Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SK-8C/39/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

V. súd Svidník sudcom JUDr. Matúšom Tarcalom v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: Jaroslav I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. 74X/X, XXX XX I., t.č. I.. hrdinov XXX, XXX XX I., o zaplatenie 563,52 Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 184,51 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 19,14 eur od 10.04.2013 do zaplatenia, 8,5% ročne zo sumy 7,87 eur od 10.05.2013 do zaplatenia, 8,5% ročne zo sumy 157,50 eur od 10.06.2013 do zaplatenia a to všetko v splátkach vo výške 20,- eur mesačne splatných vždy do 20-teho dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškaním čo i len jednej splátky sa stáva splatným celý dlh.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 34,52%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou podanou na Okresnom súde Svidník dňa 14.03.2016 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu vo výške 563,52 Eur s úrokom z omeškania 8,75% ročne zo sumy 82,98 Eur od 10.01.2013 do zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy 145,70 Eur od 10.02.2013 do zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy 130,53 Eur od 10.03.2013 do zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy 38,94 Eur od 10.04.2013 do zaplatenia, 8,5% ročne zo sumy 7,87 Eur od 10.05.2013 do zaplatenia, 8,5% ročne zo sumy 157,50 Eur od 10.06.2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že uzavrel dňa 20.11.2014 zmluvu so spoločnosťou Slovak Telekom o postúpení pohľadávok, v zmysle ktorej došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému zo spoločnosti Slovak Telekom, a.s. (ďalej aj „právny predchodca“) na žalobcu. Nárok uplatnený žalobou odôvodnil tým, že jeho právny predchodca uzavrel so žalovaným dňa 18.05.2005 zmluvu o pripojení. Na základe zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému telekomunikačné služby. Za tieto služby vystavil a doručil žalovanému faktúru č. 7213370603 s dátumom splatnosti 09.01.2013 na sumu 82,98 Eur, faktúru č. 7300993570 s dátumom splatnosti 09.02.2013 na sumu 145,70 Eur, faktúru č. 7302095710 s dátumom splatnosti 09.03.2013 na sumu 130,53 Eur, faktúru č. 7303254453 s dátumom splatnosti 09.04.2013 na sumu 38,94 Eur, faktúru č. 7304401264 s dátumom splatnosti 09.05.2013 na sumu 7,87 Eur a faktúru č. 7305544635 s dátumom splatnosti 09.06.2013 na sumu 157,50 Eur. Okrem týchto nárokov si žalobca uplatnil aj zákonný úrok z omeškania.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že je evidovaný ako nezamestnaný. Aj keď v minulosti bol zamestnaný, firmy pre ktoré pracoval, ho nevyplatili. Koncom roka 2014 mu zomrela matka, s čím sa veľmi ťažko vyrovnával. Ak si nájde zamestnanie, rád by dlh zaplatil v rozumných mesačných splátkach.

4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného navrhol rozhodnúť vo veci rozsudkom na základe uznania nároku. Súhlasil s tým, aby žalovaný zaplatil svoj dlh v splátkach vo výške 20,- eur mesačne k 28. dňu v mesiaci pod stratou výhody splátok.

5. Žalovaný vo vyjadrení súhlasil so splátkami vo výške 20,- eur mesačne počnúc aprílom 2017.

Podľa § 297 písm. b/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pojednávanie v spotrebiteľských sporoch nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Podľa § 219 ods. 3 vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

6. Keďže v tomto prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 563,52 Eur, išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán neboli sporné, súd na prejednanie sporu v súlade s § 177 ods. 2 písm. a/ nenariadil pojednávanie a v zmysle § 219 ods. 3 rozsudok verejne vyhlásil dňa 27.04.2017 o 9.15 hod.. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu od 20.04.2017 od 16.00 hod..

7. Strany sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili. Súd sa vo veci oboznámil so spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:

8. Právny predchodca žalobcu (spoločnosť Slovak Telekom, a.s.) uzatvoril so žalovaným dňa 18.05.2005 Zmluvu o pripojení, ktorej predmetom bolo zriadenie a poskytovanie mobilných telekomunikačných služieb s volacím programom „20+20 NAJ“. Následne k tejto zmluve uzatvorili viacerá dodatky (dňa 15.11.2006, dňa 10.11.2008, dňa 02.12.2010, dňa 17.12.2012), na základe ktorých právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanému telekomunikačné zariadenia/mobilné telefóny a žalovaný sa zaväzoval zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti, ktorá bola vždy 24 mesiacov.

9. Právny predchodca žalobcu si voči žalovanému vyfakturoval poskytnuté služby faktúrami uvedenými v odseku 2 tohto odôvodnenia.

10. Z prílohy zmluvy o postúpení pohľadávok súd zistil, že pohľadávka právneho predchodcu žalobcu voči žalovanému bola (pod referenčným číslom 9000329846) postúpená na žalobcu.

Podľa § 524 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 43 ods. 1, 2 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 5 ods. 7 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách účastník je ten koncový užívateľ, ktorý uzavrel s podnikom poskytujúcim verejné služby zmluvu o pripojení.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi

najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 2 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách účastník má právo na poskytnutie verejnej služby rozsahu dohodnutom v zmluve a za cenu podľa tarify.

Podľa § 42 ods. 4 písm. a) a b) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami a platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 52 ods. 1 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 100 ods. 1 právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ktoré nadobudlo účinnosť 1. mája 2014) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom ku dňu omeškania žalovaného výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

Podľa § 298 ods. 1 a 2 súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal

plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

11. Žalobca v písomnom vyjadrení žiadal, aby súd rozhodol o uplatnenom nároku rozsudkom na základe uznania podľa § 282 CSP. Predmetná Zmluva o pripojení je zmluvou spotrebiteľskou podľa citovaného ustanovenia § 52 OZ, čo nebolo ani zmluvnými stranami namietané (právny predchodca žalobcu pri uzatváraní a plnení zmlúv konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný nie), kde právny predchodca žalobcu vystupoval v pozícii dodávateľa a žalovaný vystupoval v pozícii spotrebiteľa. Špecifikom spotrebiteľských zmlúv je to, že ide o zmluvy formulárové (vopred pripravené dodávateľom pre vopred neurčený počet spotrebiteľov) a tak v prípade, že takáto zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, sú tieto podmienky totožné s podmienkami v ďalších zmluvách uzatvorených s ďalšími spotrebiteľmi. V zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ (viď napr. rozsudok Súdneho dvora zo dňa 14.06.2012 vo veci C-618/10 Banco Espaňol Crédito SA proti Joaqín Calderón Camino, rozsudok zo dňa 16.11.2010 vo veci C- 76/10 Pohotovosť, s.r.o. proti Ivete Korčkovskej a pod.) má súd nielen možnosť, ale dokonca povinnosť z úradnej moci (ex offo) preskúmať prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Podľa spomenutého rozsudku Súdneho dvora vo veci C-618/10 Banco Espaňol Crédito SA cit.: "Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že jej odporuje právna úprava členského štátu, akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu o návrhu na vydanie platobného rozkazu neumožňuje ani a limine, ani v ktorejkoľvek inej fáze konania ex offo preskúmať prípadnú nekalú povahu podmienky týkajúcej sa úrokov z omeškania, ktorá je súčasťou zmluvy uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, ak spotrebiteľ nepodá odpor".

