Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/207/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Martinákovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v spore žalobcu N., a.s., so sídlom v G., G. 6, zastúpeného S., s.r.o. so sídlom v G., K. X proti žalovanému S. G., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Y., L. XXXX/16, zastúpeného opatrovníčkou Mgr. Andreou Gáboríkovou, súdnou úradníčkou Okresného súdu Trenčín, o zaplatenie 220,52 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 27. januára 2016, č.k. 14C/249/2015-41, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovaný n e m á n á r o k proti žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 84,62 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 61,72 eur od 28.05.2013 do zaplatenia, 8,50 % ročne zo sumy 22,90 eur od 28.05.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V zostávajúcej časti žalobu zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Vychádzal zo zistenia, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 220,52 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 61,72 eur od 28.05.2013 do zaplatenia, 8,50 % ročne zo sumy 22,90 eur od 26.06.2013 do zaplatenia, 8,50 % ročne zo sumy 135,90 eur od 23.08.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaný uzavrel so žalobcom na základe Objednávky služieb S. S. zo dňa 22.11.2011 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej žalobca poskytoval žalovanému verejnú elektronickú komunikačnú službu v zmysle dojednaných podmienok. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy boli Objednávka služieb a Všeobecné podmienky na poskytovanie služieb spoločnosti N., a.s. (ďalej ako „VOP“). Žalovaný sa zaviazal zotrvať v zmluvnej viazanosti po dobu 24 mesiacov a na platenie poplatkov za Internet poplatok v sume 22,90 eur mesačne. Žalovaný neuhradil riadne a včas v lehote splatnosti faktúry za služby v sume 220,52 eur, a to č. XXXXXXXXXX na sumu 61,72 eur splatnú dňa 27.05.2013, č. XXXXXXXXXX na sumu 22,90 eur splatnú dňa 25.06.2013, č. XXXXXXXXXX na sumu 296,20 eur splatnú dňa 22.08.2013. Faktúrou č. XXXXXXXXXX na sumu 296,20 eur si žalobca uplatňoval titulom peňažnej náhrady škody v sume 160,30 eur a v sume 135,90 eur ako poplatok za nevrátenie zariadenia. Predmetom žaloby bola z tejto faktúry len suma 135,90 eur. Listom zo dňa 12.08.2013 žalobca od zmluvy písomne odstúpil, z dôvodu, že žalovaný neuhradil cenu za služby ani do 45 dní po splatnosti lehoty na úhradu faktúry a vyzval ho na úhradu dlhu v sume 380,82 eur (pohľadávku za obdobie od 05/2013-06/2013 a škodu za nedodržanie doby viazanosti za obdobie od 07/2013 - 01/2014). Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba je v časti poplatkov za neuhradené služby podaná dôvodne. Nárok žalobcu vyplýva z dohodnutého zmluvného vzťahu

medzi účastníkmi. Z odovzdávacieho protokolu je zrejmé, že žalovanému bol nainštalovaný program služieb Double Play Extra (Internet Plus 40/2 + TV Viac zábavy) dňa 22.11.2011. Žalovaný porušil svoje povinnosti, ku ktorým sa zmluvne zaviazal tým, že nezaplatil žalobcovi poplatky za poskytnuté služby vyúčtované faktúrami č. č.XXXXXXXXXX na sumu 61,72 eur splatnú dňa 27.05.2013, č. XXXXXXXXXX na sumu 22,90 eur splatnú dňa 25.06.2013. Žalobca v dôsledku správania žalovaného od zmluvy odstúpil dňa XX.XX.XXXX, čím došlo k zrušeniu zmluvy od počiatku, zároveň k zániku práv a povinnosti zmluvných strán. Žalobca si uplatňoval ako poplatok za nevrátenie bližšie nešpecifikovaného zariadenia, fakturovaného faktúrou č. XXXXXXXXXX sumu 135,90 eur, splatnú dňa 22.08.2013. Súd v danom prípade dospel k záveru, že tento nárok nie je opodstatnený. Z dokladov, predložených žalobcom, vyplýva, že poplatok za nevrátené zariadenie STB je v cenníku doplnkových služieb a zariadení označené ako zmluvná pokuta. Zmluvná pokuta predstavuje sankciu, dojednanú účastníkmi pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne v zmluve a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia, nestačí len poukaz na cenník služieb, v ktorom je takáto výška pokuty uvedená. Zo zmluvného dojednania ani článku 10 - Sankcie, uvedené vo „VOP“ nevyplýva, že by si účastníci dojednali pre prípad nevrátenia zariadenia zmluvnú pokutu vo fakturovanej sume. Nebolo preukázané, či žalobca vyzval žalovaného na vrátenie sporného zariadenia, ani či žalovaný po doručenej výzve odmietol zariadenie vrátiť. Súd preto nárok na zmluvnú pokutu nepriznal, pretože nebola platne zmluvne dojednaná. Z týchto dôvodov žalobe vyhovel len v časti neuhradených poplatkov za fakturované odoberané služby v sume 84,62 eur a priznal nárok na zákonný úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. odo dňa nasledujúceho po lehote splatnosti jednotlivých faktúr a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil § 48 ods. 1,2, § 52 ods. 1-4, § 53 ods. 1, § 53 ods. 4 písm. k), § 53 ods. 5, § 544 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, § 44 ods. 1, § 44 ods. 4, § 44 ods. 8 písm. b) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (účinného do 31.08.2012). O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal, lebo žiaden z nich nemal vo veci plný úspech.

2. Proti tomuto rozsudku, a to jeho výrokovej zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zmenil tak, že jeho žalobe vyhovie v plnom rozsahu, resp. aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zastával názor, že z odovzdávajúceho protokolu zariadenia služby Max Multimedia je zrejmé, že žalovanému dodal a žalovaný prevzal zariadenie Set-Top-Box, a to dňa 29.11.2011. K využívaniu a poskytovaniu služieb žalobcu bolo zariadenie Set-Top-Box potrebné, žalovaný toto zariadenie od neho prevzal, avšak zariadenie naďalej zostalo vo vlastníctve žalobcu. Žalovaný porušil svoje povinnosti, ktoré mu vyplývali zo zmluvy a zo všeobecných obchodných podmienok tým, že nezaplatil za služby ním dodané. Na základe toho bol nútený odstúpiť od zmluvy, v dôsledku čoho vznikla žalovanému povinnosť vrátiť žalobcovi zariadenie, ktoré si od neho na využívanie služieb vypožičal. Žalovaný svoju povinnosť nesplnil a uvedené zariadenie doposiaľ nevrátil, na základe čoho mu vznikla škoda. Pri určení výšky škody vychádzal z ceny zariadenia - sumy vo výške 135,90 eur za Set-Top-Box v zmysle cenníka doplnkových služieb a ostatných zariadení. Ďalej poukázal na skutočnosť, že si v súdenom prípade dojednali so žalovaným viazanosť na 24 mesiacov, a preto bol žalovanému fakturovaný inštalačný poplatok v zvýhodnenej cene 19,90 eur s DPH. Služby, ktoré poskytol žalovanému vo zvýhodnenej cene, žalovaný využil, nezaplatil za ne dojednanú cenu, nedodržal dohodnutú dobu viazanosti a navyše si ponechal zariadenie, ktoré mu na využívanie týchto služieb poskytol. Z tohto dôvodu žiadal okrem ceny za poskytnuté služby zaplatiť aj škodu, ktorú mu žalovaný spôsobil tým, že toto zariadenie nevrátil. Škodu si uplatnil faktúrou č. XXXXXXXXX, pričom ju právne kvalifikoval ako poplatok za nevrátenie zariadenia. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 79 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého nie je účastník konania povinný vec právne kvalifikovať a zároveň ani súd nie je viazaný uvedenou právnou kvalifikáciou. Na základe uvedeného mohol súd v danom prípade posúdiť jeho nárok na úhradu tejto sumy ako nárok na náhradu škody. Zastával názor, že v konaní preukázal vznik škody, zavinené porušenie zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného a príčinnú súvislosť medzi nimi. Rovnako tak preukázal aj výšku takto spôsobenej škody, a preto svoj nárok považoval za dôvodný a nestotožnil sa s právnym posúdením veci súdu prvej inštancie. Uplatnil si náhradu trov konania.

3. Opatrovníčka žalovaného sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379, § 380 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z.), ďalej len v napadnutom rozsahu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. Po podaní odvolania žalobcom došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len , ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.), platný v čase vydania napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v čase podania odvolania.

6. V danom prípade bolo odvolanie žalobcu podané dňa 24.03.2016. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Vychádzajúc z uvedených ustanovení, s prihliadnutím na základné princípy CSP, uvedené v jeho článku 2 ods. 1 a článku 3 ods. 1, odvolací súd posudzoval dôvody odvolania podľa právneho stavu účinného ku dňu podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p.

7. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie vo výrokovej zamietajúcej časti na tom právnom názore, že žalobca si uplatňoval ako poplatok za nevrátenie bližšie nešpecifikovaného zariadenia, fakturovaného faktúrou č. 1130836493 sumu 135,90 eur. Z dokladov, predložených žalobcom, vyplýva, že poplatok za nevrátenie zariadenia STB, je v cenníku doplnkových služieb a zariadení označené ako zmluvná pokuta. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne v zmluve a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia, nestačí len poukaz na cenník služieb, v ktorom je takáto výška pokuty uvedená. Zo zmluvného dojednania, ani z článku 10 - Sankcie, uvedené vo všeobecných obchodných podmienkach nevyplýva, že by si účastníci dojednali pre prípad nevrátenia zariadenia zmluvnú pokutu vo fakturovanej sume. Taktiež nebolo preukázané, či žalobca vyzval žalovaného na vrátenie sporného zariadenia, ani či žalovaný po doručenej výzve odmietol zariadenie vrátiť. Z týchto dôvodov nárok na zmluvnú pokutu nepriznal, pretože nebola platne zmluvne dojednaná.

8. Odvolací súd považuje tento právny názor súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa aj s odôvodnením rozsudku v napadnutej zamietajúcej časti v celom rozsahu podľa § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam žalobcu uvádza nasledovné:

9. Predmetom preskúmania odvolacím súdom bol zamietajúci výrok napadnutého rozsudku, ktorým bola žaloba žalobcu o zaplatenie sumy 135,90 eur spolu s 8,50 % ročným úrokom z omeškania od 23.08.2013 do zaplatenia zamietnutá. Žalobca vo svojej žalobe tento nárok určil odkazom na faktúru č. XXXXXXXXXX, splatnej dňa 22.08.2013, ktorou vyfakturoval žalovanému poplatok za nevrátenie zariadenia. Z dokladov, predložených žalobcom, vyplýva, že poplatok za nevrátenie zariadenia STB je v cenníku doplnkových služieb a zariadení označené ako zmluvná pokuta. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, zmluvnú pokutu, ktorú možno dohodnúť pre prípad nesplnenia záväzku, je potrebné obligatórne dojednať v písomnej forme (§ 544 Občianskeho zákonníka), pričom jej podstatnou náležitosťou je určenie výšky pokuty alebo určenie spôsobu jej výpočtu a určenie záväzku, porušením ktorého nárok na zmluvnú pokutu vzniká. Vykonaným dokazovaním písomné dojednanie zmluvnej pokuty medzi žalobcom a žalovaným preukázané nebolo a tento záver súdu prvej inštancie nerozporuje ani samotný žalobca vo svojom odvolaní. 10. Podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí ani odvolacia námietka žalobcu, že súd neposudzoval uplatnené nároky titulom náhrady škody, pretože súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia zároveň poukázal na to, že žalobca v konaní nepreukázal, či žalovaného vyzval na vrátenie sporného zariadenia, ani, či žalovaný po doručenej výzve odmietol zariadenie vrátiť. Žalobca teda v konaní nepreukázal existenciu škody, existenciu príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného a vznikom škody. Odvolanie žalobcu bolo preto nedôvodné.

11. Na základe týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej výrokovej časti a vo výroku o náhrade trov konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol tak, že úspešnému žalovanému nepriznal proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, nakoľko žalovanému v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

13. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .