Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17CoP-5-2017.pdf
PDF · 96.45 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoP/5/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v právnej veci navrhovateľa Ing. H. F., bytom J., R. XXX, zast. LEGAL CARTEL, s.r.o., so sídlom Bratislava, Lubinská 18, IČO: 36 677 175, proti manželke G. F., bytom J., R. XXX, zast. JUDr. Romanom Juríkom, advokátom v Nových Zámkoch, Jazerná 19, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. H. F., nar. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, na odvolanie manželky proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 13. marca 2015, č. k. 9P/202/2013-128, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti m e n í tak, že matka je oprávnená stretávať sa s maloletým H.:
1/ Každý párny víkend v čase od piatka od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod..
2/ Počas letných školských prázdnin vždy od 02.07. od 10.00 hod. do 12.07. do 18.00 hod. a od 02.08. od 10.00 hod. do 12.08. do 18.00 hod., pričom v čase letných školských prázdnin neplatí úprava bežného styku podľa bodu 1/.
3/ Počas zimných školských prázdnin v párnom roku vždy od 23.12. od 10.00 hod. do 25.12. do 17.00 hod. a v nepárnom roku vždy od 30.12. od 10.00 hod. do 02.01. do 10.00 hod..
4/ V nepárnom roku počas jarných školských prázdnin od stredy od 10.00 hod. do nedele do 17.00 hod. a v párnom roku počas jarných školských prázdnin od soboty od 10.00 hod. do stredy do 10.00 hod., pričom v čase jarných školských prázdnin neplatí úprava bežného styku podľa bodu 1/.
Navrhovateľ je p o v i n n ý maloletého na styk pripraviť. Matka si maloletého prevezme v mieste bydliska navrhovateľa, navrhovateľ si maloletého po styku prevezme v mieste bydliska matky.
V zostávajúcej napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie manželstvo účastníkov rozviedol. Maloletého H. zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľa s tým, že zastupovať a spravovať majetok maloletého v bežných veciach budú obaja rodičia. Upravil styk matky s maloletým H. tak, že matka bude oprávnená stretávať sa s maloletým 1/ každý párny víkend v čase od piatka od 16.00 hod. do nedele do 16.00 hod., 2/ v nepárnom týždni vždy v utorok a štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod., 3/ počas letných školských prázdnin vždy od 02.07. od 10.00 hod. do 12.07. do 18.00 hod. a od 02.08. od 10.00 hod. do 12.08. do 18.00 hod., pričom v čase letných školských prázdnin neplatí úprava bežného styku podľa bodu 1/ a 2/, 4/ počas zimných školských prázdnin v párnom roku vždy od 23.12. od 10.00 hod. do 25.12. do 17.00 hod. a od 02.01. od 10.00 hod. nepárneho roku do 04.01. do 17.00 hod., v nepárnom roku vždy od 26.12. od 10.00 hod. do 02.01. do 10.00 hod., 5/ v nepárnom roku počas jarných školských prázdnin od stredy od 10.00 hod. do nedele do 17.00 hod. a v párnom roku počas jarných školských prázdnin od soboty od 10.00 hod. do stredy do 10.00 hod., pričom v čase jarných školských prázdnin neplatí úprava bežného styku podľa bodu 1/ a 2/. Navrhovateľa zaviazal maloletého na styk pripraviť s tým, že matka si maloletého prevezme v mieste bydliska navrhovateľa, prípadne v mieste realizácie záujmových aktivít maloletého. Matku zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 80 eur, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva. Uložil navrhovateľovi a manželke povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom zameranému na zlepšenie a vytvorenie ich schopností navzájom komunikovať o výchove dieťaťa v rozsahu 15 hodín. O trovách konania a trovách štátu nerozhodol s tým, že o nich rozhodne po právoplatnosti rozsudku.
