Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/20/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobkyne W. T., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom M. C. XX/XX, XXX XX X., právne zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova ulica č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 2 395,67 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 12C/395/2015-70 zo dňa 02. 06. 2016, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu v časti výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 2 395,67 Eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (časť prvého výroku), p o t v r d z u j e.

II. Rozsudok okresného súdu v časti výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť 8,05 % ročný úrok z omeškania počítaným ,,zo sumy 2 196,86“ od 04. 11. 2015 do zaplatenia a 8,05% ročný úrok z omeškania ,,zo sumy 198,81“ od 04. 03. 2016 do zaplatenia (časť prvého výroku) a v závislom výroku o trovách prvoinštančného konania (druhý výrok) z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 02. 06. 2016 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 2 395,67 Eur spolu s 8,05 % ročným úrokom z omeškania počítaným ,,zo sumy 2 196,86“ (bez uvedenia meny - viď pozn. odvolacieho súdu) od 04. 11. 2015 do zaplatenia a 8,05% ročný úrok z omeškania ,,zo sumy 198,81“ (bez uvedenia meny - viď pozn. odvolacieho súdu) od 04. 03. 2016 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (prvý výrok). O trovách prvoinštančného konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania 828,61 Eur (druhý výrok). V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že žalobkyňa so žalovaným dňa 16. 11. 2011 uzavreli zmluvu o úvere číslo XXXXXXXXX (ďalej aj ,,Zmluva o úvere“), na základe ktorej došlo k poskytnutiu finančných prostriedkov zo strany žalovaného žalobkyni vo výške 350,- Eur. Odplata v zmluve bola dohodnutá v sume 660,- Eur ako príslušný poplatok, ktorý sa zaviazala žalobkyňa zaplatiť jedenástimi mesačnými splátkami počnúc dňom 12. 01. 2012. Okresný súd mal preukázané, že žalobkyňa uhradila žalovanému na jeho účet sumu 2 548,86 Eur. Zo zmluvy o úvere vznikol preplatok vo výške 2 196,86 Eur, neskôr žalobkyňa uhradila aj sumu 198,81 Eur, preto žalobkyňa preplatila poskytnutý úver vo výške 2 395,67 Eur. Súd prvej inštancie mal za to, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu uzavretú medzi žalobkyňou a žalovaným, pretože žalobkyňa pri uzatváraní a plnení zo spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa názoru okresného súdu Zmluva o úvere neobsahovala náležitosti, preto úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie a to v celkovej výške 2 395,67 Eur. Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalobkyňa bola v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere na materskej dovolenke, preto finančné prostriedky jej nemohli byť poskytnuté na výkon povolania alebo podnikania. V spise sa nenachádza žiaden dodatok, z ktorého by vyplynulo, že žalobkyňa si vzala finančné prostriedky na nákup výpočtovej techniky. O trovách konania prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj ,,O.s.p.“) a § 149 ods. 1 O.s.p. Žalobkyni prináleží náhrada trov právneho zastúpenia za 4 úkony právnej služby po 91,29 Eur, 2x režijný paušál 8,39 Eur, 2x režijný paušál 8,58 Eur + strata času 12 x 14,30 Eur v 1 42,90 Eur, strata času 12 x 14,30 Eur, t.j. 171,60 Eur. Cestovné na trase Košice - Žiar nad Hronom a späť 1 29,38 Eur a 1 x 122,43 Eur celkovo 151,81 Eur vrátane 20% DPH. Spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 828,61 Eur.

