Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cob/41/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Petra Šama a JUDr. Romana Tótha, v právnej veci žalobcu: EKOLAS SK, s.r.o., Paderovce, Poľná 11/2, 919 30 Jaslovské Bohunice, IČO: 36 229 024, zastúpeného CANIS DEI, s. r. o., Partizánka 52/826, 911 01 Trenčín, IČO: 36 861 693, proti žalovanému: AVALANCHE EXTRA EU s.r.o., Pod Vinicami 7, 080 01 Prešov, IČO: 45 932 999, zastúpeného ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA VAĽO & PARTNERS s.r.o., Konštantínova 3, 080 01 Prešov, IČO: 36 868 434, E EXTRA EU, s.r. o zaplatenie 1.154,10 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 8Cb/285/2014-69 zo dňa 1.12.2015, jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozhodol takto: „Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť 1.154,10 eura a úrok z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 371,75 od 29.10.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 418,80 eura od 2.11.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 210,82 eura od 12.11.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 100,03 eura od 11.11.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 263,52 eura od 22.2.2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 235,68 eura, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku“.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou podanou dňa 18.8.2014 sa žalobca domáhal uložiť povinnosť žalovanému tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napádaného rozsudku s tým, že proti vydanému platobnému rozkazu zo dňa 3.11.2014 č. k. 21 Rob/152/14-38, podal žalovaný v zákonnej lehote odpor, v ktorom uviedol, že uplatnený nárok žalobcu v celom rozsahu neuznáva a má za to, že tento nárok je voči nemu nedôvodný. V účtovníctve žalovaného sa nenachádzajú žiadne daňové doklady, z ktorých si žalobca uplatňuje svoj nárok, pričom všetky ostatné záväzky má voči žalobcovi vyrovnané. Taktiež uviedol, že žalobca mu nedodal žiadny tovar podľa daňových dokladov, z ktorých si v tomto konaní odvodzuje svoj nárok, a potom ani nemal žiadne právo vystaviť žalovanému predmetné daňové doklady.

3. Súd prvej inštancie aplikujúc ustanovenia §§ 409 ods. 1, 412 ods. 1, 264 ods. 1, 365 veta prvá a 369 ods. 1, 2, všetko Obchodného zákonníka mal po vykonanom dokazovaní preukázané, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy v zmysle ustanovení § 409 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe ktorej žalobca na základe telefonických a e-mailových objednávok, dodal žalovanému tovar. Žalobca splnenie predmetu zmluvy prostredníctvom prepravnej spoločnosti GLS (§ 412 ods. 1 Obchodného zákonníka) preukázal predložením listín o histórii jednotlivých balíkov, z ktorých vyplýva doručenie tovaru štatutárnemu zástupcovi žalovaného ako zástupcovi kupujúceho. Po splnení predmetu zmluvy si žalobca vyššie uvedenými faktúrami uplatnil zaplatenie kúpnej ceny, ktorú žalovaný žalobcovi doposiaľ uhradil len čiastočne. Nesplnil si tak svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, spočívajúcu v zaplatení kúpnej ceny riadne a včas.

4. Na ťarchu žalobcu podľa súdu prvej inštancie je možné i pripísať tvrdenie o neevidencii daňových dokladov v účtovníctve žalovaného, nakoľko právnym dôvodom vzniku pohľadávky nie je samotná faktúra, ale vzájomný právny vzťah účastníkov (kúpna zmluva), v spojení so zmluvným a zákonným právom žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny tovaru, ktorého existenciu a platnosť žalobca riadne preukázal. V tejto súvislosti súd prvej inštancie zamietol návrh na vykonanie dokazovania žalovaného na vypočutie svedka G.. Q. L., ekonóma žalovaného ako nedôvodný, a to s poukazom na zásadu hospodárnosti konania, ku ktorej nepochybne nepatrí povinnosť súdu vykonať všetky navrhnuté dôkazy, ale len tie, ktoré vedú k meritórnemu rozhodnutiu súdu, ako aj v súvislosti so záverom, ku ktorému súd už na základe dovtedy vykonaných dôkazov dospel.

5. Zároveň žalovaný podľa ustanovenia § § 369 ods. 1 Obchodného bol povinný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr do termínu čiastočnej úhrady, a až do konečného zaplatenia vo výške o 9 percentuálnych bodov vyššie, ako bola základná úroková sadzba ECB platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, pri jednotlivých faktúrach.

