Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Co-203-2016.pdf
PDF · 75.38 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/203/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne Mgr. Zuzany Holúbkovej a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej v spore žalobcu E. Q., E. námestie 2, Q., IČO: 00 312 037 proti žalovaným 1/ H. E., bytom P. F. R. č. XXX, 2/ J. C., bytom Q., P. X/A, a 3/ mal. E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., P. X/A, zast. zákonným zástupcom D. E., bytom Q., P. X/A, o zaplatenie 1.615,25 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaných 1/, 2/, 3/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 31.5.2013, č.k. 21C/162/2005-198, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie mení v zostávajúcej napadnutej časti, t.j. vo výrokoch II., III., IV. a V. o trovách konania tak, že žalovaný 1/ je povinný zaplatiť žalobcovi 358,51 eur spolu s úrokom z omeškania 8,75 % ročne za obdobie od 31.10.2012 do zaplatenia, a to do troch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo zvyšku žalobu zamieta.
II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodoval o nárokoch žalobcu proti žalovaným ako dedičom pôvodnej nájomníčky bytu, a to nároku na zaplatenie dlžného nájomného a nároku na bezdôvodné obohatenie, ktoré malo vzniknúť užívaním bytu žalovanými po skončení nájomného vzťahu. Žalobe vyhovel a žalovaných zaviazal spoločne a nerozdielne k zaplateniu dlhu na nájomnom 668,76 eur s príslušenstvom a každého samostatne k zaplateniu bezdôvodného obohatenia 358,51 eur s prísl. za užívanie bytu po skončení nájomného vzťahu.
2. Na odvolanie žalovaných Krajský súd v Trenčíne rozsudkom zo dňa 25.6.2014 napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovaných zaviazal spoločne a nerozdielne k zaplateniu nájomného 668,76 eur, no na rozdiel od súdu prvej inštancie s nižším poplatkom z omeškania zodpovedajúcim svojou výškou zmenám právnej úpravy výšky poplatku z omeškania v priebehu omeškania. Čo sa týka nároku na zaplatenie bezdôvodného obohatenia, tento zamietol v celom rozsahu s odôvodnením, že takýto žalobca nárok uplatňuje v rozpore s dobrými mravmi, pretože sám neurobil relatívne jednoduché opatrenia, aby sa žalobcovia na jeho úkor po skončení nájomného vzťahu neobohacovali. Na dovolanie žalobcu proti rozsudku odvolacieho súdu čo do zamietnutia nároku na bezdôvodné obohatenie Najvyšší súd SR rozsudok odvolacieho súdu v dovolaním dotknutej časti (bezdôvodné obohatenie) zrušil a vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie s odôvodnením, že nie je dôvodom odopretia práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, ak ten, na úkor koho bol neoprávnený majetkový prospech získaný, nevykonal opatrenia, aby k vzniku bezdôvodného obohatenia nedošlo.
3. Vychádzajúc z uvedeného záväzného právneho názoru dovolacieho súdu, odvolací súd vec nanovo v časti o nároku na vydanie bezdôvodného obohatenie prejednal podľa § 370 a § 380 ods. 1 CSP
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v zostávajúcej napadnutej časti, teda vo výrokoch II., III., IV. a V. (o bezdôvodnom obohatení a trovách konania) zmeniť podľa § 388 CSP. Ohľadom nájomného bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 25.6.2014, pretože v tejto časti nebol rozsudok dovolaním a rozhodnutím o ňom dotknutý.
4. Vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie z dedičského rozhodnutia po pôvodnej nájomníčke - matke žalovaných, možno prevziať záver, že dedičmi po nej boli žalovaní a aktíva dedičstva, medzi nimi aj bytové zaradenie bytu, o ktorého užívanie v konaní ide, zdedil žalovaný 1/. Pokiaľ žalobca uplatnil nárok na bezdôvodné obohatenie, spočívajúci v tom, že žalovaní sa mali na jeho úkor bezdôvodne obohacovať užívaním bytu bez nájomnej zmluvy formou uloženia nábytku v tomto byte, je z výsledkov dedičského rozhodnutia zrejmé, že žalovaná 2/ a 3/, ktoré bytové zariadenie v dedičskom konaní po matke nenadobudli, byt po skončení nájmu neužívali, pretože im nábytok tam umiestnený nepatril. Dôvodná tak bola ich odvolacia námietka, že byt neužívali a odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie zmenil a nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého užívaním bytu zamietol voči žalovaným 2/ a 3/. Tieto sa totiž na úkor žalobcu bezdôvodne neobohatili ako to pre priznanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia vyžaduje ust. § 451 ods. 1 OZ.
5. Pretože vlastníkom bytového zariadenia v predmetnom byte bol na základe výsledkov dedičského konania jedine žalovaný 1/, vznikalo bezdôvodné obohatenie len na jeho strane. Iba žalovaný 1/ byt po zániku nájomného vzťahu užíval bez právneho dôvodu (§451 ods. 2 OZ), a to formou umiestnenia zdedeného bytového zriadenia v tomto byte. Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie (§ 451 ods. 1 OZ) tak bola žalovanému 1/ uložená rozsudkom súdu prvej inštancie správne, avšak len ohľadom istiny uplatnenej voči nemu titulom bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie nesprávne zaviazal žalovaného 1/ aj k zaplateniu úroku z omeškania z uvedenej istiny už od 1.1.2004 a vo výške 12 % ročne, pretože vznik omeškania k uvedenému dňu nebol v konaní preukázaný. Splatnosť dlhu z bezdôvodného obohatenia nastáva až na výzvu veriteľa v zmysle § 563 OZ. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie a ani z obsahu spisu nevyplýva, že by žalobca žalovaného 1/ vyzval na zaplatenie bezdôvodného obohatenia, preto za takúto výzvu možno považovať až doručenie žaloby žalovanému 1/, ku ktorému došlo podľa obsahu spisu až dňa 29.10.2012. Keďže je podľa § 563 OZ dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal, bol žalovaný 1/ povinný zaplatiť dňa 30.10.2012, a keďže tak neurobil, dostal sa odo dňa 31.10.2012 do omeškania. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie o nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému 1/ zmenil tak, že úrok z omeškania z tohto dlhu priznal žalobcovi až od 31.10.2012 a vo výške platnej podľa § 3 Nar. vlády SR 87/1995 Z.z., teda o 8 % vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, ktorá predstavovala 0,75 %.
6. Vzhľadom na uvedené odvolací súd vychádzajúc z právneho názoru dovolacieho súdu zaviazal žalovaného 1/ k vydaniu bezdôvodného obohatenia tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. K povinnosti zaplatiť aj časť bezdôvodného obohatenia, ktorá bola zamietnutá voči žalovaným 2/ a 3/ žalovaný 1/ zaviazaný byť nemohol, pretože odvolací súd by tak rozhodol v neprospech odvolateľa (žalobcu 1/), čo je neprípustné. Napokon je potrebné uviesť, že žalovaným 1/ nebola dôvodne uplatnená námietka premlčania, pretože nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému 1/ premlčaný nebol, keďže bol uplatnený v zmysle § 107 OZ včas už súčasne s podaním žaloby dňa 9.12.2004, iba nebol ako bezdôvodné obohatenie právne kvalifikovaný. Právna kvalifikácia uplatneného práva však nie je povinnosťou účastníka.
7. O trovách prvoinštančného odvolacieho i dovolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, § 396 a § 453 CSP a po zohľadnení výsledku celého konania. Žalobca bol úspešný vo vyhovujúcej časti istiny nájomného 668,76 eur. Ohľadom poplatku z omeškania však bola žalobcovi zo žiadanej sadzby 2,5 ‰ (91,25 %) od roku 2002 do zaplatenia priznaná táto sadzba len do konca roku 2008, od roku 2009 do 6/2010 bola žalobcovi priznaná sadzba 1 ‰ (36,5 %) a od 7/2010 do zaplatenia bola žalobcovi rozhodnutím z 6/2014 priznaná sadzba 0,5 ‰ (18,25 %). Ohľadom nároku na nájomné s príslušenstvom je tak zrejmé, že ťažisko hodnoty nároku bolo v poplatku z omeškania, ohľadom ktorého boli popri úspešnejšom žalobcovi zásadnou mierou úspešní aj žalovaní. Čo sa týka bezdôvodného obohatenia, tu boli plne úspešné žalované 2/ a 3/ a voči žalovanému 1/ bol síce úspešnejší žalobca, ale iba čiastočne, a to pre zamietnutie úroku z omeškania vo významnej časti (celé obdobie od 1.1.2004 do 30.10.2012 a v nasledujúcom období, teda od 31.10.2012 bol žalobcovi priznaný úrok z omeškania
v sadzbe 8,75 % ročne, oproti žiadaným 12 % ročne). Vzhľadom na uvedené považoval odvolací súd pomer úspechu strán sporu na výsledku konania za približujúci sa natoľko, že žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
8. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).