Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/272/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., ako členov senátu, v spore žalobkyne G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom v L., C. č. XXX, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35792752, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, zastúpeného právnym zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47233516, so sídlom v Bratislave, Kubániho č. 16, v mene ktorého pred súdom koná JUDr. Andrea Cviková, advokát a konateľ, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 12C/217/2014-41 zo dňa 13.01.2016, ako súdu prvej inštancie, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového poriadku; ďalej len „C.s.p.“).

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Krížna č. 56, č. 675/03/14 zo dňa 12.05.2014 (prvý výrok) a žalobkyni náhradu trov konania nepriznal (druhý výrok).

1.2 Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, podľa ktorého žalobkyňa dňa 12.05.2013 vyplnila žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru (bod 5 formulára žalovaného), v ktorej žiadala o poskytnutie úveru v sume 1.500,- € s tým, že tento splatí v 42 splátkach v sume 80,37 € mesačne splatných vždy k 16. dňu mesiaca s predpokladanou ročnou percentuálnou mierou nákladov (ďalej aj „RPMN“) vo výške 70,01 %, ročnou úroková sadzba úveru vo výške 70,01 % pri priemernej RPMN vo výške 47,29 %; dňa 16.05.2013 žalovaný doplnil údaje žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru (bod 6 formulára žalovaného) o schválení poskytnutia úveru žalobkyni v sume 1.500,- € s tým, že tento splatí v 42 splátkach v sume 80,37 € mesačne splatných v 16. deň mesiaca pri RPMN vo výške 69,82 %, ročnej úrokovej sadzbe úveru vo výške 70,01 %, priemernej RPMN vo výške 48,52 % a sadzbe úrokov z omeškania vo výške 5,75 % ročne; podľa karty klienta k zmluve č. 8200056267 vyplatil žalovaný žalobkyni dňa 16.05.2013 sumu 1.284,25 € a žalobkyňa zaplatila sumu 241,11 €; revolving poskytnutý ani čerpaný nebol. Súd prvej inštancie ďalej z vykonaného dokazovania zistil, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli rozhodcovskú zmluvu č. 8200056267 zo dňa 16.05.2013, kde si strany dohodli, že akékoľvek spory súvisiace so zmluvou o revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného súdu alebo v rozhodcovskom konaní pred Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným Slovak arbitration court, s.r.o., Bratislava alebo Victoria rozhodcovským súdom v Banskej Bystrici;

dňa 13.03.2014 doručil žalovaný na Slovenský arbitrážny súd žalobu o zaplatenie sumy 3.134,43 € s príslušenstvom a rozhodcovský súd rozsudkom zo dňa 12.05.2014 uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť uvedenú sumu s príslušenstvom žalovanému; rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený dňa 09.07.2014 a dňa 16.07.2014 v zákonnej lehote podala žalobu na súd o zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku.

1.3 Podľa právneho posúdenia veci zo strany súdu prvej inštancie k uzavretiu predmetnej zmluvy o úvere nedošlo, pretože žalovaný neprijal návrh žalobkyne na uzavretie zmluvy bez výhrad, ale zmenil navrhovanú výšku RPMN; keďže prijatie takto zmeneného návrhu na uzavretie zmluvy zo strany žalobkyne nebolo v konaní preukázané, súd prvej inštancie nepovažoval zmluvu za riadne uzavretú; pokiaľ ide o uzavretú rozhodcovskú zmluvu táto stratila opodstatnenie vzhľadom na neexistenciu zmluvy o úvere; v rozhodcovskej zmluvy dohodli strany len riešenie sporov pred rozhodcovským súdom vyplývajúcich alebo súvisiacich so zmluvou o úvere s tým, že rozhodcovská zmluva sa nevzťahovala na žiaden iný vzťah strán; súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že nakoľko „rozhodcovský súd rozhodoval o nárokoch, pre ktoré nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva (rozhodcovská zmluva bola na zmluvu o revolvingovom úvere č. 8200056267, ktorá zmluva však neexistuje)“ na návrh žalobkyne podaný v zákonnej lehote napadnutý rozhodcovský rozsudok zrušil.

