Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7Co-135-2016.pdf
PDF · 94.54 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/135/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.Sidónie Sládečkovej a členiek senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Eriky Madarászovej, v právnej veci žalobkyne: I. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. C. XXX, zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s. r. o., Kuzmányho 29, Košice, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 576 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 6C/66/2014-106 zo dňa 22.10.2015 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobkyni priznáva nárok na náhrada trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 576 eur s 5,15% úrokom z omeškania ročne zo sumy 576 eura, od 04.09.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 335,23 eura na trovách právneho zastúpenia, a to na účet právneho zástupcu žalobkyne, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 4 písm. a), ods. 5, § 54 ods. 1, 2,3,4, § 451 ods. 1, 2, § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 9 ods. 1,2 písm. f), j) , §11 ods. 1 písm.a) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. a na základe vykonaného dokazovania zistil, že strany uzavreli dňa15.11.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 405400942, na základe ktorej žalovaný ako veriteľ sa zaväzuje žalobkyni ako dlžníčke poskytnúť úver v sume 600 eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala zaplatiť veriteľovi zvýšený o príslušný poplatok vo výške 576 eur t. j. celkovo zaplatí 1176 eur. Čerpaný úver mala splácať v 12 mesačných splátkach po 98 eur počnúc od 18.12.2013 s konečnou splatnosťou úveru 18.11.2014.Žalobkyňa žalovanému ako veriteľovi uhradila sumu 1176 eur, pozostávajúcu z poskytnutého úveru vo výške 600 eur, zo sumy 234,90 eura ( súčet úrokov vo výške 39,15% ročne z poskytnutého úveru ) a zo sumy 341,10 eura ( administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy). Celkovú čiastku 1.176 € sa navrhovateľka zaviazala uhradiť do 18.11.2014, termín konečnej splatnosti úveru tak nastane dňa 18.11.2014. v bode 3. zmluvy je uvedená RPMN vo výške 96 % a priemerná RPMN vo výške 49,13 %. Súčasťou zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru a štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, ktoré obsahujú údaj, že ide úver bezúčelový, poskytnutý navrhovateľke v hotovosti, zmluva je uzavretá na 12 mesiacov. , spotrebiteľ celkovo uhradí sumu 1.176 €, z toho čiastka 600 € predstavuje úver, čiastka 234,90 € úrok a čiastka 341,10 €. Úroková sadzba úveru je fixná vo výške 39,15 % a RPMN 96 %. K zmluve o úvere účastníci uzavreli Dohodu o plnení v splátkach, podľa ktorej sa navrhovateľka zaväzuje uhradiť celkovú čiastku vo výške 1.176 € v 12 pravidelnýchmesačných splátkach po 98 € vždy k
18-emu dňu v mesiaci počnúc dňom 18.12.2013.zároveň je v dohode uvedená výška RPMN 300,29 % a výška priemernej RPMN 49,13 %. Žalobkyňa vyzvala žalovaného na vrátenie bezdôvodného obohatenia vo výške 576 eur najneskôr do 03.09. 2014 , na ktoré žalovaný nereagoval, preto podala dňa 15.10.2014 žalobu na súd , ktorou sa domáha o vrátenie 576 eur z titulu bezdôvodného obohatenia zo Zmluvy o úvere č. 4091426, keďže žalobkyňa ako dlžníčka dobrovoľne poukázala plnenie vo výške 576 eur, hoci bola povinná vrátiť len sumu vo výške poskytnutého úveru, t. j. 600 eur. Je to z dôvodu, že zmluva o úvere síce obsahuje všetky údaje vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. avšak poplatok za poskytnutie úveru v celkovej sume 576 €,ktorý pozostáva z úroku vo výške 39,15 % ročne zo sumy úveru a administratívneho poplatku v sume 341,10 €, a teda predstavuje 96 % z poskytnutých finančných prostriedkov, súd za považoval za rozporný s dobrými mravmi. Je absolútne v neprospech spotrebiteľa a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán o výške odplaty, ktorá mnohonásobne prevyšuje úroky v tom čase obvykle požadované v bankách (od 5,4 % - 18,25 %). V dohode o plnení v splátkach odporca dokonca uvádza RPMN vo výške 300,29 %. Zmluvu v časti úrokov a odplaty súd považuje za absolútne neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi, ktorý je daný neprimerane vysokou ročnou percentuálnou mierou nákladov vo výške 96 % a 300,29 %. Vzhľadom na uvedené a skutočnosť, že žalobkyňa vrátila žalovanému poskytnuté finančné prostriedky aj s odplatou v celkovej výške 1.176 €, došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu v sume 576 €, keďže ide o plnenie, na ktoré od počiatku neexistoval právny dôvod, a preto je žalovaný predmet bezdôvodného obohatenia povinný žalobkyni vydať. Z uvedeného dôvodu súd podanej žalobe vyhovel. Žalovaný sa s plnením dostal do omeškania, preto súd priznal úroky z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 576 eur, počnúc dňom 04.09.2014 (žalovaný bol vyzvaný, aby bezdôvodné obohatenie vydal najneskôr do 03.09. 2014). O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 OSP, keďže žalobkyňa mala vo veci plný úspech, súd jej priznal plnú náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 335,23 eura. 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie, odôvodniac ho nesprávnym právnym posúdením veci a nesprávnymi skutkovými zisteniami. Uviedol, že nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia bráni účastníkovi účinne sa brániť a je možné ho považovať za odňatie možnosti konať pred súdom. Zmluvu nie je možné považovať za spotrebiteľskú zmluvu. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť, na základe akého zákona sa ich zmluvné vzťahy v budúcnosti budú spravovať. Rovnako k danému prípadu došlo v predmetnom spore. V zmysle VPPÚ sa zmluvné strany dohodli na tom, že ich vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. Zmluva sa uzatvorila v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, z čoho jasne vyplýva, že iný zákon ani na daný zmluvný vzťah nie je možné aplikovať. Ak by tak bolo urobené, bolo by to v rozpore so zákonom. Obchodný zákonník uvádza, že explicitne sa uvedené zmluvy spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov jeho ustanoveniami, od ktorého sa nie je možné odchýliť, pričom v tomto ustanovení je aj zmluva o úvere. Súdna prax naviac zhodne určila použitie Obchodného zákonníka nezávisle na dohode strán v prípade sporov zo zabezpečenia záväzkov zo zmluvy o úvere, ako aj v prípade vydania bezdôvodného obohatenia na základe neplatnej zmluvy o úvere. Je teda nepochybné, že zmluva o úvere sa bez ohľadu na dohodu zmluvných strán riadi Obchodným zákonníkom. Ďalej namietal, že nesprávne súd posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov, pretože v Dohode o splátkach úveru zobrala žalobkyňa na vedomie výšku percentuálnej miery nákladov (RPMN) vypočítanú podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach a je 300,29%, ktorý vzorec výpočtu je jasný a zrozumiteľný. Táto výška výpočtu RPMN sa použije pre prípad platenia úveru v splátkach, čo je aj táto vec a výška RPMN 96% stanovená v zmluve o úvere je pre prípad splatenia úveru v jednej splátke. K prípustnosti poplatku za náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy uvádza, že ku dátumu podpisu zmluvy o úvere t.j. 15.11.2013 nebol zákonom nijako obmedzený poplatok za poskytnutie úveru, nakoľko maximálna odplata za úver je stanovená až od 01.09.2014 a nemôže sa použiť na daný prípad( zákaz retroaktivity). Žalovaný je toho názoru, že zo zmluvy o úvere uzavretej medzi stranami sporu nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia. Žalovaná plnila na základe platnej zmluvy a právny dôvod na plnenie nikdy neodpadol. Z uvedených dôvodov žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť , prípadne zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania. K posúdeniu zmluvy o úvere uviedla, že táto zmluva spadá pod právny režim spotrebiteľských zmlúv upravených v Občianskom zákonníku a v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V tomto prípade ide taktiež o zmluvu formulárovú, vyplnenú mandatárom žalovaného, ktorú dlhodobo uzatváral žalovaný so spotrebiteľmi bez možnosti akokoľvek jej obsah ovplyvniť. Navyše pri uzatváraní týchto formulárových zmlúv nedodržiaval ustanovenia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, pretože ich žalobca sám vyplnil a následne
len predložil spotrebiteľovi na podpis, bez informácií o význame jednotlivých ustanovení a ich dopade pre spotrebiteľa. K bezúročnému a bezpoplatkovému charakteru úveru uviedla, že je nepochybné, že zmluva o úvere má charakter spotrebiteľskej zmluvy a preto je na daný právny vzťah potrebné aplikovať ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa. Predmetná zmluva o úvere neobsahuje výšku, počet a termíny splátok ako ani údaj o dobe trvania zmluvy, čo má podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť takého úveru. Žalovaný prijal plnenie, na ktoré nemal v zmysle vyššie uvedeného právny nárok, preto je povinný žalobkyňu túto sumu vrátiť, ktorú preukázateľne zaplatila.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania( § 379 a § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie( §383 CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávanie( § 385 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
5. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 576 eur s 5,15% úrokom z omeškania ročne zo sumy 576 eur od 04.09. 2014 do zaplatenia a náhrady trov právneho zastúpenia. Žalobu odôvodnila tým, že na základe Zmluvy o úvere č. 405400942 zo dňa 15.11.2013 jej žalovaný poskytol finančné prostriedky vo výške 600 eur. Zo strany žalovaného bola uvedená do omylu (predložením absolútne neplatnej zmluvy v časti úrokov a poplatku) a na účet žalovaného uhradila sumu vo výške 1176 eur, teda 576 eur viac než mal žalovaný nárok. V rozsahu sumy 576 eur tak došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného, ktorú žalovaný napriek výzve žalobkyni neuhradil.
6. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktorý však bol dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom . Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vydal dňa 22. 10.2015 , t. j. ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7. Keďže odvolací súd dospel k tomu, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny a dostatočne odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 CSP opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí, vrátane citácie právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov, ktoré súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedla. 8. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že závery, ktoré súd prvej inštancie prijal majú oporu vo vykonanom dokazovaní a v zistenom skutkovom aj právnom stave. Dôvody, ktoré žalovaný uvádzal v podanom odvolaní neboli spôsobilé zmeniť správne závery súdu prvej inštancie . Jeho tvrdenie v podanom odvolaní, že Zmluvu o úvere zo dňa 15.11.2013, č. 405400942 ktorú zmluvné strany uzatvorili je treba považovať za nepomenovanú zmluvu uzatvorenú podľa Obchodného zákonníka , odvolací súd nezohľadnil, pretože zo samotného názvu tejto zmluvy, ktorú inak vyhotovil žalovaný vyplýva, že ide o zmluvu o úvere ,na základe ktorej žalovaný žalobkyni poskytol sumu 600,- eur, ktorú sa žalovaná zaviazala zaplatiť spolu s odplatou v sume 576,- euro v 12 mesačných splátkach, počnúc dňom 18.12.2013. Súd prvej inštancie správne postupoval, keď zmluvu o úvere uzatvorenú medzi stranami sporu považoval za zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy. Ako správne konštatoval súd prvej inštancie spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy prednostne , ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom (§ 52 ods. 1 a § 52 ods. 2 OZ) aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Tieto ustanovenia Občianskeho zákonníka nadobudli účinnosť dňa 1.mája 2014 , pričom právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia, to znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Záver súdu prvej inštancie o tom, že na tento právny vzťah je potrebné aplikovať aj ustanovenia zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj Občianskeho zákonníka, je preto správny. To, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva v zmysle ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, vyjadril aj NS SR vo svojich rozhodnutiach
sp. zn. 4M Cdo 17/2014, 8M Cdo 13/2014, 2M Cdo 5/2015, 3M Cdo 12/2014, 4M Cdo 4/2014 a 8 M Cdo 3/2015, v ktorých uviedol, že keďže ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka nadobudlo účinnosť 1. mája 2014, pričom tento predpis nemá prechodné ustanovenia, od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. V týchto rozhodnutiach NS SR posudzoval to, či sa pri úverovej zmluve, ktorá je zároveň spotrebiteľskou zmluvou, má premlčanie posudzovať podľa Obchodného alebo Občianskeho zákonníka. K dohode strán o aplikácii Obchodného zákonníka vo všeobecných obchodných podmienkach odvolací súd ešte dodáva, že takáto dohoda je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože k nej dochádza k zneužitiu silnejšieho postavenia podnikateľa voči spotrebiteľovi tým, že mu nie na základe individuálneho dojednania vnucuje právny režim Obchodného zákonníka ako právo profesionálov (ktoré ako podnikateľ ovláda), zložitejšie a prísnejšie ako úprava v Občianskom zákonníku, čím dochádza aj k porušeniu zmluvnej slobody a rovnosti medzi stranami záväzkového vzťahu. Takýmto spôsobom je voľba práva zahrnutá do vopred pripravených, malým písmom písaných všeobecných obchodných podmienok, v ktorých sa bežne očakáva úprava nie týchto pre zmluvný vzťah najdôležitejších skutočností. 9. K námietke žalovaného o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktoré by popreli zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z čl. 46 a nasl. Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Jedným z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite odôvodniť (I. ÚS 243/07), pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že súd prvej inštancie uvedeným spôsobom postupoval a napadnuté rozhodnutie dostatočne odôvodnil a v rozhodnutí sa vyporiadal so všetkými pre posúdenie veci podstatnými otázkami, preto je námietka žalovaného o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku nedôvodná. 10. Odvolací súd rovnako neuznal opodstatnenosť ani ďalšej odvolacej námietky spočívajúcej v nesprávnosti posúdenia úveru bezúročného a bezpoplatkového. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že ak žalovaný ako nebankový subjekt požadoval od žalobkyni úroky 39,15% z poskytnutého úveru ročne, t.j. sumu 234,90 eur , čo je niekoľko násobne viac ako bol horný limit obvyklej úrokovej miery požadovanej bankami a ako bol úrok poskytovaný bankami pri úveroch pre fyzické osoby v rovnakom období, potom úroky zo zmluvy o úvere požadované žalovaným podstatne prevyšovali úroky obvyklé požadované bankami a preto výška úrokov je neprijateľná a v rozpore s dobrými mravmi, čo spôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy podľa § 39 Obč. zákonníka v časti úrokov. Aj v časti výšky odplaty za poskytnuté úvery v sume 341,10 eura, čo predstavuje 95,82 % z výšky poskytnutého úveru je zmluva v rozpore s dobrými mravmi a ust. § 53 ods. 6 Obč. zákonníka, pretože podstatne prevyšuje odplatu, ktorá je obvykle požadovaná na bankovom trhu. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie správne posúdil zmluvu o úvere za bezúročnú a bez poplatkov v zmysle ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch v dôsledku čoho nemal žalovaný nárok na plnenie nad rámec poskytnutého úveru a preto plnenie, ktoré prijal z neplatného právneho úkonu , je povinný vydať. 11. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, keď námietky uvádzané v odvolaní považoval za nedôvodné. 12. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol tak, že žalobkyni, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 13.Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).