2. V rozhodnutí súd konštatoval, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal rozvodu manželstva, zverenia maloletého do jeho osobnej starostlivosti a úpravy styku maloletého s matkou. V návrhu navrhovateľ uviedol, že manželstvo bolo spočiatku harmonické a usporiadané, z dôvodu psychickej nestability manželky, konfliktov ňou vyvolávaných a rozdielnych názorov na výchovu maloletého a vedenie domácnosti nastali v manželstve problémy a nezhody, došlo k ich odcudzeniu a obnovenie funkčnosti manželstva už nie je možné. Maloletý je sústavne vystavovaný stresovým situáciám vyvolávaných matkou, pričom on má záujem vychovávať syna v pokojnom prostredí. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky stanovené v § 23 ods. 1 až 3 Zákona o rodine pre rozvod manželstva, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je rozvrátené a že k obnoveniu spolužitia medzi účastníkmi už nedôjde. Uviedol, že i keď na počiatku manželka s rozvodom manželstva nesúhlasila, postupne i ona pochopila, že manželstvo s navrhovateľom je už čisto formálne, účastníci postupne prestali spolu žiť, spoločne hospodáriť, problematická zostala starostlivosť o maloletého. Vzťahy sa postupne vyostrili až do takej miery, že účastníci nie sú schopní absolútne spolu komunikovať, a to ani v otázke starostlivosti o dieťa. Príčinu rozpadu manželstva videl na oboch stranách, na strane navrhovateľa v tom, že sa nedostatočne snažil problémy riešiť, vyhýbal sa komunikácii s manželkou a tvrdošijne zostával na svojich postojoch, na druhej strane manželka sama pripustila, že v čase, keď nevládze, dokáže kričať, vulgárne sa vyjadrovať. Podľa názoru súdu povahy účastníkov sú tak rozdielne, že sa v konečnom dôsledku museli dostať do rozporu. Vychádzajúc z týchto skutočností manželstvo účastníkov rozviedol. V súlade s § 24 ods. 1 až 4 Zákona o rodine upravil práva a povinnosti k maloletému H. na čas po rozvode manželstva. Pri rozhodovaní o tom, komu bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti vychádzal zo záverov znaleckého posudku ustanoveného znalca Mgr. Karola Zabáka č. 44/2004, z ktorého vyplynulo, že obaja rodičia majú k synovi trvalé a stabilné citové väzby, prejavujú o dieťa záujem, prejavujú mu svoje city a dobre sa o neho starajú, avšak lepšie predpoklady pre výchovu maloletého znalec videl na strane otca. Znalec zároveň uviedol, že striedavá starostlivosť rodičov nie je realizovateľná pre vystupňované konflikty rodičov s tým, že takáto starostlivosť by mohla prichádzať do úvahy v budúcnosti po úspešnej realizácii styku matky s maloletým, ktorý je v súčasnej dobe komplikovaný. Zároveň súd upravil styk matky s maloletým, pričom apeloval na matku maloletého, aby ponechala synovi určitú mieru voľnosti, neprenášala na neho ťarchu svojich starostí a svojou láskou ho príliš nezaväzovala. Pri určení výživného vychádzal z potrieb dieťaťa a možností oboch rodičov podieľať sa na jeho výžive. Konštatoval, že matka maloletého je zamestnaná, dosahuje príjem vo výške 442,72 eur, nemá inú vyživovaciu povinnosť. Otec maloletého je taktiež zamestnaný s príjmom vo výške 829,71 eur, nemá inú vyživovaciu povinnosť. Na strane matky zohľadnil, že sa styk s maloletým bude realizovať častejšie, teda v tomto období sa matka maloletého bude podieľať aj na nákladoch dieťaťa, z toho dôvodu určil výživné vo výške 80 eur, čo považoval pri zohľadnení príjmu matky za primerané. Vzhľadom ku skutočnosti, že zistil, že rodičia maloletého nie sú schopní spolu riadne komunikovať o starostlivosti o svoje dieťa, pričom práve v záujme dieťaťa je, aby sa rodičia spolu naučili rozprávať, aby pochopili, že ich úlohou je vychovať zo svojho dieťaťa silnú osobnosť, citovo stabilnú, v sociálnych vzťahoch primerane orientovanú, uložil obom rodičom povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu zameranému na zlepšenie a vytvorenie ich schopností navzájom komunikovať o výchove dieťaťa, v rozsahu 15 hodín.
3. Proti rozsudku, okrem výroku o uložení povinnosti podrobiť sa psychologickému poradenstvu podala odvolanie manželka prostredníctvom právneho zástupcu, ktorá žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na opätovné konanie a rozhodnutie.