1.4 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 3 ods. 1, § 37 ods. 1, § 39, § 43a ods. 1, § 43c ods. 2 prvá veta, § 44 ods. 2, § 46 ods. 1, § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a na ustanovenia § 54b ods. 1 a § 40 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (v znení účinnom od 01.01.2015) s poukazom aj na ustanovenie § 45 ods. 1 písm. e), g), i), j) a l) zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní; o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 a nakoľko plne úspešná žalobkyňa si trovy konania neuplatnila náhradu trov konania jej nepriznal.

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods. 2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie zo dňa 11.02.2016 (č.l. 51-53 spisu). Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v celom rozsahu. Ťažiskovo vyčítal súdu prvej inštancie nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci.

2.1.1 Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že rozhodcovská zmluva je fakticky nepodstatná, pretože samotná rozhodcovská zmluva bez existencie zmluvy o úvere nemá žiadny zmysel; vyjadril názor, že tento záver súdu prvej inštancie odporuje rozhodcovskej zmluve, z ktorej vyplýva, že v rozhodcovskom konaní môžu byť prejednávané spory vyplývajúce zo zmluvy o revolvingovom úvere alebo spory s ňou súvisiace; podľa rozhodcovskej zmluvy dôsledkom jej uzatvorenia je „možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere (...), s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere v rozhodcovskom konaní“ s vymedzením rozsahu sporov, ktoré môžu byť riešené v rozhodcovskom konaní ako „akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým zo stálych rozhodcovských súdov podľa ich rokovacieho poriadku“; z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že rozhodcovská zmluva zakladá právomoc rozhodcovského súdu nielen pre nároky z úverovej zmluvy, ale aj pre spory súvisiace s úverovou zmluvou či spory týkajúce sa jej neplatnosti, čo je v rozpore so záverom súdu prvej inštancie; uviedol, že podľa napadnutého rozsudku ani zo skutkových záverov súdu nevyplýva, či súd vykonal dokazovanie obsahom uzavretej rozhodcovskej zmluvy, pretože obsah napadnutého rozsudku nasvedčuje skôr záveru, že sa tak nestalo, v dôsledku čoho súd závery súdu neúplné a predčasné.

2.1.2 Nesúhlasil ani s názorom súdu prvej inštancie, že zmluva o úvere nevznikla pre absenciu dohody o RPMN, pretože takýto záver odporuje zákonu č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch; náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie sú podmienkou vzniku samotnej zmluvy a jej platnosti; pre vznik samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako právneho úkonu nie je dohoda o RPMN podstatná; chýbajúci údaj o RPMN nie je podmienkou platnosti zmluvy a aj bez tohto údaja platí, že zmluva

vznikla, pretože dôsledkom neuvedenia RPMN je len následok, že sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov; absentujúci údaj o RPMN je z hľadiska právnej úpravy (zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch) právne bezvýznamný; ak súd prvej inštancie dospel k záveru, že nedošlo k dohode o RPMN a preto zmluva o úvere nevznikla, je jeho záver nesprávny.

2.1.2 Vyjadril názor, že údaj o RPMN nemôže zo svojej podstaty byť výsledkom dohody zmluvných strán pri uzavieraní zmluvy; z napadnutého rozsudku nevyplýva, ako môže byť hodnota RPMN navrhnutá pri podaní žiadosti o úver ak zákonná úprava v ustanovení § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. určuje, že RPMN sa určuje na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy; táto požiadavka preto vylučuje prípustnosť záverov súdu prvej inštancie ohľadne dojednávania RPMN, pretože zákon formuláciou podmienok nepredpokladá dohodovanie zmluvných strán o jej výške podobne ako aj iné povinné údaje (napr. priemerná RPMN, označenie kontrolného orgánu a podobne); zdôraznil, že RPMN je možné určiť až po schválení úveru, pretože pre jej určenie má význam suma úveru, celkové náklady, dátum splatnosti prvej splátky, dátum vyplatenia úveru a dátum splatnosti každej splátky, keď pri podaní žiadosti o poskytnutie úveru nie je známy údaj o dátume jeho vyplatenia; poukázal na to, že údaje, ktorú vstupujú do výpočtu RPMN boli v obidvoch prípadoch rovnaké a nezmenila sa ani výška celkových nákladov, suma úveru, počet splátok ani dátum ich splatnosti; údaj o RPMN je časovým vyjadrením celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom, ktoré definuje zákon podľa stavu ku dňu uzavretia zmluvy; údaj o RPMN je percentuálnym vyjadrením týchto nákladov, kde sa zohľadňuje práve časový faktor (dátum prvej splátky, počet dní medzi vyplatením úveru a podobne); s ohľadom na spôsob konštituovania zmluvného vzťahu (kedy spotrebiteľ podáva návrh na uzavretie zmluvy a dodávateľ rozhoduje o jeho schválení alebo neschválení) je potrebné konštatovať, že časové vyjadrenie celkových nákladov v podobe nižšej RPMN ako je uvedená v návrhu, nie je takou zmenou, výhradou, či doplnením, ktoré by spĺňalo predpoklady pre aplikáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

2.1.3 Odôvodnenie napadnutého rozsudku o tom, že pre zrušenie rozhodcovského rozsudku by boli aj iné dôvody, ak by bola zmluva o revolvingovom úvere vznikla, považoval za arbitrárne a nepreskúmateľné, pretože súd prvej inštancie uviedol len citáciu niektorých ustanovení zákona č. 335/2014 Z. z. bez uvedenia skutkových a právnych dôvodov a takýto spôsob odôvodnenia rozsudku bol v rozpore s ustanovením § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016.

2.1.4 Na základe uvedeného navrhol zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v zmysle zamietnutia žaloby v plnom rozsahu.

2.2 Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 11.03.2016 (č.l. 57-58 spisu) k odvolaniu žalovaného navrhla potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý považovala za správny, odôvodnený a vydaný v súlade so zákonom; vyjadrila názor, že v konaní nedošlo k nesprávnemu zisteniu skutkového stavu ani k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.

2.3 Vyjadrenie žalobkyne doručil súd prvej inštancie právnemu zástupcovi žalovaného dňa 03.05.2016 prostredníctvom pošty na vedomie (č.l. 60 spisu).

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.).

3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax (§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).

4.1 Konanie v prejednávanom spore začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok; podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti; podľa § 470 ods. 2 C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované; ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

4.2 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaného podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania žalovaného podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní žalovaného podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

4.3 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

4.4 Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

4.5 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie ohľadne dôvodnosti žaloby žalobkyne, v tomto smere si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. na tieto v celom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody žalovaného odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného viazaný (§ 379 C.s.p.; § 380 C.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

4.6 Zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním v prejednávanom spore vyplýva, že v rámci kontraktačného procesu pred uzavretím zmluvy o revolvingovom úvere navrhla žalobkyňa jej znenie, ktoré žalovaný v celom rozsahu a bez výhrad neprijal a navrhol iné znenie zmluvy, prijatie ktorého zo strany žalobkyne z dokazovania nevyplýva. Na základe rozhodcovskej zmluvy č. 8200056267 zo dňa 16.05.2013 bol rozhodcovským súdom vydaný sporný rozhodcovský rozsudok.

