Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/144/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Evou Kiššovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Bratislava, Karadžičova č. 8, IČO 35 831 154, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Karadžičova č. 8, P.O.BOX 205, Bratislava, proti žalovanému: D. T., nar. XX.X.XXXX, bytom C. č. XXX, t.č. Ústav na výkon väzby v O., Mierové námestie č. 1, o zaplatenie 2125,63 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.095,52 eur s úrokom z omeškania 8,5% ročne zo sumy 113,06 eur od 21.10.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,5% ročne zo sumy 113,06 eur od 21.11.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,5% ročne zo sumy 113,06 eur od 21.12.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,5% ročne zo sumy 113,06 eur od 21.01.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,5% ročne zo sumy 113,06 eur od 21.02.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,5% ročne zo sumy 113,06 eur od 21.03.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,5% ročne zo sumy 113,06 eur od 21.04.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,5% ročne zo sumy 113,06 eur od 21.05.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,5% ročne zo sumy 113,06 eur od 21.06.2014 do zaplatenia, a s úrokom z omeškania 8,5% ročne zo sumy 77,98 eur od 21.07.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1.Právny predchodca žalobcu žalobou podanou 29.9.2016 uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie 2.125,63 eur s úrokom z omeškania 8,5% ročne od 12.11.2013 do zaplatenia, ako i nárok na náhradu trov konania. So žalovaným uzavrel dňa 8.1.2013 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol žalovanému celkovú sumu 2636,88 eur. Pôžičku mal splácať v 24 mesačných splátkach po 113,06 eur, pričom uhradil len 339,18 eur. Žalovaný bol vyzvaný listom z 30.10.2013 k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo, na čo nereagoval. Žalovaná pohľadávka pozostáva z neuhradenej úverovej istiny 2125,63 eur.

2. Súd v priebehu konania uznesením sp. zn. 15C/144/2016 zo dňa 6.4.2017 rozhodol o pripustení, aby na miesto doterajšieho žalobcu vstúpil nový žalobca, a to Intrum Justitia Slovakia s.r.o. so sídlom Bratislava, Karadžičova č. 8, IČO 35 831 154.

3. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej nevyjadril, poukázal na zrejmú nesprávnosť k výške žalovanej sumy, na pojednávaní sa nezúčastní zo zdravotných dôvodov. Žiadal, aby sa konalo v jeho neprítomnosti.

4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi zmluvou o poskytnutí najľahšej pôžičky z 8.1.2013, Všeobecnými obchodnými podmienkami, predžalobnou upomienkou z 30.10.2013, doručenkou, prehľadom splátok a úhrad, písomným vyjadrením žalobcu z 25.4.2017, na základe čoho zistil tento skutkový stav:

5. Dňa 8.1.2013 bola uzavretá medzi Consumer Finance Holding a.s. Kežmarok a žalovaným zmluva o poskytnutí najľahšej pôžičky č. XXXXXXX, ktorou bola žalovanému poskytnutá pôžička 2.000,- eur, s dohodnutou splátkou 109,87 eur, splátkou s poistením 113,06 eur, sadzbou poistenia 2,90%, ročnou úrokovou sadzbou 32%, celkovými nákladmi spotrebiteľa 636,88 eur, mesačnou výškou poistenia 3,19 eur, RPMN 32%, celkovou sumou pôžičky 2.636,88 eur, počtom splátok 24 a priemernou hodnotou RPMN 20,90%. V časti IV.Poistenie schopnosti splácať pôžičku je označené zvolené poistenie typu A: Základný súbor „A“ - pre prípad smrti, plnej a trvalej invalidity, pracovnej neschopnosti.

6. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný uhradil tri splátky v sumách po 113,06 eur dňa 20.2.2013, dňa 30.4.2013, dňa 22.5.2013, následne úhrady vykonávané neboli. Po zosplatnení predstavuje súčet všetkých predpísaných a neuhradených splátok 2.464,81 eur.

7. Z predžalobnej upomienky z 30.10.2013 vyplýva, že veriteľ vyzýval žalovaného k zaplateniu 2430,81 eur s poukazom na to, že neuhradil zameškané splátky. Uvedenú sumu mal uhradiť do 3 dní od doručenia upomienky.

8. Z písomného vyjadrenia žalobcu z 25.4.2017 vyplýva, že žalovaná suma 2125,63 eur predstavuje dlžnú sumu neuhradených splátok od štvrtej splátky po desiatu splátku a následne si v dôsledku predčasného zosplatnenia uplatňuje len čistú úverovú istinu.

9. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

10/Podľa § 2 písm. d) citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 2 písm. g/ citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,

Podľa § 2 písm. h/ citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 2 písm. l/ citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

11/Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Podľa § 9 ods. 2 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia;

12/Podľa § 11 ods. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

13/Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

14/Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

15/Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

16/Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

17/ábr. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

18/ Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a zhodnotiac vykonané dôkazy s poukazom na uvedené zákonné ustanovenia, súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná len čiastočne. Právny nástupca žalobcu ako nástupca pôvodného veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uplatňuje voči žalovanému nárok na zaplatenie 2125,63 eur, ktorá suma má predstavovať sumu poskytnutej a nevrátenej pôžičky. Ide o nároky, ktoré mali vzniknúť zo zmluvy uzavretej dňa 8.1.2013 medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom. Je nepochybné, že žalovaný konal pri uzavretí a plnení zmluvy ako spotrebiteľ, pretože nekonal v rámci výkonu podnikania, povolania, resp. zamestnania. Len samotný údaj o zamestnaní klienta, a to že je podnikateľ - fyzická osoba ešte neznamená, že žalovaný uzatváral zmluvu pri účely výkonu podnikania.

V zmluve sa nachádza tento údaj v rámci zisťovania zamestnania dlžníka a jeho finančnej situácii, pričom z ničoho iného nie je možné vyvodiť, že žalovaný konal ako podnikateľ, ani z podpisu zmluvy nevyplýva, že ide o jeho podnikateľskú aktivitu s označením podnikateľa, a to pečiatky , podpisu a uvedením IČO. Rovnako je nepochybné, že veriteľ konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti, ktorou je i poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom. Keďže ide o nárok zo spotrebiteľského vzťahu, súd s poukazom na § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv podľa § 52 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podrobil predloženú zmluvu o pôžičke podrobnej kontrole z hľadiska platnosti uzavretia zmluvy, jej náležitosti a nakoniec i uplatneného nároku. V zmluve je uvedený typ pôžičky, výška pôžičky, celkové náklady spotrebiteľa 636,88 eur, údaj o celkovej sumy pôžičky 2636,88 eur, termín konečnej splatnosti pôžičky je uvedený ako 1/2015 a v časti údajov o schválenej pôžičke absentuje akýkoľvek údaj o splatnosti jednotlivých mesačných splátok. Ročná úroková sadzba a RPMN je stanovená rovnako vo výške 32%.

19/Podľa názoru súdu údaj o celkovej sumy pôžičke 2636,88 eur je nepochybne nesprávny údaj, pretože pôžička, resp. spotrebiteľský úver, ktorý bol žalovanému poskytnutý bol v sume 2.000,- eur a nie v sume 2636,88 eur. Veriteľ nemôže do výšky úveru zahrnúť sumu, ktorá skutočne nebola poskytnutá ako úver a ktorá v skutočnosti tvorí náklady spojené s poskytnutím úveru. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola osobitne určená výška úveru /§ 9 ods. 2 písm. g/ zákona/ a osobitne uvedená úroková sadzba a RPMN, ktoré zohľadňujú celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Nesprávne uvedená výška úveru, výška úrokovej sadzby a RPMN nespôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy, ale spôsobuje v zmysle § 11 ods. 1 zákona, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Účelom osobitného uvedenia výšky spotrebiteľského úveru ako maximálnej výšky alebo súčtu všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľských úveroch je práve pomôcť spotrebiteľovi sa reálne zorientovať, aká výška úveru sa mu poskytuje a tento údaj nie je možné stotožňovať s údajom o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na definíciu pojmu Celková suma pôžičky, ktorú má veriteľ zakomponovanú vo VOP v časti 1.Definície a výkladové pravidlá, podľa ktorej definície táto suma znamená súčet všetkých splátok dohodnutých medzi klientom a spoločnosťou v zmluve. Táto úprava je v zjavnom rozpore s § 2 písm. l/ zákona o spotrebiteľských úveroch, na čo viackrát upozornila a sankcionovala veriteľa Consumer Finance Holding a.s. aj Slovenská obchodná inšpekcia, napríklad aj v rozhodnutí SOI P /0436/07/11 zo dňa 15.3.2012 v časti hodnotenie VOP, definícia pojmu Celková suma pôžičky. Podľa SOI takáto definícia pojmov vytvára základ pre nekalú obchodnú praktiku, nakoľko z dôvodu rozporu s citovaným zákonným ustanovením sú tieto pojmy v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od účastníka konania ako veriteľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi. Podľa SOI takáto definícia pojmov Celková suma pôžičky, Splátka a Splátkový kalendár ako má veriteľ obsiahnuté vo VOP, vyvoláva totiž dojem, že spotrebiteľ je povinný splatiť účastníkovi na základe zmluvy o úvere len peňažnú sumu vo výške poskytnutej pôžičky bez akýchkoľvek úrokov a poplatkov, čo nezodpovedá skutočnosti. Obdobný právny názor je vyslovený aj v rozsudku NS SR 6Sžo 61/2014 zo dňa 26.8.2015.

20/ V zmluve absentuje aj správny údaj o RPMN, pretože pri základných parametroch úveru, a to sumy úveru 2.000,- eur a celkovej sume, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť /24 mesiacov x 113,06 eur/ 2713,44 eur nemôže predstavovať RPMN hodnotu 32%, a to preto, že úrok je stanovený taktiež v sume 32%. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že vôbec nebol informovaný o tom, že má v zmluve uzatvárať zároveň aj poistenie, nevedel o aké poistenie má ísť, čo sa poisťuje a s ktorou poisťovňou sa uzatvára poistná zmluva. V zmluve sa síce nachádza predformulovaný text, podľa ktorého je možné uzavrieť zmluvu aj bez poistenia schopnosti splácať splátky a ďalej sú dané na výber dva typy poistenia, avšak zmluva vôbec nepredpokladá odmietnutie poistenia ako takého. V časti IV.Poistenie schopnosti splácať pôžičku má veriteľ naformulovaný text o tom, že podpisom zmluvy o pôžičke zároveň klient vyhlasuje súhlas s poistením schopnosti splácať splátky pôžičky poskytovanej spoločnosťou. Za takéhoto stavu je zrejmé, že veriteľ ponúka pôžičku nevyhnutne aj s poistením a dlžník má možnosť len výberu niektorého typu poistenia. Žalovaný zrejme nemal ani vôľu uzavrieť poistenie ako také, preto je v tomto smere zmluva o poistení uzavretá neplatne pre nedostatok jeho slobodnej vôle uzavrieť takýto doplnkový zmluvný vzťah /§ 37, § 39 Občianskeho zákonníka/. Pokiaľ tvorilo výšku splátky úveru aj poistenie vo výške 3,19 eur, malo byť nevyhnutne poistenie ako také zahrnuté pre účely výpočtu RPMN do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom. Vychádzajúc z výšky celkových nákladov 2636,88 eur vyplýva, že suma celkového poistného dojednaného na dobu

24 mesiacov po 3,19 eur mesačne, t.j. 76,56 eur do týchto nákladov zahrnutá nebola. Ďalej súd konštatuje, že zmluva neobsahuje ani správny údaj o výške počtu a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia a rovnako nie je jasne a určito stanovený aj údaj o termíne konečnej splatnosti úveru. V zmluve sa nachádza údaj len o počte splátok 24, v základných parametroch úveru sa neuvádza žiadny údaj o splatnosti každej splátky. Tento uvádza veriteľ len vo Všeobecných obchodných podmienkach, a to v čl. 6.2., podľa ktorého pokiaľ nie je v Splátkovom kalendári alebo v zmluve alebo v podmienkach alebo VOP stanovené inak, sú splátky splatné do 20-teho dňa príslušného kalendárneho mesiaca. V čl. 6.3. zase stanovuje, že v jednotlivých splátkach je zahrnutý dohodnutý anuitný úrok, príslušná časť istiny a poistenie. V tejto súvislosti je významné, či žalovaný ako dlžník v momente uzatvárania zmluvy bol informovaný o tomto povinnom údaji a ak áno akým spôsobom. Podľa názoru súdu len samotné prehlásenie v časti VIII.Prehlásenie klienta, že pred podpisom zmluvy sa oboznámil s Podmienkami a Všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, tieto prevzal a súhlasí s nimi, nemá k nimi žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať, nemôže znamenať, že žalovaný sa skutočne s ich obsahom, ich významom a dôsledkami pre neho aj skutočne oboznámil a porozumel im. Takáto praktika veriteľa podľa názoru oberá spotrebiteľa o oboznámenie a pochopenie tak podstatných náležitostí, ako je dátum kedy má zaplatiť prvú splátku, kedy má platiť následné splátky, ďalej aké sú sankcie v prípade, že sa omešká s jednou alebo viacerými splátkami a podobne. Nakoniec takouto praktikou sa neprípustne prenáša dôkazné bremeno na spotrebiteľa. Uvedené konštatoval napríklad aj KS v Prešove v rozsudku 4S/48/2014 zo dňa 13.11.2014, ktorým podporil záver a právny názor SOI Ústredného inšpektorátu SOI v Bratislave, podľa ktorého „aj keď je v zmluve uvedené, že spotrebiteľ prehlasuje, že pred uzavretím zmluvy bol písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami prostredníctvom Štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere, ktorý mu bol doručený a tento prevzal“, na túto zmluvnú podmienku nemožno prihliadať a správne postupovali správne orgány, keď ju posúdili ako neprijateľnú a konštatovali, že táto zmluvná podmienka je v rozpore s požiadavkou dobrej viery, zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, lebo na spotrebiteľa neprijateľne prenáša dôkazné bremeno v otázke oboznámenia sa s obsahom formulára“. Súd sa s uvedeným názorom plne stotožňuje, pričom ešte dodáva, že ani odkaz na takéto samotné prehlásenie spotrebiteľa nepreukazuje dostatočne, že spotrebiteľ bol informovaný v čase pred uzatvorením zmluvy .

21/ Vzhľadom k uvedenému súd považuje úver za bezúročný a bez poplatkov i z dôvodu absencie údaju o termínoch splatnosti splátok a taktiež termíne konečnej splatnosti, ktorý taktiež nie je stanovený určito a zrozumiteľne /§ 9 ods. 2 písm. k /. Pokiaľ v tejto súvislosti poukázal žalobca na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. Klára Bíroová, súd konštatuje, že z takejto poznámky žalobcu nie je zrejmé, na čo konkrétne chcel zástupca žalobcu poukázať. Súdu je známe uvedené rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, avšak s ohľadom na skutočnosti zistené v prejednávanej veci, je záver uvedeného rozhodnutia ESÚ neaplikovateľný. Z citovaného rozsudku vyplýva, že článok 10 ods. 2 písm. h/ Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. V predmetnej veci súd odôvodňuje svoj právny záver o tom, že údaj o splatnosti jednotlivých splátok a o presnom termíne konečnej splatnosti nie je uvedený správne práve s poukazom na to, že žalovaného nemôžu zaväzovať VOP, s ktorými nemohol byť oboznámený. V základných údajoch zmluvy na jej prednej strane sa takéto informácie nenachádzajú.

22/ Žalovaný je preto povinný zaplatiť žalobcovi úver bez úrokov a poplatkov a samozrejme bez poistenia, ktoré nepovažuje súd za platne uzavreté. Žalobca uplatnil v podanej žalobe celý zosplatnený úver, čo vyplýva z jeho tvrdenia, že predžalobnou upomienkou zo dňa 30.10.2013 zosplatnil celý úver v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve. Podľa názoru súdu k platnému zosplatneniu úveru nedošlo. Pre využitie práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka sa možnosť zosplatniť dlh v prípade omeškania s jednotlivými splátkami predpokladá len pri existencii zákonnej alebo zmluvnej úpravy. V zmluve a ani v pripojených VPP sa údaj o možnosti veriteľa pristúpiť k vyhláseniu celej splatnosti úveru nenachádza. V čl. 12.Skončenie zmluvy a predpokladá len vypovedanie zmluvy, možnosť odstúpenia od zmluvy, predčasné splatenie pôžičky dlžníkom. V tomto ustanovení VOP, ktoré súd považuje za nezáväzné pre žalovaného, nie je upravené právo veriteľa využiť predčasné zosplatnenie úveru, preto súd uzatvára, že predžalobnou upomienkou zo dňa 30.10.2013 k takému zosplatneniu

nedošlo. Uvedené podporuje nakoniec i ustanovenie § 53 ods. 9 OZ, ktoré navyše ukladá veriteľovi povinnosť pred využitím takéhoto práva ešte vyzvať spotrebiteľa na zaplatenie omeškaných splátok s upozornením možného zosplatnenia. Uvedené evidentne veriteľ nesplnil. Žalobcovi preto patrí len tá časť úverovej istiny, ktorá nie je premlčaná a ktorá je ku dňu rozhodovania súdu splatná jednotlivými mesačnými splátkami. Pre úplnosť súd ešte v tejto súvislosti uvádza, že predžalobnou upomienkou v žiadnom prípade nemohlo dôjsť k inému spôsobu ukončenia zmluvy zo strany veriteľa, ako napr. výpoveďou alebo odstúpením od zmluvy, pretože z textu tejto upomienky uvedené vôbec nevyplýva, veriteľ nepoukazuje na takýto spôsob ukončenia zmluvy a jeho vôľu dať výpoveď alebo odstúpiť od zmluvy týmto úkonom nemožno vyvodiť pri použití akéhokoľvek výkladu. Nehovoriac o tom, že v predžalobnej upomienke vyzýva veriteľ žalovaného k zaplateniu 2430,81 eur, ktorá suma sa zďaleka nepribližuje ani k žalovanej sume.

23/ Súd preto s poukazom na § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a dátum podania žaloby 29.9.2016, preskúmal žalovaný nárok aj z pohľadu premlčania. Použitím § 100 ods. 1, § 101 a § 103 súd považoval za premlčané všetky splatné a neuhradené splátky, ktoré boli splatné ku dňu 29.9.2013, t.j. tri roky pred podaním žaloby. Žalovaný mal uhradiť splátky od 20.2.2013 a tieto mal uhrádzať vždy do 20.dňa v mesiaci. Splátky splatné za mesiac február až september 2013, ktoré uhradené neboli, sú premlčané a tieto žalobcovi súd nepriznáva. Súd vzhľadom k tomu, že posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov vychádzal z toho, že žalovaný mal zaplatiť len skutočne poskytnutú pôžičku 2.000,- eur. Splátky, ktoré mal poskytovať veriteľovi boli vo výške 113,06 eur a keďže mal povinnosť splácať len úverovú istinu a nie úroky a poistenie, výška mesačnej splátky 113,06 eur musí byť započítaná len na splatenie úverovej istiny. Od samého počiatku nebol povinný žalovaný splácať iné nároky ako úverovú istinu, celá splátka bola účelovo určená len tento účel, pretože zo zmluvnej úpravy ako súd konštatuje vyššie nevyplýva iné a uvedené zodpovedá aj zákonnej úprave § 566 ods. 2 OZ.

24/ Žalovaný bol preto povinný poskytnutú sumu 2.000,- eur splatiť pri výške mesačnej splátky 113,06 eur celkom v počte splátok 17,68 splátok /2.000 : 113,06 eur/. Tieto splátky mal splatiť počnúc februárom 2013 až do júla 2014 . Ide o 11 splátok roku 2013, 6 splátok roku 2014, a 18.splátka v mesiaci júl 2014 bola len čiastočná do úplného vyrovnania istiny. Keďže súd rozhodoval v apríli 2017, boli všetky splátky už splatné. Ako súd uvádza vyššie prvých 8 splátok za mesiace február 2013 až september 2013 považuje za premlčané, pričom ide o sumu 904,48 eur /8 x 113,06 eur/. V tejto časti dochádza k zamietnutiu žaloby, pričom v tejto sume sú zahrnuté aj tri platby žalovaného v sume 339,18 eur. Uvedené plnenia boli uskutočňované vo februári, v apríli a v máji 2013 a je potrebné ich započítať na bežné mesiace, pretože išlo o prvé tri splatné splátky. Žalobcovi preto prináleží len zvyšná časť úverovej istiny 1095,52 eur, t.j. rozdiel medzi 2.000,- eur a zamietajúcou časťou 904,48 eur. Súd v tejto časti považoval žalobu za dôvodnú.

25/ V súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v platnom znení patrí žalobcovi aj úrok z omeškania z jednotlivých omeškaných splátok až do zaplatenia. Žalovaný bol povinný uvedenú sumu splácať v mesačných splátkach po 113,06 eur vždy k 20.dňu v mesiaci, preto sa dostáva do omeškania s každou jednou omeškanou splátkou od 21.dňa v mesiaca až do zaplatenia. Pri výške splátky 113,06 eur mal žalovaný zaplatiť sumu 1095,52 eur splátkami od 20.10.2013, až do 20.6.2014, t.j. 9 splátok po 113,06 eur - 1017,54 eur a zvyšok do sumy 1095,52 eur mal zaplatiť poslednou splátkou splatnou 20.7.2014 a táto bola vo výške 77,98 eur. Teda, pri počte 9 splátok po 113,06 eur splatných od 21.10.2013 do 21.6.2014 a pri splátke splatnej 21.7.2016 vo výške 77,98 eur mal zaplatiť celkovú priznanú sumu 1095,52 eur. Pre celkovú prehľadnosť súd konštatuje ešte raz, že sumu 2.000,- eur bol povinný žalovaný zaplatiť pri splátke 113,06 eur mesačne celkom počtom splátok 9,69 a tieto splátky mali byť platené od 20.10.2013 do 20.7.2014. Súd zamieta prvých deväť premlčaných splátok a zvyšné žalobcovi priznáva tak ako je uvedené vyššie.

26/ O nároku žalobcu na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojitosti s § 255 ods. 2 CSP. V konaní bol pomerne úspešný žalobca a aj žalovaný. Porovnaním priznanej sumy 1095,52 eur a žalovanej sumy 2125,63 eur predstavuje úspech žalobcu a úspech žalovaného rovnaký pomer, preto súd vyslovil, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v troch vyhotoveniach (§ 357 písm. d) v spojení s § 362 ods. 1 . Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP. Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.