2. Proti rozsudku okresného súdu žalovaný podal v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že zmluvné strany v zmysle VPPÚ sa dohodli, že ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Podľa jeho názoru Zmluva o úvere nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ani spotrebiteľskou zmluvou, pretože žalobkyňa vstúpila do právneho vzťahu s ním na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon povolania, a teda nie na svoju súkromnú potrebu. Podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon povolania alebo podnikania. Na daný prípad je možné aplikovať aj rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie sp. zn. G.. V čase uzavretia zmluvy o úvere neexistoval a nebol účinný žiaden všeobecne záväzný právny predpis, podľa ktorého by bola stanovená maximálna prípustná výška úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov. Dôkazné bremeno v otázke primeranosti odplaty znáša žalobkyňa, ktorá musí preukázať, že v čase a v mieste uzavretia zmluvy išlo o odplatu, ktorá výrazne vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovanými inými subjektmi poskytujúcimi financovanie z vlastných zdrojov. Žalobkyňa sa opiera o úrokovú sadzbu stanovenú pre banky, ktorá je nižšia. Podľa jeho názoru správne by sa malo prihliadať na úrokovú sadzbu stanovenú pre nebankové leasingové a iné spoločnosti, pod ktoré spadá aj on. S odbornou starostlivosťou s prihliadnutím na dobu, výšku úveru, príjem spotrebiteľa a účel poskytnutého úveru, uzatvoril Zmluvu o úvere a oboznámil žalobkyňu s jej jednotlivými ustanoveniami. V čase uzavretia zmluvy medzi ním a žalobkyňou neexistovalo žiadne zákonné obmedzenie zakazujúce poskytovať úver, či už spotrebiteľom alebo osobám, ktoré nie sú spotrebiteľmi, a preto môže požadovať okrem úroku z úveru aj poplatok za jeho poskytnutie zmluvnú pokutu, resp. má právo na zabezpečenie pohľadávky zmenkou. Argumentáciu súdu prvej inštancie o neprijateľnosti zmluvných podmienok považuje za nepostačujúcu a v rozpore s ustanovením § 157 ods. 4 O. s. p.. Podľa jeho názoru je odôvodnenie rozsudku nedostatočné a nepreskúmateľné. Zároveň poukázal na rozhodnutia všeobecných súdov. Žalobkyňa plnila na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, ktorá nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, a tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy nikdy neodpadol. Zo Zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa na určení bezúročnosti a bezpoplatnosti úveru nemá naliehavý právny záujem v zmysle ust. § 137 písm. c) CSP.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok okresného súdu potvrdiť. Zároveň uplatnila náhradu trov odvolacieho konania. Podľa jej názoru na Zmluvu o úvere sa vzťahuje Zákon o spotrebiteľských úveroch, a teda tento vzťah je vzťahom spotrebiteľským. V danom prípade ide o reálnu zmluvu, pretože pri samotnom podpise zmluvy došlo k odovzdaniu peňazí. Jedná sa o formulárovú zmluvu, pričom bežnou praxou žalovaného pri uzatváraní obdobných úverových zmlúv bolo označiť povinného ako podnikateľský subjekt a ak to nie je možné, účelovo zaškrtnúť políčko určujúce účel použitia finančných prostriedkov, a to za účelom zamestnania, resp. povolania, aby došlo k vylúčeniu aplikácie právnych predpisov určených na ochranu spotrebiteľa. Zo strany žalovaného ide o obchádzanie zákona, aby sa vyhol posudzovaniu absencií obligatórnych náležitostí zmluvy vzhľadom na početné chyby v zmluvách, ktoré žalovaný predkladá spotrebiteľom. Uzatváranie obdobných formulárových zmlúv je u žalovaného bežnou praxou. Obsah zmluvy o úvere nemohla ovplyvniť ani upraviť, pretože bola vopred predformulovaná a bez možnosti pripomienkovania predložená na podpis spotrebiteľovi. Vzhľadom na znenie Zmluvy o úvere, Všeobecných podmienok poskytnutia úveru a z dôvodu neprehľadnosti a nedodržania zákonom stanovených náležitostí Zmluvy o úvere jej ustanoveniam bez príslušného vzdelania, poprípade skúsenosti nemohla rozumieť a vyčítať z nej všetky