12. Súd považuje za nepochybné, že určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle citovaného ustanovenia § 298 sleduje naplnenie cieľa smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách upraveného v citovanom článku 6 a to zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa. Určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle tohto ustanovenia podľa názoru súdu presahuje individuálne záujmy konkrétneho spotrebiteľa a má dosah aj na neurčitý počet spotrebiteľov, ktorí by mohli byť v budúcnosti poškodení účinkami ďalšieho používania neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľských zmluvách s nimi uzatváranými. Napĺňanie cieľa Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách je medzinárodným záväzkom štátu (Slovenskej republiky), pričom je však nutné mať na zreteli aj prednosť komunitárneho práva (právne záväzných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie) pred zákonmi Slovenskej republiky vyjadrenú v druhej vete článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. V prejednávanej veci síce žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že chce, aby mu dlh bolo povolené uhradiť v splátkach, nie je z toho ale zrejmé, či si je vedomý charakteru uplatnených nárokov voči nemu (či sa nejedná o uplatňované neprijateľné zmluvné podmienky). Ak by súd vyhovel návrhu žalobcu a rozhodol o žalobe rozsudkom na základe uznania bez toho, aby podrobil uplatnený nárok súdnej kontrole neprijateľnosti zmluvných podmienok, konal by v rozpore s cieľom Smernice Rady 93/13/EHS. Navyše by tak urobil za existencie vážnych pochybností o skutočnom význame prejavenej vôle žalovaného uznať uplatnený nárok. Súd nevylučuje, že zo strany žalovaného ako nedostatočne informovaného spotrebiteľa (či už vo vzťahu k hmotnoprávnemu základu uplatneného nároku ale aj procesným právnym predpisom upravujúcim konanie pred súdom, zmyslu uznania nároku a pod.) došlo k rezignácii či už zo strachu z toho, že bola voči nemu podaná žaloba (súdu je známe z jeho činnosti, že ľudia neznalí právnych predpisov majú často až prehnaný rešpekt voči súdu a sú ochotní uznať aj nedôvodné nároky, len aby voči nim nebolo vedené súdne konanie a to najmä v prípadoch, ak proti nim stojí spoločnosť s právnym zastúpením, prípadne vlastným právnym oddelením), obavy z vyhovenia žaloby a uloženia povinnosti zaplatiť celú žalovanú sumu naraz (žalovaný požiadal o možnosť splácať dlžnú sumu v splátkach, a tak nie je vylúčené, že nárok uznal ako ústupok, aby mu bolo vyhovené), nedostatku argumentačných dôvodov odporujúcich podanej žalobe (žalovaný sa vyjadril k žalobe na výzvu súdu, a teda si vyjadrením len splnil uloženú povinnosť. Pokiaľ ale nedisponoval dostatočnými informáciami a dôkazmi, ktoré by spochybňovali uplatnený nárok, boli jeho možnosti

rozporovať uplatnený nárok obmedzené. To však, v zmysle uvedeného, nezbavuje súd povinnosti preskúmať nárok z hľadiska neprijateľnosti zmluvných podmienok z úradnej moci). Súd týmto nekonštatuje, že by bolo nevyhnutné pri rozhodovaní rozsudkom na základe uznania zakaždým skúmať (a dokazovať) vôľu žalovaného pri jeho uznávacom prejave, avšak považoval za potrebné na vyššie uvedené skutočnosti poukázať s ohľadom na špecifické postavenie spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch ako „slabšej zmluvnej strany“, ktoré sa nepochybne prenáša aj do sféry procesnoprávnej (postavenia spotrebiteľa v súdnom konaní), čo je nakoniec zrejmé aj z toho, že samotný Civilný sporový poriadok považuje spotrebiteľa za „slabšiu stranu sporu“. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na bod 54 vyššie uvedeného rozsudku Banco Espaňol, podľa ktorého cit. "vzhľadom na celkovú podobu, priebeh a osobitosti konania o platobnom rozkaze uvedené v bodoch 50 až 52 tohto rozsudku existuje nezanedbateľné riziko, že dotknutí spotrebitelia nepodajú požadovaný odpor buď z dôvodu mimoriadne krátkej lehoty stanovenej na tento účel, alebo z dôvodu, že ich od výkonu práva na obranu môžu odradiť trovy spojené so súdnou žalobou, ktoré vzniknú v pomere k výške napadnutého dlhu, alebo z dôvodu, že nepoznajú alebo si neuvedomujú rozsah svojich práv, alebo napokon z dôvodu, že návrh na vydanie platobného rozkazu má obmedzený obsah, a teda nemajú kompletné informácie". Aj keď sa uvedený rozsudok týkal konania o platobnom rozkaze, podľa názoru súdu je možné závery o neznalosti alebo neuvedomovaní si svojich práv ako aj nedostatku informovanosti vzťahovať aj na spotrebiteľov v štádiu konania, v ktorom sa spotrebitelia (ako žalovaní) vyjadrujú k podanej žalobe. Nakoniec aj samotný Civilný sporový poriadok považuje spotrebiteľa za „slabšiu stranu sporu“.

13. Pokiaľ ide o možnosť rozhodnúť o uplatnenom nároku na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúcom zo zmluvy obsahujúcej neprijateľné podmienky rozsudkom na základe uznania v konaní, v ktorom je žalovaný spotrebiteľ, tak súd považuje za potrebné poukázať aj na to, že napr. ustanovenie § 299 ods. 1 výslovne stanovuje, že takýto spor nie je možné rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie (obdobne to platí aj pre možnosť vydania platobného rozkazu podľa § 299 ods. 2 . Aj keď je pravdou, že rozsudok pre zmeškanie a rozsudok na základe uznania nároku sú dva samostatné inštitúty, oba sú založené na predpoklade neodporovania žalobe zo strany žalovaného. Pokiaľ nie je možné v prípade žaloby smerujúcej voči spotrebiteľovi na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúcej zo zmluvy obsahujúcej neprijateľné podmienky rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, ale bolo by možné o takejto žalobe rozhodnúť rozsudkom na základe uznania nároku, potom by absolútne pasívni spotrebitelia ignorujúci výzvu súdu na vyjadrenie sa k žalobe boli vo výhodnejšom postavení ako spotrebitelia, ktorí si povinnosť vyjadriť sa k žalobe splnia, avšak pre nedostatok argumentácie odporujúcej žalobe, nedostatočnej znalosti alebo neuvedomovania si vlastných práv, nárok neodporujú a žiadajú ho uhradiť v splátkach. Nároky voči žalovaným spotrebiteľom, ktorí sú v konaní nečinní a nerešpektujú výzvy súdu by tak boli preskúmavané z hľadiska prieskumu neprijateľných zmluvných podmienok, avšak nároky voči žalovaným spotrebiteľom, ktorí si svoju povinnosť splnili, nie.

14. V prejednávanej veci súd vykonal prieskum neprijateľnosti zmluvných podmienok v zmluve, od ktorej sa odvíja žalobcom uplatnený nárok a vzhľadom na vyššie uvedené (ako aj ďalšiu časť odôvodnenia tohto rozsudku) dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na rozhodnutie rozsudkom na základe uznania nároku.

15. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bol založený záväzkový vzťah a to Zmluvou o pripojení a Dodatkami k nej. V zmysle Dodatku zo dňa 17.12.2012 bol žalovanému zo strany právneho predchodcu žalobcu poskytnutý mobilný telefón/ telekomunikačné zariadenie HTC Desire C Black v cene 189,- Eur, ktorú mal splácať v 24 mesačných splátkach po 7,87 Eur.

16. Po preskúmaní uplatnených faktúr (nárokov, ktoré nimi boli žalovanému vyúčtované) dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná len v časti.

17. Pokiaľ ide o nároky vyplývajúce z faktúr č. 7213370603, č. 7300993570 a č. 7302095710, tak vychádzajúc z citovaného ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa je povinnosťou súdu ako orgánu rozhodujúceho o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadať aj na prípadné premlčanie uplatnených nárokov a to bez ohľadu na to, či žalovaný (spotrebiteľ) vzniesol námietku premlčania. Ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa je totiž špeciálnym ustanovením („lex specialis“) vo vzťahu k ustanoveniu § 100 ods. 1 („lex generalis“). Uvedené faktúry boli splatné dňa 09.01.2013, 09.02.2013 a 09.03.2013, a teda žalobca si mohol nárok na zaplatenie týchto faktúr uplatniť na súde

prvý krát nasledujúci deň, t.j. 10.01.2013, 10.02.2013 a 10.03.2013. Žalobca ale podal žalobu až dňa 14.03.2016, t.j. po uplynutí 3 ročnej premlčacej doby. Súd preto nemohol nárok na zaplatenie súm vyúčtovaných uvedenými faktúrami priznať.

18. Po preskúmaní zvyšných uplatnených faktúr (nárokov, ktoré nimi boli žalovanému vyúčtované) dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná len v časti. Uplatnené nároky sú dôvodné nasledujúco: Z faktúry č. 7303254453 splatnej dňa 09.04.2013 na sumu 38,94 Eur v rozsahu 19,14 Eur (nedôvodné v rozsahu 19,80 Eur za poplatok za obmedzenie služby). Z faktúry č. 7304401264 splatnej dňa 09.05.2013 na sumu 7,87 Eur v celom rozsahu. Z faktúry č. 7305544635 splatnej dňa 09.06.2013 na sumu 157,50 Eur v celom rozsahu. Faktúrami č. 7304401264 a 7305544635 boli žalovanému účtované splátky (v prípade faktúry č. 7305544635 zosplatnené všetky splátky) telekomunikačného zariadenia v zmysle Dodatku k zmluve (viď bod 15 tohto odôvodnenia).

19. Súd tak nepriznal vo vyššie uvedenom rozsahu žalobcovi nárok vyúčtovaný ako poplatok za prerušenie služby (16,50 Eur + DPH = 19,90 Eur). Žalobca jednak nepreukázal vykonanie tohto úkonu, ktorý je spoplatňovaný, no navyše súd tento poplatok, ktorý nebol osobitne vyjednaný (bol len súčasťou jednostranne právnym predchodcom žalobcu určeného cenníka) považuje za neprijateľný, znevýhodňujúci žalovaného ako spotrebiteľa. Súd sa v tom smere plne stotožňuje s odôvodnení rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 03.02.2015, sp. zn. 9C/128/2014, ktorý uviedol: „Žalobca fakturuje žalovanému poplatok jednak za čiastočné obmedzenie poskytovaných služieb a zároveň v rovnakých faktúrach aj poplatok za odpojenie, čím dochádza k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, keďže predmetné úkony majú za následok obmedzený prístup účastníka k službám, teda účastník ako spotrebiteľ nemá možnosť využívať služby pôvodne mu poskytované žalobcom, teda žalovaný ako spotrebiteľ bol povinný platiť sankciu za to, že poskytovateľ služieb mu už nebude dodávať všetky služby, dokonca akoby sa jednalo o sankciu za to, že pre poskytovateľa už v rámci jeho obchodnej stratégie nie je zaujímavý a preto je potrebné ho ešte v čo najväčšej miere sankcionovať. V zmysle bodu 1.8 Všeobecných obchodných podmienok služba je elektronická komunikačná služba, ktorá spočíva úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach, umožňujúca prenos hlasovej komunikácie, dátovej komunikácie alebo iných foriem komunikácie, služby poskytuje spoločnosť A. H. účastníkom v rozsahu a za podmienok upravených v zmluve, Cenníku a v týchto Všeobecných podmienkach, prípadne v osobitných dohodách, ktoré môžu byť medzi spoločnosťou Orange a účastníkom uzavreté rôznymi formami prístupnými podľa platných právnych predpisov. Zaplatením poplatku za čiastočné obmedzenie poskytovaných služieb žalovanému a poplatku za odpojenie spotrebiteľovi nebola poskytovaná žiadna služba, práve naopak bol mu znemožnený prístup k službám, preto má súd za to, že takéto dojednanie ohľadne poplatku za čiastočné obmedzenie poskytovaných služieb a poplatku za odpojenie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa ako ich predpokladá ust. § 53 ods. 1 OZ.“ Aj keď uvedené odôvodnenie sa týka iného mobilného operátora, ako je právny predchodca žalobcu, ide o totožné poplatky. Nakoniec podľa názoru súdu výška tohto poplatku nemôže odzrkadľovať skutočné výdavky právneho predchodcu žalobcu. Prerušenie služby, je zrejme vykonávané len elektronickou zmenou v systéme a ak aj právny predchodca žalobcu prerušil žalovanému poskytovanie služby, takýto úkon nie je možné považovať za úkon v záujme žalovaného (spotrebiteľa) ale za úkon v záujme dodávateľa, a preto účtovanie poplatkov za tieto úkony spotrebiteľovi súd považuje za neprijateľné.

20. Nárok je tak dôvodný v rozsahu 184,51 Eur (19,14 Eur + 7,87 Eur + 157,50 Eur).

21. Žalovaný sa so splnením svojho záväzku dostal do omeškania, keď neuhradil cenu za poskytnuté služby a splátky zariadenia v lehote splatnosti, a tak mu vznikla povinnosť okrem dlžnej sumy zaplatiť žalobcovi i úroky z omeškania v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., t.j. v sadzbe o 8 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V čase vzniku omeškania so zaplatením faktúry č. 7303254453 bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0,75%, a preto je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne (0,75% + 8%). V čase vzniku omeškania so zaplatením faktúr č. 7304401264 a č. 7305544635 bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0,5%, a preto je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 8,5% ročne (0,5% + 8%).Žalovaný sa dostal do omeškania prvým dňom po lehote

splatnosti faktúr, a tak je povinný zaplatiť aj úroky z omeškania od nasledujúceho dňa tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 22. V prevyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

23. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 podľa pomeru úspechu strán sporu. Žalobca bol úspešný v rozsahu 184,51 Eur z uplatnených 563,52 Eur a teda v rozsahu 32,74%. Žalovaný bol úspešný vo zvyšnom rozsahu 67,26%, čím úspech žalovaného prevýšil úspech žalobcu o 34,52%. Preto má žalovaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 34,52% voči žalobcovi, o ktorých výške bude rozhodnuté v samostatnom uznesení po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Svidník, písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.