6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď žalobcovi ako plne úspešnému účastníkovi, priznal plnú náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 69,- eur a z trov právneho zastúpenia, a to za 2 úkony právnej služby po 61,41 eur a 2 x režijný paušál po 8,04 eur v súlade s ustanovením § 18 ods. 3 Vyhlášky navýšenú o príslušnú 20 %-nú daň z pridanej hodnoty vo výške 3,22 eur.

7. Voči tomuto rozsudku ako celku podal žalovaný včas odvolanie tvrdiac, že prvoinštančný súd odňal žalovanému možnosť konať pred súdom, nevypočul účastníkov konania, nevykonal navrhované dôkazy.

8. Svoje odvolanie zdôvodnil tým, že prvoinštančný súd hrubo porušil jeho základné práva a slobody, keď vydal napadnutý rozsudok, keď postupom súdu bolo žalovanému odňaté jeho právo konať pred súdom. Pritom podľa žalovaného tento riadne ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní písomným podaním jeho právneho zástupcu dňa 23.11.2015, ktoré bolo doručené súdu dňa 24.11.2015. V tomto podaní žalovaný žiadal odročiť vytýčené pojednávanie, nakoľko štatutárny zástupca žalovaného je od 2.11.2015 nemocný a práceneschopný. Pritom práceneschopnosť žalovaného trvá až do dnešných dní, čo jednoznačne potvrdzuje i tvrdenie ošetrujúceho lekára P.. Š. zo dňa 22.2.2016. Napriek tomu, že žalovaný predložil súdu tvrdenia o dočasnej práceneschopnosti, prvoinštančný súd toto ospravedlnenie neakceptoval a rozhodol vo veci. Pokiaľ prvoinštančný súd mal za to, že žiadosť o odročenie žalovaného je nedostatočná, potom mal prvoinštančný súd vyzvať žalovaného, aby doložil relevantný doklad, ktorý by potvrdzoval, že žalovaný sa nemohol dostaviť na vytýčené pojednávanie, čo však prvoinštančný súd neurobil. Pritom prvoinštančný súd ani žiadnym spôsobom neoznámil žalovanému a jeho právnemu zástupcovi, že žiadosť o odročenie pojednávania neakceptuje a že v danej veci bude riadne konať. Žalovaný mal za to, že keď ako účastník požiadal o odročenie pojednávania z dôvodov práceneschopnosti, z hľadiska okolnosti jednotlivých prípadov je potrebné odročiť pojednávanie a prípadne vyzvať osobu, ktorá ospravedlnila neprítomnosť z dôvodu práceneschopnosti, aby predložila takýto doklad. Ak takýto doklad nie je predložený, je možné ukladať poriadkové pokuty (viď bližšie rozs. 4Cob/62/2011 zo dňa 22.9.2011 KS Prešov). Pritom takýmto spôsobom prvoinštančný súd vôbec nepostupoval, keď pritom i právny zástupca žalobcu žiadosť žalovaného o odročenie pojednávania akceptoval, čo potvrdil svojím e-amilovým podaním zo dňa 24.11.2015. Podľa žalovaného vykonanie pojednávania v neprítomnosti účastníka konania, resp. jeho splnomocneného zástupcu napriek žiadosti o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov, je závažným zásahom do základného práva na súdnu ochranu v súvislosti s právom na prerokovanie veci v prítomnosti účastníka konania. Podľa žalovaného v tomto prípade ho prvoinštančný súd žiadnym spôsobom neinformoval, resp. jeho právneho zástupcu o tom, že žiadosť o odročenie pojednávania neakceptuje. Napriek tomu postupoval spôsobom, ktorým žalovanému znemožnil zúčastniť sa pojednávania a uvedený postup prvoinštančného súdu je v hrubom rozpore i s rozhodnutiami Ústavného súdu SR v Košiciach vo veciach II.ÚS 138/09 zo dňa 17.9.2009 a III.ÚS 346/09 zo dňa 27.4.2010. Podľa žalovaného ústavná judikatúra všeobecných súdov v zásade považuje prekážky účastníka na pojednávaniach spočívajúce zo zdravotných problémov za dôvod na odročenie pojednávania.

9. K samotnej žalobe žalovaný uviedol, že v žiadnom prípade návrh žalobcu neuznáva, keď v jeho účtovnej evidencii sa nenachádzajú žiadne záväzky, ktoré by mal mať žalovaný voči žalobcovi. Opätovne tvrdil, že od žalobcu si neobjednal žiaden tovar v zmysle daňových dokladov žalovaného, žalovanému nebol žiaden tovar dodaný a potom ani nemohlo vzniknúť právo žalobcu na zaplatenie daňových dokladov za dodaný tovar, ktorý si žalobca v tomto konaní uplatňuje. Žalovaný v podanom odvolaní ďalej tvrdil, že jeho tvrdenia, okrem výpovede právneho zástupcu žalovaného, jednoznačne vysvetľuje i navrhovaný svedok, keď v tomto prípade si podľa žalovaného prvoinštančný súd len jednostranne osvojil tvrdenia žalobcu, nevykonal dokazovanie a na základe toho dospel k nesprávnym právnym záverom, čoho dôkazom je vydanie napadnutého rozsudku.

10. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázal na paragrafové znenie ustanovenia § 119 O.s.p., keď v danej situácii považoval žalobca procesný postup súdu prvej inštancie, kedy pojednával a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania, za vecne a formálne správny, a plne sa stotožnil s jeho odôvodnením takéhoto postupu v napádanom rozsudku. Pokiaľ ide o hmotnoprávne posúdenie, poukázal na fakt žalovaný, že od podania žaloby v roku 2014 do vyhlásenia rozsudku v roku 2015, nepredložil žiaden dôkaz o svojich tvrdeniach, keď o tom žalovanému bol tovar riadne doručený, svedčia k žalobe priložené listiny - histórie všetkých zásielok (balíkov), ktoré žalovanému doručil externý prepravca, spoločnosť GLS. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že v jeho účtovníctve sa takéto doklady nenachádzajú, nemá žalobca ako preveriť túto skutočnosť, keďže za vedenie účtovníctva je zodpovedný výlučne konateľ žalovaného s tým, že v účtovníctve žalobcu sú všetky doklady použité v prípade žaloby, riadne zaúčtované a z vystavených faktúr bola riadne odvedená aj daň z pridanej hodnoty.

11. Poukazujúc na uvedené navrhol žalobca, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.

12. Odvolací súd v zmysle § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku, prejednal vec podľa Občianskeho súdneho poriadku. Podľa tohto ustanovenia, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016 a odvolanie žalovaného bolo podané pred týmto dátumom. V prípade žalovaného ide teda o právo na prejednanie odvolania, ktoré mu vzniklo podľa doterajších právnych predpisov, teda z hľadiska princípu legitímneho očakávania i právnej istoty, je treba jeho odvolanie prejednať podľa právnej úpravy účinnej v čase, keď toto bolo podané. V podmienkach právneho a demokratického štátu majú právne normy pôsobiť zásadne do budúcnosti. Princíp právnej istoty je nepochybne neoddeliteľnou súčasťou princípu právneho štátu zaručeného v článku 1, ods. 1 Ústavy SR. Súčasťou princípu právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok, je aj zákaz retroaktivity, t. j. zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov. Pokiaľ niekto konal a postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny predpis, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu, alebo niektorého jeho ustanovenia. Neskorší právny predpis nemôže ukladať povinnosti, resp. meniť právny status subjektu práva spätným pôsobením právneho predpisu, ktorý v čase jeho konania neexistoval a ktorého právnu úpravu nemohol poznať. Subjekt práva už nemôže ovplyvniť svoje práva a právne postavenie nadobudnuté v minulosti. Odvolací súd teda podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p., prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné.

13. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 10 CSP, teraz § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, účinného od 1.7.2016) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (podľa § 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku

- ďalej „O.s.p.“, aktuálne § 362 ods. 1 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 201 a § 202 O.s.p., aktuálne § 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p., aktuálne § 127 a § 365 , a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a), c) O.s.p., ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. b) a e) , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 , s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 , súd pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) dospel k záveru, že odvolanie odvolateľa, nie je dôvodné. S poukazom na vyššie uvedené preto odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu posudzoval len v medziach odvolacích dôvodov žalovaného a z nich len tých relevantných dôvodov, ktoré boli uplatnené pred súdom prvej inštancie z titulu uplatnenej poučovacej povinnosti okresným súdom v zmysle § 118a ods. 1, 2, 3 O.s.p. (č. l. 46

