Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_17Co-964-2015.pdf
PDF · 134.48 KB
No categories available
17Co/964/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v právnej veci žalobcu O. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XXXX/X, zastúpeného advokátkou JUDr. Ivetou Horváthovou, so sídlom Boženy Němcovej 1, 977 01 Brezno, proti žalovaným 1/ W. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. XXX/XX, XXX XX B., zastúpený advokátom JUDr. Marianom Holým, so sídlom Boženy Němcovej 1/ A, 977 01 Brezno a 2/ Genertel Biztosító Zrt., Dévai utca 26-28, 1134 Budapešť, Maďarsko, zapísaný v Obchodnom registri Hlavného mesta, č. zápisu 01-10-045704, v konaní o zaplatenie 1 300,78 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 1C/140/2015-85 zo dňa 26. 10. 2015, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku, ktorým žalobu voči žalovanému 1/ zamietol a vo výroku o povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanému 1/ náhradu trov konania, p o t v r d z u j e .
II. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku, ktorým žalobu voči žalovanému 2/ zamietol, m e n í t a k , že žalovaný 2/ je povinný zaplatiť žalobcovi 1 300,78 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne z tejto sumy až do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žalobca m á voči žalovanému 2/ n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
IV. Žalovaný 1/ m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie v plnom rozsahu zamietol žalobu doručenú Okresnému súdu Brezno 23. 04. 2015, ktorou sa žalobca od žalovaných 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne domáhal zaplatenia sumy 1 300,78 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne z tejto sumy od 01. 08. 2014 ako rozdielu medzi škodou nahradenou žalovaným 2/ ako poisťovateľom žalovaného 1/ a skutočnou škodou, ktorá vznikla žalobcovi v dôsledku dopravnej nehody zavinenej žalovaným 1/ na území Slovenskej republiky dňa 24. 02. 2013. Po zistení, že žalobca zaslal žalovanému 2/ tlačivo na uplatnenie nárokov poškodeného za poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla už dňa 04. 03. 2013 a konečná faktúra za opravu poškodeného motorového vozidla žalobcu bola žalobcovi subjektom V. N. Autooprava, Partizánska cesta 14, Valaská, doručená už 19. 04. 2013, akceptoval námietku premlčania vznesenú žalovanými 1/ a 2/ zdieľajúc ich názor, že o tom, kto za škodu zodpovedá, sa žalobca dozvedel už 24. 02. 2013 v deň dopravnej nehody, keďže žalovaný 1/ svoju zodpovednosť za spôsobenú škodu nepopieral. Výška škody bola žalobcovi známa v deň doručenia faktúry 19. 04. 2013. Dvojročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu škody podľa §-u 106 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj ,,OZ“) uplynula už 20. 04. 2015. Súd prvej inštancie nesúhlasil s názorom žalobcu, že sa o výške škody dozvedel až po doručení listu žalovaného 2/ zo 06. 05. 2013,
v ktorom žalovaný 2/ oznamoval žalobcovi ukončenie likvidácie poistnej udalosti a krátenie poistného plnenia o 1 300,78 € z dôvodu odpočtu zhodnotenia vozidla vykonanou opravou z dôvodu navýšenia jej všeobecnej hodnoty. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. 03. 2011 sp. zn. 3Cdo 231/2009 i rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 29. 11. 2006 sp. zn. 25Cdo 721/2005 konštatoval, že nie je potrebné, aby poškodený uplatňujúci si náhradu škody poznal výšku škody presne; pre účely posúdenia námietky premlčania a včasnosti uplatnenia nároku podľa §-u 106 ods. 1 OZ postačí, ak sa poškodený dozvie o škode spôsobom, že má údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu o náhradu škody na súde, to znamená, keď nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia. 1.1. V dôvodoch rozhodnutia sa súd prvej inštancie vyporiadal aj s námietkou žalovaného 1/ o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie tejto žaloby vyplývajúcej z informácie, že poškodené motorové vozidlo patrilo do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a jeho manželky tak, že podľa §- u 145 Občianskeho zákonníka sa vyžaduje súhlas druhého manžela len na vybavovanie iných vecí než bežných a tento súhlas je možné udeliť v akejkoľvek forme aj mlčky - konkludentne a nielen vopred, ale aj dodatočne. 1.2. K pasívnej vecnej legitimácii žalovaných súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný 1/ zodpovedá za vzniknutú škodu žalobcovi na základe ust. §-u 427ods. 2 a §-u 428 OZ upravujúcich objektívnu zodpovednosť prevádzkovateľa motorového vozidla za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Povinnosť žalovaného 2/ nahradiť škodu žalobcovi vyplýva z §-u 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene o doplnení niektorých zákonov (ďalej aj zákon č. 381/2001 Z. z.). 