku sa pri správe daní postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Podľa § 154 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku, správneho deliktu sa dopustí ten, kto nesplní registračnú povinnosť v ustanovenej lehote. Podľa § 155 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku, správca dane uloží pokutu od 60 eur do 20 000 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. b). Podľa § 27 ods. 5 Daňového poriadku, lehota je zachovaná, ak je v posledný deň lehoty vykonaný úkon u správcu dane alebo podanie odovzdané na poštovú prepravu alebo prijaté elektronickými prostriedkami. V zmysle ustanovenia § 49a ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o daní z príjmov, je fyzická osoba, ktorá nie je registrovaná podľa odseku 1, povinná v lehote do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom na území Slovenskej republiky začala vykonávať inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo v ktorom na území Slovenskej republiky prenajala nehnuteľnosť okrem pozemku, požiadať správcu dane o registráciu. Nakoľko daňový subjekt začal prenajímať nehnuteľnosť 11.07.2016, v zmysle § 49a ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, bol povinný požiadať správcu dane o registráciu v termíne do 31.08.2016. Z predloženého spisového materiálu vyplynulo, že podkladom pre uloženie pokuty bola skutočnosť, že správcovi dane bola žiadosť o registráciu daňového subjektu doručená oneskorene, dňa 02.09.2016 (podľa pečiatky daňového úradu na žiadosti o registráciu). Daňový subjekt tvrdí, že žiadosť o registráciu podal na poštovú prepravu dňa 26.08.2016, teda v zákonom stanovenej lehote a ako dôkaz priložil kópiu podacieho lístka nemeckej pošty (číslo zásielky W.), na ktorom je uvedený dátum prijatia zásielky 26.08.2016 a dokument o sledovaní zásielky A.. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky po preskúmaní spisového materiálu zistilo, že predložené potvrdenie o podaní zásielky na pošte v Spolkovej republike Nemecko, rovnako ako aj dokument o sledovaní zásielky A., neobsahujú údaj o tom, kto je odosielateľom a kto je adresátom predmetnej zásielky, a komu bola táto zásielka dňa 02.09.2016 doručená. Predložením týchto dôkazov daňový subjekt hodnoverne nepreukázal, že zásielka, ktorá bola podaná na pošte v Spolkovej republike Nemecko dňa 26.08.2016, obsahovala žiadosť o registráciu daňového subjektu adresovanú správcovi dane, a že si tak daňový subjekt splnil svoju registračnú povinnosť podaním odovzdaným na poštovú prepravu (v zmysle § 27 ods. 5 Daňového poriadku) v lehote podľa § 49a ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky zo spôsobu spracovávania daňových dokumentov správcom dane a na základe pečiatky a evidenčného čísla s čiarovým kódom (barkód) správcu dane na žiadosti o registráciu daňového subjektu (ev. č. X/XXXXXXXX/XXXX) zistilo, že predmetná žiadosť o registráciu daňového subjektu nebola správcovi dane doručená prostredníctvom poskytovateľa poštových služieb. Z týchto zistení vyplýva, že daňový subjekt nesplnil povinnosť požiadať správcu dane o registráciu v zákonom stanovej lehote, t. j. dopustil sa správneho deliktu nesplnenia registračnej povinnosti v ustanovenej lehote podľa § 154 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku. Na základe uvedených skutočností Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky konštatuje, že dôvody uvedené v odvolaní nepreukazujú neodôvodnenosť uloženia pokuty a námietka ohľadne splnenia registračnej povinnosti v zákonom ustanovenej lehote podaním odovzdaným na poštovú prepravu v zmysle § 27 ods. 5 Daňového poriadku je neopodstatnená. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, vzhľadom na kogentný charakter ustanovenia § 155 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku a uvedenú skutočnosť, že daňový subjekt svoju registračnú povinnosť nesplnil v zákonom stanovenej lehote, považuje uloženie pokuty za správne a v súlade s citovanými ustanoveniami platných právnych predpisov. Správca dane uložil pokutu vo výške 60,00 eur, t. j. na dolnej hranici zákonom stanoveného rozpätia, pričom pri ukladaní pokuty prihliadol podľa § 155 ods. 4 Daňového poriadku na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu. Na základe vyššie uvedených dôvodov Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodlo tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia.“ Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 18.11.2016.