4.7 Odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie ohľadne záveru, že medzi stranami nedošlo k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200056267 zo dňa 16.05.2013 je správne; z dokazovania je zrejmé, že strany mienili uzavrieť zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov; na kontraktačný proces súd prvej inštancie správne aplikoval kogentné ustanovenia § 43a a nasledujúce Občianskeho zákonníka, ktorého aplikáciu zákon č. 129/2010 Z. z. nevylučoval; Občiansky zákonník kogentne ustanovuje, že v rámci procesu uzavierania každej zmluvy akákoľvek zmena oproti návrhu na jej uzavretie predstavuje nový návrh (§ 44 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka), ktorý podlieha akceptácii; z dokazovania vyplýva, že žalovaný oproti návrhu žalobkyne na uzavretie zmluvy zmenil navrhovanú hodnotu RPMN ako aj niektoré ďalšie údaje; nakoľko RPMN je náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z.), pri jej zmene musí ísť o nový návrh na uzavretie zmluvy; pokiaľ ide o požiadavku zákona, že údaj o RPMN sa určuje na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy, z hľadiska kontraktačného procesu je nutné túto požiadavku vykladať tak, že ide o konsenzus obidvoch zmluvných strán o hodnote RPMN na základe ostatných dojednaných údajov zmluvy; Občiansky zákonník nemá ustanovenie, že na uzavretie zmluvy stačí dohoda strán o jej podstatných náležitostiach, preto na uzavretie zmluvy sú nevyhnutné dva adresované jednostranné právne úkony, ktoré sú úplne obsahovo zhodné; nakoľko zákon pod sankciou neplatnosti vyžadoval písomnú formu zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 1 prvá veta zákona č. 129/2010 Z. z.), návrh na jej uzavretie ako aj jeho prijatie musia mať písomnú formu, keď z dokazovania nevyplýva písomné prijatie nového návrhu na uzavretie zmluvy so zmenenou hodnotou RPMN a ďalšími údajmi zo strany žalobkyne; keďže v rámci kontraktačného procesu medzi stranami nedošlo k dohode o RPMN spotrebiteľského úveru, záver súdu prvej inštancie, že k uzavretiu spornej zmluvy nedošlo je správny; poskytnuté plnenia medzi stranami preto predstavujú bezdôvodné obohatenie, pretože boli poskytnuté bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

4.8 Pokiaľ ide o ďalšiu odvolaciu námietku žalovaného z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie rozhodcovskou zmluvou č. 8200056267 zo dňa 16.05.2013 na pojednávaní dňa 13.01.2016; aj podľa odvolacieho súdu rozhodcovská zmluva nezaložila právomoc rozhodcovského súdu na riešenie akýchkoľvek sporov strán, ale výlučne sporov týkajúcich sa ustanovení zmluvy o revolvingovom úvere alebo súvisiacich s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere, pokiaľ ide o ich porušenie, ukončenie alebo platnosť; odvolací súd sa stotožnil s právnym posúdením veci zo strany súdu prvej inštancie ohľadne neexistencie zmluvy o revolvingovom úvere medzi stranami (bod 4.7 odôvodnenia); neexistenciu právneho úkonu je potrebné pojmovo odlíšiť od jeho neplatnosti (na rozdiel od neexistujúceho právneho úkonu, neplatný úkon existuje, len trpí vadami); predmetná rozhodcovská zmluva predstavuje spotrebiteľskú zmluvu (§ 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka), jej výklad preto musí byť v pochybnostiach priaznivejší pre žalobkyňu ako spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka); právny vzťah strán z titulu bezdôvodného obohatenia v dôsledku plnenia na základe neexistujúcej zmluvy o revolvingovom úvere nepatril do rozsahu dojednanej rozhodcovskej zmluvy; právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie bolo aj v tomto smere správne.

5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s § 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).

5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal.

6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).

6.1 Žalobca podané odvolanie ťažiskovo odôvodnil tým, že v prejednávanom spore súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a súčasne tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Skutkové zistenia súdu prvej inštancie z vykonaných dôkazov ako aj jeho právne posúdenie vo vzťahu k dôvodnosti žaloby v prejednávanom spore však považuje odvolací súd za správne (body 4.5 až 4.8 odôvodnenia). Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní osobitne vyjadril pochybnosť, či súd prvej inštancie vykonal dokazovanie rozhodcovskou zmluvou zo dňa 16.05.2013, táto tvorí obsah spisu ako jeho súčasť (č.l. 14 spisu) a súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením obsahu tohto dôkazu na pojednávaní dňa 13.01.2016 (č.l. 39 spisu).

7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil vrátane závislého výroku o trovách konania, ktorý bol odôvodnený plným úspechom žalobkyne v spore bez ohľadu na skutočnosť, že náhradu trov konania si žalobkyňa neuplatnila.

8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná, preto jej odvolací súd priznal proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O samotnej výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).