Vyslovila názor, že súd prvej inštancie sa nedostatočne zaoberal príčinami rozvratu manželstva, keď z odôvodnenia napadnutého rozsudku sa dá vyvodiť, že za rozvrat manželstva sú zodpovední obaja manželia a zrejme rovnakou mierou, pričom nie je zrejmé, ako súd prišiel k takémuto záveru, keď tieto zistenia súdu prvej inštancie nevyplývajú z vykonaného dokazovania. Nedostatkom odôvodnenia rozsudku je aj celkom nesprávny skutkový záver o tom, že aj keď spočiatku s rozvodom manželstva nesúhlasila, postupne i ona pochopila, že manželstvo s navrhovateľom je čisto formálne, keď ona nikdy neuviedla, že s rozvodom manželstva súhlasí. Je tak zjavné, že súd prvej inštancie v rozpore s § 23 ods. 2 Zákona o rodine vôbec neprihliadol pri rozhodovaní na príčiny, ktoré viedli k rozvratu manželstva a v rozpore s § 23 ods. 3 Zákona o rodine neprihliadal na porušovanie povinností manželov podľa § 8 a § 19 Zákona o rodine. V otázke zverenia maloletého H. do osobnej starostlivosti otca namietala, že súd prvej inštancie na jednej strane pranieroval navrhovateľa za nevhodné správanie pokiaľ ide o realizáciu styku maloletého s matkou, na druhej strane svojim rozhodnutím zlegalizoval zjavne protiprávne správanie sa navrhovateľa, ktoré môže viesť k citovej deprimácii maloletého. Súd prakticky nebral zreteľ na to, že navrhovateľ bráni maloletému v styku s matkou, že ho zjavne manipuluje tak, aby sa vzťahy medzi maloletým a matkou narušili a že v skutočnosti sa o maloletého nestará navrhovateľ, ale jeho rodičia. V tomto zmysle je rozsudok dokonca nevykonateľný. V tejto súvislosti neobstojí ani úprava styku matky s maloletým, pričom namietala, že súd osobitne neupravil jej styk s maloletým počas Veľkonočných sviatkov. K stanoveniu vyživovacej povinnosti uviedla, že tu súd celkom zle vyhodnotil životnú úroveň rodičov, keď vôbec neprihliadal na majetkové pomery rodičov, ktoré majú výrazný vplyv na ich životnú úroveň. Kým navrhovateľ žije s rodičmi v rodinnom dome a má k dispozícii ďalší samostatný rodinný dom, ona nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, žije v prenajatom byte na J.. Okrem toho nie je pravdou, že by nemala žiadnu vyživovaciu povinnosť, pretože má dcéru, ktorá je študentkou na vysokej škole v U.. Odvolaním napadla tiež výrok o trovách konania, keď vyslovila názor, že neexistuje dôvod na to, aby súd nerozhodol o náhrade trov účastníkov konania priamo v rozsudku.
4. Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že v konaní bolo nesporne preukázané narušenie a trvalý rozvrat vzťahu medzi manželmi do takej miery, že obnova manželského spolužitia účastníkov konania je absolútne nereálna; problémy a nezhody v manželstve boli reakciou na psychickú nestabilitu manželky, konflikty ňou vyvolávané, rozdielnosť pováh, ako aj rozdielnosť názorov na vedenie spoločnej domácnosti a výchovu maloletého H., ktoré vyústili až do obojstranného neústupčivého konania účastníkov konania a nezáujmu o potreby druhého. Práve uvedené skutočnosti boli príčinou narušenia a následného rozvratu vzťahov účastníkov konania, ktoré treba odlišovať od príčin, ktoré nezapríčinili rozvrat vzťahov ani naň nemali vplyv, resp. síce existovali, ale spôsobili len dočasné odcudzenie manželov, ako aj príčin, ktoré existujúci rozvrat len prehlbovali. Uviedol, že manželstvo je už len čiste formálnou záležitosťou, manželia spolu nekomunikujú, nežijú v spoločnej domácnosti, problematickou je dokonca komunikácia týkajúca sa starostlivosti o ich spoločné dieťa, takže je zrejmé, že k obnoveniu spolužitia medzi účastníkmi už nedôjde. K zvereniu maloletého do jeho osobnej starostlivosti uviedol, že súd pri tomto rozhodovaní vychádzal najmä so záverov znaleckého dokazovania; odmietol tvrdenie manželky, že by bránil styku maloletého s matkou, naopak, je to práve on, kto výrazným spôsobom prispieva k realizácii styku maloletého s matkou, keď maloletého na vlastné náklady odvezie k matke a následne ho vyzdvihne a dovezie domov. Rovnako odmietol tvrdenie matky o tom, že sa o maloletého H. nestará osobne, ale jeho rodičia, maloletý síce u starých rodičov prespáva cez týždeň, ale je to z dôvodu, aby nemusel vstávať skoro ráno, pretože on pracuje v Bratislave, čo by bolo pre dieťa zaťažujúce a vyčerpávajúce. K úprave styku uviedol, že je zrejmé, že účastníci konania sa nedohodli na úprave styku k maloletému H., a preto súd upravil styk maloletého s matkou s poukazom na odporúčania znalca a kolízneho opatrovníka. Správne považoval aj rozhodnutie súdu o výške vyživovacej povinnosti.
5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky písomne nevyjadril.
6. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 65 a § 66 zák. č. 161/2015 Z. z. (Civilný mimosporový poriadok, ďalej len CMP) doplnil o dokazovanie vyžiadaním správ od navrhovateľa, manželky a kolízneho opatrovníka, oboznámil aktuálne potvrdenia o zárobkoch, vypočul opätovne účastníkov konania na pojednávaní pred odvolacím súdom a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku o úprave styku matky s maloletým H. podľa § 388 zák. č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, ďalej len CSP) zmeniť a v zostávajúcej napadnutej časti je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 2 CSP ako vecne správny potvrdiť.
7. Pokiaľ sa jedná o rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd prvej inštancie manželstvo účastníkov rozviedol, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti považoval za správne, keď sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvalo rozvrátené a neplní si žiadnu zo svojich funkcií. Z výsluchov účastníkov, ako aj zo správ, predložených odvolaciemu súdu zo strany účastníkov konania je zrejmé, že účastníci konania spolu nežijú od 17.03.2014, kedy sa navrhovateľ s maloletým H. presťahoval zo spoločnej domácnosti do domácnosti otcových rodičov na adresu R.. XXX a matka si našla podnájomný byt v J.. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, od tejto doby, t. j. počas obdobia viac ako troch rokov manželia spolu nežijú v spoločnej domácnosti, ich manželstvo si neplní žiadnu zo svojich funkcií, predpokladanú Zákonom o rodine, pretože manželia spolu nehospodária, intímne spolu nežijú, nepodieľajú sa spoločne na výchove maloletého H.. Keďže, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, komunikácia medzi manželmi je veľmi sporadická a ako odvolací súd zistil aj na pojednávaní pred odvolacím súdom, aj značne konfliktná, bol toho názoru, že nie je predpoklad obnovenia manželského spolužitia účastníkov konania ani v budúcnosti. Preto záver súdu prvej inštancie o tom, že manželstvo účastníkov je už iba formálnym zväzkom dvoch ľudí a že si neplní svoje funkcie a že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, považoval odvolací súd za správne. Pokiaľ ide o príčinu rozvratu manželstva, odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o tom, že podiel na rozvrate manželstva je na strane oboch účastníkov, najmä v ich povahových a názorových rozdieloch.
8. Odvolací súd považoval za správne aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o zverení maloletého H. na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti otca. Bol toho názoru, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí správne vychádzal so záverov znaleckého posudku súdom ustanoveného znalca Mgr. Karola Zabáka č. 44/2004, ktorý navrhol zveriť dieťa do osobnej starostlivosti otca, u ktorého videl lepšie predpoklady pre výchovu maloletého, pričom v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo potrebné prihliadnuť aj k tomu, že maloletý sa od roku 2014 v skutočnosti v starostlivosti otca nachádza. Kolízny opatrovník, ktorý v konaní zastupuje záujem maloletého dieťaťa, vykonal po rozhodnutí súdu prvej inštancie pohovor s maloletým, ktorý uviedol, že naposledy navštívil matku počas Veľkonočných sviatkov v r. 2016, kedy sa zdržal v jej domácnosti cca 30 minút, s matkou je v pravidelnom telefonickom kontakte, no jej domácnosť navštevovať nechce. Maloletý prejavil vôľu, aby bol zverený do osobnej starostlivosti otca, zároveň sa vyjadril, že nemá záujem navštevovať domácnosť matky, ale nevadí mu, keď sa s matkou stretne u jej rodičov v U., alebo keď sa s matkou náhodne stretne v meste. Vychádzajúc z uvedeného, prihliadnuc k tomu, že maloletý, ktorý je účastníkom tohto konania, môže vyjadriť samostatne svoj názor na vec a súd v zmysle ust. § 38 ods. 1 CMP prihliada aj na názor vyslovený maloletým, vzhľadom k faktickému stavu, keď maloletý sa už od r. 2014 nachádza v osobnej starostlivosti otca, nechce byť zverený do osobnej starostlivosti matky, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým zveril maloletého do osobnej starostlivosti otca považoval za správne, a preto ho potvrdil. Za takejto situácie, keď vzťah medzi maloletým a matkou nie je dostatočne rozvinutý, dokonca sa nerealizuje ani súdom upravený styk matky s maloletým, bol tiež odvolací súd toho názoru, že v súčasnej dobe neprichádza do úvahy nariadenie striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, nakoľko je potrebné najskôr obnoviť pravidelné stretávanie sa dieťaťa s matkou a obnoviť a rozšíriť ich vzájomné citové väzby.