- 47 spisu v spojení s doručenkami na č. l. 43 spisu), t. j. v znení Občianskeho súdneho poriadku ako procesného práva platného v momentu konania a rozhodovania okresného súdu. V ďalšom krajský súd uvádza, že základom posudzovania odvolacích dôvodov žalovaného vo väzbe k záverom okresného súdu, obsiahnutým v napádanom rozsudku, bol skutkový stav zistený okresným súdom, ktorým bol krajský súd viazaný v zmysle § 383 CSP, pretože súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie a vo vzťahu k tým dôkazom, ktoré boli označené žalovaným, vyjadril v tomto smere súd prvej inštancie dostatočné závery.

14. Žalovaný primárne v odvolacom konaní namietal, že v konaní došlo k vadám podľa § 221 ods. 1 O.s.p., keďže postupom súdu prvej inštancie bola žalovanému ako účastníkovi konania, odňatá možnosť konať pred súdom. V súvislosti s touto odvolacou námietkou žalovaného poukazuje krajský súd na to, že pod odňatím možnosti konať pred súdom vo všeobecnej rovine sa rozumie procesne nesprávny postup súdu priečiaci sa zákonu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka občianskeho súdneho konania. Na takéto vady konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, musí odvolací súd prihliadať z úradnej povinnosti, t. j. aj vtedy, ak by v odvolaní uplatnené neboli. Medzi takéto vady sa zaraďuje aj odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom. Pritom pod odňatím možnosti konať pred súdom sa považuje taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožnila realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžso/64/2016 z 8.2.2016) a „podľa ustanovení súdnej praxe najvyššieho súdu sa odňatím možnosti konať pred súdom rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy a podobne)“ (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.ÚS/318/2015 z 30.6.2015).

15. Vzhľadom na nosný odvolací dôvod žalovaného, ktorý smeroval do procesného postupu okresného súdu, bolo potrebné sa oboznámiť s priebehom celého prvoinštančného konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozsudku Okresného súdu. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca podal žalobu na Okresnom súde dňa 18.8.2014. Žaloba bola doručená žalovanému spolu s platobným rozkazom dňa 14.11.2014 a následne bol žalovaný procesne poučený uznesením zo dňa 18.2.2015 v zmysle § 120 ods. 1, 4, § 123 O.s.p.. Žalovaný sa však v zmysle vyššie uvedeného uznesenia nevyjadril s tým, že jediné dôvody, pre ktoré nesúhlasil s podaným návrhom, uviedol v podanom odpore (č. l. 39 spisu). Následne bol okresným súdom stanovený termín pojednávania na dátum 14.8.2015, predvolanie ktoré obsahovalo aj poučenie podľa § 119 O.s.p., bolo právnemu zástupcovi žalovaného doručené dňa 29.7.2015 (č. l. 51 spisu). Následne žalovaný požiadal o odročenie tohto pojednávania z dôvodu kolízie jedného z konateľov právneho zástupcu žalovaného JUDr. Dominika Vaľu s iným trestným pojednávaním, ako aj z dôvodu čerpania dovolenky na zotavenie druhým konateľom právneho zástupcu žalovaného JUDr. Konštantínom Vaľom v období od 1.8.2015 do 31.8.2015 s tým, že žalovaný nesúhlasil, aby súd konal a rozhodol v ich neprítomnosti. Následne súd prvej inštancie akceptujúc uvedené ospravedlnenie, pojednávanie konané dňa 14.8.2015 odročil na neurčito. Ďalšie pojednávanie vo veci súd prvej inštancie vytýčil na deň 1.12.2015, keď opätovne poučil všetky strany sporu v zmysle vtedy platného ustanovenia § 119 a § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Uvedené predvolanie na pojednávanie prevzal právny zástupca žalovaného dňa 2.11.2015. Podaním zo dňa 24.11.2015 právny zástupca žalovaného opätovne požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu, že konateľ žalovaného - W.. Q. W. je od 2.11.2015 až po súčasnosť práceneschopný s predpokladom ukončenia práceneschopnosti v mesiaci február 2016 a žalovaný nesúhlasí, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Zároveň žalovaný navrhol ako svedka G.. Q. L.. Zároveň bola doručená súdu i fotokópia dokladu o práceneschopnosti konateľa žalovaného na č. l. 66 spisu. Z predmetného potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti konateľa žalovaného je zrejmé, že bola vystavená dňa 2.11.2015, s tým, že práceneschopnosť konateľa žalovaného bola stanovená od 2.11.2015.

16. Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy (účinné k momentu rozhodnutia okresného súdu).

17. Vo všeobecnej rovine odvolací súd poukazuje na to, že citované zákonné ustanovenie upravuje možnosť súdu meritórne prejednať vec i bez prítomnosti účastníka podľa splnenia viacerých kumulatívnych podmienok. Vyhodnoteniu splnenia podmienok podľa § 115 ods. 2 O.s.p. sa okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne venoval. Na skutočnosť možnosti prejednať vec v neprítomnosti žalovaného, nemala vplyv argumentácia žalovaného v odvolaní, ktorá bola v písomnom vyhotovení rozsudku súdu prvej inštancie dostatočne ozrejmená a zdôvodnená. Okresný súd v tomto smere svoje myšlienky pochody a úvahy dostatočne rozviedol tak, že ich bolo možné podriadiť odvolaciemu prieskumu.

18. Vo všeobecnej rovine preto potom odvolací súd poukazuje, že citované zákonné ustanovenie upravuje možnosť súdu meritórne prejednať vec i bez prítomnosti účastníka za splnenia viacerých kumulatívnych zákonných podmienok. Ide o podmienku riadneho a včasného predvolania tak, aby sa mal účastník v dostatočnom čase možnosť pripraviť sa na pojednávanie, ako vyplýva z § 115 ods. 2 O.s.p., t. j. najmenej 5 dní pred začiatkom konania a pojednávania, ku splneniu ktorej podmienky došlo doručením predvolania žalovanému dňa 2.11.2015. V danom prípade bolo vykonané ospravedlnenie neúčasti konateľa žalovaného spojeného so žiadosťou o odročenie pojednávania, ktoré došlo na okresný súd napriek tomu, že tento konateľ bol práceneschopný tak, ako to uviedol odvolací súd vyššie, od 2.11.2015, teda od rovnakého dňa, ako bolo žalovanému doručené predvolanie na pojednávanie, až dňa 24.11.2015, teda v žiadnom prípade nebol splnený zákonný predpoklad vyjadrený v enuciáte ustanovenia § 119 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého mal žalovaný oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu potom, čo sa o ňom dozvedel, keď žalovaný sa o práceneschopnosti svojho konateľa dozvedel v rovnaký deň, ako o termíne nariadeného pojednávania, t. j. dňa 2.11.2015, pričom ospravedlnenie a žiadosť o odročenie pojednávania podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu až dňa 24.11.2015.

19. Krajský súd v súvislosti s podaním právneho zástupcu žalovaného na č. l. 65 (ospravedlnenie a žiadosť o odročenie vytýčeného pojednávania), vo väzbe na odvolacie dôvody, za podstatné považuje zdôrazniť, že v zmysle ustálenej judikatúry nestačí na odročenie pojednávania akékoľvek podanie účastníka, ktoré obsahuje ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní, keď ospravedlnenie zo zdravotných dôvodov v zmysle vtedy platného a účinného ustanovenia § 119 ods. 3 O.s.p., vyžadovalo vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka, alebo jeho zástupcu, neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považovalo vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník, alebo jeho zástupca, nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu, sa zúčastniť pojednávania. Z predloženej fotokópie dokladu o práceneschopnosti konateľa žalovaného však žiadna takáto skutočnosť nevyplýva, t. j. nemožno z neho nijako vyvodiť, že konateľ žalovaného sa bez závažného zhoršenia svojho zdravotného stavu, nemôže zúčastniť nariadeného pojednávania v tejto veci. Už samotná skutočnosť predpokladaného ukončenia práceneschopnosti konateľa žalovaného uvedená v tejto žiadosti „v mesiaci február 2016“, prakticky ako aj tá skutočnosť, že žalovaný bol v konaní zastúpený právnym zástupcom, vylučuje možnosť akceptovať tento dôvod na odročenie pojednávania, keď samotný nesúhlas, aby súd rozhodol v neprítomnosti žalovaného (zrejme mal žalovaný na mysli konateľa žalovaného), a to aj napriek tomu, že žalovaný je v konaní zastúpený právnym zástupcom, nemôže odôvodňovať sama o sebe, odročenie už nariadeného pojednávania, keď naviac, ako to uviedol odvolací súd, nešlo vo veci o prvé nariadené pojednávania, ale v poradí o druhé s tým, že zakaždým žalovaný žiadal odročiť nariadené pojednávanie.

