Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cb-3-2013.pdf
PDF · 118.01 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-3Cb/3/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v obchodnej veci žalobcu Slovak Parcel Service s.r.o. so sídlom Senecká cesta 1, 900 28 Ivanka pri Dunaji, IČO: 31 329 217, zastúpeného splnomocnencom JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8 v Bratislave, proti žalovanému DRAGOM, s.r.o. so sídlom na Kopčianskej 3756/10 v Bratislave - mestskej časti Petržalka, IČO: 36 247 707 ( pred zmenou obchodného mena ERI, s.r.o. so sídlom na Kráľovskej ul. č. 4/10 v Skalici) o zaplatenie 567,58 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie čiastočne a to o zaplatenie sumy 407,58 eur a o úrok z omeškania vo výške 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 402,12 eur od 09.12.2011 do 28.06.2012 a o úrok z omeškania vo výške 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 402,12 eur od 29.06.2012 do zaplatenia a o úrok z omeškania vo výške 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 5,46 eur od 28.01.2012 do zaplatenia zastavuje.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 160,- eur a úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 260,- eur od 09.12.2011 do 28.06.2012 a úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 160,- eur od 29.06.2012 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
IV. Žalovanému súd priznáva oproti žalobcovi nárok na náhradu trov konania 43,64 %.
odôvodnenie:
l. Žalobca podal na Okresný Skalica dňa 24.9.2012 žalobu, ktorou navrhol zaviazať žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 567,58 €, úrok z omeškania vo výške 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 662,12 € od 9.12.2011 do 28.6.2012, úrok z omeškania vo výške 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 562,12 € od 29.6.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 5,46 € od 28.1.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania.
2. V žalobe žalobca opísal skutkový stav, podľa ktorého so žalovaným uzavrel dňa 9.2.2009 servisnú zmluvu, na základe ktorej vykonal žalobca pre žalovaného prepravu zásielky C. do zahraničia v prepravnom systéme spoločnosti United Parcel Service, podľa špecifikácie uvedenej na faktúre č. XXXXXXX, za čo sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi dohodnuté prepravné. Žalobca prepravu riadne a včas vykonal a na prepravné vystavil a doručil žalovanému faktúru č. XXXXXXX zo dňa 24.11.2011 na sumu 662,12 eur s dátumom splatnosti do 8.12.2011. Za dodatočnú manipuláciu so zásielkou žalobca vystavil a doručil žalovanému faktúru č. XXXXXXX zo dňa 13.1.2012 na sumu 5,46 eur s dátumom splatnosti do 27.1.2012. Žalovaný poukázal len čiastočnú úhradu faktúry č. XXXXXXX a to platbou zo dňa 28.6.2012 vo výške 100 eur. Napriek tomu, že žalobca vykonal pre žalovaného prepravu zásielky do zahraničia riadne a včas, žalovaný dohodnuté prepravné do dnešného dňa neuhradil v plnej výške,
čím sa dostal do omeškania a preto si žalobca v zmysle čl. V servisnej zmluvy uplatnil právo na úroky z omeškania vo výške 0,05 % zo sumy nezaplateného záväzku za každý deň omeškania.
3. Súd vo veci vydal pod č.k. 3Rob/38/2012-32 dňa 20.12.2012 platobný rozkaz, ktorým žalobe žalobcu vyhovel. V zákonom stanovenej lehote podal voči platobnému rozkazu žalovaný odpor, ktorý zdôvodnil tým, že si objednal u žalobcu prepravu tovaru z miesta podnikania do Holandska, ktorá sa mala uskutočniť dňa 18.11.2011. Poverená zamestnankyňa žalovaného pani Z. Č. opakovane telefonicky žiadala a upresňovala cenu, za ktorú mala byť preprava realizovaná. Poverený pracovník žalobcu stanovil cenu služby v sume 260 eur, čo bolo oznámené obchodnému partnerovi žalovaného a takýto návrh ceny služby bol žalovaným u žalobcu odsúhlasený. Po zrealizovaní prepravy boli žalovanému doručené faktúry č. XXXXXXX a č. XXXXXXX, kde žalobca účtoval žalovanému za dohodnuté prepravné služby sumu 662,12 eur a dodatočne sumu 5,46 eur. namietal, že bezodkladne po obdržaní faktúr boli obidve reklamované u žalobcu s tým, že žalovanému pri objednávaní služby bola stanovená cena celkovej služby v sume 260 eur a nie v sume 662,12 eur. Ďalej odkazoval na nekalú obchodnú praktiku zo strany žalobcu, pričom následne prestal využívať jeho služby a na naliehanie pracovníka žalobcu uhradil aspoň časť ceny za služby v sume 100 eur dňa 28.6.2012.
4. Podľa odporu žalovaného a prednesu jeho splnomocnenca žalovaný namietal dôvodnosť žaloby, namietal predovšetkým zásadný nesúlad v cene objednanej služby.
5. Žalobca trval na žalobe v plnom rozsahu z dôvodov uvedených v žalobe. Považoval odpor žalovaného za nedôvodný, nakoľko žalovaný riadne vyplnil prepravný list, čím potvrdil správnosť a úplnosť všetkých údajov a skutočností uvedených na prepravnom liste. Ďalej argumentoval tým, že preprava zásielky bola vykonaná v súlade s podmienkami dohodnutým v servisnej zmluve a v súlade s objednávkou žalovaného, čo potvrdzujú údaje uvedené a potvrdené žalovaným na prepravnom liste, za ktorých správnosť a úplnosť zodpovedá žalovaný. Poukázal tiež na to, že žalovaný na svoju obranu nepredložil žiadne listinné dôkazy na preukázanie pravdivosti jeho tvrdení. 6. Súd o žalobe rozhodol prvý krát dňa 5. augusta 2015.rozsudkom č.k. 3Cb/3/2013-145, ktorým žalobu žalobcu zamietol na základe vykonaného dokazovania Servisnou zmluvou, Dodatkom č. 1, faktúrami, cenníkom, Sadzobníkom, Obchodnými podmienkami, Obchodnými podmienkami expresnej doručovateľskej služby žalobcu, odporom, vyjadrením žalobcu k odporcu, prepravným listom, výpoveďou konateľa žalovaného, vyjadrením žalobcu zo dňa 7.4.2014 a zo dňa 25.11.2014, vyjadrením žalovaného zo dňa 7.7.2014 a zo dňa 16.3.2015, vyhlásením zo dňa 2.4.2014, výsluchom svedkyne Sylvie Červíkovej za zistenia skutkového stavu veci, keď bolo zo servisnej zmluvy zo dňa 9.2.2009 zistené, že sa ňou žalobca ako obstarávateľ zaviazal pre žalovaného ako objednávateľa obstarať vyzdvihnutie, prepravu a doručenie vnútroštátnych zásielok v prepravnom systéme žalobcu a medzinárodných zásielok v prepravnom systéme spoločnosti UPS Worldwide Forwarding, Inc., U.S.A. Podľa článku V. servisnej zmluvy obstarávateľ mal fakturovať objednávateľovi prepravné sadzby podľa platného cenníka a účtovať palivový príplatok a objednávateľ bol povinný uhradiť faktúru v termíne 14 dní od dátumu jej vystavenia. V prípade nedodržania stanoveného termínu úhrady bol obstarávateľ oprávnený fakturovať úrok z omeškania úhrady vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Disponovať so zásielkami odosielanými objednávateľom alebo adresovanými objednávateľovi boli podľa čl. III. 7 boli Z. Č.Á. a F. W.. Dodatkom č. 1 zo dňa 9.2.2009 k servisnej zmluve sa žalobca ( obstarávateľ) zaviazal poskytnúť objednávateľovi zľavu z prepravných sadzieb publikovaných v platnom cenníku doručovania zásielok na území Slovenska. Žalobca vystavil žalovanému dňa 24.11.2011 faktúru č. XXXXXXX, splatnú dňa 8.12.2011 na sumu 662,12 € za prepravu zásielky do zahraničia. Žalobca vystavil žalovanému dňa 13.1.2012 faktúru č. XXXXXXX, splatnú dňa 27.1.2012 na sumu 5,46 € ako poplatok za dodatočnú manipuláciu so zásielkou C.. V Cenníku a Sprievodcovi službami platnom od 1.7.2011 boli uvedené prepravné sadzby, ceny základných služieb a ceny doplnkových služieb. V sadzobníku UPS predloženom žalobcom boli uvedené sadzby za odoslanie zásielky, za prijatie zásielky, ceny doplnkových služieb a poplatkov. Z obsahu Obchodných podmienok expresnej doručovateľskej žalobcu, účinných od 1.6.2010, v ktorých sú upravené podmienky expresnej doručovateľskej služby žalobcu v tuzemsku súd vyvodil, že na vec strán nedopadajú, na vec strán nedopadali ani Cenník a sprievodca službami Slovak parcel service z dôvodu, že sa v nich uvádzalo, že ide o doručovanie expresných zásielok na území Slovenska. U dôkazu, prepravného listu bolo konštatované, že je tlačivom s logom UPS. Ďalej bolo zistené, že na prepravnom liste sú uvedené viaceré spôsoby prepravných služieb žalobcu ako Express Plus 1+, Expres 1, Express Saver 1P, Expedited 2, Standart, u každého označenia je štvorček. Na prepravnom liste je u služby Expres Saver 1P štvorček vyznačený krížikom.
V prepravnom liste nebola uvedená cena za zaslanie zásielky, váha zásielky predstavovala 36 kg. Na liste bol vyznačený dátum prevzatia veci (paper) na prepravu dňom 18.11.2011. Výpoveďou konateľa žalovaného na pojednávaní dňa 31.7.2013 bolo zistené, že medzi účastníkmi bola zavedená prax, podľa ktorej sa pri každej preprave zásielky strany dohadovali na cene, rovnako aj pri preprave zásielky od žalovaného do Holandska, o ktorej zaplatenie je žaloba, kde bola ústne dohodnutá maximálna cena dopravy 260 eur. Žalovaný tvrdil, že neobjednal službu Express saver pre prepravu zásielky, nakoľko v tomto prípade nešlo o tovar podliehajúci skaze, ale zasielali sa etikety, ktorých doručenie nebolo súrne. Žalovaný ozrejmil prax medzi účastníkmi, podľa ktorej žalovaný oznámil žalobcovi váhu zásielky a miesto kam chce zásielku prepraviť a žalobca oznámil žalovanému termín dokedy vie zásielku prepraviť a cenu. Konateľ žalovaného poprel, žeby si u žalobcu objednal službu express saver, ani express plus, ani standard, žalovaný nikdy služby expressu žalobcu neobjednal. Zaplatením 100 eur žalovaný nemienil uznať nárok žalobcu na zaplatenie prepravy v takej výške, ktorú v konaní žalobca žaluje. Žalovaný uviedol, že je ochotný doplatiť žalobcovi sumu 160 eur, ale s podmienkou, že žalobca vystaví žalovanému dobropis. Žalobca v podaním zo dňa 7.4.2014 k výsluchu žalovaného v časti neobjednania prepravy zásielky prostredníctvom expresnej služby vyvracal tvrdenie žalovaného, že sa nezakladá na pravde, tvrdenie žalovaného podľa žalobcu vyvracia prepravný list, v ktorom je označený druh prepravy expresne, ktorý sama vyznačila a podpísala zamestnankyňa žalovaného. Žalobca postupoval plne v súlade s pokynmi žalovaného a v zmysle jeho pokynov v prepravnom liste zabezpečil riadne a včasné expresné doručenie zásielky jej príjemcovi. Rozhodnou skutočnosťou pre výpočet prepravy sú údaje uvedené v prepravnom liste a to výber spôsobu prepravy zásielky objednávateľom a skutočná váha zásielky. Cena zásielky bola vypočítaná na základe sadzobníka UPS platného v čase vykonania prepravy zásielky, kedy cena prepravy zásielky službou „Express Saver“ do krajín Zóny 2 s hmotnosťou nad 35 kg do 40 kg predstavovala sumu 524 eur bez DPH + sumu 80,17 eur ako príplatky, pričom žalovanému bola zo strany žalobcu poskytnutá zľava vo výške 10 % z ceny prepravy bez DPH v sume 52,40 eur. Výsledná cena prepravy predstavuje sumu 662,12 eur. Poplatok účtovaný vo faktúre č. XXXXXXX zo dňa 13.1.2012 na sumu 5,46 eur bol účtovaný za dodatočnú manipuláciu so zásielkou C., kedy sa poplatok účtuje s časovým odstupom po absolvovaní všetkých systémových a výstupných kontrol s presným určením tvaru a hmotnosti prepravovanej zásielky. Dátum vystavenia faktúry na cenu dodatočného poplatku nie je naviazaný na dátum doručenia zásielky, pričom výška poplatku je stanovená v UPS sadzobníku. V prepravnom liste je uvedený dátum vyzdvihnutia zásielky na prepravu, t.j. dňa 18.11.2011. Z Vyhlásenia zo dňa 2.4.2014 súd zistil, že holandská spoločnosť V.O.F LYPOS INTERNATIONAL, vyhlásením potvrdzuje, že jej bola zásielka doručená. Spoločnosť požadovala od žalovaného doručenie etikiet na tovar, pričom si spoločnosť neobjednávala expresné dodanie tovaru, ani im nebol tovar doručovateľskou spoločnosťou expresne doručený. Z vyhlásenia vyplýva, že vopred schválenú cenu transportu preplácajú žalovanému v rámci ceny výrobku. Žalovaný v podaním zo dňa 7.7.2014 nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že prepravný list je dôkazom preukazujúcim objednanie expresnej služby. Trval na tom, že si takúto službu neobjednal a že mu takúto službu žalobca ani nedodal. Je na žalobcovi preukázať, že žalovanému expresnú službu poskytol, t.j. že dodal do nasledujúceho dňa zásielku. Žalovaný ďalej tvrdil, že kalkuloval s cenou dohodnutou so žalobcom v sume 260 eur, pričom túto sumu oznámil aj svojmu obchodnému partnerovi v Holandsku. Žalobca v podaní zo dňa 25.11.2014 trval na tom, že si žalovaný objednal službu „Express saver“, čo znamená letecká preprava, ktorú pre žalovaného vykonal, o čom svedčí aj fakt, že žiadne vady vykonanej prepravy žalovaný nereklamoval. Ďalej uviedol, že v prípade výsluchu svedka pani Č.I., zamestnankyne žalovaného, uvedený dôkaz vzhľadom na jej zamestnanecký vzťah u žalovaného považuje za nedôveryhodný. Žalovaný predložil súdu faktúru č. XXXXXXXXX zo dňa 5.1.2012, ktorú fakturoval ako dodávateľ svojmu obchodnému partnerovi v Holandsku spoločnosti V.O.F LYPOS INTERNATIONAL ako odberateľovi, kde je za službu preprava krabičky uvedená suma 260 eur a preprava etikety suma 30 eur. Dôkaz žalovaného smeroval k dokázaniu, že žalobca odovzdal žalovanému informácie o cene služby v celkovej hodnote 260 eur, a preto žalovaný prefaktúroval túto hodnotu dopravy svojmu obchodnému partnerovi do Holandska. Z výsluchu svedkyne Z. Č. bolo zistené, že od roku 2009 do konca roku 2012 bola v pracovnom pomere u žalovaného. Svedkyňa dosvedčila, že objednávala prepravu, ktorej zaplatenie je predmetom sporu. Objednávala na podklade servisnej zmluvy zo dňa 9.2.2009. S žalobcom spolupracovali dlhodobo, bolo dohodnuté so zamestnankyňou žalobcu, že žalobca vykoná prepravu do troch dní od prevzatia zásielky. Žalovaný nikdy nevyužil u žalobcu expresné služby, vždy objednával iba štandardné služby pre doručovanie. Svedkyňa vypovedala, že pri preprave týkajúcej sa tohto sporu telefonicky objednala za štandardných podmienok prepravu do Holandska. U žalobcu bola nová zamestnankyňa, ktorá začala lehotu troch dní počítať nie odo dňa vyzdvihnutia zásielky, ale odo dňa doručenia do centrálneho skladu
v Bratislave, čo svedkyňa zistila až pri telefonickej reklamácii v centrále žalobcu. Po prevzatí faktúry zo strany žalobcu sa telefonicky dohodla na centrále žalobcu na riešení situácie takým spôsobom, že žalovaný do vyriešenia situácie zaplatí aspoň 100 eur a po doriešení situácie doplatí zvyšok. Svedkyňa vypovedala, že prepravný list iba podpísala, iné údaje v ňom nevypĺňala, to, kto dal krížik v časti „Expres Saver“ uviesť nevedela. Žalobca v podaní zo dňa 4.8.2015 oznámil súdu, že s mu nepodarilo zabezpečiť od ich obchodného partnera z Holandska doklad o prevzatí prepravovanej zásielky jej príjemcom v listinnej podobe. V roku 2011 pre žalovaného vykonali iba jednu medzinárodnú prepravu zásielky a to tú, ktorej zaplatenie je predmetom tohto konania, v roku 2010 vykonali pre žalovaného 2 prepravy zásielok, jednalo sa o vnútroštátnu prepravu zásielok, pre objednanie sa používali iné objednávkové tlačivá, nie prepravné listy UPS používané v medzinárodnej preprave. Preto nebolo vyhovené výzve súdu na predloženie iných UPS prepravných listov prepráv vykonaných pre žalovaného v roku 2011.
7. S poukazom na ustanovenia § 610, § 611 ods. 1 , § 617 ods. 1, § 625 ods. 1, 2 , všetky ustanovenia Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, vyvodil súd pri rozhodnutí rozsudkom z 5.8.2015 vyvodil ten právny záver, že žalobe nemožno vyhovieť pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom na tvrdenie, že žalovanému vznikol záväzok zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu za nesporných tvrdení stranami, že uzavreli platne zmluvu o preprave veci (zásielky) v zmysle Obchodného zákonníka. Za nesporné medzi stranami súd považoval, že žalobca uskutočnil prepravu, čo vyplývalo aj z vyhlásenie holandskej spoločnosti, ktorej bola zásielka určená. Súd vyvodil , že spor bol v tom, či žalovaný objednal skutočne taký spôsob prepravy, ako tvrdil žalobca a či žalobcovi vznikol nárok na takú výšku odplaty, aká bola žalobou požadovaná na priznanie. Súd pri rozhodnutí o zamietnutí žaloby vychádzal z toho, že zmluva vznikne až dohodou o jej obsahu, teda skôr, než dôjde k reálnemu prevzatiu zásielky na prepravu dopravcom a žalobca nedokázal, že so žalovaným dohodol odplatu vo výške, ktorú žaloval.
9. Proti rozsudku č.k. 3Cb/3/2013-145 podal odvolanie žalobca v celom rozsahu. Navrhol napadnutá rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť 160,-eur, úrok z omeškania 0,05% za každý deň omeškania zo sumy 260,-eur od 9.12.2011 do 28.6.201, úrok z omeškania v rovnakej výške zo sumy 160,-eur od 29.6.2012 do zaplatenia. Požadoval priznať mu náhradu trov konania. V odvolaní navrhol odvolaciemu súdu, aby tento konanie v časti o zaplatenie sumy 407,58- eur, o úrok z omeškania vo výške 0,05% za každý deň omeškania zo sumy 402,12-eur od 9.12.2011 do 28.6.2012, o úrok z omeškania vo výške 0,05% za každý deň omeškania zo sumy 402,12-eur od 29.6.2012 do zaplatenia a o úrok z omeškania vo výške 0,05% za každý deň omeškania zo sumy 5,46-eur od 28.1.2012 do zaplatenia zastavil. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov nesprávne a neúplne zistil skutkový stav, v dôsledku čoho došlo k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci samej, súd mal žalobe čiastočne vyhovieť v žalobcom upravenom rozsahu a zaviazať žalovaného na zaplatenie nespornej časti výšky prepravného v sume 160,-eur ako rozdielu medzi ústne dohodnutou cenou prepravy zásielky do zahraničia v sume 260,-eur a platbe zo strany žalovaného pred podaním žaloby vo výške 100,-eur. Žalobca zdôvodnil, že poukazom na dôkaznú núdzu berie žalobu čiastočne späť. Navrhol odvolaciemu súdu rozhodnúť podľa jeho návrhu, obsiahnutom v odvolaní. Žalovaný vo vyjadrení žiadal rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
10. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Trnave uznesením č.l. 21Cob/156/2015 - 126 zo dňa 30.9.2016 rozsudok zrušil a vec vrátil dňa 21.10.2016 na ďalšie konanie s odôvodnením, že žalovaný nárok žalobcu v celom rozsahu nepopiera a v časti 260,-eur ako ceny za odplatu ho považuje za opodstatnený, keď už sumu 100,-eur uhradil, neuhradil 160,-eur. Nie je zrejmé, prečo súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal nárok na zaplatenie žalovanej sumy, pokiaľ časť zo žalovanej istiny nebola sporná a súd na ňu neprihliadol. Rozhodnutie nevychádzalo potom zo skutočností a dôkazov, ktoré mal súd prvej inštancie k dispozícii.
11. Po vrátení veci na súd prvej inštancie súd vzhľadom k tomu, že žalobca využil svoje dispozičné právo žalobou a vzal ju čiastočne späť, súd konanie podľa § 145 ods. 2 C.s.p. konanie v tejto časti výrokom rozsudku pod I. zastavil.
12. Po čiastočnom zastavení konania o žalobe súd konal o nároku žalobcu, týkajúcom sa povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 160,-eur s 0,05% úrokom z omeškania denne od 29.6.2012 do zaplatenia, o úroku z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 260,-eur od 9.12.2011 do 28.6.2012.
13. Podľa § 470 ods. 1 a 2 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, ods. 2 prvej vety právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované ( účinný od 1.7.2016).
14. Podľa § 177 ods. 1 a 2 C.s.p. súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ods. 2. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur, podľa § 219 ods. 3 C.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
15. Konanie vo veci strán začalo podaním žaloby na súd pred 1.7.2017. S poukazom na ustanovenia, citované súdom pod bodmi 13 a 14 rozsudku, keď išlo po odvolacom konaní o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán ohľadom sumy 160,-eur neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva (úroku z omeškania) neprevyšovala 2000,-eur, súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, rozsudok verejne vyhlásil, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia súd oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 13. apríla 2017, t.j. v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
16. Podľa § 610 Obchodného zákonníka zmluvou o preprave veci sa dopravca zaväzuje odosielateľovi, že prepraví vec (zásielku) z určitého miesta (miesto odoslania) do určitého iného miesta (miesto určenia), a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu (prepravné).
17. Podľa § 625 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, dopravcovi prislúcha dohodnutá odplata, alebo ak nebola dohodnutá, odplata obvyklá v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na obsah záväzku dopravcu. Dopravcovi vzniká nárok na prepravné po vykonaní prepravy do miesta určenia, ak zmluva neurčuje za rozhodnú inú dobu.
18. Podľa § 186 ods. 2 C.s.p. súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
19. Súd pri druhom rozhodnutí o veci a uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi podľa výroku II. rozsudku vychádzal z toho, že medzi stranami nebolo sporné, že medzi nimi platne vznikla zmluva o preprave veci, ktorá je zmluvou odplatnou a žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi prepravné (odplatu) v sume 260,-eur, z ktorej žalobcovi pred podaním žaloby uhradil časť vo výške 100,-eur, čo tiež nebolo sporné medzi stranami. Pokiaľ žalovaný podľa zmluvy nezaplatil celú dohodnutú odplatu, zostal nesplnený jeho záväzok vo výške 160,-eur, na splnenie povinnosti zaplatiť žalobcovi ho súd zaviazal rozsudkom.
20. Podľa § 365 Obchodného zákonníka ( účinného od 15.1.2009 ) dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
21. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva.
22. Podľa ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka je úrok z omeškania príslušenstvom pohľadávky. Žalobca u nároku odkazoval na článok V. servisnej zmluvy, uzavretej so žalovaným, podľa ktorého sa žalovaný (objednávateľ) zaväzoval uhradiť faktúru v termíne do 14 dní od dátumu vystavenia faktúry, v ktorých je uvedené, že žalobca (obstarávateľ) je oprávnený faktúrovať úrok z omeškania úhrady vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania.
23. Žalovaný ako dlžník bol v omeškaní, pretože dohodol v zmluve podľa jej čl. V podmienky splatnosti peňažnej odplaty. Dohoda strán bola premietnutá do faktúry č. XXXXXXX, v ktorej je dátum vyhotovenia
24.11.2011. Žalovaný poukázal z faktúrovanej sumy 662,12-eur, splatnej 8.12.2011 iba 100,-eur, ktorú uhradil až 28.6.2012 a dostal sa so splnením záväzku vo výške 160,-eur do omeškania. Jeho omeškanie odo dňa, odkedy požadoval žalobca úrok z omeškania ( od 29.6.2012) trvá, nebolo dokázané, že záväzok žalovaného zanikol, preto súd žalobcovi úrok z omeškania priznal do zaplatenia sumy 160,- eur. Žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania od žalovaného za to, že nesplnil záväzok včas. Pre omeškanie žalovaného s platením peňažného záväzku vo výške 260,-eur, ktorý je obsiahnutý vo faktúrovanej čiastke 662,12-eur. Ak žalobca faktúroval vyššiu sumu a žalovaný považoval za dôvodné plnenie žalobcovi zo zmluvy o preprave do výšky 260,-eur, žalovanému nič nebránilo takúto čiastku žalobcovi zaplatiť, o jej zaplatenie nebol spor. Žalovaný zodpovedá za svoje omeškania za to obdobie, v ktorom nesplnil záväzok vo výške 260,-eur vo vzťahu k času plnenia a dobe splatnosti záväzku, dohodnutého v zmluve. Z dôvodov uvedených v tomto bode rozsudku žalobcovi súd priznal nárok oproti žalovanému aj na zaplatenie úroku z omeškania tiež zo sumy 260,-eur od 9.12.2011 do 28.6.2012.
24. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. 25. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
26. Žalobcom uplatnený úrok z omeškania vo výške 0,05% denne predstavuje úrok z omeškania v ročnej výške 18,25%. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, čo je aj prípad strán, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. V Obchodnom zákonníku, ktorým sa riadi aj vzťah sporových strán je obsiahnutá úprava zmluvy o úvere, k nej patrí aj ustanovenie citované v bode 24 rozsudku. Od 15.1.2009 je účinné ustanovenie citované v bode 20. rozsudku, ktorým sa súd riadil pri rozhodovaní o výške úroku z omeškania z dôvodu, že žalobca u výšky úroku z omeškania odkazoval na zmluvu, uzavretú medzi ním a žalovaným dňa 9.2.2009, t.j. po nadobudnutí účinnosti ustanovenia Obchodného zákonníka. Súd má za to, že žalobca a žalovaný dohodli neplatne, v rozpore so zákonom výšku úroku z omeškania, pretože táto v ročnom vyjadrení 18,25% presahuje výšku úroku z omeškania, zistenú súdom zo stránky www.nbs.sk/sk/ <http://www.nbs.sk/sk/> statisticke udaje/udajove - kategorie - sdd/urokove - sadzvy/urokove - s...Od 15.1.2009 v obchodných vzťahoch, berúc do úvahy, že žalobca požadoval po žalovanom úrok z omeškania najskorším dňom 9.12.2011 bola určená Európskou centrálnou bankou základná úroková sadzba u hlavných refinančných operácií 1 percentuálny bod (1%). Podľa ustanovenia uvedeného v bode 24 je žalovaný - dlžník povinný platiť v prípade, že boli dojednané úroky, súdna prax však postupuje podľa tohto ustanovenia aj v prípade úrokov z omeškania, v dojednanej výške, ale najviac môže byť dojednaná ich výška taká, aby bola prípustná podľa zákona alebo na základe zákona, lebo dlžník má povinnosť platiť úroky z omeškania v najvyššej prípustnej výške. Týmto ustanovením je obmedzená zmluvná voľnosť strán dohodnúť úroky, resp. úroky z omeškania nad pravidlo, obsiahnuté v zákone. Pokiaľ teda strany v zmluve dohodli vyšší úrok z omeškania, v prepočte ide o 18,25% ročne, ide o dojednanie, ktoré je v rozpore s právom a súd z neho plnenie priznať nemôže. Žalobcovi súd preto priznal úrok z omeškania podľa predpisov občiankoprávnych, vo výške 9% ročne ( základná úroková sadzba bola v čase omeškania žalovaného 1 percentuálny bod + 8 bodov podľa nariadenia vlády), nebral do úvahy dohodu strán o výške úroku z omeškania a z týchto dôvodov vo zvyšku žalobu, týkajúcu sa výšky úroku z omeškania ako nedôvodnú zamietol.
27. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
28. Podľa § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
29. Výrokom pod IV. súd rozhodol o nároku na náhradu trov celého konania, teda vrátane trov odvolacieho konania v zmysle bodu 27 a 28 rozsudku. Konanie začalo na súde podaním žaloby, končí sa právoplatným rozhodnutím, do konania spadalo aj odvolacie konanie Zastavenie konania späťvzatím žaloby procesne zavinil žalobca a pre čiastočné späťvzatie žaloby súd musel konanie zastaviť, preto vznikol nárok na náhradu trov konania za tú časť žaloby, o ktorú bolo konanie pre späťvzatie jej časti zastavené žalovanému. Vo vzájomnom pomere k dôvodu zastavenia konania sčasti a úspechu žalobcu vo veci samej súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 2 C.s.p., pretože žalobca mal vo veci úspech 28,18%, žalovaný mal úspech 71,82%, čistý úspech žalovaného v celom konaní je 43,64% ( 71,82%- 28,18%).
30. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je možno podať odvolanie písomne v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Skalica , dvojmo
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak rozhodnutie súdu priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok, po vykonateľnosti tohto rozhodnutia oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z.) .