9. Z tohto dôvodu odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie považoval za potrebné, aby matka, ktorej maloletý nebol zverený do osobnej starostlivosti mala upravený styk s dieťaťom v čo najširšom rozsahu tak, aby nedošlo k pretrhnutiu ich vzájomných väzieb a aby matka, ktorá má rovnaké rodičovské práva ako otec, sa mohla s dieťaťom stretávať v čo najširšom rozsahu. Z vyjadrení účastníkov konania vyplynulo, že po vydaní rozsudku súdu prvej inštancie sa čiastočne styk maloletého s matkou realizoval v r. 2015, keď spravidla navrhovateľ zabezpečoval styk maloletého s matkou v párnych týždňoch, pričom styk maloletého s matkou počas nepárnych týždňov (v utorok a štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod.) sa nerealizoval. Z doplneného dokazovania pred odvolacím súdom vyplynulo, že maloletý, ktorý hrá futbal, má tri krát do týždňa, v pondelok, v stredu a štvrtok tréningy, na ktoré cestuje z U. pod U. do J., preto, keďže dieťa je značne zaneprázdnené, úprava styku aj v nepárnom týždni v utorok a v štvrtok je nevyhovujúca. Odvolací súd z uvedených dôvodov, aby úprava styku matky s maloletým bola reálne možná a všetkým stranám vyhovujúca, zmenil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o úprave styku matky s maloletým tak, že matka sa bude s maloletým stretávať každý párny víkend v čase od piatku od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod., pričom zároveň upravil (vzhľadom k námietkam matky) prevzatie a odovzdávanie dieťaťa tak, že matka si maloletého prevezme v mieste bydliska navrhovateľa a navrhovateľ po ukončení styku dieťa prevezme v mieste bydliska matky. Zároveň odvolací súd odchylne od rozhodnutia súdu prvej inštancie upravil frekvenciu stretávania sa matky s maloletým počas zimných školských prázdnin, keď takúto frekvenciu styku v danom období považoval za postačujúcu.
10. Odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie aj vo výroku o určení výšky vyživovacej povinnosti matky k maloletému. Doplneným dokazovaním zistil, že matka v súčasnej dobe dosahuje priemerný mesačný zárobok vo výške 521,14 eur a otec vo výške 943,12 eur, takže oproti stavu existujúcemu v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie, sa na strane oboch rodičov zárobky mierne zvýšili. Odvolací súd bol toho názoru, že matka z dosahovaného príjmu priemerne 521,14 eur, aj pri existencii ďalšej vyživovacej povinnosti k dcére, ktorá je študentkou vysokej školy, je schopná výživné na mal. H. vo výške 80 eur mesačne platiť.
11. Za dôvodné nepovažoval odvolací súd odvolanie matky ani do výroku o trovách konania a trovách štátu, nakoľko rozhodnutie súdu prvej inštancie o tom, že o týchto trovách rozhodne po právoplatnosti rozsudku, nebolo v rozpore s vtedy platným procesným predpisom (zák.č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok), ktorý nevylučoval o trovách rozhodnúť aj po rozhodnutí vo veci samej.
12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval v súlade s ust. § 57 CMP, podľa ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. V danej veci návrh na náhradu trov odvolacieho konania zo strany účastníkov nebol podaný, preto odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania nerozhodoval.
13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu podľa § 370 a nasl. CMP.