1.3. Výška škody žalovanými nebola spochybňovaná. Opravárenské práce na poškodenom vozidle žalobcu boli podľa faktúry subjektu, ktorý opravu motorového vozidla vykonal, vyúčtované sumou 5 621,78 €. Túto sumu nákladov na opravu vozidla (fakturovaná suma aj s daňou z pridanej hodnoty) akceptoval aj žalovaný 2/, ktorý žalobcovi poukázal poistné plnenie vo výške 4 321 €. Rozdiel medzi fakturovanou sumou opravy 5 621,78 € a poistným plnením 4 321 € je žalovaná pohľadávka 1 300,78 €. 1.4. Povinnosť žalobcu zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania odôvodnil súd prvej inštancie úspechom žalovaných 1/ a 2/ v konaní, ktorým z tohto titulu podľa §-u 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj ,,OSP“) vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním žalobca. V odvolaní doručenom Okresnému súdu Brezno 09. 11. 2015 uplatnil odvolacie dôvody podľa §-u 205 ods. 2 písm. d) a písm. f) OSP (súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie sa vzťahujú k dátumu, kedy sa žaloba dozvedel o výške škody a nesprávne právne posúdenie veci k výkladu ust. §-u 106 Občianskeho zákonníka. Žalobca odmietal názor žalovaných 1/ a 2/, že jeho nárok na náhradu škody je premlčaný. Námietka premlčania žalovanými 1/ a 2/ nebola dôvodne vznesená. Poukázal na ust. §-u 797 Občianskeho zákonníka upravujúceho vznik práva poisteného na poistné plnenie. Podľa §-u 797 Občianskeho zákonníka vznikne poistenému právo na poistné plnenie, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Pojem poistnej udalosti podľa žalobcu nemožno chápať zúžene len ako deň, kedy došlo k poškodeniu poistenej veci, ale predovšetkým ako vznik následku z tejto poistnej udalosti v podobe škody. Podľa §-u 104 v spojení s § 101 Občianskeho zákonníka začína trojročná premlčacia doba plynúť až rok po poistnej udalosti. Žalobca sa o tom, že škodu vo výške 1 300,78 € musí znášať zo svojho, dozvedel až z listu žalovaného 2/ zo 06. 05. 2013. Ak chcel žalobca svoje vozidlo používať, musel žalovaným 2/ neuhradenú cenu opravy opravárenskej organizácii zaplatiť. Premlčacia doba voči žalovanému 1/ začala podľa názoru žalobcu plynúť až 10. 05. 2013, t. j. nasledujúci deň potom, ako žalobca zaplatil žalovanú sumu. Záver súdu prvej inštancie, že nárok voči žalovanému 1 / je premlčaný, sa žalobcovi javí rozporný s dobrými mravmi. Proti žalovanému 2/ začala premlčacia doba plynúť až rok po poistnej udalosti podľa §-u 104 OZ. K rovnakému názoru dospel aj Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku z 12. 12. 2007 sp. zn. 25Cdo 113/2006 a rozhodnutie súdu prvej inštancie teda nie je vecne správne. Navrhol zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
3. Žalovaný 1/ v reakcii na odvolanie žalobcu označil odvolanie žalobcu za nedôvodné. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo 113/2006, na ktoré poukazuje žalobca, nie je pre prejednávanú vec záväzné, ani aplikovateľné. Pri zverejnení právnej vety tohto rozhodnutia je výslovné upozornenie, že sa jedná o právnu úpravu v znení účinnom do 31. 12. 2004, kedy podľa § 9 ods. 1 zákona č. 168/1999 Sb. o pojištění odpovědnosti z provozu vozidla si poškodený proti poisťovni uplatňoval
priamo poistné plnenie, nedomáhal sa náhrady škody. S účinnosťou od 01. 10. 2001 platí v Slovenskej republike zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, podľa ktorého má poistenec právo, aby za neho poistiteľ zaplatil náhradu škody spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Rozsah náhrady škody je špecifikovaný v ust. §-u 4 citovaného zákona. Podľa §-u 15 zákona č. 381/2001 Z. z. v znení účinnom od 01. 10. 2001 je poškodený oprávnený domáhať sa proti poistiteľovi náhrady škody (nie poistného plnenia) priamo proti poistiteľovi; na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava, ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila. V odkaze č. 22 v §-e 15 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. je citované ust. §-u 106 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie viazaný zákonnou úpravou platnou a účinnou na území Slovenskej republiky tak posudzoval otázku premlčania podľa §-u 106 Občianskeho zákonníka plne v súlade so zákonom. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil námietku premlčania vznesenú žalovanými. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť mu trovy odvolacieho konania.
4. S argumentáciou nesprávneho právneho posúdenia veci v otázke premlčania podľa §-u 106 Občianskeho zákonníka a nutnosti aplikácie §-u 104 OZ vznesenej žalobcom v odvolaní nesúhlasil ani žalovaný 2/. Zdôraznil, že sa žalobca v konaní nedomáha nároku na poistné plnenie z poistnej zmluvy uzavretej v zmysle §-u 788 a nasl. Občianskeho zákonníka, preto je vylúčená aplikácia §-u 104 OZ, ktoré je osobitným ustanovením vzťahujúcim sa na nároky poisteného na poistné plnenie z uzavretej poistnej zmluvy, nie je však použiteľným vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku na náhradu škody z dôvodu, že medzi žalobcom a žalovaným 2/ nie je zmluvný vzťah založený poistnou zmluvou. Ust. §-u 106 OZ, na ktoré v poznámke 22 odkazuje aj zákon č. 381/2001 Z. z. je vo vzťahu k §-u 101 OZ osobitným ustanovením a je potrebné ho aplikovať na posúdenie premlčania uplatnených nárokov na náhradu škody, ktorým je aj nárok uplatnený žalobcom. Názory žalobcu prezentované v prílohe k odvolaniu o plynutí subjektívnej a objektívnej premlčacej doby nie sú správne. Objektívna premlčacia doba plynie od udalosti, ktorá škodu spôsobila. V danom prípade touto udalosťou bola dopravná nehoda z 24. 02. 2013. Plynutie subjektívnej premlčacej doby sa datuje momentom, kedy sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. O osobe zodpovednej za škodu sa žalobca dozvedel bezprostredne po dopravnej nehode zo správy o dopravnej nehode podpísanej žalobcom, ktorá obsahuje údaje o žalovanom 1/, vrátane údaja o poisťovateľovi žalovaného 1/. Aj v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky z 29. 11. 2006 sp. zn. 25Cdo/721/2005 je postačujúce, ak poškodený pozná údaje umožňujúce mu podať žalobu o náhradu škody aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia. Pre určenie momentu vedomosti poškodeného o výške škody je podľa názoru žalovaného 2/ rozhodujúca vedomosť o skutkových okolnostiach rozhodných pre určenie výšky škody, t. j. o majetkovej ujme určitého druhu a rozsahu. O skutočnej výške nákladov na opravu vozidla získal žalobca vedomosť najneskôr 19. 04. 2013. Návrh na súd podal žalobca až 23. 04. 2015. Urobil tak po uplynutí subjektívnej premlčacej doby. Žalobca svoju argumentáciu o posúdení premlčania nároku súdom v rozpore s dobrými mravmi žalobca nijako neodôvodňuje. Uplatnenie námietky premlčania v danej veci zo strany žalovaných nebolo konaním v rozpore s dobrými mravmi, ale realizáciou ich subjektívneho práva. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a žalobcu zaviazať na náhradu trov odvolacieho konania žalovanému 2/.
5. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj ,,CSP“), ktorý v §-e 470 ods. 1, 2 ustanovuje, že sa tento zákon použije (pokiaľ nie je ustanovené inak) aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
6. Občiansky súdny poriadok účinný v čase podania odvolania žalobcom v §-e 205 ods. 3 obmedzoval možnosť rozšíriť rozsah odvolania a jeho dôvody na čas do uplynutia lehoty na odvolanie. Rovnakým spôsobom obmedzuje odvolateľa aj Civilný sporový poriadok v §-e 365 ods. 3, podľa ktorého odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
7. Žalobca v priebehu odvolacieho konania dňa 30. 03. 2017 po uplynutí odvolacej lehoty proti rozsudku súdu prvej inštancie doručil odvolaciemu súdu písomné podanie označené ako ,,Doplnenie údajov k odvolaniu proti rozsudku Okresného súdu Brezno“, na ktoré v súlade s § 205 ods. 3 OSP a 365 ods. 3 CSP odvolací súd neprihliadol.
8. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie vyvodené z vykonaných dôkazov považuje odvolací súd za správne, z tohto dôvodu nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a za tým účelom ani nariadiť na prejednanie odvolania odvolacím súdom pojednávanie. Odvolací súd po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k názoru, že súd prvej inštancie vecne správne rozhodol vo vzťahu k žalovanému 1/, preto v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie podľa §-u 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil, a že odvolanie žalobcu je dôvodné vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvej inštancie voči žalovanému 2/ a z tohto dôvodu je potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa §-u 388 CSP zmeniť vo vzťahu k žalovanému 2/, pretože neboli splnené podmienky na potvrdenie, ani na zrušenie rozhodnutia v tejto časti.
9. Súd je podľa §-u 161 ods. 1 CSP povinný kedykoľvek počas konania prihliadať na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (procesné podmienky). Právomoc a príslušnosť súdu patria medzi základné procesné podmienky. Vzhľadom na to, že žalovaný 2/ je subjekt so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, sa odvolací súd v prvom rade zaoberal tým, či sú splnené procesné podmienky, za ktorých môže konať proti žalovanému 2/.
10. V čase dopravnej nehody ku dňu 24. 02. 2013 podnikal žalovaný 2/ na území Slovenskej republiky prostredníctvom podniku zahraničnej osoby v zmysle §-u 21 ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, a hoci oprávnenie žalovaného 2/ podnikať na území Slovenskej republiky podľa §-u 21 ods. 5 Obchodného zákonníka zaniklo výmazom podniku zahraničnej osoby z obchodného registra ku dňu 24. 06. 2016, oprávnenie súdu Slovenskej republiky rozhodnúť spor aj proti žalovanému 2/ vyplýva z postavenia žalovaného, ktorý bol v čase dopravnej nehody, od ktorej si odvodzuje žalobca svoje nároky poisťovateľom žalovaného 1/ [podľa §-u 2 písm. d) zákona č. 381/2001 Z. z. v znení účinnom do 30. 09. 2013 aj v aktuálnom znení poisťovateľom je poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu, alebo zahraničná poisťovňa, ktorá je oprávnená vykonávať poistenie zodpovednosti na území Slovenskej republiky na základe osobitného predpisu] a len zánikom oprávnenia žalovaného 2/ podnikať na území Slovenskej republiky k zániku právomoci a príslušnosti slovenských súdov nedošlo. Okrem toho nešlo o cezhraničnú dopravnú nehodu, kde by bolo potrebné skúmať medzinárodnú právomoc súdu členského štátu Európskej únie konať vo veciach náhrady škody podľa v čase začatia konania účinného nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. 12. 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a v obchodných veciach, či podľa dvojstrannej dohody medzi členskými štátmi EÚ, alebo zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Žalovaný 2/ sa konania zúčastňoval a námietku nedostatku právomoci a príslušnosti súdov Slovenskej republiky v konaní ani nevzniesol.
11. Za podstatné pre rozhodnutie sporu považuje odvolací súd dve otázky: a) či si žalobca uplatnil svoj nárok včas proti obom žalovaným, b) či oprávnene žalovaný 2/ znížil poistné plnenie za žalovaného 1/ o sumu zodpovedajúcu (podľa názoru žalovaného 2/) zhodnoteniu motorového vozidla žalobcu vykonaného opravou, odstraňujúcou následky poškodenia motorového vozidla žalobcu v dôsledku dopravnej nehody spôsobenej žalovaným 1/. Súd prvej inštancie riešil iba prvú z otázok z dôvodu, že námietku premlčania vznesenú žalovanými 1/a 2/ považoval za dôvodnú. Odvolací súd nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že námietka premlčania bola oboma žalovanými vznesená dôvodne.
12. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
13. Nesprávne právne posúdenie veci vidí odvolací súd v tom, že plynutie premlčacej doby posudzoval súd prvej inštancie rovnako vo vzťahu k obom žalovaným a na posúdenie námietky premlčania vznesenej žalovaným 2/ neaplikoval aj ust. §-u 104 Občianskeho zákonníka.
14. Podľa §-u 104 Občianskeho zákonníka pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba na rok po poistnej udalosti.
15. Výhrady žalovaných proti aplikácii ust. §-u 104 Občianskeho zákonníka spočívali na tvrdení, že plnenie žalovaného 2/ žalobcovi nie je plnením z poistenia a že ust. §-u 15 ods. 2 zákona č. 381/2001
Z. z. výslovne pri posudzovaní premlčania nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi odkazuje na ust. §-u 106 Občianskeho zákonníka.
16. Podľa §-u 15 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z. z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.
17. Predmetom konania je nárok na náhradu škody spôsobenej žalovaným 1/ pri dopravnej nehode dňa 24. 02. 2013, za ktorú žalovaný 1/ zodpovedá podľa ust. §-u 427 a nasl. Občianskeho zákonníka ako prevádzkovateľ (prevádzateľ) motorového vozidla a zároveň podľa §-u 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako jeho vodič. Tieto skutkové zistenia súdu prvej inštancie neboli sporné. Zodpovednosť žalovaného 1/ za škodu bola krytá povinným zmluvným poistením v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. u žalovaného 2/.
18. Žalobca žiadal v žalobe uložiť žalovaným povinnosť zaplatiť mu sumu 1 300,78 € spolu s úrokom z omeškania spoločne a nerozdielne. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku z 27. 08. 2014 sp. zn. 2MCdo 9/2013 v konaní o náhradu škody z povinného zmluvného poistenia riešil otázku vzťahu medzi poisteným škodcom a poisťovateľom, voči ktorému má pri povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poškodený priamy nárok na náhradu škody. Najvyšší súd v tomto rozhodnutí vyslovil názor, že aj keď na premlčanie nároku na náhradu škodu proti poisťovateľovi sa vzťahuje rovnaká právna úprava ako na premlčanie nároku voči škodcovi, ide o dva nároky na náhradu škody, ktoré nemožno stotožňovať, a to ani vo vzťahu k posúdeniu otázky premlčania. Ide o situáciu, keď jeden subjekt má nárok na to isté plnenie od dvoch subjektov, avšak proti každému z nich z iného právneho dôvodu; proti škodcovi ide o nárok z titulu náhrady škody proti jeho poisťovateľovi, ide o osobitné právo na plnenie založené všeobecne záväzným právnym predpisom (§ 15 zákona č. 381/2001 Z. z.). Postavenie škodcu a jeho poisťovateľa voči poškodenému je v takom prípade obdobné postaveniu dlžníka a ručiteľa voči veriteľovi, t. j., že ide o dva záväzky zaplatiť veriteľovi ten istý dlh, pričom veriteľ nemôže dostať to isté plnenie dvakrát. Poškodený si môže uplatniť svoj nárok na náhradu škody buď voči škodcovi alebo jeho poisťovateľovi, prípadne aj od oboch naraz, ale plynutie premlčacej doby sa u každého zo zodpovedných posudzuje osobitne.
19. Súd prvej inštancie posúdil námietku premlčania vo vzťahu k obom žalovaným ako dôvodne vznesenú na základe skutkových zistení, že o tom, kto za škodu zodpovedá, sa žalobca dozvedel už v deň dopravnej nehody 24. 02. 2013, keďže žalovaný 1/ zavinenie vzniku dopravnej nehody nepopieral a o výške škody sa žalobca podľa názoru súdu prvej inštancie dozvedel najneskôr 19. 04. 2013, kedy mu bola doručená faktúra o oprave vozidla. Svoj názor oprel súd prvej inštancie aj o rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 231/2009 z 30. 03. 2011 v skutkovo a právne obdobnej veci a o rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky z 29. 11. 2006 sp. zn. 25Cdo 721/2005, v ktorom sa najvyšší súd vyjadroval k začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby na náhradu škody skutkovo odlišnej veci. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 231/2009 vyplýva, že pre začiatok plynutia premlčacej doby vo vzťahu ku škodcovi postačí, ak poškodený získa vedomosť o približnej výške škody ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde. Z odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 231/2009 je zrejmé, že takúto vedomosť získa poškodený už zo zálohovej faktúry vystavenej opravárenskou organizáciou. V prejednávanej veci bolo listinami preukázané, že cenovú kalkuláciu k oprave motorového vozidla žalobcu vypracoval XX.N. skôr než 19. 04. 2013, o čom svedčí doklad na č. l. 68a spisu a to je odpoveď zamestnankyne žalovaného 2/ R.. S. K. z dátumu 12. 03. 2013 o tom, že žalovaný 2/ súhlasí s opravou vozidla žalobcu podľa ním doloženej kalkulácie, ktorá bola vystavená na sumu 5 874 €. Ak teda súd prvej inštancie konštatoval, že sa najneskôr 19. 04. 2013 dozvedel žalobca o výške škody a najneskôr od 20. 04. 2013 mu začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu škody podľa §-u 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka voči žalovanému 1/, ktorá uplynula 20. 04. 2015 a nárok na náhradu škody voči žalovanému 1/ si žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Brezno 23. 04. 2015 uplatnil po uplynutí subjektívnej premlčacej doby, je rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne a z tohto dôvodu odvolací súd v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie podľa §-u 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. Hoci žalobca nie je spokojný s takýmto rozhodnutím súdu prvej inštancie, nebolo možné jeho odvolaniu v tejto časti vyhovieť a pre odvolací súd je nepochopiteľné, z akého dôvodu odďaľoval
žalobca uplatnenie svojho nároku na súde, keď od žalovaného mal definitívnu odpoveď o tom, že mu nebude nahradená škoda v plnej výške už 27. 06. 2014 z odpovede na výzvu advokátky žalobcu zo dňa 09. 06. 2014 (č. l. 19 spisu).
20. Medzi žalovaným 1/ ako škodcom a žalovaným 2/ ako poisťovateľom nie je vzťah pasívnej solidarity (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 9/2013 a tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo 895/2008). Voči žalovanému 1/ ide o nárok na náhradu škody a voči žalovanému 2/ o originálny nárok na plnenie založený osobitným právnym predpisom (porovnaj aj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 12. 12. 2007 sp. zn. 25Cdo 113/2006 publikovaný v Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek č. 9, roč. 2008 pod č. 93).
21. Z poistenia zodpovednosti za škodu podľa zákona č. 381/2001 Z. z. má poistený škodca právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá (§ 822 Občianskeho zákonníka). Náhradu (z poistenia zodpovednosti za škodu) platí podľa §-u 823 OZ poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak. Osobitným predpisom, ktorý upravuje priamy nárok poškodeného proti poistiteľovi na plnenie z poistenia zo zodpovednosti za škodu poisteného je upravený v §-e 15 zákona č. 381/2001 Z. z., ktorý pod poznámkou 20 odkazuje práve na § 823 Občianskeho zákonníka. Právo žalovaného 1/, aby za neho žalovaný 2/ nahradil škodu žalobcovi, vyplýva z §-u 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. V §-e 4 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z. sa plnenie, ktoré poisťovateľ za poisteného poskytuje poškodenému označuje ako poistné plnenie (poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa ods. 2, ak ku škodovej udalosti, z ktorej táto škoda vznikla, a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak). Z uvedeného odvolací súd vyvodil záver, že plnenie poskytované poisťovateľom poškodenému podľa §-u 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. v spojení s § 823 Občianskeho zákonníka a § 4 ods. 2 písm. b) a § 4 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z. je poistným plnením, vo vzťahu ku ktorému pri posudzovaní plynutia premlčacej doby je potrebné aplikovať aj ust. §-u 104 Občianskeho zákonníka a súčasne aj § 106 Občianskeho zákonníka. Ust. §- u 104 Občianskeho zákonníka podľa názoru odvolacieho súdu upravuje začiatok plynutia premlčacej doby, ktorej dĺžku upravuje ust. §-u 106 Občianskeho zákonníka. Náhrada škody poškodenému za škodcu z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je plnením z poistenia škodcu, niet preto dôvodu, aby sa začiatok plynutia premlčacej doby rovnako, ako pri iných plnení z poistenia neposunul na rok po poistnej udalosti. K totožnému názoru pri obdobnej právnej úprave o potrebe aplikovať ust. §-u 104 Občianskeho zákonníka na plynutie premlčacej doby pri náhrade škody poškodenému z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla dospel aj Najvyšší súd Českej republiky v rozhodnutí, na ktoré odkazuje žalobca v odvolaní sp. zn. 25Cdo 113/2006 z 12. 12. 2007 uverejnený pod č. 93/2008 Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek. Plnenie za škodcu poskytované poškodenému z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla označuje za poistné plnenie Najvyšší súd Českej republiky aj v rozhodnutí z 21. 03. 2014 sp. zn. 25Cdo 1002/2012, kde výslovne vylučuje aplikáciu ust. §-u 106 Občianskeho zákonníka upravujúceho plynutie premlčacej doby u nároku na náhradu škody, avšak vzhľadom na odlišnú právnu úpravu v Slovenskej republike, kde zákon č. 381/2001 Z. z. v §-e 15 ods. 2 odkazuje na ust. §-u 106 Občianskeho zákonníka, posudzoval odvolací súd dĺžku premlčacej doby práve podľa ust. §-u 106 OZ a nie podľa §-u 101 OZ. Tento vyslovený názor odvolacím súdom nie je ojedinelý. Rovnakým spôsobom rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici aj vo veci sp. zn. 14Co/22/2014, kde si žalobca fyzická osoba uplatňovala nárok proti škodcovi a jeho poistiteľovi podľa §-u 15 zákona č. 381/2001 Z. z. aj Okresný súd Martin v konaní pod sp. zn. 5C/45/2015 o nároku poškodeného proti poisťovateľovi.
22. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku z 30. 03. 2011 sp. zn. 3Cdo 231/2009, na ktorý odkazuje súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia sa nezaoberal otázkou možnej aplikácie ust. §-u 104 Občianskeho zákonníka na určenie počiatku plynutia premlčacej doby u nárokov podľa §-u 15 zákona č. 381/2001 Z. z., z dôvodu, že žalovanými v tomto konaní boli len vodič motorového vozidla a jeho prevádzateľ. Preto je odvolací súd toho názoru, že ním vyslovený záver o začiatku plynutia premlčacej doby vo vzťahu k poisťovateľovi podľa §-u 104 Občianskeho zákonníka nie je v rozpore s rozhodnutím NS SR sp. zn. 3Cdo 231/2009. Pokiaľ ide o rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky z 29. 11. 2006 sp. zn. 25Cdo 721/2005 citované v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd poukazuje na to, že rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo 113/2006 je z
neskoršieho dátumu, charakter plnenia z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu riešil ako zásadnú právnu otázku a toto rozhodnutie bolo aj uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí. Ak ku škode na vozidle žalobcu došlo 24. 02. 2013 (poistná udalosť) a podľa §-u 104 Občianskeho zákonníka počiatok plynutia premlčacej doby je určený až na rok po poistnej udalosti, čo je 24. 02. 2014 a žaloba bola na Okresný súd Brezno proti žalovanému 2/ podaná 23. 04. 2015, neuplynula subjektívna ani objektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku žalobcu ust. v §-e 106 Občianskeho zákonníka voči žalovanému 2/. I keď Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 25Cdo 113/2006 kvalifikuje nárok proti poisťovateľovi odlišne než voči škodcovi, že nejde o nárok na náhradu škody, odvolací súd vychádzajúc z rozdielnej právnej úpravy platnej a účinnej v Slovenskej republike (§ 15 zákona č. 381/2001 Z. z.) a s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 9/2013, ktorý taktiež posúdil nárok voči poisťovateľovi ako osobitný nárok na náhradu škody, dospel odvolací súd k názoru, že na prejednávaný prípad je potrebné aplikovať § 104 Občianskeho zákonníka o posunutí začiatku plynutia premlčacej doby voči poisťovateľovi a ust. §-u 106 Občianskeho zákonníka o dĺžke premlčacej doby.
23. Po vyriešení tejto otázky pristúpil odvolací súd k posúdeniu, či žalobcovi bola poskytnutým plnenia žalovaným 2/ vo výške 4 321 € uhradená v zmysle §-u 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka skutočná škoda, keď žalobca tvrdil a aj preukázal a žalovaní jeho skutkové tvrdenia nespochybňovali, že celkové náklady na opravu motorového vozidla podľa Faktúry dodávateľaF. O. Autooprava, Valaská, č. 130051 z 12. 04. 2013 boli 5 621,78 € odsúhlasené aj žalovaným 2/ a sumu 1 300,78 € zaplatil E.N. žalobca zo svojho. Žalobca poukazoval na nález Ústavného súdu Českej republiky z 19. 03. 2008 sp. zn. II.ÚS 2221/07, ktorým došlo k zásadnej revízii rozhodovacej praxe všeobecných súdov, pokiaľ ide o určenie výšky škody na poškodenom (použitom) motorovom vozidle. V tomto rozhodnutí Ústavný súd Českej republiky vyslovil názor, že: Ak sa za škodu považuje ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a jej výška je daná rozdielom medzi majetkovým stavom poškodeného pred a po poškodení, musí aj rozsah náhrady škody zohľadniť výšku všetkých potrebných prostriedkov, ktoré bol poškodený nútený vynaložiť na obnovenie pôvodného majetku, v danom prípade na opravu vozidla tak, aby bolo z technického hľadiska rovnako prevádzkyschopné, ako pred škodnou udalosťou. Pokiaľ obnovenie do pôvodného stavu nie je možné vykonať inak, ako použitím náhradných dielov, oprava bola vykonaná účelne a smerovala iba k odstráneniu škodovej udalosti, nie je možné prenášať povinnosť k úhrade nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu na poškodeného a neodôvodnene ho znevýhodňovať voči škodcovi. V tomto prípade je potrebné prihliadať aj na to, že v prípade havarovaného vozidla, aj keď je opravené novými dielmi, je jeho skutočná hodnota vždy nižšia ako pôvodná hodnota použitého nehavarovaného vozidla. V neposlednom rade je potrebné vziať do úvahy i to, že poškodenému bolo toto tzv. ,,zhodnotenie“ vozidla protiprávnym konaním niekoho iného nútené. Žalovaní aj s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 200/2011 z 26. 04. 2012 sa bránili tým, že uhrádzať sa má iba skutočná škoda (§ 442 OZ) a pri určení výšky škody na veci sa podľa §-u 443 OZ vychádza z ceny v čase poškodenia. Ak sa opravou motorového vozidla zvýšila jeho hodnota, je potrebné podľa vyhlášky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku porovnať všeobecnú hodnotu poškodeného a opraveného vozidla.
24. V súdnom spise na č. l. 68b je založená kópia cenovej kalkulácie na opravu motorového vozidla žalobcu vyhotovená X/. J. v celkovej hodnote 5 874 € aj odsúhlasenie opravy v takomto rozsahu a v cene žalovaným 2/ dňa 12. 03. 2013. V súhlase s opravou žalovaný 2/ žiadal iba doložiť doklad o zaobstaraní airbagov a bezpečnostných pásov spolu s certifikátom, z čoho je zrejmé, že na opravu motorového vozidla boli používané a obstarávané aj nové prvky so súhlasom žalovaného 2/. Ústavný súd Českej republiky aj v ďalšom náleze z 11. 06. 2014 sp. zn. I.ÚS 1902/2013 zopakoval s odkazom na svoj nález II.ÚS 2221/07, že všeobecné súdy sú povinné riadiť sa závermi citovaného nálezu sp. zn. II.ÚS 2221/07 a v náleze sp. zn. I.ÚS 1902/13 vyslovil záver, že úhrada celej ceny účelne vykonanej opravy motorového vozidla smerujúca len k odstráneniu následkov škodovej udalosti v konaní o náhradu škody by mala byť pravidlom. Ak opravu poškodeného vozidla nemožno vykonať úspornejšie, a ak táto smerovala len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, nie je spravodlivé, aby poškodený doplácal často krát veľké sumy na uvedenie vozidla do prevádzky.
25. Žalovaní netvrdili, že by opravou vykonanou Atoopravou V. N. podľa Faktúry č. 130051 z 12. 04. 2013 boli vykonávané iné opravy motorového vozidla žalobcu, než súvisiace s poškodením jeho vozidla pri dopravnej nehode 24. 02. 2013, preto niet dôvodu, aby žalobca znášal časť škody, na vzniku ktorej nenesie žiadne zavinenie. Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k. 13Cob/52/2012-126 z 13. 06. 2012
pripustil proti svojmu rozsudku podľa §-u 238 ods. 3 OSP dovolanie na vyriešenie otázky zásadného právneho významu, či vzhľadom na ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej pri škode spôsobenej na starších opotrebovaných vozidlách je potrebné odrátať amortizáciu u tých nových častí a súčiastok vozidla zamontovaných do nich pri oprave, ktorými sa hodnota vozidla po oprave zvýšila, je možné prijať taký výklad ust. §-u 442 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka aj pod vplyvom nálezu Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II.ÚS 2221/07, že sa poškodenému musí uhradiť plná cena opravy, ktorá slúžila na uvedenie motorového vozidla do pôvodného stavu. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 28. 03. 2013 sp. zn. 2Obdo 48/2012 zamietol dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Žiline s odôvodnením, že výklad ust. §-u 442 ods. 1 a 443 Občianskeho zákonníka uskutočnený súdom prvej inštancie a Krajským súdom v Žiline ja ústavne súladný, zodpovedá zmyslu a účelu týchto ustanovení, pretože len úhradou hodnoty vynaložených nákladov na opravu vozidla bez zohľadnenia amortizácie pri tých náhradných dieloch, ktoré boli do vozidla zamontované ako nové, bude žalobcovi kompenzovaná ujma, ktorá mu vznikla z titulu dopravnej nehody. Uplatnenie ,,amortizácie“ by bolo porušením zásady neminem leadere - nikoho nepoškodzovať. Opačný prístup k prejednávaniu takéhoto sporu by bolo podľa názoru dovolacieho súdu vo veci 2Obdo 48/2012 aj v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorá kladie dôraz pri rozhodovaní všeobecných súdov na princíp riadneho a spravodlivého procesu v zmysle čl. 46 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru ochrany ľudských práv a základných slobôd.
26. Civilný sporový poriadok v čl. 2 ustanovuje, že ochrana ohrozených alebo poručených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu.
27. Odvolací súd po zistení, že sa staršia a novšia judikatúra všeobecných súdov a Ústavného súdu Slovenskej republiky a Českej republiky líši v otázke posúdenia premlčania nárokov na náhradu škody proti poisťovateľovi z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu, aj v otázke, či je potrebné pri oprave starších vozidiel zohľadniť po použití nových prvkov a odpočítať amortizáciu vozidla, dospel k názoru, že vývoj judikatúry smeruje jednoznačne k tomu, aby sa poškodenému v celom rozsahu nahradila škoda spôsobená iným a na základe presvedčenia, že len priznanie náhrady škody v plnom rozsahu vo výške zodpovedajúcej nákladom na opravu poškodeného vozidla poskytne spravodlivú ochranu práv poškodenému rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovanému 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu škody aj v tej časti, ktorú žalovaný 2/ z titulu zhodnotenia vozidla od poistného plnenia odpočítal.
28. Vyššie uvedený názor odvolacieho súdu o vecne správnom rozhodnutí vo vzťahu k žalovanému 1/ a nesprávnom právnom posúdení veci vo vzťahu k žalovanému 2/ je vyjadrený vo výroku rozhodnutia tak, že rozsudok súdu prvej inštancie bol čiastočne potvrdený a čiastočne zmenený.
29. Žalovaný 1/ bol úspešný v prvoinštančnom aj v odvolacom konaní. V prvoinštančnom konaní vznikol žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi podľa ust. §-u 142 ods. 1 OSP, v odvolacom konaní taktiež na úspech v konaní podľa §-u 255 ods. 1 CSP. Rozsudok súdu prvej inštancie o povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanému 1/ náhradu trov konania, potvrdil odvolací súd podľa §-u 387 ods. 1 CSP a o povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanému 1/ náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa §-u 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov podľa §-u 262 ods. 1 CSP rozhodne súd prvej inštancie
30. Po rozhodnutí odvolacieho súdu sa žalobca považuje za úspešného v prvoinštančnom aj odvolacom konaní voči žalovanému 2/. Podľa §-u 396 ods. 2 CSP, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. V rozsudku vyhlásenom dňa 27. 04. 2017 opomenul odvolací súd rozhodnúť o nároku žalobcu na náhradu trov prvoinštančného konania. Svoje rozhodnutie doplnil o tento výrok uznesením zo dňa 27. 04. 2017 č. k. 17Co/964/2015. Odvolací súd úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému 2/, ktorému vznikli v priebehu celého konania. O výške náhrady trov konania aj v tomto prípade rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 1 CSP.
31. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).