pre ňu plynúce následky. Pokiaľ ide o jej osobitný podpis, ktorým mala vyjadriť súhlas s účelom použitia finančných prostriedkov, je potrebné uviesť, že spotrebiteľ absolútne nemá a ani nemôže mať vedomosť o tom, čo zaškrtnutie daného políčka znamená a spôsobuje, teda nemôže ani predpokladať, ako si svoje postavenie nemôže zhoršiť, a preto je nevyhnutné účel použitia poskytnutých finančných prostriedkov skúmať z objektívneho hľadiska. Vyznačovanie nepravdivého účelu poskytnutia úveru žalovaným je jeho bežnou praxou, ktorej účelom je vyhnúť sa aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka, ako aj Zákona o spotrebiteľských úveroch. Táto skutočnosť bola judikovaná množstvom rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Odplata vo výške viac ako 88 % ročne predstavuje preukázateľne neprimerane vysokú odplatu, ktorá je v rozpore so zákonom, ako aj dobrými mravmi. Nesúhlasí s tvrdením žalovaného o tom, že Zmluva o úvere nemusí obsahovať ustanovenia o výške úroku s poukazom na právnu úpravu chrániacu spotrebiteľa, ktorá výslovne vyžaduje uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov za poskytnutý úver úrokov a iných údajov. V roku 2011 požadovaná odplata za poskytnuté spotrebiteľské úvery bankami predstavovala niečo viac ako 6 %. Podľa jej názoru požadovaná odplata je neprimerane vysoká (viac ako 14-násobne vyššia). Konanie žalovaného je v rozpore so zákonom a s dobrými mravmi, a preto právny úkon je neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka - ďalej aj ,,OZ“). Odplata za poskytnuté úvery nebola vyjadrená dostatočne určito, a to s poukazom na jej účelové rozdelenie na úrok a administratívny poplatok. Taktiež sa nestotožnila s argumentáciou žalovaného, že rozhodnutie okresného súdu je nepreskúmateľné. Podľa jej názoru rozhodnutie spĺňa parametre riadne a dostatočne odôvodneného rozhodnutia. Odôvodnenie rozsudku obsahuje nielen rozsiahlu úvodnú popisnú časť, ale i spôsob a rozsah, akým sa súd prvej inštancie s prejednávanou vecou zaoberal, a tiež samotné právne posúdenie. Súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal i s rozhodujúcimi argumentmi žalovaného. V závere okresný súd uviedol aj dôvody, ktoré ho viedli k spôsobu rozhodnutia o trovách konania s poukazom na zákonné ustanovenia, z ktorých pritom vychádzal. Na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu, s čím sa okresný súd dostatočne zaoberal. V danom prípade nie je nutné preukázať naliehavý právny záujem, pretože žalobou sa domáhala zaplatenia sumy 2.196,86 Eur, a teda táto žaloba nie je žalobou určovacou, ale žalobou na plnenie, preto námietky týkajúca sa naliehavého právneho záujmu, je irelevantná.

3. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 , vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 2 395,67 Eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (časť prvého výroku) podľa ustanovenia § 387 ods. 1 potvrdil a výrok v časti ohľadne príslušenstva pohľadávky (časť prvého výroku) vrátane závislého výroku o trovách prvoinštančného konania (druhý výrok) zrušil podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. a), b) a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 . 4. Odvolací súd z obsahu spisu mal preukázané, že žalobkyňa v čase uzavretia Zmluvy o úvere bola na materskej dovolenke, teda nepracovala. Odvolaciemu súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe konanie žalovaného, ktorým presviedča, navádza alebo pôsobí na spotrebiteľov s cieľom dosiahnuť, aby za účel úveru vyznačili účel na zamestnanie, povolanie alebo podnikanie, t. j. aby bol tento úver v režime obchodného práva a nie práva spotrebiteľského. Pre posúdenie veci je rozhodujúci skutočný účel, na ktorý bude úver poskytnutý. Žalobkyňa v danom prípade podpísala Zmluvu o úvere s obsahom, ktorý ju jednoznačne znevýhodnil. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že poskytnutie úveru na účel výkonu povolania spôsobila výlučne žalobkyňa, nemohla by táto skutočnosť zhojiť nezákonný postup žalovaného, ktorý postupoval v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti. Zaškrtnutím políčka v Zmluve o úvere, ktorý mal preukázať poskytnutie úveru na výkon povolania, bez reálneho stotožnenia povolania žalobkyne a zistenia, aký konkrétny súvis má uzavretie zmluvy s takýmto povolaním žalobkyňa, žalovaný nedodržal úroveň osobitnej starostlivosti zodpovedajúcej čestnej obchodnej praxe či všeobecnej zásady dobrej viery uplatňovanej v oblasti jeho činnosti. Zmluva o úvere totiž umožňovala aj iný obsah vyhlásenia v podobe poskytnutia úveru na iný účel, avšak žalovaný celkom cielene smeroval svoj postup tak, aby dosiahol režim spadajúci pod . Žalovaný žiadnym spôsobom nepreveril skutočnosti rozhodujúce pre určenie, že úver bol poskytnutý na výkon povolania. Odvolací súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania dlžníka ťaží toho, kto tak tvrdí. Bezpečným preukázaním nemôže byť len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon povolania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie prijímateľa úveru a aký konkrétny súvis má s takýmto povolaním či predmetom činnosti, uzavretie príslušnej zmluvy. Vymedzenie účelu - poskytnutie úveru „na výkon povolania" v spojení s nedostatkom akejkoľvek aktivity žalovaného má taký vplyv, ako by v zmluve nebol účel úveru vymedzený

vôbec. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný nekonal s požiadavkami odbornej starostlivosti a zároveň podstatne porušil zákaz nekalých obchodných praktík.

5. Z uvedených dôvodov pokiaľ okresný súd pri rozhodnutí vychádzal z premisy, že predmetnú zmluvu uzavretú medzi žalobkyňou a žalovaným treba klasifikovať ako zmluvu spotrebiteľskú a následne skúmal, či zmluva obsahuje obligatórne náležitosti, považuje odvolací súd za vecne správne.

6. Odvolací súd k otázke právneho režimu tzv. „absolútnych obchodných záväzkových vzťahov“ resp. „absolútnych obchodov“ (kam nesporne patrí i zmluva o úvere) uzatváraných dodávateľom so spotrebiteľom uvádza, že v minulosti riešená zo strany súdov nejednotne. Možno však konštatovať, že postupne sa názory súdov v takýchto prípadoch prikláňali k postupu, aký zvolil v prejednávanej veci okresný súd, t.j. k aplikácii Občianskeho zákonníka. Zásadný vplyv na odstránenie tejto nejednotnosti malo prijatie zák. č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým s účinnosťou od 1. mája 2014 došlo (okrem iného) i k zmene, respektíve doplneniu ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka o tretiu vetu, ktorá znie: „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.“ Keďže uvedený právny predpis, ktorým došlo k tejto zmene nemá prechodné ustanovenia, Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku z 21. apríla 2015 sp. zn. 3 MCdo 14/2014 vyslovil právny názor, že toto ustanovenie sa od svoje účinnosti vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.

7. Pokiaľ súd prvej inštancie posúdil spotrebiteľský úver ako bezúročný a bez poplatkov z dôvodu nedostatku obligatórnych náležitostí Zmluvy o úvere s týmto záverom súhlasí aj odvolací súd. Z obsahu Zmluvy o úvere totiž vyplýva, že ,,Veriteľ je oprávnený poskytnúť dlžníkovi úver v sume 350,- Eur (slovom tristopäťdesiat) a dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 310,- Eur, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 660,- Eur v 11 mesačných splátkach po 60,- Eur počnúc dňom 15. 01. 2012 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. Dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon povolania.“

8. Odvolací súd zistil, že zmluva o úvere neobsahovala obligatórne náležitosti (napr. údaj o druhu spotrebiteľského úveru, úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, termín splátok istiny, údaj o konečnej splatnosti úveru) a ich absenciu zákon (zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy - ďalej aj ,,Zákon o spotrebiteľských úveroch“, resp. ,,ZoSÚ“) sankcionuje tým, že predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Účelom právnej úpravy obsiahnutej v Zákone o spotrebiteľských úveroch v čase uzavretia zmluvy je, aby mal spotrebiteľ v čase podpisu spotrebiteľskej zmluvy všetky potrebné informácie k posúdeniu výhodnosti poskytovaného úveru. Pretože Zmluva o úvere neobsahovala všetky obligatórne náležitosti (§ 9 ods. 2 písm. a/, f/, i/, j/, k/ ZoSÚ), je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 ZoSÚ).

9. Je potrebné zdôrazniť, že Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom tejto právnej úpravy je totiž ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka záväzkovo-právneho vzťahu zo spotrebiteľského úveru.

10. Pretože súd prvej inštancie posúdil spotrebiteľský úver ako bezúročný a bez poplatkov, postupoval v súlade so Zákonom o spotrebiteľských úveroch a taktiež v súlade s ustanovením § 451 ods. 1, 2, § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože povinnosťou žalovaného bolo vydať majetkový prospech získaný od žalobkyne bez právneho dôvodu vo výške 2395,67 Eur.

11. V súvislosti s odvolacími námietkami odvolací súd poukazuje na to, že predmetom konania bolo peňažné plnenie, t.j. jedná sa o žalobu na plnenie (§ 137 písm. a/ . V posudzovanej veci teda povinnosťou žalobkyne nebolo preukázať naliehavý právny záujem ako je tomu v prípade určovacej žaloby (§ 137 písm. c/ . Okresný súd ďalej v enunciáte rozsudku nevyslovil, že určitá zmluvná podmienka používaná žalovaným v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou, ani sa v odôvodnení rozhodnutia vôbec nezaoberal odplatou, výškou odplaty, preto sa odvolací súd s uvedenými odvolacími argumentami žalovaného nezaoberal. Odvolací súd konštatuje, že z obsahu Zmluvy o úvere nie je

možné vyvodiť dojednania o odplate, pretože ako už bolo uvedené Zmluva o úvere obsahovala iba neurčitý údaj o tzv. ,,príslušnom poplatku.“

12. Podľa ustanovenia § 380 ods. 2 na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

13. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že porušením práva na spravodlivý proces (§ 389 ods. 1 písm. b/ sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv strany, ktoré mu poskytuje Civilný sporový poriadok. O procesnú vadu ide vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal strane jej procesné práva.

14. Primárnou povinnosťou súdu v civilnom procese je postupovať tak, aby bola zaistená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán. Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov a na základe skutočností, ktoré neboli medzi stranami sporné, pokiaľ nemá o ich pravdivosti dôvodné a závažné pochybnosti. Bez zistenia právne rozhodných skutočností nie je možné pristúpiť k procesu vyhľadávania právnej normy, resp. k jej interpretácii a následnej aplikácii na zistený skutkový stav.

15. Z ustanovenia § 219 ods. 4 (i v zmysle ustanovenia § 156 ods. 4 O. s. p. účinného do 30. 06. 2016) vyplýva: „Len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný“. Citované ustanovenie upravuje tzv. „vnútornú viazanosť“ súdu výrokom vyhláseného rozsudku, ktorú je potrebné odlišovať od tzv. „vonkajšej viazanosti“, ktorá pôsobí proti tretím osobám a ktorá voči týmto tretím osobám nastáva až momentom, kedy rozsudok nadobudne právoplatnosť. Uvedená viazanosť súdu vyhláseným rozsudkom znamená to, že súd sa v písomnom vyhotovení rozsudku nesmie v žiadnom smere odchýliť od výroku, ktorý vyslovil pri vyhlásení rozsudku. Výnimkou z tejto zásady je len ustanovenie § 224 (do 30. 06. 2016 § 164 O. s. p.), ktoré za určitých podmienok umožňuje vykonať (a to aj bez návrhu) opravu rozsudku. Vzhľadom na to, že ide o výnimku zo všeobecnej zásady viazanosti súdu vyhláseným rozsudkom vyplývajúcej z § 219 ods. 4 CSP, nemožno toto ustanovenie vykladať extenzívne a je nutné pripustiť jeho použitie len v prípadoch v ňom uvedených.

16. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že rozsudok prvej inštancie bol vyhlásený dňa 02. 06. 2016 (viď Zápisnica o pojednávaní zo dňa 02. 06. 2016 - č.l. 55- 56 spisu). Okresný súd rozsudok vyhlásil v znení: ,,Odporca (žalovaný) je povinný zaplatiť navrhovateľovi (žalobkyni) sumu 2395,67 Eur spolu s 8,05% ročným úrokom z omeškania počítaným od 04. 11. 2016 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (prvý výrok). Odporca (žalovaný) je povinný nahradiť trovy konania tak, ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení rozsudku (druhý výrok).“

17. Z písomného vyhotovenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že nie je v ňom uvedená obsahovo ani formulačne zhodná časť prvého výroku s výrokom vyhláseným na pojednávaní dňa 02. 06. 2016 týkajúca sa príslušenstva pohľadávky, pretože v písomnom vyhotovení rozsudku je enunciát rozsudku uvedený nasledovne: ,,Odporca (žalovaný) je povinný zaplatiť navrhovateľovi (žalobkyni) sumu 2 395,67 Eur spolu s 8,05 % ročným úrokom z omeškania počítaným zo sumy 2 196,86 od 04. 11. 2015 do zaplatenia a 8,05% ročný úrok z omeškania zo sumy 198,81 od 04. 03. 2016 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (prvý výrok). Odporca (žalovaný) je povinný nahradiť navrhovateľovi (žalobkyni) trovy konania 828,61 Eur (druhý výrok).

18. Odvolací súd konštatuje, že okresný súd v posudzovanej veci v časti výroku týkajúceho sa príslušenstva pohľadávky závažným spôsobom porušil zásadu viazanosti súdu vyhláseným rozsudkom vyplývajúcu z ustanovenia § 219 ods. 4 CSP, a teda spôsobil vadu, na ktorú musel odvolací súd prihliadať.

19. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou domáhala voči žalovanej zaplatenia istiny vo výške 2196,86 Eur s 8,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 2196,86 Eur od 04. 11. 2015 do zaplatenia (č.l. 1-2 spisu).

20. Písomným podaním datovaným ku dňu 02. 03. 2016, doručeným okresnému súdu dňa 02. 03. 2016, sa žalobkyňa domáhala zmeny žaloby v znení: ,,Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 2 395,67

Eur, 8,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 2 196,86 Eur od 04. 11. 2015 do zaplatenia a 8,05% ročný úrok z omeškania zo sumy 198,81 Eur od 04. 03. 2016 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“ (č.l. 36 - 37 spisu)

21. Okresný súd uznesením č. k. 12C/395/2015-48 zo dňa 03. 03. 2016 pripustil zmenu žaloby v znení: ,,Súd pripúšťa rozšírenie návrhu na začatie konania o vydanie bezdôvodného obohatenia o sumu 198,81 Eur a ďalej sa bude pojednávať o sume vo výške 2395,67 Eur.“ Z enunciátu uvedeného uznesenia vyplýva, že súd prvej inštancie doposiaľ nerozhodol o (ne)pripustení zmeny žaloby týkajúcej sa príslušenstva pohľadávky 8,05 % ročného úroku z omeškania zo sumy 198,81 Eur od 04. 03. 2016 do zaplatenia.

22. Odvolací súd ďalej konštatuje, že okresný súd v rozsudku žiadnym spôsobom neodôvodnil časť výroku rozsudku ohľadne príslušenstva pohľadávky, a teda v tejto časti je rozsudok okresného súdu nepreskúmateľný.

23. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok okresného súdu v časti výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 2 395,67 Eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (časť prvého výroku) podľa ustanovenia § 387 ods. 1 potvrdiť a časť výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť 8,05 % ročný úrok z omeškania počítaným zo sumy 2 196,86 od 04. 11. 2015 do zaplatenia a 8,05% ročný úrok z omeškania zo sumy 198,81 od 04. 03. 2016 do zaplatenia (časť prvého výroku) vrátane závislého výroku o trovách prvoinštančného konania (druhý výrok) zrušiť podľa ustanovenia § 389 ods. a/, b/ CSP, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 ani na jeho zmenu (§ 388 a v zmysle § 391 ods. 1 mu vec v tomto rozsahu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

24. Úlohou okresného súdu bude rozhodnúť o zmene žaloby zo dňa 02. 03. 2016 týkajúcej sa príslušenstva pohľadávky v zmysle ustanovenia § 143 a následne náležitým spôsobom sa vysporiadať so žalobkyňou uplatneným nárokom na príslušenstvo pohľadávky, t.j. či vznikol žalobkyni nárok na príslušenstvo pohľadávky, v akej výške, za aké obdobie s prihliadnutím na to, či žalobkyňa relevantným spôsobom vyzvala žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia.

25. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 .

26. V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 .

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .