Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_36Cb-394-2015.pdf
PDF · 118.39 KB
Case nature
Area
Subarea
36Cb/394/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Alenou Bielikovou v spore žalobcu Lekáreň Zdravia Pata s.r.o. so sídlom Nitrianska 248/2, Pata, IČO 47 599 481, zast. JUDr. Peter Sopko, advokát, Paulínska 24, Trnava proti žalovanému Gunners spol. s r.o. so sídlom Komenského 1644, Trenčín, IČO 47 459 921, zast. Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., Piaristická 46, Trenčín, IČO 36 837 857, o zaplatenie 8 827,70 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 8 827,70 € s 9,15% ročným úrokom z omeškania zo sumy 6 908,80 € od 21.08.2014 do 28.11.2014, zo sumy 4 908,80 € od 28.11.2014 do zaplatenia a zo sumy 3 918,80 € od 21.08.2014 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada 100% trov konania.
odôvodnenie:
1.1. Žalobca sa v žalobe proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 8 827,70 € s 9,15% ročným úrokom z omeškania zo sumy 6 908,80 € od 21.08.2014 do 28.11.2014, zo sumy 4 908,80 € od 28.11.2014 do zaplatenia a zo sumy 3 918,80 € od 21.08.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom neuhradených faktúr. Uviedol, že žalovaný si na základe ústnej objednávky u neho objednal tovar - lieky CITALEC 20 ZENTIVA TBL FLM 30x20 MG v počte 1940 kusov a CELSIOR ROZTOK NA KO SOL CSV 4X1 v počte 10 kusov. Žalobca všetky objednané lieky žalovanému dodal, čím si splnil svoju povinnosť a následne vystavil faktúry č. 14VFA0068 splatná 20.08.2014 v sume 3 918,80 € a č. 14VFA0067 splatná 20.08.2014 v sume 6 908,90 €. Cena za uvedený tovar predstavovala spolu sumu 10 827,70 €. Z uvedeného je nesporné, že medzi stranami sporu vznikol záväzkovo-právny vzťah na základe ustanovení § 409 a nasl. Obch. zák.. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj emailová komunikácia medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 28.11.2014, keď sa žalovaný na základe ním navrhnutého splátkového kalendára zaviazal uhradiť uvedené faktúry v splátkach, pričom toho istého dňa žalovaný uhradil prvú splátku v sume 2 000,- €. Zvyšnú sumu 8 827,70 € žalovaný žalobcovi doteraz neuhradil. 1.2. Žalobca k žalobe pripojil listiny: predžalobná výzva zo dňa 17.02.2015, email zo dňa 20.11.2014, faktúry č. 14VFA0067 zo dňa 13.08.2014, č. 14VFA0068 zo dňa 13.08.2014.
2. Okresný súd Trenčín vydal vo veci platobný rozkaz č.k. 36Cb/394/2015-13 zo dňa 04.11.2015, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor s odôvodnením.
3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. V odpore proti platobnému rozkazu poukazoval na to, že žalovaný tovar si nikdy neobjednal. Žalobca uskutočnil dodávku bez objednávky. Žalovaný tovar prevzal a snažil sa sprostredkovať jeho predaj svojim zahraničným klientom. Upozornil žalobcu na to, že nie je možné takýto tovar predať. Takýto obchod teda žalovaný nedokázal sprostredkovať, a preto uvedený tovar zabalil a prostredníctvom kuriérskej spoločnosti ho vrátil dodávateľovi, ten však zásielku odmietol
prevziať a vrátil ju zase späť. Listom žalovaný žalobcu vyzýval, aby si uvedený tovar osobne prevzal v sídle spoločnosti žalovaného, čo však doteraz neurobil.
4. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 22.01.2016 trval na tom, že tvrdenia žalovaného v odpore proti platobnému rozkazu sú nepravdivé. Potvrdil, že neexistuje písomná objednávka na tovar, ktorý bol predmetom fakturácie zo strany žalobcu, existuje však objednávka ústna, ktorú vykonala pani G., matka konateľa žalovaného. D. G. vykonala návštevu v sídle spoločnosti žalobcu, pri ktorej osobne vykonala objednávku uvedeného tovaru u zamestnancov žalobcu, a to G.. G. D. a G.. L. L.. Podľa vedomia žalobcu, v čase objednania tovaru bola pani G. obchodnou reprezentantkou spoločnosti D., avšak mala oprávnenie konať aj za spoločnosť žalovaného. D. G. objednaný tovar aj osobne prevzala v sídle žalobcu. Ďalším svedkom objednávky a prevzatie tovaru pani G. je Dr. H., ktorý bol bývalý kolega pani G. a ktorý bol o vykonaní objednávky a prevzatí tovaru informovaný. Po prevzatí tovaru žalobca, keďže žalovaný nevykonal úhradu, kontaktoval pani G., ktorá k otázke neuhradenia dlžnej sumy uvádzala, že potrebuje ešte trocha času, že odberateľa na tovar má, neskôr však prestala zdvíhať telefón a nereagovala ani na SMS-ky. U. pani G. žalobcovi oznámila, že stále nemá odberateľa. Žalobca ju informoval, že tovar, ktorý prevzala, žalobca už nemôže vrátiť svojmu dodávateľovi, nakoľko sa jednalo o tovar so špecifickými záručnými lehotami a osobitným spôsobom skladovania. Na základe ďalších výziev doručila pani G. žalobcovi email zo dňa 28.11.2014, ktorým navrhla uhradiť dodaný tovar na základe splátkového kalendára, pričom dňa 01.12.2014 žalovaný žalobcovi uhradil sumu 2 000,- €. Je pravdou, že žalovaný sa snažil vrátiť časť prevzatého tovaru žalobcovi, avšak žalobca ho, vzhľadom na charakter tovaru a špecifické spôsoby skladovania, neprevzal, keďže v tom čase už bol tovar nepoužiteľný.
5. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 30.01.2017 poukazoval na to, že pani G. nie je štatutárnym zástupcom žalovaného, návrh splátkového kalendára teda nebol zaslaný splnomocneným zástupcom alebo zamestnancom žalovaného. Trval na tom, že žalobca v konaní nepreukázal právne postavenie pani G. vo vzťahu k žalovanému, ani jej oprávnenie konať v mene žalovaného. Predložil súdu faktúru č. 20150011 zo dňa XX.XX.XXXX od Y. D. - A., ktorá bola žalovanému vystavená za prepravu liekov, ktoré sa snažil márne vrátiť žalobcovi. Preprava bola zabezpečená špeciálnym chladiarenským dodávkovým vozidlom pri teplote 3 stupne C, táto skutočnosť je uvedená aj na predmetnej faktúre. Nie je pravdou, čo tvrdila na pojednávaní dňa 30.11.2016 svedkyňa G.. L. L., že lieky prevážala klasická kuriérska spoločnosť. Podľa žalovaného, žalovaný právny vzťah je potrebné posúdiť ako komisionársku zmluvu podľa § 577 a nasl. Obch. zák.. Jedná sa o zmluvu, ktorá nemusí byť uzatvorená v písomnej forme. Predmet zmluvy ostáva až do predaja vo vlastníctve komitenta, komisionár ho však má fyzicky pri sebe (aby ho mohol ponúkať). Žalovaný poukazoval tiež na to, že na žalovaných faktúrach, ktoré sú zároveň aj dodacími listami, absentuje dátum prevzatia faktúry a podpis. V súvislosti s uvedenými skutočnosťami žalovaný navrhol výsluch konateľa žalovaného Bc. W. G..
6. Konateľ žalovaného v písomnom vyjadrení zo dňa 27.01.2017 odmietol uhradiť žalovaného faktúry, nakoľko žalovaný si tovar v nich uvedený nikdy neobjednal, snažil sa ho dodávateľovi predať, nakoľko žalovaný je držiteľom povolenia na veľkodistribúciu humánnych liekov, tieto sa snažil ponúknuť ako sprostredkovateľ svojim obchodným partnerom v zahraničí. Tovar, ktorý predal, aj zaplatil a tovar, ktorý nedokázal predať, sa snažil žalobcovi vrátiť. Vrátenie tovaru prebehlo prostredníctvom dopravnej spoločnosti, ktorá bola zárukou správnej prepravy, a teda dodržania teploty, ktorá bola stanovená výrobcom, a to v rozmedzí od 2 stupňov do 8 stupňov Celzia. Toto je jasne uvedené na faktúre dopravcu a bola to jedna z podmienok, ktoré žalovaný požadoval od prepravcu. Konateľ žalovaného mal vedomosť, že komunikácia prebehla medzi žalobcom a pani G., ktorá však v tom čase nebola oprávnená konať za žalovaného, nebola jej zamestnancom, a ani konateľom.
7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom konateľky žalovaného G.. I. G., svedkov G.. L. L., G.. D. H., listinami: žaloba, predžalobná výzva zo dňa 17.02.2015, email zo dňa 20.11.2014, faktúry č. 14VFA0067 zo dňa 13.08.2014, č. 14VFA0068 zo dňa 13.08.2014, odpor proti platobnému rozkazu, písomné vyjadrenia žalobcu zo dňa 22.01.2016, 14.07.2016, 02.08.2016, 02.12.2016, potvrdenie o úhrade zo dňa 01.12.2014, písomné vyjadrenia žalovaného zo dňa 22.11.2016, 30.01.2017, písomné vyjadrenie konateľa žalovaného zo dňa 27.01.2017, faktúra č. 20150011 zo dňa 30.01.2015, príjmový pokladničný doklad zo dňa 30.01.2015, skladová výdajka VYD1400004 zo dňa 26.01.2015, záznam o prevádzke vozidla zo dňa 29.01.2015.
8. Faktúrou č. 14VFA0067 zo dňa 13.08.2014, splatnou 20.08.2014 vyfakturoval žalobca žalovanému liek V. A. NA KO E. V. XXX v množstve 10 kusov v sume 6 908,90 €. Faktúrou č. 14VFA0068 zo dňa 13.08.2014, splatnou 20.08.2014 vyfakturoval žalobca žalovanému liek V. XX Q. F. W. XXXXX MG v množstve X XXX kusov v sume 3 918,80 €. Z emailu zo dňa 22.01.2016 je zrejmé, že dňa 01.12.2014 uhradil žalovaný na účet žalobcu sumu 2 000,- € na faktúru č. 14VFA0068. Zostatok žalovaných faktúr v sume 8 827,70 € žalovaný žalobcovi doteraz neuhradil.
9. Emailom zo dňa 20.11.2014 pani I. G. z adresy a@b.c <mailto:a@b.c> oznámila pani G. R., že vzhľadom na vzniknutú situáciu - neuhradené faktúry č. 140067 na sumu 6 908,90 € a fa č. 140068 na sumu 3 918,80 € splatné 20.08.2014, obraciam sa na Vás so žiadosťou o splátkový kalendár. Nakoľko dodaný tovar z vyššie uvedených faktúr si náš odberateľ, ktorý si ich objednal, dodnes neodobral a samozrejme nezaplatil, sme nútení a je aj našou povinnosťou vzniknutú situáciu riešiť. Takmer denne oslovujem klientov v zahraničí s ponukou vyššie uvedených liekov, no zatiaľ bezvýsledne, a preto navrhujem splátky nasledovne: 30.11.2014 sumu 2 000,- €, 31.12.2014 sumu 3 000,- €, 31.01.2015 sumu 3 000,- € a 28.02.2015 sumu 2 827,70 €. Ospravedlňujem sa za vzniknutú situáciu a ďakujem za pochopenie.“
10.1. Podľa § 409 ods. 1 Obch. zák. kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
10.2. Podľa § 448 ods. 1 Obch. zák. kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.
10.3. Podľa § 448 ods. 2 Obch. zák. ak cena nie je v zmluve dohodnutá a nie je určený ani spôsob jej určenia a ak je zmluva platná s prihliadnutím na § 409 ods. 2, môže predávajúci požadovať zaplatenie kúpnej ceny, za ktorú sa predával obvykle taký alebo porovnateľný tovar v čase uzavretia zmluvy za zmluvných podmienok obdobných obsahu tejto zmluvy.
10.4. Podľa § 450 ods. 1 Obch. zák. ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu, keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto zákonom umožní kupujúcemu nakladať s tovarom alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom. Predávajúci môže robiť odovzdanie tovaru alebo dokladov závislým od zaplatenia kúpnej ceny.
10.5. Podľa § 407 ods. 3 Obch. zák. ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.
10.6. Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
10.7. Podľa § 369 ods. 2 Obch. zák. ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
10.8. Podľa § 577 Obch. zák. komisionárskou zmluvou sa komisionár zaväzuje, že zariadi vo vlastnom mene pre komitenta na jeho účet určitú obchodnú záležitosť a komitent sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu.
11. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný tovar, vyfakturovaný žalovanými faktúrami, prevzal. Žalovaný nerozporoval množstvo dodaného tovaru, jeho cenu, ani nenamietal žiadne vady dodaného tovaru.
12. V zmysle § 577 Obch. zák. na základe komisionárskej zmluvy uzavretej medzi komisionárom a komitentom vzniká záväzok, podľa ktorého sa komisionár zaväzuje, že pre komitenta zariadi vo vlastnom mene na jeho účet určitú obchodnú záležitosť, a komitent sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu. Predmetom záväzku je "zariadenie určitej obchodnej záležitosti" (napr. kúpa alebo predaj tovaru, príp. aj iných obchodov). Medzi základné náležitosti (časti) zmluvy teda patrí určenie subjektov zmluvy (komisionára a komitenta) a vymedzenie predmetu zmluvy, t.j. základnej charakteristiky "zariadenie určitej obchodnej záležitosti". Z uvedeného vyplýva, že v konaní nebola preukázaná dohoda strán
sporu o podstatnej časti komisionárskej zmluvy v zmysle § 577 ods. 1 Obch. zák., ktorou mal byť záväzok žalovaného ako komisionára zariadiť vo vlastnom mene a na účet komitenta predaj žalovaných liekov, a teda ani uzavretie komisionárskej zmluvy stranami sporu v zmysle § 577 ods. 1 Obch. zák.. Z výsluchu svedkov G.. L. L. a MVDr. Pavla Vavreka nevyplýva záujem, ani potreba, žalobcu na predaji predmetných liekov žalovaným ďalšiemu odberateľovi. Z ich výpovede je zrejmé, že záujem o takéto lieky prejavila pani Gabriela Marečková. Túto skutočnosť potvrdila vo svojej výpovedi aj samotná konateľka žalovaného Gabriela Marečková, ktorá uviedla, že ju oslovila kolegyňa z ČR, ktorá sa dopytovala na dané produkty, a preto konateľka žalovaného oslovila MVDr. Pavla Vavreka, či by jej nevedel s týmto pomôcť a zistiť, kde sa takéto produkty dajú zohnať. Predpokladala, že MVDr. Pavol Vavrek oslovil svoju známu, konateľku žalobcu, a preniesol na ňu jej dopyt. Vzhľadom k tomu v konaní nebol preukázaný prejav vôle (záujem) zo strany žalobcu, aby mu niekto zariadil predaj predmetných liekov. Je potrebné prihliadnuť na to, že nešlo o bežne dostupné a využiteľné lieky, ale o špeciálnu tekutinu používajúcu sa pri preprave orgánov určených na transplantáciu, ktorú mohol žalobca získať iba na základe jeho osobitných kontaktov vo farmaceutickom priemysle, čo potvrdil aj svedok MVDr. Pavol Vavrek. Podľa názoru súdu, nemožno teda rozumne predpokladať, že by konateľka žalobcu vynaložila nadštandardné úsilie na zabezpečenie liekov bez toho, aby mala na takéto lieky vopred istého kupujúceho, teda že by predmetný špeciálny prípravok zabezpečila len preto, aby žalovaný ako komisionár vyhľadával dodatočne záujemcov o jeho kúpu s neistým výsledkom. Takýto predpoklad sa prieči aj obvyklej, verejne známej praxi pri reexporte liekov do zahraničia veľkodistribučnými firmami, kde dochádza obvykle priamo k predaju liekov, a nie k zabezpečovaniu (obzvlášť pri špeciálnych produktoch) produktov pre ich predaj prostredníctvom komisionárskej zmluvy. V konaní nebol označený, ani preukázaný žiadny motív žalobcu na zabezpečení a predaji takýchto liekov predtým, ako ho o takéto lieky požiadal MVDr. Pavol Vavrek, ktorý konal iba na základe záujmu pani I. G. o ne. Záväzok žalovaného ako komisionára v zmysle § 577 ods. 1 Obch. zák. nepotvrdil žiadny z vypočutých svedkov, ani konateľka žalovaného, ktorá vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 26.04.2017 pripustila omyl, na základe ktorého došlo, podľa nej, u žalobcu k objednávke predmetných liekov po tom, ako G.. D. H. na konateľku žalobcu preniesol dopyt konateľky žalovaného, avšak výslovne nepotvrdila uzavretie komisionárskej zmluvy medzi stranami sporu. Z výpovede konateľky žalovaného vyplýva, že lieky žalobca objednal až na základe objednávky G.. D. H., ktorý ako svedok na pojednávaní dňa 26.04.2017 potvrdil, že predmetné lieky u žalobcu objednal pre pani I. G., a teda pre žalovaného. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam mal súd za preukázané, že žalobca dodal žalovanému predmetné lieky na základe ich ústnej objednávky MVDr. D. H. u konateľky žalobcu, na základe ústnej objednávky pani I. G., ktorá, podľa jeho výpovede, mu povedala, že takýto prípravok potrebuje. Je potrebné pritom prihliadnuť tiež na to, že podľa výpovedí svedkov, si predmetný tovar prevzala pani I. G. osobne, pričom fakturáciu tovaru od žalobcu, ani ona, ani žalovaný, až do podania odporu nenamietali. Tvrdenie konateľky žalovaného Gabriely G. o tom, že ona osobne predmetný tovar neprevzala od žalobcu, súd považoval za účelové, nakoľko konateľka žalovaného sama potvrdila, že toto bol úplne samostatný prípad, v ktorom bola zainteresovaná osobne, keďže chcela do toho zaangažovať svojho kolegu G.. D. H. a poprosiť ho o pomoc pri tomto, takže všetky kontakty smerovali na ňu a konateľka žalobcu nemala možnosť komunikovať s nikým iným iba s pani I. G.. Je pritom potrebné vziať na zreteľ, že predmetný tovar bol žalovanému odovzdaný, nachádzal sa u žalovaného a v konaní nebola označená žiadna iná osoba, okrem svedka G.. D. H., ktorá by bola za žalovaného v konaní zainteresovaná alebo by fakticky disponovala s predmetnými liekmi. Z emailu pani I. G. zo dňa 20.11.2014 je zrejmé, že predmetný tovar si odberateľ žalovaného (v emaile je výslovne uvedené „náš odberateľ“), ktorý si ho objednal neprevzal, a ani nezaplatil, a preto musel žalovaný túto situáciu riešiť. Žalovaný túto situáciu riešil ponukou liekov klientom v zahraničí. Zo skutočnosti, že predmetné lieky si odberateľ žalovaného, ktorý si ich objednal, (na základe čoho ich následne objednal žalovaný u žalobcu), neprevzal a nezaplatil ich, však nemožno vyvodiť prejav vôle strán sporu uzavrieť komisionársku zmluvu v zmysle § 577 ods. 1 Obch. zák., a to najmä s prihliadnutím na dostupnosť na trhu a využiteľnosť takýchto liekov. Súd podotýka, že aj svedkyňa G.. L. L. na pojednávaní dňa 30.11.2016 potvrdila, že lieky boli žalobcom žalovanému dodané na základe ústnej, osobnej objednávky pani I. G., ktorá sa prišla, spoločne s G.. D. H., do lekárne žalobcu predstaviť ako majiteľka veľkodistribučnej firmy a pri stretnutí im poskytla údaje žalovaného a predložila aj príslušné povolenia tejto firmy. D. svedkyne, pani I. G. im povedala, že má reexportnú firmu, kupuje lieky z lekární a redistribuje ich do zahraničia. M. chcela kúpiť za účelom ich ďalšieho predaja, pričom faktúru chcela uhradiť ihneď ako lieky dostane. Zaplatenie ceny nebolo viazané na dodanie tovaru, ani na to, kedy tovar predá pani I. G.. D. svedkyne G.. L. L., pani I. G. nikdy nepovedala, že ak by lieky nepredala, že by ich vrátila.
13. Z výpovedí svedkov G.. L. L. a MVDr. Pavla Vavreka, písomných vyjadrení strán sporu, ako aj výpovede konateľky žalovaného mal súd za preukázané, že v zmysle § 409 ods. 1 Obch. zák. uzavrel žalobca ako predávajúci so žalovaným ako kupujúcim na základe ústnej objednávky pani I. G. ústne kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalobca dodal žalovanému lieky vyfakturované v žalovaných faktúrach, previedol na žalovaného ich vlastníctvo, žalovaný tieto lieky prevzal a zaviazal sa zaplatiť ich kúpnu cenu tak, ako bola vyfakturovaná žalovanými faktúrami. Žalovaný prevzatie predmetného tovaru nerozporoval. Pokiaľ tvrdil, že vlastníkom týchto produktov je doteraz žalobca, toto tvrdenie v konaní nepreukázal, k tejto otázke sa výslovne nevyjadrila ani konateľka žalovaného, z ktorej výpovede je zrejmé len to, že žalovaný sa neúspešne pokúšal lieky predať v zahraničí svojim klientom, pričom pri objednávke liekov u žalobcu a následne aj žalobcom malo dôjsť k omylu. Je však potrebné prihliadnuť na to, že tvrdenie konateľky žalovaného o omyle pri objednávke predmetného tovaru žalovaným u žalobcu nebolo preukázané. Taktiež absenciu podpisu žalovaného na žalovaných faktúrach, ktorým by žalovaný potvrdzoval ich prevzatie, súd považoval za právne irelevantnú vo vzťahu k výsledku konania, nakoľko prevzatie žalovaných faktúr žalovaným jeho konatelia výslovne nepopreli, pričom dispozíciu žalovaného s týmito faktúrami potvrdzuje aj email pani I. G. zo dňa 20.11.2014.
14. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že pani I. G. je matkou konateľa žalovaného Bc. W. G.. E. G.. Pavol Vavrek vo svojej výpovedi potvrdil, že čo sa týka žalovaného, nikdy neprichádzal do kontaktu s nikým iným za žalovaného, iba s pani I. G., ktorá na neho pôsobila ako zástupca žalovaného. Vychádzal pritom z toho, že vybavovala všetky obchodné transakcie, na účet žalovaného. Vedel o tom, že firma žalovaného bola napísaná na jej syna Filipa, s ktorým však, čo sa týka profesných vecí, nikdy neprišiel do styku. E. G.. L. L. uviedla, že pani I. G. sa pri ich osobnom stretnutí u žalobcu, v prítomnosti G.. Pavla Vavreka, predstavila ako majiteľka veľkodistribučnej firmy, hovorila meno žalovaného, dala im jeho údaje a predložila aj príslušné povolenia žalovaného, pričom uviedla, že predmetný tovar objedná na faktúru na žalovaného. Konateľka žalovaného na pojednávaní dňa 26.04.2017 potvrdila, že išlo o úplne samostatný prípad, v ktorom sa angažovala osobne (v čase, keď ešte nebola konateľkou žalovaného), všetky kontakty smerovali na ňu a konateľka žalobcu nemala možnosť komunikovať s nikým iným iba s I. G.. Z uvedených skutočností vyplýva, že pani I. G. vystupovala v žalovanom obchodnom vzťahu so žalobcom, ako aj so svedkom G.. D. H. ako zástupkyňa žalovaného, a žalobca, aj s ohľadom na prítomnosť G.. D. H., ktorý ju dlhodobo osobne poznal, a ktorého osobne poznala konateľka žalobcu a svedkyňa G.. L. L., nemal dôvod pochybovať o tom, že je osobou oprávnenou za žalovaného v zmysle § 15 ods. 1 Obch. zák. nakupovať lieky a za tým účelom v mene žalovaného uzavrieť zmluvu. Tvrdenie žalovaného o tom, že pani I. Marečková nebola osobou oprávnenou konať v zmysle § X5 ods. 1 Obch. zák. za žalovaného vyvracia aj fakt, že žalovaný predmetné lieky prevzal a časť žalovanej faktúry aj uhradil, pričom ohľadne ním predaného a uhradeného tovaru konanie pani I. G. v mene žalovaného nerozporoval. Okrem toho, žalovaný takéto tvrdenie uplatnil až na pojednávaní dňa 30.11.2016. Taktiež konateľka žalovaného v konaní nespochybnila svoje oprávnenie konať v predmetnom čase za žalovaného, ani nepoprela, že v rámci žalovaného obchodného záväzkového vzťahu konala za žalovaného. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam mal súd za preukázané, že pani I. G. bola v zmysle § 15 ods. 1 Obch. zák. u žalovaného osobou poverenou na nákup liekov a jednanie za žalovaného v rámci jeho obchodných vzťahov, a to aj v žalovanom prípade, pričom v mene žalovaného bežne uzatvárala obchody s jeho obchodnými partnermi, čo potvrdil aj svedok G.. D. H., a teda jej konanie v predmetnom čase zaväzovalo žalovaného. Uvedené skutočnosti potvrdzuje aj jej email zo dňa 20.11.2014, a to nielen adresa jej emailovej schránky (a@b.c), ale aj predtlač (vizitka) v texte jej emailových správ, ktoré boli automaticky podpisované jej menom a priezviskom, pod ktorým je umiestnené obchodné meno žalovaného Gunners spol. s r.o..
15. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam v zmysle § 409 ods. 1, § 448 ods. 1 a § 369 ods. 1, 2 Obch. zák. zaviazal súd žalovaného na zaplatenie kúpnej ceny za predmetný dodaný tovar v sume 8 827,70 € s 9,15% ročným úrokom z omeškania zo sumy 6 908,80 € od 21.08.2014 do 28.11.2014, zo sumy 4 908,80 € od 28.11.2014 do zaplatenia a zo sumy 3 918,80 € od 21.08.2014 do zaplatenia, ke´dže žalovaný na základe ústnej kúpnej zmluvy uzavretej so žalobcom predmetné lieky kúpil, riadne ich prevzal a ich kúpnu cenu v sume 8 827,70 € doteraz žalobcovi neuhradil.
16.1. V zmysle § 191 ods. 1, 2 CSP súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany sporu. T. dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14. septembra 2011, sp. zn. 3 Cdo 204/2009). Pri dôkaze výpoveďou svedka musí súd
vyhodnotiť vierohodnosť výpovede s prihliadnutím na to, aký vzťah má svedok k strane konania a k prejednávanej veci a aká je jeho rozumová a duševná úroveň, na okolnosti, ktoré doprevádzali jeho vnímanie skutočnosti, o ktorej vypovedá, na spôsob reprodukcie týchto skutočností a na správanie pri výpovedi (presvedčivosť, istota, plynulosť výpovede, ochota odpovedať na otázky a pod.) a na poznatky získané na základe hodnotenia iných dôkazov (do akej miery je dôkaz výpoveďou svedka súladný s inými dôkazmi, či im odporuje, prípadne, či sa vzájomne dopĺňajú); celkové posúdenie uvedených hľadísk potom poskytuje záver o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených (preukazovaných) skutočností (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 27. októbra 2010, sp. zn. 30 Cdo 3577/2008). 16.2. Žalovaný v konaní spochybnil vierohodnosť výpovede svedkov G.. L. L. a G.. D. H. s ohľadom na ich ekonomickú závislosť na žalobcovi. Súd však má za to, že výpovede uvedených svedkov sú napriek ich vzťahu k žalobcovi (svedkyňa je v pracovnom pomere u žalobcu, svedok naďalej obchoduje so žalobcom) presvedčivé, súladné s ostatnými listinnými dôkazmi, ako aj s výpoveďou konateľky žalovaného I. G., pričom sa navzájom z časového hľadiska v podstate dopĺňajú. Rozpory vo výpovediach menovaných osôb sú badateľné iba pri dôvodoch objednávky, spôsobe objednávky a účele dodania tovaru, keď konateľka žalovaného poukazuje na omyl, ktorý však žiadnymi inými dôkazmi v konaní nebol preukázaný, pričom o ďalšom predaji tovaru sa vyjadruje nejasne, pričom pripúšťa objednávku konkrétneho objednávateľa ako dôvod objednávky tovaru žalovaným u žalobcu a hľadanie ďalšieho záujemcu o kúpu tovaru zo strany žalovaného iba ako riešenie situácie, ktorá nasledovala potom, ako konkrétny (pôvodný, vopred známy) objednávateľ tovaru si tento tovar, napriek jeho objednávke, neprevzal. Je potrebné prihliadnuť aj na to, že v konaní nebol preukázaný priamy záujem svedkov na zisku žalobcu, ktorý mohol byť dosiahnutý aj žalovaným obchodom, alebo ich podstatný podiel na výkone podnikateľskej činnosti žalobcu, naopak pani I. G. ako matka konateľa žalovaného v tom čase a v súčasnosti aj ako konateľka žalovaného má priamy záujem na zisku žalovaného a podiel na výkone jeho podnikateľskej činnosti, čomu možno pripísať aj určité rozdiely medzi jej výpoveďou a výpoveďami menovaných svedkov, ktoré však nie sú tak výrazné a jednoznačné, aby boli spôsobilé mať za následok opodstatnenosť spochybnenia vierohodnosti výpovedí vypočutých svedkov. Vzhľadom k tomu súd pri hodnotení dôkazov v zmysle § 191 ods. 1, 2 CSP posúdil výpovede uvedených svedkov za pravdivé a objektívne, pričom vzal do úvahy aj časový odstup medzi výpoveďou svedkom a žalovaným obchodom a ich odlišné právne postavenie v rámci žalovaného obchodného vzťahu. Súd mal zato, že spochybňovanie objektívnosti výpovedí svedkov iba na základe ich kolegiálneho, resp. pracovného vzťahu bez toho, aby vierohodnosť výpovedí spochybňovali aj iné, objektívne zadokumentované skutočnosti a dôkazy, by v tomto prípade, kedy menovaní svedkovia mali priamu účasť na dojednávaní uvedeného obchodu, by nedôvodne viedlo k vytvoreniu neakceptovateľnej "prezumpcie nepravdivosti" ich svedeckých výpovedí. (Nález Ústavného súdu SR z 9. júna 2015, sp. zn. III. ÚS 276/2014-29)
17. Vzhľadom k tomu, že v konaní bola vypočutá konateľka žalovaného I. G., ktorá potvrdila, že v žalovanom obchode bola osobne zaangažovaná iba ona, z čoho možno vyvodiť záver, že konateľ žalovaného Bc. W. G. v tomto prípade nevstupoval do žalovaného obchodného vzťahu, čo vyplýva aj z výpovede vypočutých svedkov, ako aj z písomných vyjadrení strán sporu, súd nevykonal v konaní výsluch konateľa žalovaného Bc. W. G., a to aj vzhľadom k tomu, že sa k sporu vyjadril písomne dňa 27.01.2017. Súd podotýka, že strany sporu v konaní netvrdili, že by sa Bc. W. G. osobne zúčastňoval rokovaní so žalobcom, prevzatia tovaru alebo jeho predaja. Výsluch svedkyne G.. G. D. súd nevykonal, keďže žalobca na návrhu na jej výsluch netrval.
18. V konaní nebola preukázaná existencia komisionárskej zmluvy medzi stranami sporu, a teda ani žalovaným tvrdený dôvod na vrátenie predmetných liekov žalobcovi. Na základe skutočností uvedených v bodoch 11. až 17. odôvodnenia tohto rozsudku bolo preukázané vlastníctvo žalovaného k predmetnému tovaru, ktoré nadobudol na základe ústnej kúpnej zmluvy uzavretej so žalobcom. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd považoval v tomto prípade spôsob prepravy žalovaného tovaru pri pokuse žalovaného o vrátenie tovaru žalobcovi za bezpredmetný, nakoľko v konaní nebola preukázaná opodstatnenosť vrátenia predmetných liekov zo strany žalovaného žalobcovi, ani právny dôvod takéhoto konania. V konaní nebola preukázaná dohoda strán sporu o vrátení predmetných liekov žalobcovi, ani predčasné ukončenie kúpnej zmluvy, ktorého právnym následkom by mohlo byť vrátenie tovaru predávajúcemu (žalobcovi). Konateľka žalovaného výslovne uviedla, že sa snažila s konateľkou žalobcu dohodnúť vrátenie tovaru, resp. ako to celé doriešia v čase, keď žalovaný už nevedel lieky predať. Dohodu strán sporu o vrátení tovaru, ani jej podmienky však výslovne nepotvrdila.
19. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal náhradu 100% trov konania. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, podpis, dátum, spisová značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozsudok napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 127 ods. 1,2, § 363, § 364 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.