2. Včas podanou žalobou, podanou osobne na podateľni Krajského súdu v Košiciach dňa 17.01.2017, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného uvedeného v záhlaví tohto rozsudku a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. V žalobe žalobca citujúc na jeho vec sa vzťahujúce zákonné ustanovenia a poukazujúc na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 23S/16/01 argumentoval

nasledovne: „Žalobca považuje postup žalovaného pri rozhodovaní o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Daňového úradu č. XXXXXXXXX/XXXX za nesprávny, vykonané dokazovanie ktoré viedlo k vydaniu rozhodnutia FR SR č. 104245752/2016 za nedostatočné a závery ku ktorým správny orgán v rámci tohto dokazovania dospel za nesprávne, v dôsledku čoho žalobca považuje rozhodnutie FR SR č. 104245752/2016 za nezákonné a vychádzajúce z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Žalobca svoju žalobu odôvodňuje v nasledovnom rozsahu: S odvolaním sa na vyššie uvádzané skutkové okolnosti a citovanú právnu úpravu aplikovateľnú na situáciu žalobcu bol žalobca v súlade s ust. § 49a ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. povinný požiadať správcu dane o registráciu v lehote do 31.08.2016. Žiadosť o registráciu podľa ust. § 49a ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. žalobca odovzdal na poštovú prepravu dňa 26.08.2016 v Nemeckej spolkovej republike, čo žalobca preukázal v odvolaní proti rozhodnutiu Daňového úradu č. XXXXXXXXX/XXXX prostredníctvom kópie potvrdenia o odoslaní zásielky Einlieferungsbeleg/Quittung (podací lístok), Sendungsnummer (číslo zásielky) W., zo dňa 26.08.2016. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nedisponoval (a v súčasnosti nedisponuje) obálkou, v ktorej bola doručená správcovi dane predmetná žiadosť žalobcu o registráciu podľa ust. § 49a ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z., žalobca na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení uvádzaných v tomto odvolaní súčasne navrhol žalovanému ako dôkaz vykonať porovnanie čísla zásielky uvedeného na obálke doručenej správcovi dane obsahujúcej žiadosť o registráciu s číslom obsiahnutým na podacom lístku predloženom žalobcom ako dôkaz v predmetnom odvolaní (Kópia podacieho lístku - Einlieferungsbeleg/Quittung, s číslom zásielky - Sendungsnummer W.). Žalobca považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že v Nemeckej spolkovej republike, na rozdiel od Slovenskej republiky, sa na podacom lístku neuvádza odosielateľ a ani adresát zásielky, a to z dôvodu ochrany osobných údajov. Preto jediným verifikačným údajom, prostredníctvom ktorého je možné overiť totožnosť zásielky podľa podacieho lístka, je číslo zásielky uvedené na obálke doručenej správcovi dane a jeho porovnanie s číslom na podacom lístku. Na tieto skutočnosti upozornil žalobca žalovaného v odvolaní proti rozhodnutiu Daňového úradu č. XXXXXXXXX/XXXX. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia FR SR č. 104245752/2016, žalovaný bez uvedenia akýchkoľvek dôvodov tento rozhodujúci dôkaz nevykoval a pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Daňového úradu č. XXXXXXXXX/XXXX sa obmedzil len na formálne posúdenie dôkazov predložených žalobcom. Žalobca je toho názoru, že rozdielnosť formy podacieho lístka, ktorý žalobca ako dôkaz predkladá na preukázanie svojich tvrdení, ktorá súčasne vyplýva z odlišnej právnej úpravy platnej v Nemeckej spolkovej republike, nemôže byť dôvodom pre nepriznanie právnych účinkov právneho úkonu žalobcu (podanie žiadosti o registráciu podľa ust. § 49a ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. na poštovú prepravu dňa 26.08.2016 v Nemeckej spolkovej republike). Už aj pri použití základných zásad logiky je zjavný omyl žalovaného, ktorý pri posudzovaní včasnosti splnenia registračnej povinnosti hovorí o tom, že správcovi dane bola žiadosť o registráciu „doručená“ dňa 02.09.2016, pričom v ust. § 27 ods. 5 o hovorí o „odovzdaní zásielky na poštovú prepravu“. Z uvedených pojmov vyplýva, že medzi odovzdaním zásielky a jej doručením vzniká časová medzera, ktorá je odôvodnená potrebou fyzického presunu zásielky od odosielateľa jeho príjemcovi prostredníctvom poštových služieb a poštovým poriadkom v tej ktorej krajine. Čiže žalovaný nesprávne vychádzal z dátumu, kedy mu bola doručená zásielka, pričom mal prihliadať na dátum, kedy bola predmetná zásielka odovzdaná na poštovú prepravu. Ak teda bola zásielka žalovanému fyzicky doručená dňa 02.09.2016, tak z toho jednoznačne vyplýva, že zásielka musela byť odovzdaná na poštovú prepravu pred uvedeným dátumom (t. j. 01.09.2016 a skôr), o to s väčším časovým predstihom, keďže išlo o doručovanie z Nemeckej spolkovej republiky. Žalobca na preukázanie správnosti svojich tvrdení priložil k odvolaniu proti rozhodnutiu Daňového úradu č. XXXXXXXXX/XXXX taktiež Potvrdenie o sledovaní zásielky A. č. W., z ktorého vyplýva nasledovný pohyb zásielky, ktorá obsahovala žiadosť o registráciu daňového subjektu: Po, 29.08.16 17:01 Slovakia: Zásilka dorazila do cílové zeme. St, 31.08.16 08:30 Slovakia: Zásilka je pripraveno ve schránce príjemce k vyzvednutí. Príjemce byl obeznámen. Pá, 02.09.1612:11 Slovakia: Zásilka byla úspešne dorucena. Z vyššie uvedeného dokumentu teda vyplýva, že predmetná zásielka bola v dispozičnej sfére správcu dane už dňa 31.08.2016, o čom bol správca dane aj oboznámený. Žalobca je s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti názoru, že tvrdenie žalovaného, podľa ktorého žalobcom (v odvolaní) predložené dokumenty neobsahujú údaje o tom kto je odosielateľom a kto adresátom zásielky, v dôsledku čoho žalobca hodnoverne nepreukázal, že zásielka podaná na pošte v Nemeckej spolkovej republike dňa 26.08.2016 obsahovala žiadosť o registráciu daňového subjektu adresovanú správcovi dane a že si tak žalobca splnil svoju registračnú povinnosť v lehote podľa § 49a ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z., vychádza z nesprávne a nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, a preto ako podklad pre vydanie napadnutého rozhodnutia neobstojí. Žalovaný nesúhlasí ani s tvrdením žalovaného o tom, že predmetná žiadosť o registráciu nebola doručená prostredníctvom poskytovateľa poštových služieb,

nakoľko sa toto tvrdenie nezakladá na pravde. Žalobca odovzdal žiadosť o registráciu na poštovú prepravu na pobočke A. N. O. v meste K., ktorá je poskytovateľom poštových služieb v Nemeckej spolkovej republike. Pre uvedenú spoločnosť sa používa aj názov A. N. A., nakoľko v roku 2002 bola spoločnosť A. prevzatá koncernom A. N., a A. je teda jednou z dcérskych spoločností tohto koncernu. Doručovanie zásielok a balíkov teda v Nemeckej spolkovej republike zabezpečujú spoločne A. N. a A., ktorí používajú aj spoločný názov A. N. A. Z.. Viac informácií o uvedenej štruktúre spoločností je možné získať aj na webovej stránke: H.:/..A..P..H.. Podľa názoru žalobcu však táto skutočnosť nemá žiaden vplyv na doručovanie zásielok správcovi dane, nakoľko vlastnícke štruktúry a spôsob prepravy zásielok prostredníctvom A. N. nie je vec, ktorú by žalobca mohol ovplyvniť. Nakoľko žiadosť o registráciu adresovaná Daňovému úradu Košice bola žalobcom odovzdaná na poštovú prepravu dňa 26.08.2016, považuje žalobca lehotu na registráciu uvedenú v ust. § 49a ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. za dodržanú. Na základe uvedených skutočností a citovaných ustanovení právnych predpisov žalobca zastáva názor, že registračnú povinnosť uloženú ust. § 49a ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. neporušil a uloženie pokuty správcom dane považuje za nedôvodné. Rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa považuje žalobca za nezákonné, ktorými bol ukrátený na svojich subjektívnych právach. Obidva správne orgány, ako prvostupňový, tak aj odvolací, postupovali v rozpore s ustanoveniami § 3 ods. 1 až 3 a § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. a v rozpore s ustanovením čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, pretože rozhodnutia oboch správnych orgánov vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, a zároveň skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. Žalobca súčasne navrhuje, aby súd ako dôkaz v prejednávanej veci vyžiadal od príslušného správcu dane predloženie obálky, v ktorej bola doručená žiadosť žalobcu o registráciu podľa ust. § 49a ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. a porovnal číslo zásielky uvedené na tejto obálke spolu s tým, ktoré je na podacom lístku predloženom žalobcom v prílohe tejto žaloby ako dôkaz. Žalobca si súčasne uplatňuje aj trovy súdneho konania vypočítané ku dňu podania žaloby vo výške 382,34 eur pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 70 eur a náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 312,34 eur (náhrada trov právneho zastúpenia v súdnom konaní je vypočítaná v súlade s § 11 ods. 4 v spojení s § 13a vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ako tarifná odmena za 2 úkony právnej služby, a to: (1) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, (2) písomné podanie na súd. Jeden úkon právnej služby je vypočítaný vo výške 147,33 eur + režijný paušál vo výške 8,84 eur).“ K žalobe žalobca pripojil potvrdenie o odoslaní zásielky zo dňa 26.08.2016 a potvrdenie o sledovaní zásielky A. č. W., ako aj dokument preukazujúci prepojenie A. N. a A.. Taktiež pripojil rozhodnutie prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu a odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu.

3. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 07.03.2017, v ktorom uviedol: „Žalovaný k žalobným dôvodom žalobcu uvádza, že na základe informácií z administratívneho spisu, konkrétne zo žiadosti o registráciu žalobcu nevyplýva, že predmetná žiadosť bola podaná resp. doručená správcovi dane tak, ako to tvrdí žalobca. Pri spracovaní daňových dokumentov správca dane označí prijatý dokument prezentačnou pečiatkou a do dolnej časti dokumentu vľavo, nalepí jedinečný evidenčný kód (ďalej len „barkód“). Nálepka s barkódom sa skladá z dvoch častí (väčšia vodorovná časť a menšia zvislá časť), na ktorých je vyznačený rovnaký barkód. V prípade, ak bol daňový dokument doručený osobne, obe časti nálepky s barkódom sa nalepia na daňový dokument. Ak bol ale daňový dokument doručený poštou, väčšia (vodorovná časť) časť sa nalepí na daňový dokument a menšia (zvislá časť) sa nalepí na obálku, aby bolo možné jasne priradiť daňový dokument k obálke v ktorej bol doručený. V danom prípade boli obe časti nálepky s barkódom nalepené na žiadosti o registráciu, na základe čoho je zrejmé, že predmetná žiadosť nebola doručená správcovi dane prostredníctvom poskytovateľa poštových služieb, ako to tvrdí žalobca, ale osobne dňa 02.09.2016. Žalovaný, na základe žalobcom predložených dôkazov nijakým spôsobom nespochybnil, že zásielka s číslom W. (správne má byť W., poznamenáva súd) bola podaná v Spolkovej republike Nemecko dňa 26.08.2016 a že v dňoch 29.08.2016 až 02.09.2016 dorazila do Slovenskej republiky a bola doručená adresátovi. Žalovaný spochybnil to, že adresátom predmetnej zásielky bol správca dane, nakoľko z predložených dôkazov nie je zrejmý odosielateľ, ani adresát predmetnej zásielky. Na základe týchto skutočností žalovaný považoval za nepreukázané doručenie predmetnej žiadosti žalobcu správcovi dane v zákonom stanovenej lehote, a v nadväznosti na tieto skutočnosti potvrdil rozhodnutie správcu dane o uložení pokuty.“

4. K vyjadreniu žalovaného zo dňa 07.03.2017 sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 21.04.2017, v ktorom uviedol v bode II. ad 1.: „Tvrdenie žalovaného, že žiadosť žalobcu o registráciu pre daň z príjmov bola správcovi dane doručená osobne, je pre žalobcu úplne novým skutkovým tvrdením, nakoľko osobným doručením žiadosti neargumentoval ani správca dane vo svojom rozhodnutí č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 09.09.2016, rovnako ako ani žalovaný v rozhodnutí č. 104245752/2016 zo dňa 07.11.2016. Žalovaný až po podaní správnej žaloby vo veciach správneho trestania v prebiehajúcom konaní predkladá takýto rozhodujúci argument, ku ktorému sa žalobca nemal možnosť vyjadriť v priebehu správneho konania pred správcom dane, rovnako ako ani v konaní pred žalovaným, ktoré vyústilo do napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalobca je názoru, že predmetná argumentácia žalovaného, jej načasovanie a forma jej sprístupnenia žalobcovi v doterajšom konaní je účelová, nezakladá sa na pravde a predstavuje len tendenčnú obranu žalovaného v spore. Opodstatnenosť tohto právneho názoru žalobcu potvrdzuje, okrem iného, aj predkladacia správa správcu dane zo dňa 17.10.2016, v závere ktorej je obsiahnuté písomné vyjadrenie správcu dane k odvolaniu žalobcu v nasledovnom znení: „Správca dane postupoval pri vystavení rozhodnutia o uložení pokuty podľa zákona. Nakoľko daňový subjekt priložil k odvolaniu potvrdenie o podaní zásielky na pošte v Nemecku na ktorej je uvedený iba dátum podania 26.08.2016 a nie je tam uvedený adresát, komu je zásielka zaslaná a dokument o sledovaní zásielky A., kde nie je uvedený žiaden údaj o odosielateľovi ani adresátovi, správca dane na základe toho nevie posúdiť, či skutočne bola v obálke zaslaná žiadosť na registráciu fyzických osôb.“ Z uvedeného vyplýva záver, podľa ktorého správca dane ani v rozhodnutí, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta, rovnako ako ani v priebehu konania po podaní odvolania žalobcom proti tomuto rozhodnutiu netvrdil, že žiadosť žalobcu o registráciu pre daň mu bola doručená osobne. Práve naopak, z citovanej predkladacej správy zo dňa 17.10.2016 je zrejmé, že správca dane eviduje obálku v spojitosti so žiadosťou žalobcu o registráciu pre daň, avšak z dôkazov predložených žalobcom nevie posúdiť, či v tejto obálke bola skutočne zaslaná žiadosť žalobcu o registráciu pre daň.“ V bode ad 2. žalovaný uviedol: „Tvrdenie žalovaného, podľa ktorého zo spôsobu nalepenia nálepiek na žiadosti žalobcu o registráciu pre daň (obe časti nálepky s barkódom nalepené na žiadosti o registráciu) je zrejmé, že žiadosť bola správcovi dane doručená osobne, nezakladá, podľa názoru žalobcu, nevyvrátiteľnú domnienku správnosti a ako argument nie je postačujúce na preukázanie pravdivosti tohto tvrdenia. Právny zástupca žalobcu po nahliadnutí do súdneho a k nemu pripojeného administratívneho spisu dňa 12.04.2017 zistil, že obálka, v ktorej žalobca doručil správcovi dane jeho žiadosť o registráciu pre daň, sa v administratívnom spise žalovaného nenachádza. Žalobca, s prihliadnutí na jeho ustálenú argumentáciu od začiatku správneho konania pred správcom dane až po aktuálne prebiehajúce súdne konanie, návrhy na vykonanie dokazovania, vrátane všetkých doposiaľ uvádzaných argumentov zastáva názor, že príčina absencie obálky v súdnom, resp. administratívnom spise môže spočívať buď v pochybení zamestnanca podateľne správcu dane, ktorý predmetnú zásielku prijal a obálku (nedopatrením) vyhodil, alebo žalovaný úmyselne zatajil resp. nesprístupnil obálku, v ktorej bola žiadosť o registráciu žalobcovi doručená za účelom zmarenia hlavného dôkazu v prebiehajúcom konaní. III. Žalobca súčasne dáva do pozornosti konajúcemu súdu postup žalovaného, ktorý na základe žalobcom predložených dôkazov nijakým spôsobom nespochybnil, že zásielka s číslom W. (správne má byť W., poznamenáva súd) bola podaná v Spolkovej republike Nemecko dňa 26.08.2016 a že v dňoch 29.08.2016 až 02.09.2016 dorazila do Slovenskej republiky a bola doručená adresátovi. Žalovaný spochybnil len to, že adresátom predmetnej zásielky bol správca dane, nakoľko z predložených dôkazov nie je zrejmý odosielateľ, ani adresát predmetnej zásielky. Žalobca nad rámec argumentov a dôkazov uvádzaných v žalobe zo dňa 17.1.2017 v súvislosti s citovaným tvrdením žalovaného uvádza, že spochybnenie odosielateľa predmetnej zásielky nepovažuje za relevantné, pretože nik iný ako odosielateľ (v tomto prípade žalobca) nemôže disponovať podacím lístkom k zásielke. Adresáta zásielky spochybňuje žalovaný aj napriek tomu, že mu žiadosť o registráciu bola doručená dňa 02.09.2016, a to presne v súlade s tým, čo tvrdí žalobca a vyplýva to aj z už vyššie zmieneného Potvrdenia o sledovaní zásielky A. č. W., ktoré už bolo v konaní predložené ako dôkaz. Vzhľadom k tomu, že vyjadrenie žalovaného v tejto časti neobsahuje žiadne nové skutkové ani právne tvrdenia, žalovaný sa nevysporiadal s argumentáciou a dôkazmi predloženými žalobcom v žalobe zo dňa 17.1.2017, žalobca v tejto časti opätovne odkazuje na svoju predchádzajúcu argumentáciu a dôkazy obsiahnuté v žalobe zo dňa 17.1.2017. Žalobca ako podporný argument na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení uvádza, že (žalobca) dlhodobo žije aj pracuje v zahraničí, konkrétne od XX.XX.XXXX pracuje v Nemeckej spolkovej republike, v meste K., ktoré je fyzicky vzdialené od sídla správcu dane viac ako 1360 km. Žalobca súčasne konajúcemu súdu predkladá dôkaz o tom, že dňa 02.09.2016, kedy mala byť predmetná žiadosť (podľa tvrdenia žalovaného) osobne doručená správcovi dane, sa žalobca nachádzal v Nemecku. Podľa názoru žalobcu je v rozpore so základnými princípmi logiky, aby si pri potrebe doručenia žiadosti o registráciu správcovi dane žalobca zvolil osobné doručenie, a navyše

po lehote uvedenej v ust. § 49a ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, namiesto možnosti odoslania tejto žiadosti poštou z miesta výkonu zamestnania vzdialeného viac ako 1360 km od sídla správcu dane.“ K svojím tvrdeniam ako dôkaz predložil pracovnú zmluvu zo dňa 05.07.2015 a rozpis dovolenky za rok 2016.

5. Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa ustanovení § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, po vypočutí účastníkov konania na pojednávaní súdu dňa 27.04.2017 dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná z ďalej uvedených dôvodov.

6. Na pojednávaní súdu právny zástupca žalobcu uviedol: „V celom rozsahu sa pridržiavame žaloby, ako aj následných písomných vyjadrení. Nad rámec toho, čo bolo uvedené vlastne v našich písomných podaniach, chceme poukázať iba na jednu skutočnosť. Finančné riaditeľstvo v napadnutom rozhodnutí uvádza, že skúmalo dôkazy predložené žalobcom, ktorými žalobca preukazoval, že odoslal žiadosť poštou. Z tohto procesného postupu vyplýva, že žalovaný pripustil možnosť doručenia žiadosti poštou, resp. v napadnutom rozhodnutí vôbec nevylúčil. Takýto postup by ale logicky pripadal do úvahy v prípade, ak by žalovaný nemal žiadne pochybnosti o tom, že bola žiadosť doručená osobne. Ako sme uviedli v písomných podaniach, dôvod, pre ktorý na podacom lístku nie sú uvedené údaje odosielateľa spočíva v právnej úprave Spolkovej republiky Nemecka. Otázkou je, ako by žalovaný postupoval, keby na podacom lístku boli údaje odosielateľa a príjemcu preukazujúce, že žalobca bol odosielateľom a žalovaný bol prijímateľom zásielky obsahujúcej žiadosť žalobcu pre registráciu. Išlo by o nejaký priamy rozpor v tvrdeniach, keby na jednej strane by bolo preukázané, že žalobca zaslal a doručil zásielku a na druhej strane tvrdenie žalovaného, že žiadosť bola doručená osobne. Postup žalovaného podľa nášho názoru vyvoláva tak závažné pochybnosti o správnosti jeho záverov, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, ktoré podľa nás odôvodňujú žalobný návrh spočívajúci v zrušení napadnutého rozhodnutia. Už len demonštrácia, vzor obálky, ktorú používa prepravca na doručovanie. Chyba ktorá nastala v uskladnení tejto obálky, je podľa nášho názoru veľmi prekvapivá, z praktického hľadiska si vieme predstaviť, že ak porovnám obyčajnú A4 s veľkosťou obálky, ktorá je dvakrát taká veľká, u zamestnanca žalovaného, ktorý prijíma poštu, je komplikovaná na archiváciu, a nevylučujeme teda, že už v procese prijímania zásielky mohlo dôjsť k jej zničeniu, vyhodeniu, či už úmyselne alebo náhodne k znehodnoteniu obálky. Žalovaná doručenie zásielky žalobcu poštou spochybňuje.“

7. Na pojednávaní súdu poverený zástupca žalovaného uviedol: „Ja sa pridržiavam nášho vyjadrenia zo dňa 07.03.2017 a k doručovaniu zásielok ešte uvádzam. Žalobca podľa nášho názoru nepreukázal, že, my sme nespochybnili to, že vlastne niečo bolo doručované z Nemecka nemeckou poštou 26.08.2016 a že to bolo doručené do Slovenskej republiky 02.09.2016, avšak na základe dokumentov predložených žalobcom nie je možné vyhodnotiť, či, že v danej zásielke boli tieto žiadosti. K druhej žiadosti uvádzam, že z toho dôvodu, že mám ešte iné konanie, kde iný subjekt, ktorý je zároveň manželkou žalobcu, uvádza rovnaké číslo zásielky ako žalobca.“ Poverený zástupca žalovaného z podnetu súdu predložil súdu fotokópiu obálky od zásielky, v ktorej bolo doručené odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Daňového úradu Košice zo dňa 09.09.2016 č. XXXXXXXXX/XXXX a ktoré bolo podané dňa 29.09.2016 v Spolkovej republike Nemecko (č.l. 45 spisu súdu).

8. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní súdu ešte dodal, že: „V nadväznosti na to, čo už bolo povedané uvádzam, že aj odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného bolo doručované poštou. A ani v tomto prípade obálka sa v administratívnom spise nenachádzala a túto predložil až na dnešnom pojednávaní vo fotokópii poverený zástupca žalovaného. Z uvedeného vyplýva, že zjavne opakovane nastala situácia, kedy v podateľni správcu dane nie je pripojená obálka, v ktorej bolo doručené odvolanie k predmetnému rozhodnutiu rovnako ako je tomu v prípade žiadosti o registráciu. Podľa mňa táto obálka rozporuje tvrdenie žalovaného, ktorý preukazuje, že postup archivácie obálok spočíva v tom, že sa na ňu nalepí bar kód, aby ho bolo možné priradiť k dokumentu, ktorý je v obálke. Ani v tomto prípade to tak nie je, pokiaľ ide o fotokópiu obálky od odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu podanej na pošte v Spolkovej republike Nemecko 29.09.2016.“

9. Podľa ust. § 49a ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o daní z príjmov fyzická osoba, ktorá nie je registrovaná podľa ods. 1, je povinná v lehote do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom na území Slovenskej republiky začala vykonávať inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo v

ktorom na území Slovenskej republiky prenajala nehnuteľnosť okrem pozemku, požiadať správcu dane o registráciu. Podľa ust. § 3 ods. 1 až 3 Daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa ust. § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa ust. § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa ust. § 27 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. Daňového poriadku lehota je zachovaná, ak je v posledný deň lehoty vykonaný úkon u správcu dane alebo podanie odovzdané na poštovú prepravu alebo prijaté elektronickými prostriedkami a urobené v súlade s § 13 ods. 5 na adresu elektronickej podateľne, ktorú prevádzkuje finančné riaditeľstvo, alebo na adresu elektronickej podateľne správcu dane, ktorým je obec. Ak nemožno doručiť podanie do elektronickej podateľne z dôvodov na strane správcu dane, lehota sa považuje za zachovanú, ak je podanie doručené najbližší nasledujúci pracovný deň po odstránení prekážok na strane správcu dane. Rovnako je lehota zachovaná, ak najneskôr v piaty pracovný deň je podanie urobené podľa § 13 ods. 6. V pochybnostiach sa považuje lehota za zachovanú, ak sa nepreukáže opak (ust. § 27 ods. 6 Daňového poriadku).

10. Úlohou súdu v tomto konaní bolo, či žalobca ako fyzická osoba, ktorá nie je registrovaná podľa ust. § 49a ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“), si splnil registračnú povinnosť uvedenú v ust. § 49a ods. 2 zákona o dani z príjmov v lehote do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom na území Slovenskej republiky prenajal nehnuteľnosť, a teda, či požiadal správcu dane o registráciu v zákonom stanovenej lehote.

11. Podľa právneho názoru súdu žalovaný vo veci žalobcu postupoval príliš formálne, ak hodnotil dôkazy, ktoré žalobca predložil pre posudzovanie včasnosti splnenia si registračnej povinnosti a ktoré pripojil k odvolaniu podávanému proti prvostupňovému rozhodnutiu (potvrdenie o odoslaní zásielky zo dňa 26.08.2016 č. W., potvrdenie o sledovaní zásielky A. č. W. a doklad preukazujúci prepojenosť A. N. a A.) a z ktorých jednoznačne vyplýva, že ak zásielka žalobcu bola podaná na pošte v Spolkovej republike Nemecko dňa 26.08.2016 (piatok), dňa 29.08.2016 (pondelok) dorazila do Slovenskej republiky, kedy bol štátny sviatok, dňa 31.08.2016 (streda) bola pripravená v schránke príjemcu k vyzdvihnutiu a oznámená Daňovému úradu Košice, ktorý si ju vyzdvihol dňa 02.09.2016 (piatok), keďže dňa 01.09.2016 bol štátny sviatok, potom súd má za to, že zásielka žalobcu bola podaná včas v zmysle vyššie citovaného ust. § 27 ods. 5 Daňového poriadku. To by však žalovaný na základe žalobcom pripojených dôkazov mohol zistiť jedine vykonaním dokazovania, napr. prostredníctvom medzinárodných informácií, dožiadaním u príslušnej inštitúcie v Spolkovej republike Nemecko, čo žalovaný ani prvostupňový správny orgán nevykonal.

12. Včasnosť splnenia si registračnej povinnosti žalobcu podľa názoru súdu by nebola vôbec sporná, pokiaľ by prvostupňový správny orgán si bol ponechal obálku od zásielky, resp. pokiaľ by si bol urobil fotokópiu obálky od predmetnej zásielky a túto pripojil k podaniu žalobcu, ako to prvostupňový správny orgán urobil v prípade zásielky, ktorou žalobca podal odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu (č.l. 45 spisu súdu) a ktorú poverený zástupca žalovaného predložil súdu na pojednávaní vo fotokópii.

13. Ako vyplýva z vyššie citovaného ust. § 27 ods. 6 Daňového poriadku, pokiaľ žalovaný nevykonal dokazovanie uvedené v bode 13 tohto rozsudku a žalobcovi na základe ním predložených dôkazov nepreukázal opak, potom mal postupovať v zmysle tohto zákonného ustanovenia a považovať lehotu za zachovanú, a teda mal mať za to, že žalobca si svoju registračnú povinnosť splnil včas, pretože kto iný ako žalobca by si plnil registračnú povinnosť za žalobcu, ak nie žalobca.

14. Podľa názoru súdu nemôže byť na ťarchu žalobcu to, že žalovaný od predmetnej zásielky si nezachoval obálku, z ktorej by bolo jednoznačne zistiteľné, kto zásielku odovzdal na poštovú prepravu a komu bola zásielka určená.

15. Z dôvodov vyššie uvedených súd akceptoval argumentáciu žalobcu uvedenú v jeho žalobe a v jeho vyjadrení k vyjadreniu žalovaného, ako aj prednesy žalobcu, v skutočnosti jeho právneho zástupcu na pojednávaní (bod 2, 4, 6 a 8 tohto rozsudku), pretože táto argumentácia bola logická a argumentácia žalovaného v žalovanom rozhodnutí a vo vyjadrení k žalobe (bod 1 a 3 tohto rozsudku) nebola pre súd logická, a preto nebola ani prijateľná. Podľa názoru súdu nezákonnosť žalovaného rozhodnutia spôsobila obálka od podania žalobcu, ktorou si plnil svoju registračnú povinnosť, podaním zásielky na poštovú prepravu v Spolkovej republike Nemecko včas 26.08.2016, a ktorú obálku žalovaný si nepripojil k tomuto podaniu žalobcu, resp. vzhľadom na jej veľkosť a tvrdosť si nevyhotovil z nej fotokópiu, ako v prípade zásielky s odvolaním žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu Daňového úradu Košice.

16. Preto súd z vyššie uvedených dôvodov, považujúc žalobné námietky žalobcu za dôvodné, žalobou napadnuté rozhodnutie zrušil podľa ust. § 191 ods. 1 písm. e) SSP, pretože zistenie skutkového stavu orgánu verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, a preto vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.

17. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní vzhľadom na všetky okolnosti prípadu žalobcu, najmä nedostatky pri manipulácii s obálkou od zásielky, ktorou si žalobca plnil svoju registračnú povinnosť, bude buď postupovať podľa ust. § 27 ods. 6 Daňového poriadku a považovať lehotu na splnenie si registračnej povinnosti žalobcu v zmysle vyššie citovaného ust. § 27 ods. 5 Daňového poriadku za zachovanú, alebo vykonať ďalšie dokazovanie, ako je to vyššie v bode 13 tohto rozsudku naznačené, za účelom zistenia u príslušnej inštitúcie v Spolkovej republike Nemecko na základe dôkazov, ktoré žalobca pripojil k odvolaniu proti rozhodnutiu Daňového úradu Košice, za účelom zistenia skutkového stavu veci v smere, že žalovaný buď preukáže žalobcovi opak, ak mal pochybnosti o tom, či si registračnú povinnosť splnil žalobca, alebo preukáže, že si túto povinnosť žalobca nesplnil.

18. Súd žalobcovi ako úspešnému účastníkovi konania priznal právo na úplnú náhradu trov konania v súlade s ust. § 167 ods. 1 SSP.

19. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v súlade s ust. § 175 ods. 2 SSP.

20. Senát krajského súdu v predmetnej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom

rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.