Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BR-4C/1/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno sudcom JUDr. Ondrejom Kekeňákom, PhD., v právnej veci žalobcu CASH COLLECTORS SK s. r. o. so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 44 703 015, právne zast. AK Herceg, s.r.o. so sídlom Košická 56, Bratislava, IČO: 35 890 240 proti žalovanej O. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. D X/X, P., právne zast. JUDr. Evarist Zuzan, advokát so sídlom AK Horná 65A, Banská Bystrica, IČO: 45 028 273, o zaplatenie 997,55 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 03.01.2012 domáha, aby súd zaviazal žalovanú povinnosťou zaplatiť mu sumu 1 129,16 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 757,21 Eur od 27.10.2010 do zaplatenia. Súčasne sa domáha priznania náhrady trov konania.

2. V rámci žaloby uviedol, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653 uzavrel so žalovanou dňa XX.XX.XXXX zmluvu o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXXX/X/X (ďalej len zmluva o úvere), na základe ktorej poskytol žalovanej kontokorentný úver vo výške 564,30 Eur. Súčasťou zmluvy sú aj všeobecné obchodné podmienky právneho predchodcu žalobcu (ďalej len VOP), sadzobník poplatkov, osobitné obchodné podmienky pre poskytovanie a používanie elektronických služieb a platobných kariet (ďalej len OOP). Právny predchodca žalobca umožnil žalovanej čerpať úver tak, že realizoval platobné príkazy žalovanej na prevod alebo výbery hotovosti žalovanej, a to aj v prípade, ak neexistovala pohľadávka žalovanej voči právnemu predchodcovi z účtu žalovanej, ktorá vznikla v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v prospech účtu žalovanej, alebo vkladom v hotovosti na účet žalovanej. Žalovaná sa zaviazala úver splácať tak, že bola povinná splatiť pohľadávku právneho predchodcu žalobcu najneskôr v deň konečnej splatnosti úveru, pričom pohľadávka právneho predchodcu v čase do konečnej splatnosti bola splácaná formou započítania pohľadávky právneho predchodcu proti pohľadávke žalovanej z účtu žalovanej, a to vždy v momente vzniku pohľadávky žalovanej z účtu žalovanej v rozsahu, v akom sa tieto pohľadávky kryjú. V zmysle zmluvy o úvere a VOP, OOP bola dohodnutá výška úrokovej sadzby vo výške 10,85 % ročne, pričom táto úroková sadzba bola platná v deň podpisu zmluvy a právny predchodca žalobcu ju bol oprávnený meniť. Žalovaná sa v zmysle VOP zaviazala uhradiť aj náklady, ktoré vzniknú v prípade porušenia jej zmluvných povinností, najmä nákladov na mimosúdne vymáhanie. Žalovaná nesplácala poskytnutý úver riadne a včas, v dôsledku čoho právny predchodca žalobcu poskytnutý úver zosplatnil ku dňu 28.03.2005. Právnemu predchodcovi žalobcu tak voči žalovanej vznikla pohľadávka vo výške 1 129,16 Eur, ktorá pozostáva z istiny úveru po

splatnosti vo výške 757,21 Eur, z vyčísleného riadneho úroku vo výške 61,67 Eur, z vyčísleného úroku z omeškania do 26.10.2010 vo výške 310,28 Eur, ktorú žalovaná ku dňu podania žaloby neuhradila.

3. Právny predchodca žalobcu a spoločnosť Havel, Holásek & Partners s. r. o., IČO: 36 856 584 uzatvorili dňa XX.XX.XXXX v súlade s ustanovením § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len Občiansky zákonník alebo O.z.) zmluvu o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE, na základe ktorej prešla dňom 26.10.2010 na spoločnosť Havel, Holásek & Partners s. r. o., IČO: 36 856 584 pohľadávka zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX/X/X zo dňa XX.XX.XXXX. Spoločnosť Havel, Holásek & Partners s. r. o., IČO: 36 856 584 a žalobca uzatvorili dňa XX.XX.XXXX zmluvu o postúpení pohľadávok s účinnosťou ku dňu 01.12.2010, na základe ktorej prešla na žalobcu pohľadávka zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX/X/X zo dňa XX.XX.XXXX.

4. Žalobca pripojil k žalobe listinné doklady, a to výpis z obchodného registra, plnomocenstvo pre právneho zástupcu, osvedčenie o registrácii pre DPH, zmluvu o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXXX/X/X zo dňa XX.XX.XXXX, VOP, výpis z bankovej knihy Slovenskej sporiteľne, úrokové sadzby ECB a oznámenia o postúpení pohľadávky spolu s doručenkovou obálkou.

5. Na výzvu súdu zaplatil žalobca súdny poplatok za žalobu vo výške 67,50 Eur.

6. Podaním doručeným súdu dňa 13.02.2012 žalobca podrobne špecifikoval poskytnutý kontokorentný úver a celkové úhrady žalovanej v priebehu trvania vzťahu založeného zmluvou o kontokorentnom úvere. Uviedol, že spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. ukončila poskytovanie kontokorentného úveru ku dňu 25.03.2008 v dokumente transakcie na úvere pod názvom operácie ú-ukončenie aktívnej KTK zmluvy s dátumom XX.XX.XXXX. V zmysle uvedených skutočností došlo prvýkrát k omeškaniu žalovanej dňa 26.03.2008 (deň po dátume účinnosti výpovede); od tohto dátumu počítala Slovenská sporiteľňa úroky z omeškania z celej splatnej istiny. V rámci podania zobral žalobca žalobu späť v časti kapitalizovaných úrokov z omeškania a požiadal súd, aby vydal rozhodnutie, ktorým zaviaže žalovanú povinnosťou zaplatiť mu sumu 997,55 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 757,21 Eur od 17.10.2010 do zaplatenia, ako aj nahradiť mu trovy konania. K podaniu doložil výpis z úverového účtu žalovanej a časť cenníka právneho predchodcu žalobcu.

7. Platobným rozkazom č.k. 4C/1/2012-51 zo dňa 24.04.2012 súd zaviazal žalovanú povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 997,55 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 757,21 Eur od 17.10.2010 až do zaplatenia, ako aj nahradiť mu trovy konania spočívajúce v súdnom poplatku zaplatenom za žalobu vo výške 67,50 Eur a v trovách právneho zastúpenia žalobcu vo výške 165,17 Eur, všetko do 15 dní od doručenia platobného rozkazu.

8. Uznesením č.k. 4C/1/2012-65 zo dňa 18.07.2012 súd zrušil platobný rozkaz č.k. 4C/1/2012-51 zo dňa 24.04.2012.

9. Dňa 06.09.2012 bol súdu doručený vstup spoločnosti, Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom Námestie legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, ako vedľajšieho účastníka na strane žalovanej z dôvodu ochrany spotrebiteľských práv žalovanej v konaní pred súdom.

10. Podaním doručeným súdu dňa 05.11.2012 podal žalobca námietky proti vstupu vedľajšieho účastníka do konania.

11. Uznesením č.k. 4C/1/2012-140 zo dňa 13.03.2013 súd prerušil konanie do právoplatného skončenia konania o vyslovení nesúladu právneho predpisu, a to § 93 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. s Ústavou Slovenskej republiky, ktoré je vedené na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 8830/2013.

12. Vykonaným šetrením súd zistil, že Ústavný súd SR uznesením č.k. PL. ÚS 1/2014-9 zo dňa 29.01.2014 odmietol návrh Okresného súdu Brezno o súlade § 93 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov s čl. 19 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky.

13. Uznesením č.k. 4C/1/2012-164 zo dňa 16.09.2014 súd nepripustil vstup vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom Nám. Legionárov 5, Prešov, IČO: 42

176 778, zast. JUDr. Andrej Cifra, advokátom so sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec, do konania na strane žalovanej.

14. Podaním doručeným súdu dňa 02.12.2016 sa žalovaná vyjadrila k podanej žalobe. Uviedla, že zmluva uzatvorená medzi ňou a právnym predchodcom je s poukazom na § 52 a nasl. O.z. a zákon č. 634/1992 Zb. spotrebiteľskou zmluvou, a preto sa riadi režimom Občianskeho zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. Žalovaná ďalej vzniesla námietku premlčania uplatneného práva žalobcu, keďže sám žalobca uviedol, že k omeškaniu žalovanej došlo prvýkrát dňa 26.03.2008 ako deň po dni účinnosti výpovede, čiže právny predchodca žalobcu uplatnený nárok zosplatnil k 26.03.2008, hoci to nijako nepreukázal. Žaloba vo veci samej bola podaná dňa 03.01.2012, t.j. po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty v zmysle ust. § 101, § 103 O.z. Žalovaná ďalej vzniesla námietku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, keďže žalobca si svoj nárok voči nej odvodzuje zo zmluvy, ktorú žalovaná uzavrela so Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako bankou poskytujúcou úvery na základe bankovej licencie. Tento nárok mal žalobca získať postúpením pohľadávky. Pre platnosť postúpenia pohľadávky v predmetnom prípade je potrebné splniť podmienky vyžadované § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., teda postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je povinný potvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splnením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nepreukázanie aktívnej vecnej legitimácie postupníka a z toho dôvodu žalovaná vzniesla námietku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Záverom si žalovaná uplatnila nárok na náhradu trov konania.

15. Podaním doručeným súdu dňa 11.01.2017 sa žalobca vyjadril k podaniu žalovanej. Uviedol, že s ohľadom na § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. a povahu poskytnutého úveru - kontokorentný úver je jednoznačné, že na daný právny vzťah sa nepoužije zákon č. 258/2001 Z.z.. Žalobca ďalej uviedol, že v rámci jeho podania zo dňa 03.03.2012 došlo k pochybeniu pri pripísaní dátumu omeškania žalovanej - t.j. 26.03.2008, nakoľko sa nejedná o splátkový úver, pri ktorom je bežné plnenie v splátkach. Kontokorentný úver sa spláca priebežne, automatickým započítaním peňažných prostriedkov, ktoré boli pripísané na kontokorentný účet. Kontokorentný úver sa nespláca jednotlivými splátkami, ktoré by mali vopred určenú splatnosť, a táto nie je ani určiteľná. K zosplatneniu kontokorentného úveru teda nedošlo k 26.03.2008, ale až postúpením pohľadávky, kedy bola pohľadávka vyčíslená tak, ako je jej vyčíslenie uvedené v čl. III, V návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 09.12.2011; až následne odo dňa postúpenia pohľadávky, t.j. od 21.10.2010 začala plynúť premlčacia lehota. Žalobca ďalej poukázal na článok III. bod 1 zmluvy o úvere, t.j. ustanovenie o dobe, na ktorú je zmluva uzatvorená. Na námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobu uviedol, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. sa na daný prípad neaplikuje, keďže žalovaný v rámci článku 19.16 VOP súhlasil s postúpením pohľadávky. Písomnou výzvou v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. sa nerozumie osobitná výzva upozorňujúca na možnosť postúpenia pohľadávky, ale len bežná výzva adresovaná dlžníčke na zaplatenie dlžnej sumy. S ohľadom na skutočnosť, že od postúpenia pohľadávky zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa XX.XX.XXXX uplynula zákonná lehota na uchovávanie dokumentov, nie je žalobca schopný preukázať existenciu týchto výziev. Žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované pod číslom R/119/2003, stanovisko Národnej banky SR k tejto otázke, ako aj na systematický výklad ustanovenia § 92 zákona č. 483/2001 Z.z. Z výkladu ustanovenia § 92 zákona č. 483/2001 Z.z. vyplýva, že jeho účelom je ochrana bankového tajomstva a možnosti jeho vyzradenia orgánom verejnej moci, prípadne súkromnoprávnym subjektom. Neupravuje možnosť postúpenia pohľadávky bankou, ale práve možnosť vyzradiť bankové tajomstvo pri postúpení pohľadávky bankou, ktoré zákon explicitne predpokladá. Žalobca ďalej poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/76/2007 zo dňa 28.01.2009 a uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29OdO/1613/2005 zo dňa 29.04.2008. K podaniu doložil vládny návrh zákona o bankách, stanovisko NBS a výňatok z mesačníka súkromné právo.

16. Podaním doručeným súdu dňa 02.02.2017 sa žalovaná vyjadrila k podanej žalobe. Uviedla, že výklad žalobcu ohľadom zosplatnenia poskytnutého úveru je zmätočný, keď si žalobca protirečí vo svojich podaniach ohľadom dátumu, kedy bol predmetný úver zosplatnený. Z vyjadrení žalobcu naopak jednoznačne vyplýva, že poskytnutý úver bol zosplatnený k 25.03.2008.

17. Spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., teda právny predchodca žalobcu, na výzvu súdu uviedla, že všetku dokumentáciu vyplývajúcu z predmetného vzťahu odovzdala žalobcovi a sama už žiadnou dokumentáciou nedisponuje s ohľadom na uplynutie päťročnej lehoty na uchovávanie dokladov.

18. Súd vytýčil termín pojednávania na 13.02.2017 na ktorý predvolal strany sporu. Na pojednávaní žalobca uviedol, že v rámci zmluvy boli dojednané všetky podstatné náležitosti, ktoré sa predpokladajú pre zmluvu o kontokorentnom úvere tak, ako boli špecifikované v žalobnom návrhu a ako vyplývajú zo samotnej zmluvy o kontokorentnom úvere z čl. 1, ktorá bola uzavretá dňa XX.XX.XXXX. Zmluva o kontokorentnom úvere funguje na tom princípe, že klient môže čerpať peňažné prostriedky do výšky úverového limitu, ktorý bol v tom čase stanovený na sumu 17 000,- Sk takým spôsobom, že banka realizuje prevodné príkazy a umožňuje mu realizovať výbery hotovosti aj vtedy, ak na účte klienta nie sú jeho vlastné finančné prostriedky. Momentom, kedy klient prekročí rámec vlastných prostriedkov a čerpá prostriedky vo forme úverového limitu sa dostáva do mínusu; daný zmluvný vzťah sa spravuje ustanovením zmluvy o úvere. Tomu zodpovedá spôsob splácania v tom slova zmysle, že v podstate pohľadávka akoby bola splácaná priebežne vzájomným započítavaním momentom, kedy zase klientovi na účet prídu peňažné prostriedky a tým sa vzniknutý mínus dorovná, dostáva sa do plusu a ak čerpá nad rámec vlastných prostriedkov, opätovne sa dostáva do mínusu. Vzhľadom na uvedené nie je stanovená periodicita splátok, ale je tam stanovený konečný termín splatnosti, aj keď s poukazom na ustanovenia zmluvy, a to konkrétne článku 3, je splatnosť v princípe dojednaná na obdobie jedného roka a zmluva sa automaticky predlžuje, pokiaľ klient minimálne mesiac pred tým, ako má dôjsť k splatnosti, neoznámi, že nemá záujem na trvaní zmluvného vzťahu. Takýmto spôsobom je možné tento vzťah predlžovať až do 65. roku veku. V danom prípade bola pohľadávka vyčíslená tak, ako to žalobca deklaroval k 21.10.2010, kedy došlo k jej postúpeniu. K zosplatneniu úveru nedošlo tým spôsobom, aký bol pôvodne uvedený vo vyjadrení z 03.03.2012, ale v podstate až dňa 21.10.2010 k momentu, kedy došlo k prvotnému postúpeniu pohľadávky. Žalovaná až následne uviedla, že žiadny právny predpis nestanovuje a ani v zmluve nie je dohodnuté, že by zosplatnenie úveru malo byť určené dátumom postúpenia. Toto jej tvrdenie považuje za účelové.

19. Žalovaná zotrvala na svojom písomnom vyjadrení aj pri výsluchu na pojednávaní a poukázala na skutočnosti v ňom uvedené.

20. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, listinných dokladov pripojených k žalobe tak, ako sú uvedené vyššie, a to výpisu z obchodného registra, zmluvy o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXXX/ X/X zo dňa XX.XX.XXXX, VOP, výpisu z bankovej knihy Slovenskej sporiteľne, úrokových sadzieb ECB, oznámenia o postúpení pohľadávky spolu s doručenkovou obálkou, výpisu z úverového účtu žalovanej, časti cenníka právneho predchodcu žalobcu, vládneho návrhu zákona o bankách, stanoviska NBS, výňatku z mesačníka súkromné právo, ako aj vyjadrení strán sporu a ich výsluchom.

21. Na základe takto vykonaných dôkazov súd zistil v podstate tento skutkový stav : 22. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ uzavrel so žalovanou ako dlžníčkou v zmysle § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. zmluvu o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXXXX/X/X zo dňa XX.XX.XXXX. Na základe tejto zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej úverový rámec vo výške 564,30 Eur pri premenlivej úrokovej sadzbe 10,85 % ročne s konečnou splatnosťou úveru k 28.03.2005. Veriteľ poskytol úver takým spôsobom, že realizoval platobné príkazy žalovanej na prevod alebo výbery hotovosti žalovanej, a to aj v prípade, ak neexistovala pohľadávka žalovanej voči právnemu predchodcovi z účtu žalovanej, ktorá vznikla v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v prospech účtu žalovanej, alebo vkladom v hotovosti na účet žalovanej, a to do výšky úverového rámca. Žalovaná bola oprávnená požadovať čerpanie úveru až do času jeho konečnej splatnosti v rozsahu dojednaného úverového rámca. Veriteľ bol oprávnený odmietnuť vykonať príkaz žalovanej na prevod alebo výber peňažných prostriedkov, realizáciou ktorého by došlo k prekročeniu úverového rámca. Žalovaná sa v rámci zmluvy zaviazala splatiť poskytnutý úver v dohodnutom čase, v stanovenom čase platiť úroky a poplatky dohodnuté v zmluve. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, a to na dobu jedného roka odo dňa podpísania zmluvy zmluvnými stranami s tým, že doba trvania zmluvy sa predlžuje vždy o dobu jedného roka, ak žalovaná neoznámi veriteľovi najneskôr v lehote jedného mesiaca pred uplynutím zmluvy, že nemá záujem o predĺženie doby trvania zmluvy, maximálne však do dosiahnutia 65.-teho roku veku žalovanej. Úver je splatný v deň splatnosti uvedený v zmluve, avšak v prípade predĺženia zmluvy sa splatnosť predlžuje o dobu, o ktorú bola predĺžená účinnosť zmluvy. Súčasťou zmluvy sú aj VOP a sadzobník právneho predchodcu žalobcu.

23. Vzhľadom na to, že žalovaná neplnila vyčerpaný úver riadne a včas, právny predchodca žalobcu vypovedal zmluvu v zmysle článku 7.6.1 VOP (č.l. 14) k 25.03.2008. Právnemu predchodcovi žalobcu tak

voči žalovanej vznikla pohľadávka vo výške 1 129,16 Eur, ktorá pozostáva z istiny úveru po splatnosti vo výške 757,21 Eur, z vyčísleného riadneho úroku vo výške 61,67 Eur, z vyčísleného úroku z omeškania do 26.10.2010 vo výške 310,28 Eur, ktorú žalovaná ku dňu podania žaloby neuhradila. Právny predchodca žalobcu a spoločnosť Havel, Holásek & Partners s. r. o., IČO: 36 856 584 uzavreli dňa XX.XX.XXXX v súlade s ustanovením § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len Občiansky zákonník alebo O.z.) zmluvu o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE, na základe ktorej prešla dňom 26.10.2010 na spoločnosť Havel, Holásek & Partners s. r. o., IČO: 36 856 584 pohľadávka zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX/X/X zo dňa XX.XX.XXXX. Spoločnosť Havel, Holásek & Partners s. r. o., IČO: 36 856 584 a žalobca uzatvorili dňa XX.XX.XXXX zmluvu o postúpení pohľadávok s účinnosťou k 01.12.2010, na základe ktorej prešla na žalobcu pohľadávka zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX/X/X zo dňa XX.XX.XXXX. V priebehu konania vzal žalobca žalobu späť v časti kapitalizovaných úrokov z omeškania a žiadal súd, aby vydal rozhodnutie, ktorým zaviaže žalovanú povinnosťou zaplatiť mu sumu vo výške 997,55 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 757,21 Eur od 27.10.2010 až do zaplatenia.

24. Súd pri rozhodovaní o žalobe vychádzal najmä z týchto ustanovení zákona :

25. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. (ďalej len Obch.z. alebo ), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

26. Podľa § 502 ods. 1 Obch.z., od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

27. Podľa § 506 Obch.z., ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

28. Podľa § 52 ods. 1 O.z., spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

29. Podľa § 52 ods. 2 O.z., ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

30. Podľa § 100 ods. 1 O.z., právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

31. Podľa § 101 ods. 1 O.z., pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

32. Podľa § 524 ods. 1 O.z., veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

33. Podľa § 524 ods. 2 O.z., s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

34. Podľa § 525 ods. 2 O.z., nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

35. Podľa § 526 ods. 1 O.z., postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

36. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

37. Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. v znení účinnom k 29.03.2004, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

38. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom k 29.03.2004, zákon sa ďalej nevzťahuje na úver formou preddavku na bežný účet poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditné karty.

39. Vykonaným dokazovaním má súd preukázané, že Právny predchodca žalobcu ako veriteľ uzavrel so žalovanou ako dlžníčkou v zmysle § 497 a nals. Zákona č. 513/1991 Zb. zmluvu o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXXXX/X/X zo dňa XX.XX.XXXX. Na základe tejto zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej úverový rámec vo výške 564,30 Eur, pri premenlivej úrokovej sadzbe 10,85% ročne, s konečnou splatnosťou úveru k 28.03.2005. Veriteľ poskytol úver takým spôsobom, že realizoval platobné príkazy žalovanej na prevod alebo výbery hotovosti žalovanej a to aj v prípade, ak neexistovala pohľadávka žalovanej voči právnemu predchodcovi z účtu žalovanej, ktorá vznikla v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v prospech účtu žalovanej alebo vkladom v hotovosti na účet žalovanej a to do výšky úverového rámca. Žalovaná bola oprávnená požadovať čerpanie úveru až do času jeho konečnej splatnosti v rozsahu dojednaného úverového rámca. Veriteľ bol oprávnený odmietnuť vykonať príkaz žalovanej na prevod alebo výber peňažných prostriedkov, realizáciou ktorého by došlo k prekročeniu úverového rámca. Žalovaná sa v rámci zmluvy zaviazala splatiť poskytnutý úver v dohodnutom čase, v stanovenom čase platiť úroky a poplatky dohodnuté v zmluve. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú a to na dobu 1 roka odo dňa podpísania zmluvy zmluvnými stranami s tým, že doba trvania zmluvy sa predlžuje vždy o dobu 1 roka ak žalovaná neoznámi veriteľovi najneskôr v lehote 1 mesiaca pred uplynutím zmluvy, že nemá záujem o predĺženie doby trvania zmluvy, maximálne však do dosiahnutia 65 roku veku žalovanej. Úver je splatný v deň splatnosti uvedený v zmluve avšak v prípade predĺženia zmluvy sa splatnosť predlžuje o dobu, o ktorú bola predĺžená účinnosť zmluvy. Súčasťou zmluvy sú aj VOP a sadzobník právneho predchodcu žalobcu.

40. Keďže žalovaná neplnila vyčerpaný úver riadne a včas, právny predchodca žalobcu vypovedal zmluvu v zmysle článku 7.6.1 VOP (č.l. 14) k 25.03.2008. Právnemu predchodcovi žalobcu tak voči žalovanej vznikla pohľadávka vo výške 1 129,16 Eur, ktorá pozostáva z istiny úveru po splatnosti vo výške 757,21 Eur, z vyčísleného riadneho úroku vo výške 61,67 Eur, z vyčísleného úroku z omeškania do 26.10.2010 vo výške 310,28 Eur, ktorú žalovaná ku dňu podania žaloby neuhradila. Právny predchodca žalobcu a spoločnosť Havel, Holásek & Partners s. r. o., IČO: 36 856 584 uzatvorili XX.XX.XXXX v súlade s § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka zmluvu o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE, na základe ktorej prešla dňom 26.10.2010 na spoločnosť Havel, Holásek & Partners s. r. o. pohľadávka zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX/X/X zo dňa XX.XX.XXXX. Spoločnosť Havel, Holásek & Partners a žalobca uzavreli dňa XX.XX.XXXX zmluvu o postúpení pohľadávok s účinnosťou k 01.12.2010, na základe ktorej prešla na žalobcu pohľadávka zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX/X/X zo dňa XX.XX.XXXX. V priebehu

konania žalobca vzal žalobu späť v časti kapitalizovaných úrokov z omeškania a žiadal, aby rozhodol tak, že žalovanú zaviaže zaplatiť mu 997,55 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 757,21 Eur od 27.10.2010 do zaplatenia.

41. Logickým a gramatickým výkladom ustanovenia § 98 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. (ďalej len ZoB) súd dospel k záveru, že predmetné ustanovenie nijako právnemu predchodcovi žalobcu nezakazovalo postúpiť celú pohľadávku. Časť paragrafu, v ktorom sa hovorí „ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta.“ jednoznačne hovorí, že predpokladom pre postúpenie pohľadávky je omeškanie dlžníka v dĺžke trvania 90 dní so splnením čo len časti pohľadávky, ktorejkoľvek časti pohľadávky. Pri splnení tohto predpokladu môže banka previesť pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku; zákon nehovorí o postúpení časti pohľadávky, ale len o postúpení pohľadávky zodpovedajúcej peňažnému záväzku. Banka teda môže previesť pohľadávku buď v časti, alebo v celosti. Výklad uvádzaný žalobcom je výkladom zužujúcim (pri ktorom sa obsah konkrétnej právnej normy vykladá užšie, ako to vyplýva z jeho písomného vyjadrenia), pre ktorý v danom prípade nie je žiadny dôvod.

42. Súd konštatuje, že po aplikácii systematického, logického a gramatického výkladu ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB, toto ustanovenie nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Zo systematického zaradenia tohto ustanovenia je zrejmé, že účelom tejto povinnosti je ochrana bankového tajomstva, konkrétne, aby pri postupovaní pohľadávok neboli tretie subjekty oboznamované s údajmi bankového tajomstva. Preto porušenie povinností vyplývajúcich z § 92 ods. 8 ZoB nemožno spojiť s občianskoprávnym následkom neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže norma obsiahnutá v § 92 ods. 8 ZoB nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi - žalovanému, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska podľa § 50 ods. 1 ZoB. Inak povedané, porušenie administratívnoprávnej zodpovednosti v súvislosti s uzatváraním zmluvy o postúpení pohľadávky alebo plnením zo zmluvy - postúpením pohľadávky, nezakladá neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky alebo to, že by nedošlo k platnému plneniu zo zmluvy spočívajúcej v postúpení pohľadávky. Takéto konanie zo strany banky zakladá výlučne zodpovednosť v zmysle ust. § 50 ods. 1 ZoB.

43. Rovnako je potrebné poukázať na záver (ktorý nebol žiadnym z účastníkov spochybnený), že žalovaná bola ku dňu postúpenia pohľadávky dňa XX.XX.XXXX v omeškaní od 26.03.2008 (od ukončenia zmluvného vzťahu výpoveďou zo strany právneho predchodcu žalobcu) - teda omeškanie s úhradou pohľadávky právnemu predchodcovi žalobcu presiahlo jeden rok. V zmysle § 92 ods. 8 ZoB vety druhej to právnemu predchodcovi žalobcu - banke zakladá právo na postúpenie pohľadávky aj bez súhlasu klienta a aj bez splnenia podmienok § 92 ods. 8 ZoB vety prvej.

44. Keďže pohľadávku možno platne postúpiť novému veriteľovi (postupníkovi) bez vedomia dlžníka, zákon v ustanovení § 526 ods. 1 O.z. ukladá pôvodnému veriteľovi (postupcovi) povinnosť bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi, že došlo k postúpeniu pohľadávky. Právne účinky postúpenia aj voči dlžníkovi nastanú až okamihom, keď bol dlžník upovedomený o postúpení pohľadávky. Zákon neupravuje ani formu a ani obsah tohto oznámenia. Preto stačí, ak postúpenie pohľadávky oznámi, hoci aj ústne.

45. Kým postupca dlžníkovi neoznámil postúpenie pohľadávky alebo mu to postupník nepreukázal, dlžník môže svoj dlh splniť postupcovi a dosiahnuť tak zánik záväzku (§ 559). Postupca je povinný takéto plnenie prijať, inak by sa dostal do omeškania (§ 522). Po prijatí plnenia je pôvodný veriteľ povinný vydať ho novému veriteľovi (postupníkovi).

46. Súd v danom prípade konštatuje, že aj v prípade, ak by postupca - právny predchodca žalovaného neoznámil žalovanej postúpenie pohľadávky uplatnenej v predmetnom konaní, nespôsobovalo by to nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu - postupníka za predpokladu, že žalobca doloží k žalobe zmluvu o postúpení pohľadávok spolu s prílohou špecifikujúcou postúpenú pohľadávku, čo aj žalobca urobil. Následne pri doručovaní žaloby a vyjadrení podľa § 167 C.s.p. by bola žalovaným doručená

zmluva o postúpení pohľadávok spolu s prílohou špecifikujúcou postúpenú pohľadávku, čo by založilo právny účinok zmluvy o postúpení aj voči žalovanej.

47. Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.04.2015, sp. zn. 3 MCdo/14/2014).

48. V súlade s ustanovením § 52 ods. 2, tretej vety O.z., ako aj s poukazom na závery uvedené v citovanom rozsudku NS SR sa na úpravu predmetného právneho vzťahu vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Uvedené však neznamená, že na právny vzťah založený na základe zmluvy o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obch.z. sa aplikuje jedine Občiansky zákonník s absolútnym vylúčením Obchodného zákonníka, keď úverová zmluva ako zmluvný typ v rámci Občianskeho zákonníka neexistuje a je upravená len v rámci Obchodného zákonníka. Hoci všeobecná úprava záväzkových vzťahov, ako aj úprava týkajúca sa práv spotrebiteľa, sa použije z Občianskeho zákonníka (ako lex generalis), právna úprava týkajúca sa konkrétneho zmluvného typu sa použije z Obchodného zákonníka (ako lex specialis). Preverením zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania založeného zmluvou o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXXXX/X/X zo dňa XX.XX.XXXX dospel súd k záveru, že predmetný vzťah bol založený zmluvou, ktorá je s poukazom na § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb., § 52 ods. 1,2 O.z. zmluvou spotrebiteľskou.

49. V danom prípade po preverení zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania založeného zmluvou o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXXXX/X/X zo dňa XX.XX.XXXX dospel súd k záveru, že na predmetnú zmluvu sa nevzťahujú ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. s poukazom na § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. a dôvodovú správu k zákonu č. 258/2001 Z.z., keďže predmetný úver bol poskytnutý formou preddavku na bežný účet žalovanej.

50. Súd preskúmal námietku premlčania nároku vznesenú žalovanou a dospel k názoru, že je dôvodná. V súlade s právnym názorom uvedeným v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/54/2007 zo dňa 17.06.2008, splatnosť pohľadávky z úverovej zmluvy v prípade, ak bolo v zmluve o úvere dohodnuté splácanie úveru v splátkach, sa nejedná o čiastkové plnenie podľa § 392 ods. 2 Obch.z., ale o jedno plnenie, ktorého úhrada bola dohodnutá v splátkach. Preto pri posudzovaní uplatňovanej námietky premlčania pohľadávky bude súd vychádzať zo dňa splatnosti úveru ako celku, a nie zo dňa splatnosti jeho jednotlivých splátok.

51. Plynutie, resp. uplynutie všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty v zmysle ustanovenia § 101 ods. 1 a nasl. v nadväznosti na § 52 ods. 2 O.z. sa posudzuje buď od jej konečnej splatnosti alebo od jej „zosplatnenia“ v zmysle § 506 Obch.z., resp. výpovede v zmysle 582 O.z. podľa toho, ktorá z uvedených možností nastane skôr. Keďže zo žaloby, ako aj z dokladov pripojených k žalobe vyplýva, že k 25.03.2008 došlo k vypovedaniu zmluvy o úvere, pri posudzovaní skutočnosti, či došlo k premlčaniu uplatnenej pohľadávky, alebo jej časti, treba vychádzať z 25.03.2008 ako určujúceho dňa pre určenie začiatku plynutia premlčacej lehoty. Vzhľadom na to, že žalobca si pohľadávku vzniknutú zo zmluvy o úvere uplatnil na súde až dňa 03.01.2012, súd musí konštatovať, že v čase podania návrhu (žaloby) na súd (kedy začala premlčacia lehota spočívať v zmysle ust. § 112 O.z.), uplynula trojročná premlčacia lehota plynúca od 25.03.2008. Súd preto rozhodol tak ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku a nárok žalobcu ako premlčaný v celom rozsahu zamietol.

52. V rámci žaloby si žalobca uplatnil nárok na náhradu trov konania voči žalovanej, ktorá si rovnako v prípade úspechu v konaní nárok na náhradu trov konania uplatnila v priebehu konania.

53. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

54. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona, súd o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 257 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 C.s.p., keď v spore úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 362 1 C.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 127 ods. 1 C.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.