Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Csp-161-2016.pdf
PDF · 127.13 KB
Case nature
Area
Subarea
14Csp/161/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice, sudkyňou JUDr. Lenkou Kostolanskou, v spore žalobkyne: N. W., Y.. XX. XX. XXXX, E. V., C. XX, zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Košice, Kuzmányho 29, IČO: 47 234 466, proti žalovanému: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Bratislava, Karadžičova 2, IČO: 47 258 713, zast. Advokátska kancelária Nagyová Tenkáč, s.r.o., so sídlom Bratislava, Ružinovská 42, IČO: 36 862 169, o zaplatenie 2.331,94 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 1.412,98 eura s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 1.412,98 eura od 09. 12. 2016 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .
Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou súdu dňa 09. 12. 2016, sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala zaplatenia sumy 2.331,94 eura s príslušenstvom. Dôvodila tým, že uzatvorila so spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO, a.s., ktorá v dôsledku zlúčenia so žalovaným zanikla, zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 260646555165853 dňa 21. 09. 2007 za účelom dofinancovania ceny spotrebného tovaru. Žalobkyňa súhlasila s tým, že žalovaný jej poskytne finančné prostriedky na nákup tovaru tak, že financovanú sumu tovaru uhradí priamo na účet predajcu. Na základe klasického úveru žalovaný poskytol finančné prostriedky vo výške 597,19 eura, ktoré sa žalobkyňa zaviazala zaplatiť 9 mesačnými splátkami vo výške jednotlivej splátky 66,36 eura, vždy k 15. dňu v mesiaci. Na základe predmetnej zmluvy o úvere bola žalobkyni okrem klasického úveru poskytnutá taktiež úverová karta z dôvodu, že podmienky poskytnutia a samotná žiadosť o poskytnutie tejto úverovej karty bola zakomponovaná v obsahu samotnej zmluvy o úvere s označením „C1“, „C“ a podpisom zmluvy o klasickom úvere mala žalobkyňa vyjadriť súhlas aj s poskytnutím úverovej karty, ktorú bolo možno označiť ako zmluvu o spotrebiteľskom revolvingovom úvere. V zmysle týchto podmienok sa žalobkyňa bez prejavenia skutočnej vôle zaviazala aj k úhrade finančných prostriedkov, ktoré z poskytnutej úverovej karty čerpala. S poukazom na uvedené predmetný právny vzťah posudzovala podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov a zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, účinné v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. Okrem toho namietla platnosť zmluvy o revolvingovom úvere, nakoľko pri podpise zmluvy o úvere nemala vedomosť, že uzatvára zároveň aj zmluvu o revolvingovom úvere. Podmienky uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere žalovaný umiestnil do formulárovej časti zmluvy, čo malo za následok, že žalobkyňa nemohla ich obsah zmeniť/ovplyvniť, a preto ak chcela získať finančné
prostriedky na kúpu tovaru, nemala inú možnosť iba súhlasiť a podpísať takúto zmluvu o úvere aj so zmluvou o revolvingovom úvere. Takéto konanie žalovaného bolo nutné hodnotiť ako nekalú praktiku a neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa ustanovenia § 53 ods. 3 písm. a) Občianskeho zákonníka. Namietala tiež, že podľa ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch si zmluva vyžaduje predpísanú formu, a preto predmetnú revolvingovú zmluvu hodnotila za neplatnú aj v zmysle ustanovenia § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Následne vytýkala, že zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s § 3 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch a súčasne s uvedeným bolo nutné takúto zmluvu o revolvingovom úvere hodnotiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Následkom uvedeného bolo podľa žalobkyne to, že žalovaný nemal nárok na prijatie finančného plnenia od žalobkyne, ktoré prevyšovalo poskytnutú istinu k predmetnej zmluve o revolvingovom úvere. Ďalej namietla nesplnenie notifikačnej povinnosti žalovaného, neuvedenie údaju o RPMN a taktiež výšku odplaty za poskytnutý revolvingový úver (rozpor s dobrými mravmi). Keďže na účet žalovaného uhradila sumu 6.948,23 eura, mala za to, že uhradila o 2.964,37 eura viac než mal žalovaný nárok, ale napriek tomu si uplatnila len časť bezdôvodného obohatenia, ktoré tvorili platby od 09. 12. 2013, t.j. v súhrne vo výške 2.331,94 eura. Zároveň žiadala aj úrok z omeškania a taktiež náhradu trov konania.
2. K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný a uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú v celom rozsahu a z toho dôvodu žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Poukázal na to, že podľa časti C1 úverová karta a časti C úverová karta Žiadosti/ zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 21. 09. 2007 išlo o žiadosť žalobkyne ako klienta, aby ju žalovaný zaradil do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca, poskytol jej úverový rámec vo výške 20.000 Sk a vydal úverovú kartu na jej meno. Súčasťou tejto žalobkyninej žiadosti ako klienta bolo aj to, že vzala na vedomie, že jej žiadosť o vydanie úverovej karty bude posudzovaná najmä na základe údajov uvedených v žiadosti o poskytnutie klasického spotrebiteľského úveru a priebehu jeho splácania. Ďalej boli v tejto časti C) úverová karta jednoznačne a zreteľne uvedené údaje týkajúce sa úverovej karty v súlade so všeobecne záväznými predpismi platnými ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy. Z časti C1) úverová karta ďalej vyplývalo, že mesačná úroková sadzba bola 1,95%. Výška poplatku za správu revolvingového úveru bola 45,- Sk. Súčasne bol uvedený príklad výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov: ročná miera nákladov pri výške prvého čerpania a pri pravidelnom mesačnom splácaní bola 31,76%. Okrem toho poznamenal, že proces uzatvorenia úverovej zmluvy bol v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka upravujúcimi proces uzatvárania zmlúv, vrátane spotrebiteľských zmlúv. S prihliadnutím na ustanovenia Občianskeho zákonníka, ako aj na čl. IV. VÚP bolo v danom prípade prijatím návrhu zo strany spoločnosti CETELEM SLOVENSKO, a.s. ako žalovaného odoslanie oznámenia o prijatí žiadosti a poskytnutí úverového rámca žalobkyni ako klientovi, a to v nadväznosti na posúdenie priebehu splácania klasického úveru. Uvedené oznámenie zaslal žalovaný žalobkyni spolu s úverovou kartou, s ktorou žalobkyňa následne čerpala revolvingový úver. Považoval za nepochybné, že návrh na uzavretie zmluvy, uskutočnený žalobkyňou ako klientom, adresovaný žalovanému, pozostával z dvoch súčastí, pričom prvou súčasťou bolo 1. poskytnutie tzv. klasického úveru a druhu súčasťou bolo 2. poskytnutie úverového rámca (revolvingového úveru) a vydanie úverovej karty. Žiadosťou/ Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 21. 09. 2007 teda žalobkyňa žalovaného požiadala o poskytnutie dvoch úverov. Po akceptácii žiadosti o poskytnutie klasického úveru žalovaný zaradil žalobkyňu do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca a po riadnom splácaní klasického úveru sa rozhodol vyhovieť žiadosti žalobkyne o poskytnutie úverového rámca, o čom ju informoval písomne - zaslal jej písomné oznámenie, čím medzi účastníkmi konania ako zmluvnými stranami vznikol úverový vzťah, ktorý sa spravoval podmienkami dohodnutými v úverovej zmluve. V tejto súvislosti poukázal aj na to, že právny vzťah, podľa ktorého žalovaný poskytol žalobkyni revolvingový úver, vznikol rovnakým postupom ako právny vzťah, na základe ktorého žalovaný poskytol žalobkyni klasický úver - žalovaný akceptoval žiadosť žalobkyne o poskytnutie úveru podľa podmienok dohodnutých v úverovej zmluve. Úverová zmluva obsahovala všetky náležitosti, vyžadované zákonom o spotrebiteľskom úvere, pričom bolo potrebné prihliadať aj na povahu revolvingového spotrebiteľského úveru a ust. § 3 ods. 6 zákona. Žalovaný ako veriteľ si splnil zákonom uloženú notifikačnú povinnosť, keď informoval žalobkyňu ako klienta o všetkých podmienkach poskytnutého úverového rámca. Z uvedených skutkových a právnych dôvodov bolo nepochybné, že úverová zmluva predstavuje platný právny úkon, na základe ktorého bol žalobkyni poskytnutý tzv. klasický spotrebiteľský úver a revolvingový spotrebiteľský úver, pričom pre žalobkyňu ako dlžníka vyplynula povinnosť uhradiť predmetné úvery riadne a včas, spolu s príslušenstvom. Mal za to, že zmluva o úvere je platným právnym úkonom, a preto nebolo možné hovoriť o nekalej praktike. Pre prípad, ak by bol revolvingový spotrebiteľský úver posúdený ako bezúročný
a bez poplatkov, uviedol, že vznáša námietku premlčania, týkajúcu sa všetkých platieb žalobkyne, uhradených pred viac ako dvoma rokmi od podania žaloby, teda týkajúcu sa uplatneného nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia u platieb žalobkyne, uhradených pred viac ako dvoma rokmi od podania žaloby. Okrem toho z ustanovení VÚP vyplývalo, že každá mesačná splátka, ktorú bola žalobkyňa povinná uhrádzať žalovanému z titulu úverovej zmluvy a čerpaného revolvingového úveru, pozostávala z príslušnej časti úverovej istiny, úrokov poistného a prípadných ďalších poplatkov spojených s týmto úverom. To znamenalo, že v prípade posúdenia poskytnutého úveru súdom ako bezúročného a bez poplatkov žalobkyni môže byť priznaný len nárok na zaplatenie peňažnej čiastky, vypočítanej ako súčet úrokov a prípadných ďalších poplatkov spojených s týmto úverom, ktoré boli zahrnuté v mesačných splátkach za obdobie posledných dvoch, resp. troch rokov pred podaním žaloby na súde, skutočne uhradených žalobkyňou v prospech žalovaného. Na základe príslušnej časti úverovej istiny, zahrnutej v každej mesačnej splátke, má žalovaný zákonný a zmluvný nárok.
3. K vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa a doplnila svoju argumentáciu o skutočnosť, že považuje zmluvu o revolvingovom úvere za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 3 písm. a) Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Okrem toho bola toho názoru, že pri predmetnej zmluve absentovala aj prejavená slobodná vôľa a taktiež bolo možné správanie žalovaného pri uzatváraní zmluvy hodnotiť ako konanie, ktoré vyvolalo u žalobkyne omyl a tento omyl bol vyvolaný zavinením žalovaného. V zmysle uvedeného bola toho názoru, že predmetný právny úkon, ktorým sa zaviazala žalobkyňa na plnenie dvoch záväzkov, bolo nutné hodnotiť ako z časti neplatný právny úkon podľa § 41. Za neplatný ho považovala v tej časti, ktorou žalobkyňa mala žiadať od žalovaného poskytnutie spotrebiteľského revolvingového úveru a to z dôvodov, ktoré boli uvedené vyššie. Žalovaný sa na základe tejto časti neplatného právneho úkonu bezdôvodne obohatil na úkor žalobkyne, keďže žalobkyňa na účet žalovaného z titulu úverovej karty uhrádzala splátky vrátane úrokov a poplatkov, pritom z dôvodu neplatnosti právneho úkonu bolo nutné to, aby účastníci tohto úkonu si plnili len to, čo si poskytli, v tomto prípade mala žalobkyňa uhradiť žalovanému len poskytnuté finančné prostriedky bez úrokov a poplatkov. Zároveň zotrvala na nedostatku notifikačnej povinnosti žalovaného, k neuvedeniu údaju RPMN a taktiež ohľadom nedostatku k výške ročnej úrokovej sadzby. K námietke premlčania uviedla, že subjektívna premlčacia doba začala plynúť dňa 06. 12. 2016, kedy žalobkyňa udelila plnomocenstvo svojmu právnemu zástupcovi na zastupovanie v predmetnej veci. Čo sa týkalo 3 ročnej objektívnej premlčacej doby, bolo potrebné určiť právnu skutočnosť, ktorá má za následok začatie plynutia objektívnej premlčacej doby. Touto právnou skutočnosťou bol deň úhrady žalobkyne, ktorou začalo vznikať bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného tým, že daná úhrada prekročila výšku poskytnutých finančných prostriedkov zo strany žalovaného, t.j. žalobkyňa začala plniť nad rámec poskytnutej istiny. Žalobkyňa si preto nárokovala len tie úhrady, ktoré sa nachádzali v lehote 3 rokov spätne od podania žaloby, t.j. odo dňa 09. 12. 2013 v súhrne 2.331,94 eura. Záverom zdôraznila požiadavku právnej istoty.
4. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že úverová zmluva zo dňa 21. 09. 2007 obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti vo forme a vyjadrené spôsobom vyplývajúcim zo zákona o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ išlo o poskytnutie revolvingového spotrebiteľského úveru, z povahy revolvingového úveru vyplývalo, že výška ročnej percentuálnej miery nákladov je závislá na viacerých parametroch, ktoré nie je možné v čase uzatvorenia úverovej zmluvy zistiť a predvídať. Uvedené potvrdila aj ustálená judikatúra. Na základe uvedeného konštatoval, že zákon o spotrebiteľských úveroch pripúšťa prípady nemožnosti uvedenia výšky RPMN v zmluve o spotrebiteľskom revolvingovom úvere. K námietkam žalobkyne ohľadom odplaty uviedol, že žalobkyňa mala možnosť sa s obsahom návrhu úverovej zmluvy vopred oboznámiť, k uzatvoreniu úverovej zmluvy z jej strany došlo bez akéhokoľvek donútenia, na základe jej slobodnej a vážnej vôle, s jasnými a zrozumiteľnými, vopred známymi podmienkami. Tvrdenie žalobkyne o tom, že úkonu chýbala jej slobodná vôľa, namietal, že tomuto nezodpovedá skutková situácia a predložené dôkazy, pretože nebolo možné čerpať z kreditnej karty bez vedomosti o tejto skutočnosti. Okrem toho zotrval na vznesenej námietke premlčania.
5. Súd vec prejednal na nariadenom pojednávaní, ktorého sa zúčastnila žalobkyňa, právny zástupca žalobcu a právny zástupca žalovaného, ktorý ospravedlnil žalovaného, preto súd vec prejednal v neprítomnosti žalovaného podľa § 180 CSP.
6. Žalobkyňa uviedla, že čo sa týka zmluvného vzťahu, tak keď jej prišla karta na čerpanie úveru, tak ju použila a následne splácala, ako jej chodili výpisy. Nevedela na základe čoho jej poslali kartu, pretože
zmluvu neposlali. Aj z iných spoločností, napr. z T. jej prišli veľakrát karty, avšak tie nečerpala a túto neodmietla, pretože asi v tom čase jej prišla vhod.
7. Na základe vykonaného dokazovania, pozostávajúceho z listinných dôkazov a vyjadrenia žalobkyne, súd zistil tento skutkový a právny stav:
8. Dňa 21. 09. 2007 žalobkyňa podpísala Žiadosť/ zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, kde v časti A vyplnila údaje o klientovi a partnerovi. V časti B sa nachádzali údaje klasického úveru a v časti C1 bolo uvedené, že ide o úverovú kartu s mesačnou úrokovou sadzbou 1,95%. Príklad RPMN: pri výške prvého čerpania 20.000 Sk v predajni pri pravidelnom mesačnom splácaní splátky bez poistenia je 31,76%. Mesačný poplatok za správu revolvingového úveru platný ku dňu podpisu žiadosti/ zmluvy je 45 Sk. Ročná úroková sadzba 23,4% (úrokové sadzby sú platné ku dňu podpisu žiadosti/ zmluvy). Výška poistného v bode 1 časť D: 2,99%.
9. Následne v bode C Úverová karta (drobným písmom) bolo uvedené „Ďalej žiadam, aby ma spoločnosť CETELEM SLOVENSKO, a.s., zaradila do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca, poskytla mi úverový rámec vo výške 20.000 Sk a vydala úverovú kartu na moje meno. Beriem na vedomie, že moja žiadosť o vydanie úverovej karty bude posudzovaná najmä na základe údajov uvedených v žiadosti o poskytnutie klasického spotrebiteľského úveru a priebehu jeho splácania a že v prípade, že po vyhodnotení aktuálnej situácie nebude možné vyhovieť tejto žiadosti v plnom rozsahu, môže CETELEM SLOVENSKO, a.s. zmeniť navrhovanú výšku úverového rámca na ním stanovenú nižšiu výšku. Zaväzujem sa splácať čerpaný úver a príslušné náklady v pravidelných mesačných splátkach vo výške minimálne 5% mne poskytnutého úverového rámca, ak nebude dohodnuté inak, a to i telefonicky. Súhlasím s platbami uvedenými v časti C1. Termín splatnosti je 10. deň v mesiaci, ak nie je v časti C1 dohodnuté inak a spôsob splácania je zhodný so zvolenou možnosťou v časti B.“
10. V bode D Poistenie klienta (drobným písmom) bolo uvedené „Prehlasujem, že som sa oboznámil/a s platnými Rámcovými zmluvami o poistení č. C 001/2000 a CDR 001/2000 uzavretými medzi CETELEM SLOVENSKO, a.s., a Poisťovňou Cardif Slovakia, a.s., a so Všeobecnými poistnými podmienkami Poisťovne Cardif Slovakia, a.s. * súhlasím s nimi a svojím podpisom vyjadrujem súhlas s poistením, ktoré som si zvolil/a a je uvedené v časti B) a to: 1. Základný súbor poistenia - pre prípad pracovnej neschopnosti, plnej a trvalej invalidity a smrti alebo 2. Rozšírený súbor poistenia - pre prípad straty zamestnania, pracovnej neschopnosti, plnej a trvalej invalidity a smrti.
Ďalej vyhlasujem súhlas, že oprávnenou osobou na prijatie poistného plnenia je spoločnosť CETELEM SLOVENSKO, a.s. Beriem na vedomie, že čiastka uvedená v prijatí poistenia v časti B), vyjadrená % z dohodnutej mesačnej splátky úveru a zahrnutá do mesačných splátok úveru, bude určená na úhradu poistného. Prehlasujem, že som mladší/ia ako 62 rokov, že som zdravý/á, že nie som v pravidelnej lekárskej opatere či pod pravidelným lekárskym dohľadom v dôsledku zisteného chronického ochorenia s trvalým užívaním liekov, že nie som v pracovnej neschopnosti a za posledných 12 mesiacov som nebol/a v pracovnej neschopnosti dlhšie ako 30 po sebe nasledujúcich dní. Pre prípad poistenia podľa bodu 2) ďalej prehlasujem, že som zamestnaný/á v pracovnom pomere uzatvorenom na dobu neurčitú a bol/a som zamestnaný/á v pracovnom pomere nepretržite tiež v predchádzajúcich 12 mesiacoch a nie som v skúšobnej dobe, že som nedal/a a ani mi nebola daná výpoveď z pracovného pomeru, že som nezrušil/a so zamestnávateľom okamžite pracovný pomer, že som neobdržal/a od zamestnávateľa ani nezaslal/a zamestnávateľovi návrh na skončenie pracovného pomeru dohodou, že nepatrím podľa svojho vedomia medzi zamestnancov, s ktorými by mohol byť v dobe nasledujúcich 12 mesiacov rozviazaný pracovný pomer z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) Zákonníka práce (najmä v dôsledku organizačných zmien zamestnávateľa znižovanie stavu zamestnancov a pod). Vo vzťahu k úveru čerpanému podľa časti B) prijímam súbor poistenia uvedený v časti B). Beriem na vedomie, že v prípade čerpania úveru podľa časti C) za podmienky, že som osobou spôsobilou byť poistenou v zmysle vyššie uvedených Rámcových zmlúv o poistení, som poistený/á v rozsahu podľa bodu 1) rozšíreného o poistenie pre prípad zneužitia úverovej karty. Ak som bol/a v rámci úveru čerpaného podľa časti B) poistený/á v rozsahu podľa bodu 2), beriem na vedomie, že v prípade čerpania úveru podľa časti C) som poistený/á v rozsahu podľa bodu 2) rozšíreného o poistenie pre prípad zneužitia úverovej karty.“
11. Súčasťou zmluvného vzťahu bolo prehlásenia a poučenie o ochrane osobných údajov.
12. Podaním zo dňa 08. 02. 2008 právny predchodca žalobcu zaslal žalovanej akceptáciu návrhu na uzavretie zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere. Následne zaslal žalovanej medzinárodnú Kreditnú kartu Cetelem MasterCard. Základné údaje ku karte boli číslo karty, číslo úverového účtu, maximálny úverový rámec 40.000 Sk, aktuálny úverový rámec 20.000 Sk, mesačná úroková miera 1,95% p.m., výška mesačnej splátky 1.000 Sk, poistenie kreditnej karty áno, dátum platnosti karty od 02/2008.
13. Z prehľadu obratov za obdobie od 01. 04. 2008 do 31. 10. 2016 vyplývalo, že žalobkyňa dňa 09. 04. 2008 vyčerpala sumu 1.327,76 eura a následne od tohto mesiaca hradila úrok, poistenie, poplatok a zároveň znižovala dlžnú čiastku, resp. ďalej čerpala s tým, že ku dňu 31. 10. 2010 bola dlžná čiastka vo výške 817,26 eura.
14. Okrem toho bolo predložené aj potvrdenie odfinancovania peňažných prostriedkov, pričom prvé bolo dňa 09. 04. 2008 a posledné dňa 20. 12. 2013 v celkovej výške 3.983,86 eura.
15. Z potvrdenia prijatia splátok vyplývalo, že od 31. 01. 2014 žalobkyňa žalovanému na splátkach uhradila sumu 2.195,88 eura a od 22. 12. 2014 uhradila sumu 1.412,98 eura. Taktiež bolo preukázané, koľko žalobkyňa uhradila z jednotlivých splátok na istinu, úroky, poistenie a poplatky. Dlžná čiastka k 13. 12. 2016 predstavovala sumu 840,14 eura a uhradené bolo celkom 6.781,46 eura.
16. Podaním zo dňa 08. 12. 2016 žalobkyňa žiadala žalovaného o vrátenie plnenia prijatého bez právneho dôvodu. Dôvodila tým, že predmetná zmluva o revolvingovom úvere nemala osobitnú písomnú formu, ktorú vyžaduje zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, a preto je takúto zmluvu nutné hodnotiť ako neplatnú v zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Okrem uvedeného v predmetnej zmluve absentoval obligatórne vyžadovaný údaj o skutočnej výške RPMN čo ustanovuje § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle citovaného zákona podľa § 4 ods. 2 písm. g) neuvedenie tohto správneho údaju je sankcionované bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru. Vzhľadom k uvedenému bol klient povinný vrátiť len sumu vo výške poskytnutého úveru t.j. vo výške 3.983,86 eura, vo zvyšnej časti došlo na Vašej strane k bezdôvodnému obohateniu vo výške 2.964,37 eura. Na základe vyššie uvedeného žiadala o bezodkladné vrátenie časti sumy z bezdôvodného obohatenia, t.j. 2.331,94 eura. Odoslané na mail sekretariat@cetelem.sk <mailto:sekretariat@cetelem.sk> dňa 08. 12. 2016.
17. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch) na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
18. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
19. Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
20. Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
21. Podľa § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch, pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o a) úverovom limite, ak je stanovený, b) ročnej úrokovej
sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy.
22. Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších dôsledkoch.
23. Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
24. Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
25. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
26. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
27. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
28. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
29. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
30. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
31. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
32. Podľa § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.
33. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
34. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
35. Podľa § 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy.
36. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
37. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je čiastočne dôvodná. Mal za preukázané, že žalobkyňa a právny predchodca žalovaného uzatvorili dňa 21. 09. 2007 platne len jednu individuálne špecifikovanú zmluvu o úvere a to určenú na nákup tovaru. Predmetný nárok žalobkyne uplatnený v tomto konaní sa však odvíjal od záväzku, ktorý bol uvedený v časti C a C1 predmetnej zmluvy, a netýkal sa zmluvy o úvere určenej na nákup tovaru, ale spotrebiteľského revolvingového úveru. Uvedené medzi stranami nebolo sporné. V rámci tohto dojednania žalovaný vopred vnútil žiadateľovi o úver, t.j. žalobkyni, aj iný úkon než ten, ktorý bol v čase uzatvárania zmluvného vzťahu vo sfére záujmu žalobkyne. Toto vyplývalo zo žiadosti/ zmluvy, kde sa žalobkyňa súčasne podpísala aj pod tú časť textu, ktorá bola vytlačená inou formou a bez možnosti úpravy tejto časti textu, ktorá sa však týkala iného právneho vzťahu. Z uvedeného vyplývalo, že žalobkyňa sa podpísala aj pod ten záväzok, ktorý nebol predmetom ich dojednania a nebol uzatváraný v danom čase. Neobstojí pritom námietka žalovaného, že išlo o žiadosť, ktorú po splnení zmluvne dohodnutých podmienok akceptoval a vydal žalobkyni kreditnú kartu, ktorú ona použila. S poukazom na uvedené bolo potrebné ustáliť, že pri uzatváraní sporného zmluvného vzťahu absentovala nielen vôľová zložka žalobkyne, ktorá si nebola ani vedomá podávania žiadosti, a preto nemohlo byť platné ani akceptovanie vôle žalobkyne žalovaným a taktiež zákon o spotrebiteľských úveroch neumožňoval konkludentné uzatváranie spotrebiteľských úverov, ale vyžadoval obligatórne písomnú formu, prejavenú na jednej listine. Na zdôraznenie súd dodáva, že takýto nový záväzkovoprávny vzťah, týkajúci sa úverovej karty, bolo nutné uzavrieť spôsobom uvedeným v zákone o spotrebiteľských úveroch, teda v písomnej forme s individuálne dojednanými všetkými náležitosťami tak, ako sú vymedzené v § 4 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch a pri ich absencii neobstojí zhojenie spočívajúce v čerpaní úveru, preto bolo potrebné ustáliť, že pre nedodržanie zákonom predpísanej písomnej formy bola predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neplatná.
38. Naviac, žalobkyňa poprela akúkoľvek vôľu pri uzatváraní sporného zmluvného vzťahu, čo predstavuje ďalší nedostatok platnosti zmluvného vzťahu. Uvedené tvrdenie žalovaný popieral a namietal čerpaním finančných prostriedkov a ich následnou úhradou, avšak žiadnym spôsobom nepreukázal, že by žalobkyňa vedela v čase uzatvárania zmluvného vzťahu, že uzatvára nie jeden klasický úver, ale aj druhý revolvingový úver, resp. si bola vedomá podania žiadosti o vydanie kreditnej karty. S poukazom na § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka súd mal za to, že v prípade rozporu je potrebné vychádzať z ustanovenia priaznivejšieho pre spotrebiteľa, a preto neobstáli námietky žalovaného, ktorý ich žiadnym spôsobom nepreukázal, najmä nepreukázal vedomosť žalobkyne o uzatváraní žiadosti o vydanie kreditnej karty a jej vôľovú zložku.
39. Z dôvodu, že sporný právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon, ako aj z dôvodu nedostatku vôle žalobkyne pri uzatváraní sporného právneho úkonu, jednalo sa o neplatný právny úkon podľa § 37 ods. 1 a § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a preto v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka si strany sporu boli povinné vrátiť všetko, čo na základe zmluvného vzťahu získali.
40. Ako bolo uvedené a stranami nepopreté, bolo nepochybné, že strany sporu si na základe tohto neplatného právneho úkonu plnili, pričom žalovaný poskytol žalobkyni peňažné prostriedky, ktoré žalobkyňa aj vyčerpala v čiastkach. Posledný výber bol realizovaný dňa 20. 12. 2013 a posledný vklad bol dňa 30. 09. 2016, preto zo strany žalovaného bola dôvodne vznesená námietka premlčania, namietajúca nárok na vydanie premlčaných splátok.
41. V prípade práva na vydanie plnenia bezdôvodného obohatenia zákon ustanovuje 2-ročnú subjektívnu a 3-ročnú, resp. 10- ročnú objektívnu premlčaciu dobu. Ich vzájomný vzťah je taký, že pokiaľ skončí plynutie jednej z nich a dôjde k vzneseniu námietky premlčania, premlčané právo nemožno
oprávnenému priznať. Objektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď k bezdôvodnému obohateniu skutočne (fakticky) došlo a to bez ohľadu na to, či oprávnený o ňom vedel alebo nie. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Keďže oprávnený sa o bezdôvodnom obohatení nemôže dozvedieť skôr ako vzniklo, ani subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr, ako objektívna. Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o sebaobohateného a to bez ohľadu na to, že sa o tých skutočnostiach mohol dozvedieť skôr. V podstate to znamená, že oprávnený sa dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, keď získa znalosť tých skutkových okolností, z ktorých je možné zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie vyvodiť.
42. Vychádzajúc z výkladu plynutia subjektívnej a objektívnej premlčacej lehoty pri bezdôvodnom obohatení zo spotrebiteľskej zmluvy, obsiahnutého v uznesení Krajského súdu v Nitre zo dňa 29. februára 2016 sp. zn. 6Co/562/2015, súd zistil, že žalobkyni začala plynúť 2- ročná subjektívna premlčacia lehota v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka v dňoch, kedy preukázateľne uhradila jednotlivé splátky, čo medzi stranami sporu nebolo sporné. Týmto okamihom boli žalobkyni známe všetky skutkové okolnosti potrebné na podanie návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia, t.j. komu plnila a v akej výške. Neobstojí pritom argument, že sa o bezdôvodnom obohatení dozvedela neskôr, nakoľko neskôr sa dozvedela o právnej kvalifikácii nároku, avšak nie o skutočnosti bezdôvodného obohatenia.
43. V prejednávanej veci tak bolo potrebné ustáliť, že nie sú premlčané splátky uhradené spätne 2 roky pred podaním žaloby, t.j. odo dňa 22. 12. 2014 do 30. 09. 2016 v súhrne 1.412,98 eura.
44. Čo sa týkalo začatia plynutia objektívnej lehoty, žiadne ustanovenie nevylučuje tú skutočnosť, že by objektívna a subjektívna premlčacia lehota, nemohli začať plynúť jedným okamihom, avšak uplynutím subjektívnej lehoty, pri kvalifikovane vznesenej námietke premlčania, nemožno právo priznať bez ohľadu na to, že objektívna premlčacia lehota ešte neuplynula, preto neobstojí požiadavka žalobkyne o vydanie bezdôvodného obohatenia tri roky spätne od podania žaloby. Naviac, súd zistil aj nesprávnosť vyčíslenia sumy tri roky spätne, ktorú žalobkyňa na pojednávaní, ani jej právny zástupca žiadnym kvalifikovaným spôsobom nevysvetlil a žalovaný uvedenú skutočnosť namietal.
45. Rovnako tak neobstálo tvrdenie žalovaného, poukazujúce na ustanovenie § 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vylučujúce vznik bezdôvodného obohatenia pri neplatnosti zmluvného vzťahu len pre nedostatok formy, pretože v tomto ohľade súd poukazuje najmä na to, že neplatnosť zmluvného vzťahu vyhodnotil nielen s poukazom na nedostatok písomnej formy, ale aj absenciu vôle žalobkyne uzatvoriť zmluvný vzťah. Okrem toho bolo potrebné prihliadnuť aj na rozdiel medzi uhradenými sumami a skutočnosťou, že žalobkyňa posledný krát čerpala dňa 20. 12. 2013 a v súhrne uhradila sumu 3.983,96 eura, ktorú ani nepožadovala späť. Požadovala sumu nad rozsah úhrady dlhu a to tri roky spätne, ktorá nedosahovala rozdiel vzniku bezdôvodného obohatenia, a preto ani túto námietku žalovaného súd nevyhodnotil za dôvodnú.
46. Okrem toho súd mal za to, že sporný zmluvný vzťah je absolútne neplatný, a preto neobstála ani námietka žalovaného, týkajúca sa toho, že z každej splátky bezdôvodné obohatenie vzniklo len v časti úrokov, poistenia a poplatkov, pričom žalovanému oprávnene vznikol nárok na úhradu splátok istiny. Uvedené by obstálo za situácie, ak by bol zmluvný vzťah bezúročný a bez poplatkov, aj keď len za predpokladu, že by nebola v plnom rozsahu uhradená istina a to splátkami pred premlčaním.
47. S poukazom na uvedené súd ustálil, že žalobkyni vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.412,98 eura s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 1.412,98 eura od 09. 12. 2016 do zaplatenia, ktorá stranami sporu rozporovaná nebola.
48. Keďže súd ustálil absolútnu neplatnosť zmluvného vzťahu, z dôvodu hospodárnosti konania sa ďalej nezaoberal nedostatkom notifikačnej povinnosti veriteľa, ako ani nesprávnosťou RPMN a taktiež neskúmal výšku úrokovej sadzby a jej rozpor s dobrými mravmi.
49. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadnej zo strán sporu nepriznal právo na náhradu trov konania. K uvedenému záveru dospel s poukazom na čiastočný úspech obidvoch sporových strán, t.j. žalobkyne, aj žalovaného.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Levice písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.