20. Poukazujúc na vyššie uvedené je zrejmé, že o žiadnom odňatí možnosti konať pred súdom v danom prípade hovoriť nemožno, nakoľko žalovaný bol v čase, keď žiadal o odročenie pojednávania z dôvodu údajnej choroby svojho konateľa, zastúpený právnym zástupcom (advokátskou kanceláriou), o toto odročenie nepožiadal bezodkladne, keď o svojej práceneschopnosti a o nariadenom pojednávaní sa dozvedel dňa 2.11.2015, pričom o odročenie požiadal až podaním zo dňa 24.11.2015, keď neuviedol žiaden relevantný dôvod, pre ktorý b by súd nemohol konať s jeho právnym zástupcom v čase neprítomnosti konateľa žalovaného, ktorý nepredložil súdu doklad preukazujúci, že jeho zdravotný stav mu neumožní účasť na pojednávaní, resp., že sa tohto pojednávania nemôže zúčastniť bez ohrozenia svojho života, alebo zhoršenia zdravotného stavu. Nebol preto daný dôvod zo strany súdu prvej inštancie na odročenie pojednávania podľa citovaného ustanovenia § 119 ods. 3 O.s.p., platného v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie. Z vyššie uvedeného mal odvolací súd za to, že vykonaním ústneho pojednávania dňa 1.12.2015 v neprítomnosti konateľa žalovaného, nedošlo k odňatiu možnosti žalovaného konať pred súdom. Vzhľadom k doručeniu predvolania na pojednávanie žalovanému dňa 2.11.2015, bol odvolací súd toho názoru, že na strane žalovaného bol vytvorený dostatočný časový priestor, aby konateľ žalovaného, ktorý v rovnaký deň začal byť práceneschopný, aby poskytol relevantné údaje ohľadom prejednávanej veci svojmu právnemu zástupcovi. Naviac, ako to už uviedol odvolací súd vyššie, mohol tak učiniť už skôr, keď žaloba mu spolu s vydaným platobným rozkazom, bola doručená spolu s prílohami dňa 14.11.2015, keď žalovaný mal viac, ako jeden rok, aby relevantným spôsobom vyvrátil tvrdenia žalobcu.

21. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že tak základné právo podľa článku 46 ods. 1 Ústavy, ako aj právo podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru, zahŕňajú v sebe aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (napr. II.ÚS 183/06).

22. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva, alebo je získavaný pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (napr. II.ÚS 85/06). Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami aj povinnosťami, ktoré z toho postavenia vyplývajú (viď nález Ústavného súdu SR z 23.8.2001, II.ÚS 14/2001, z 13.11.2002, II.ÚS 132/02, III.ÚS 171/06 z 5.4.2007).

23. Aj s odkazom na vyššie citovanú judikatúru, s dôrazom na ústavný rámec práv účastníkov občianskeho súdneho konania, odvolací súd poukazuje na to, že účastníci v občianskom súdnom konaní majú nielen práva, ale aj povinnosti. Nepochybne ide o povinnosť účastníkov podľa § 101 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a dbajú na pokyny súdu. V tomto rámci, keď žalovaný nepožiadal o odročenie pojednávania bezodkladne potom, ako sa dozvedel o termíne pojednávania a chorobe svojho konateľa a zároveň, keď nijako nezdôvodnil svoju požiadavku, že nesúhlasí, aby sa pojednávalo len v prítomnosti jeho právneho zástupcu, t. j. neposkytol žiadne relevantné tvrdenia o prípadnej prekážke možnosti uskutočnenia pojednávania len za prítomnosti jeho právneho zástupcu, je zrejmé, že nemohlo dôjsť k odňatiu možnosti konať pred súdom žalovaného, t. j. k znemožneniu realizácie a procesných oprávnení, keď tento bol zastúpený svojim právnym zástupcom, ktorý sa však bez ospravedlnenia na nariadené pojednávanie neustanovil. Okresný súd mal tak vytvorené podmienky v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pre konanie a rozhodovanie vo veci na vykonanie pojednávania dňa 1.12.2015 v neprítomnosti žalovaného a jeho konateľa, ktorý sa nijako na toto pojednávanie neospravedlnil, preto mal žalovaný rovnako, ako žalobca, vytvorený dostatočný priestor pre možnosť konať pred súdom. Pokiaľ ho nevyužil v právnom relevantnom rámci, tak vykonanie pojednávania dňa 1.12.2015 nemožno hodnotiť ako priečiace sa zákonom. Súčasne bolo potrebné tak, ako to už odvolací súd uviedol v tomto rozhodnutí, prihliadať aj na potrebu rovnakého prístupu k právam a povinnostiam na oboch sporových stranách. Išlo o dodržiavanie úpravy § 18 O.s.p. o rovnosti účastníkov, rovnosti zbraní, s odkazom na článok 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého sú všetci účastníci v konaní rovní. Nemožno prihliadať jednostranne len na práva jedného z účastníkov. Krajský súd tiež poukazuje na článok 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom.

24. Ako už uviedol odvolací súd vyššie, z listinného dôkazu - dokladu o dočasnej práceneschopnosti nevyplýva splnenie náležitosti vyžadujúcich § 119 ods. 3 O.s.p., keďže z potvrdenia nevyplýva, že by účasť konateľa žalovaného na pojednávaní, ohrozila jeho život alebo dôvodná hrozba zhoršenia zdravotného stavu. Krajský súd pre odstránenie pochybností nemal v úmysle zľahčovať vážnosť zdravotného stavu konateľa žalovaného vzhľadom na skutočnosti uvedené v odvolaní, ale musí skúmať splnenie zákonných povinností podľa § 119 ods. 3 O.s.p., keďže zákonná úprava obsahovala podstatné náležitosti návrhu na odročenie pojednávania s tým, že v prípade, ak dôvodom na odročenie pojednávania je zdravotný stav účastníka, alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musel obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, neumožňuje zúčastniť sa pojednávania, pričom zákonná úprava precizuje obsah tohto vyjadrenia tak, že jeho obsahovou náležitosťou je konštatovanie, že účastník alebo jeho zástupca, nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu, sa zúčastniť pojednávania. Krajský súd zároveň zvýrazňuje dátum vystavenia tohto dokladu, t. j. deň 2.11.2015, keď sa žalovaný zároveň dozvedel o vytýčenom pojednávaní a dátum pojednávania dňa 1.12.2015, z ktorého rozhodne možno ustáliť dostatočný priestor pre zabezpečenie nielen ospravedlnenia, ale v konečnom dôsledku i potvrdenia v zmysle § 119 ods. 3 O.s.p..

25. Krajský súd považuje za nevyhnutné v tomto smere zdôrazniť, že prejednanie veci v neprítomnosti žalovaného, nebola porušená zásada rovnosti strán v súdnom procese, pretože táto zásada sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok subjektov, o ktorých právach a povinnostiach rozhoduje súd (PL.ÚS 43/95, II.ÚS 121/02). Pod rovnakým postavením účastníkov možno rozumieť iba také procesné postavenie, ktoré zabezpečí spravodlivý proces. Požiadavka spravodlivého procesu v sebe obsahuje zásadu zaručujúcu pre každú stranu v procese ohľadom na rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy a zároveň vylúčiť vylučujúcu možnosť podstatnej výhody voči protistrane. Obsah práva rovnosti ako jedného z určujúcich ústavno-právnych princípov občianskeho súdneho procesu spočíva v tom, že všetci účastníci občianskeho súdneho konania (osobitne sporového konania), ako aj civilného procesu, majú rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré uplatňujú a plnia za rovnakých procesných podmienok, bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej z procesných strán. Nerozhoduje procesné postavenie alebo procesná pozícia účastníka, nie je podstatné ani to, ktorý z účastníkov je na strane žalobcov, a ktorý z účastníkov je žalovaný (II.ÚS 35/02). Táto zásada vyjadrujúca „právo na spravodlivý proces“ nutnosť rovnakých „pravidiel hry“ alebo tiež „princíp rovnosti“, sa premieta predovšetkým v ustanoveniach upravujúcich vedenie konania a priebeh dokazovania. V podstate rovnosť účastníkov v súdnom konaní ako prirodzený dôsledok rovnosti všetkých občanov je upravená v § 18 O.s.p..

26. Pri uplatňovaní tejto zásady rovnosti v súdnom konaní je však nevyhnutné prihliadať nielen k právam jedného účastníka súdneho konania, v danom prípade žalovaného ako odvolateľa, ale aj k právam žalobcu, že rovnako má nárok, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, z ktorého dôvodu nemôže v súdnom konaní dochádzať k výkonu práv jedného z účastníkov súdneho konania na ujmu druhého účastníka súdneho konania. Pokiaľ by v danom prípade nariadeného pojednávania dňa 1.12.2015 okresný súd opätovne (nakoľko išlo už o v poradí druhé pojednávanie s tým, že prvé pojednávanie bolo rovnako na žiadosť žalovaného odročené), vec neprejednal v neprítomnosti žalovaného, tak jeho postupom by došlo k zásahu do práva a oprávnených záujmov žalobcu.

27. Ani s ohľadom k uvedenej zásade rovnosti vyjadrenej v § 18 O.s.p. (účinnej v čase rozhodovania okresného súdu), krajský súd nezistil, že by postupom okresného súdu došlo k vade konania, ktorá by mala za následok nesprávne (nezákonné) rozhodnutie vo veci. Princíp rovnosti zbraní ako jeden zo znakov širšieho konceptu spravodlivého súdneho konania vyžaduje, aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť prejednať svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície proti jej protistrane. Okrem tejto požiadavky koncept spravodlivého súdneho konania v sebe implikuje právo na kontradiktórne konanie, podľa ktorého procesné strany musia dostať príležitosť nielen predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale zoznámiť sa so všetkými dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa k nim (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21.3.2012 sp. zn. 5Cdo/16/2012).

28. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že okresný súd neúplne zistil skutkový stav veci, nevykonal navrhnuté dôkazy a poukázal na to, že žiadal vypočuť navrhovaného svedka bez toho, aby uviedol, k akým skutočnostiam navrhuje jeho výsluch, resp. čo má jeho výpoveď ozrejmiť, tak krajský súd dodáva, že súd prvej inštancie správne nevykonal dokazovanie výsluchom tohto svedka z dôvodu hospodárnosti a priznal už uplatnené právo žalobcovi z dôvodu, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, keď opačný postup by bol v rozpore s § 79 a nasl. O.s.p.. Práve o § 79 ods. 1 O.s.p. je potrebné vo všeobecnej rovine uviesť, že v rámci procesných princípov, na ktorých stojí občianske súdne konanie, je žalobca dominus litus (pán sporu), ktorý v procesnej právnej rovine má zodpovednosť za ochranu svojich práv, pričom na strane žalobcu sa táto zodpovednosť ako účastníka konania premieta do jeho povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 79 ods. 1, § 120 ods. 1, 4 O.s.p. (účinný v čase rozhodovania okresného súdu). Pokiaľ žalobca preukázal prevzatie tovaru žalovaným predloženými listinami o histórii jednotlivých balíkov s tým, že tieto boli doručené externou doručovateľskou spoločnosťou (GLS), bola na žalovanou dôkazná povinnosť vyvrátiť vyššie uvedené skutočnosti, a to nielen v rovine tvrdenia, ale aj v rovine preukázania svojich tvrdení. Pokiaľ tak žalovaný neurobil, má to za následok, že neuniesol v spore dôkazné bremeno a z toho vyplývajúci procesný neúspech v spore.

29. Odvolací súd preto po preskúmaní veci prišiel k záveru, že súd prvej inštancie správne aplikoval platnú právnu úpravu, vysporiadal sa so všetkými aspektmi zisteného skutkového stavu a náležite svoje rozhodnutie odôvodnil. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie prvoinštančného rozhodnutia je dostatočne logické, presvedčivé a správne, obsahuje podstatné odpovede na všetky relevantné právne otázky v konaní vznesené, bolo vykonané dokazovanie plne v súlade s procesnými zásadami formulovanými vo vtedy platnom a účinnom Občianskom súdnom poriadku. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. (v súčasnosti § 387 ods. 1, 2 ako vecne správny potvrdil.

30. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 v nadväznosti na ust. § 262 ods. 1 s tým, že žalobca, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom (§ 262 ods. 2 .

31. Toto rozhodnutie bolo jednohlasne schválené všetkými členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .