Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Cb/91/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom Mgr. Radoslavom Prutkayom v právnej veci žalobcu: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie 1, Bratislava, IČO: 00 603 481, proti žalovaným: v 1. rade Univerzitná nemocnica Bratislava, Pažítková 4, Bratislava, IČO: 31 813 861, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Radomír Bžán, s.r.o., Nám. Ľ. Štúra 2, Bratislava, v 2. rade ZIPP-S, s.r.o., Slávičie údolie 31, Bratislava, IČO: 35 693 568, zastúpený: Mgr. Michal Pecko, advokát, Drotárska cesta 102, Bratislava, o určenie čiastočnej neplatnosti právneho úkonu, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II. Žalovanému v 1. rade sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

III. Žalovanému v 2. rade sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.05.2014 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že koncesná zmluva o zabezpečení parkovacej plochy obstarávateľa a jej riadnej prevádzke a údržbe uzatvorená dňa 22.12.2011 medzi žalovaným v 1. rade ako obstarávateľom a žalovaným v 2. rade ako koncesionárom je v časti týkajúcej sa verejných parkovísk situovaných pri Nemocnici sv. Cyrila a Metoda v Petržalke, Antolská ulica 11, Bratislava, absolútne neplatná.

2. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že z úvodných ustanovení koncesionárskej zmluvy vyplýva, že zámerom žalovaného v 1. rade pri uzatváraní zmluvy bolo vykonanie stavebných úprav spojených s modernizáciou parkovísk situovaných pri pracoviskách žalovaného v 1. rade pri Nemocnici Ružinov, Ružinovská 6, Bratislava a pri Nemocnici sv. Cyrila a Metoda v Petržalke, Antolská 11, Bratislava a ich následné využitie vo forme verejných platených parkovísk. Nakoľko zriadenie, prevádzka a údržba platených verejných parkovísk vyžaduje vynaloženie značných nákladov, ktoré žalovaný v 1. rade nemal v úmysle vynakladať, rozhodol sa, že tieto činnosti zabezpečí formou koncesie na stavebné práce a koncesie na službu a to v celom rozsahu na náklady žalovaného v 2. rade ako koncesionára.

3. Žalovaný v 2. rade sa zaviazal na vlastné náklady a vlastné nebezpečenstvo, zabezpečiť všetky práce za účelom zriadenia verejných platených parkovísk, prevádzkovať ich a udržiavať počas dohodnutej doby 10 rokov odo dňa zahájenia ich prevádzky a po uplynutí dohodnutej doby ich bezplatne odovzdať žalovanému v 1. rade. Zároveň sa zaviazal uhradiť žalovanému v 1. rade za prenájom parkovísk a umožnenie ich prevádzkovania ako verejných platených parkovísk nájomné za dobu trvania koncesnej zmluvy spolu vo výške 952.500,- Eur. Zmluvné strany sa ďalej dohodli na protiplnení žalovanému v 2. rade, spočívajúcom v práve preberania časti úžitkov z prevádzky platených verejných parkovísk najmä vo forme nájomného. Žalovaný v 2. rade bol v zmysle zmluvy oprávnený spoplatniť osoby využívajúce

parkoviská na parkovanie a vyberať parkovné od prevádzkovateľov parkovísk. Predpokladaný výnos z parkovania na parkovisku Petržalka mal podľa prílohy č. 3 ku koncesionárskej zmluve predstavovať sumu 27.600,- Eur mesačne.

4. Žalobca vo svojej žalobe ďalej uviedol, že žalovaný v 2. rade realizuje svoje oprávnenie spoplatniť využívanie verejných parkovísk a vyberať parkovné od užívateľov parkoviska Ružinov a parkoviska Petržalka od 01.12.2013.

5. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že napriek tomu, že žalovaný v 1. rade, ako aj žalovaný v 2. rade vyhlásili, že verejné platené parkoviská sú zriaďované na majetku štátu v správe žalovaného v 1. rade, ktorý je koncesným majetkom v zmysle zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu, nemožno opomenúť podstatnú okolnosť, že parkoviská pri Nemocnici sv. Cyrila a Metoda v Petržalke sa nachádzajú na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu evidovaných Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXXX ako parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 6.046 m2 a na parc. č. XXXX/X ostatné plochy o výmere 127.619 m2, v obci Bratislava - mestská časť Petržalka, kat. úz. Petržalka.

6. Podľa žalobcu stav, kedy je verejnosť nútená platiť poplatok za parkovanie realizované za účelom poskytovania a zabezpečovania zdravotnej starostlivosti na parkoviskách nachádzajúcich sa bezprostredne pri zdravotníckom zariadení na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu, je v rozpore s verejným záujmom a dobrými mravmi. Žalobca sa ako vlastník predmetných pozemkov zastavaných stavbami nedomáhal výkonu a ochrany svojho vlastníckeho práva s prihliadnutím na verejnoprospešný účel, ktorému bezodplatná prevádzka verejných parkovísk slúžila. Odo dňa 01.12.2013 však došlo k podstatnej zmene okolností a to vzhľadom na spoplatnenie parkovania na verejných parkoviskách pri Nemocnici sv. Cyrila a Metoda.

7. Žalobca uviedol, že ako subjekt verejnej správy má osobitné právne postavenie a musí vo zvýšenej miere chrániť práva a oprávnené záujmy fyzických a právnických osôb. Prihliada pritom na prípadný rozpor konania osôb s dobrými mravmi a verejným záujmom, pričom žalobca poukázal na ustanovenie § 8 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, ako aj na ustanovenie § 7 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Zároveň žalobca upozornil na skutočnosť, že žalovaný v 2. rade realizoval vedenie elektrických prípojok k dopravným zariadeniam na vpúšťanie a vypúšťanie vozidiel bez toho, aby ohlásil drobnú stavbu, podľa žalobca sa preto jedná o tzv. čiernu stavbu.

8. Žalobca sa domáhal zrušenia zmluvy s prihliadnutím na právnu a skutkovú kvalifikáciu z dôvodu jej rozporu s verejným záujmom a dobrými mravmi. Určenia absolútnej neplatnosti právneho úkonu sa podľa žalobcu môže domáhať nielen účastník právneho úkonu ale aj tretia osoba, ktorá má na určení neplatnosti naliehavý právny záujem, pričom dovolať sa jej možno bez časového obmedzenia. Naliehavý právny záujem môže mať aj osoba, ktorá nie je účastníkom zmluvy, ak by vyhovenie takejto žalobe mohlo mať priaznivý dopad na jej právne postavenie. Rozpor napadnutej zmluvy, resp. jej časti videl žalobca v tom, že spoplatnenie parkoviska vyvoláva veľmi negatívne reakcie zo strany pacientov nemocnice a ich rodinných príslušníkov, širokej verejnosti, lekárov i ďalšieho zdravotníckeho personálu nemocnice. Podľa žalobcu v dôsledku spoplatnenia parkovania zároveň dochádza k prekračovaniu kapacity verejných bezplatných parkovísk v okolí nemocnice. Proti spoplatneniu parkovísk namietajú viaceré občianske združenia, občianski aktivisti, Lekárske odborové združenie, poslanci Národnej rady SR, poslanci mestského i miestneho zastupiteľstva a opakovane sa konajú aj protestné zhromaždenia.

9. Podľa žalobcu v prejednávanej veci utvorí určovacia žaloba pevný základ pre právne vzťahy tak medzi žalovanými navzájom, ako aj medzi žalobcom a žalovanými.

10. Žalovaný v 1. rade so žalobou žalobcu nesúhlasil a žiadal ju v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko považoval právnu a skutkovú argumentáciu za vecne nesprávnu, keďže podľa jeho názoru žalobca nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujmu a je u neho možné konštatovať aj nedostatok aktívnej vecnej legitimácie.

11. Stavebné objekty č. 17 a 18 t.j. parkovisko Petržalka vo vlastníctve žalovaného v 1. rade sú samostatné stavby odlišné od pozemkov, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu. Zo znenia zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku explicitne nevyplýva pre žalovaného v 1. rade

povinnosť uzavrieť právny vzťah s vlastníkom pozemku, na ktorom sa parkovisko Petržalka nachádza. Spoplatnenie parkovania pred nemocnicou nemožno považovať za neštandardný, resp. neobvyklý postup a už vôbec nie ako postup v rozpore s verejným záujmom či dobrými mravmi, pretože je bežnou praxou veľkých zdravotníckych zariadení akými sú nemocnice, že sú parkovacie miesta pre verejnosť spoplatnené. Negatívne reakcie časti verejnosti, resp. negatívna publicita samé osebe nespôsobujú neplatnosť zmlúv, ktoré sú podkladom pre vyberanie parkovného.

12. Žalovaný v 1. rade ďalej poukázal na absenciu naliehavého právneho záujmu vrátane absencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Podľa žalovaného pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie). Pre danosť existencie naliehavého právneho záujmu je preto nevyhnutné, aby výrok súdneho rozhodnutia o tom, či tu je právny vzťah alebo právo, bol spôsobilý ovplyvniť reálne postavenie žalobcu a teda mal za následok zmenu jeho práv a povinností alebo postavenia v hmotnoprávnych vzťahoch. S poukazom na uvedené má žalovaný v 1. rade za to, že žalobca nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujmu a nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou na podanie žaloby.

13. Žalobca nie je zmluvnou stranou koncesnej zmluvy, rovnako tak nie je vlastníkom parkovísk, na ktorých sa vyberá poplatok za parkovanie, podľa žalovaného je teda nepochybné, že vzťahy vyplývajúce z koncesnej zmluvy sa ho v žiadnom aspekte netýkajú. Žalovaný v 1. rade poukázal na skutočnosť, že je vlastníkom stavebných objektov č. 17 a 18 nachádzajúcich sa na parcele č. XXXX/X, žalobca je výlučne vlastníkov pozemkov nachádzajúcich sa pod týmito objektmi.

14. Žalovaný v 1. rade ďalej poukázal na skutočnosť, že podľa § 6 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí Bratislava ako obec hospodári so svojim majetkom samostatne alebo prostredníctvom správcu majetku obce, pričom Bratislava zveruje časti svojho majetku do samosprávy mestským častiam. Správou majetku obce sa rozumie súhrn opatrení a povinností správcu alebo mestskej časti k tej časti majetku, ktorá im bola zverená alebo ktorú nadobudli vlastnou činnosťou. Správca alebo mestská časť je oprávnená a povinná majetok obce držať, užívať na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním, brať z neho úžitky a nakladať s ním v súlade so zákonom a so zásadami hospodárenia s majetkom obce a v prípade mestskej časti aj v súlade so štatútom mesta. V zmysle § 6 ods. 4 zákona č. 138/1991 zb. o majetku obcí mestská časť vykonáva právne úkony pri správe majetku obce v mene obce. Podľa žalovaného v 1. rade vyššie uvedené preukazuje, že vo vzťahu k parcele č. XXX/X je oprávnená v mene žalobcu konať Mestská časť Bratislava - Petržalka.

15. Podľa žalovaného jeho užívacie oprávnenie týkajúce sa dotknutej časti parcely č. XXXX/X, ktorá je predmetom koncesnej zmluvy odvodzuje od príslušných rozhodnutí okresného úradu Bratislava V a to konkrétne od rozhodnutia č. ÚPSP 1653-FX1/97-Re-106 zo dňa 10.10.1997, v ktorom Okresnú úrad Bratislava V ako príslušný stavebný úrad prvého stupňa povolil užívanie objektu č. 17 - konečné úpravy terénu I. časť a objektu č. 18 komunikácie a spevnené plochy I. časť stavby: Nemocnica s poliklinikou 2. Typu, Petržalka i. stavba na Antolskej ulici pre Nemocnicu Petržalka, Antolská 3, Bratislava a z rozhodnutia č. SP 2888-FX11/01-Re-92 zo dňa 08.11.2001, v ktorom okresný úrad Bratislava V, odbor životného prostredia ako príslušný stavebný úrad prvého stupňa povolil užívanie objektu č. 14 Drobná architektúra, objektu č. 17 Konečné úpravy terénu II. časť, stavby Nemocnica s poliklinikou II. typu Petržalka, I. stavba na Antolskej ulici v Bratislave, pre nemocnicu Petržalka, Antolská 11, Bratislava. Z oboch rozhodnutí podľa žalovaného v 1. rade vyplýva jeho oprávnenie na užívanie stavieb v nich uvedených.

16. Žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že požiadal Mestskú časť Bratislava - Petržalka o stanovisko k zmene organizácie Parkoviska Petržalka. Na základe tejto žiadosti Mestská časť Bratislava - Petržalka vydala súhlasné stanovisko s rekonštrukciou parkoviska.

17. Podľa žalovaného v 1. rade nemožno spoplatnenie parkovania pred nemocničným zariadením považovať za niečo, čo by bolo v rozpore s dobrými mravmi a verejným záujmom. Toto tvrdenie považoval za účelové a nezodpovedajúce realite, nakoľko v súčasnosti je na území Slovenskej republiky bežnou praxou veľkých zdravotníckych zariadení akými sú nemocnice, že parkovacie miesta

pre verejnosť sú spoplatnené. Ide o štandardné opatrenie, ktorým sa nemocnice snažia znižovať prevádzkové náklady a finančné prostriedky investovať v čo možno najväčšej miere do zdravotnej starostlivosti v prospech pacienta. Parkovacie miesta pri nemocniciach sú spravidla spoplatnené, čo okrem iného preukazujú zverejnené cenníky a pravidlá využívania parkovísk uverejňované zvyčajne na webových sídlach nemocníc, ako aj verejne dostupné informácie v médiách. Žalovaný v 1. Rade poukázal na cenníky parkovného pre Univerzitnú nemocnicu Martin, Fakultnú nemocnicu Trenčín, Nemocnicu s poliklinikou Prievidza so sídlom v Bojniciach, Fakultnú nemocnicu s poliklinikou J.A. Reimana v Prešove. Podľa žalovaného v 1. rade resp. negatívna publicita sama osebe neodôvodňuje neplatnosť zmlúv, ktoré sú podkladom pre vyberanie parkovného za využívanie parkovísk pred nemocnicami.

18. Žalovaný v 2. rade so žalobou žalobcu taktiež nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť.

19. Žalovaný v 2. rade vo svojom vyjadrení sa k žalobe uviedol, že žalobca nie je nositeľom aktívnej vecnej legitimácie na podanie žaloby o určenie neplatnosti časti koncesnej zmluvy nakoľko verejné platené parkoviská neboli zriadené na pozemkoch žalobcu ale v samostatných stavbách vo vlastníctve Slovenskej republiky v správe žalovaného v 1. rade, pričom práve od tejto skutočnosti žalobca odvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore. K parkovaniu na parc. č. XXXX/XX žalovaný v 2. rade uviedol, že verejné platené parkovisko je zriadené v samostatnej stavbe súp. č. XXXX stojacej na pozemku parc. č. XXXX/XX. Výlučným vlastníkom stavby súp. č. XXXX vedenej v katastri nehnuteľností ako „dvojpodlažný parking“ je Slovenská republika. K parkovaniu na parcele č. XXXX/X žalovaný v 2. Rade uviedol, že na tomto pozemku je situované parkovisko pre motorové vozidlá ako samostatný stavebný objekt. Užívanie tohto parkoviska bolo povolené rozhodnutím Okresného úradu Bratislava V, odbor životného prostredia č.k.: SP 2888-FX11/01-Re-92 zo dňa 08.11.2001. predmetné parkovisko je v kolaudačnom rozhodnutí označené ako samostatný stavebný objekt č. 18 - komunikácie a spevnené plochy. Inžinierska stavba (parkovisko) ako aj stavba dvojpodlažného parkingu sú plnohodnotnými stavbami a z hľadiska práva zdieľajú rovnaký právny režim.

20. Podľa žalovaného v 2. rade žalobcovi vo vzťahu k stavbám v správe žalovaného v 1. rade nepriznáva právny poriadok Slovenskej republiky žiadne práva a preto nie je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu na podanie žaloby o určenie neplatnosti koncesnej zmluvy, ktorej žalobca nie je zmluvnou stranou.

21. Žalovaný v 2. rade ďalej zastával názor, že žalobca neosvedčil naliehavý právny záujme na podanie žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Z obsahu žaloby žalobcu jednoznačne vyplýva, že tento vidí neplatnosť koncesnej zmluvy v napadnutej časti v jej rozpore s verejným záujmom a dobrými mravmi a to z dôvodu, že umožňuje žalovanému v 2. rade vyberať parkovné za parkovanie na parkoviskách situovaných pred nemocnicou sv. Cyrila a Metoda v Petržalke. Žalobca teda neplatnosť koncesnej zmluvy neodvodzuje od existencie parkovísk ako takých ale výlučne od skutočnosti, že parkovanie na nich bolo spoplatnené. Predmetom koncesnej zmluvy však nie je len právo žalovaného v 2. rade parkoviská spoplatniť, ale súbor ďalších činností a povinností, ku ktorým žalovaného v 2. rade koncesná zmluva zaväzuje. K týmto povinnostiam žalobca námietky nevznáša, napriek tomu, v prípade určenia neplatnosti koncesnej zmluvy v celej napadnutej časti, zaniknú i tieto povinnosti žalovaného v 2. rade, čím žalovaný v 1. rade nielen stratí príjem z nájomného, ale mu súčasne vzniknú náklady na prevádzkovanie a údržbu parkovísk.

22. V otázke neexistencie rozporu koncesnej zmluvy s verejným záujmom a dobrými mravmi sa žalovaný v 2. rade stotožnil s právnym názorom žalovaného v 1. rade obsiahnutým v jeho vyjadrení. Žalovaný v 2. rade napriek tomu doplnil, že žalobca vo svojej žalobe uviedol, že spoplatnenie parkoviska nie je v súlade so žalobcom sledovaným verejným záujmom, pričom apeloval na sociálny status niektorých skupín obyvateľov. Práve v záujme vyjsť v ústrety tejto kategórii návštevníkov zdravotníckeho zariadenia bolo v bod 6.10 koncesnej zmluvy dohodnuté, že pre kategórie osôb určené žalovaným v 1. rade bude parkovanie umožnené bezodplatne. Toto ustanovenie koncesnej zmluvy žalovaný v 2. rade bez výhrad plní a v súlade so svojim záväzkom umožňuje určeným kategóriám osôb (napr. zdravotne ťažko postihnuté osoby, darcovia krvi, dialyzovaný pacienti a pod.) bezplatné parkovanie. Práve takýmto spôsobom žalovaný v 2. rade zohľadňuje pri prevádzkovaní parkoviska verejný záujem.

23. Na druhej strane žalovaný v 2. rade poukázal na skutočnosť, že parkovisko pred zdravotníckym zariadením má priorite slúžiť na parkovanie vozidiel osôb prichádzajúcich do zdravotníckeho zariadenia

a to za akýmkoľvek účelom. Žalovaný v 2. rade sa domnieva, že i toto je rozmer verejného záujmu, ktorý je potrebné pri rozhodovaní o žalobe žalobcu zohľadniť. Pred zavedením režimu parkovania a organizácie dopravy na parkovisku bolo parkovisko zneužívané osobami, ktoré do zdravotníckeho zariadenia vôbec neprichádzali, išlo o obyvateľov okolitých bytových domov, či pracovníkov firiem v okolí nemocnice. Z prieskumu, ktorý žalovaný v 2. rade uskutočnil pred uzavretím koncesnej zmluvy vyplynulo, že na parkovisku stoja vozidlá aj niekoľko dní, pričom zjavne nejde o vozidlá návštevníkov zdravotníckeho zariadenia. Návštevníci zdravotníckeho zariadenia nemali možnosť parkovanie, keďže parkovisko bolo permanentne obsadené.

24. Žalovaný v 2. rade ďalej poukázal na skutočnosť, že žalobca vedel o existencii koncesnej zmluvy a teda o zámere zmeny organizácie dopravy a zriadení verejných platených parkovísk pred Nemocnicou sv. Cyrila a Metoda od samého začiatku. Voči tomuto zámeru nemal žiadny výhrady a k zriadeniu plateného parkoviska sám prispel svojimi rozhodnutiami.

25. Písomným podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 12.04.2016 požiadal žalobca o pripustenie zmeny petitu žaloby tak, že nový žalobný petit bude znieť:

„Súd určuje, že koncesná zmluva o zabezpečení parkovacej plochy obstarávateľa a jej riadnej prevádzke a údržbe zo dňa 22.12.2011, uzatvorená medzi žalovaným v 1. rade - Univerzitnou nemocnicou Bratislava ako obstarávateľom a žalovaným v 2. rade - spoločnosťou ZIPP-S, s.r.o. ako koncesionárom je v časti týkajúcej sa verejných parkovísk situovaných pri Nemocnici sv. Cyrila a Metoda v Petržalke, Antolská ul. 11, Bratislava, na parcele č. XXXX/XX a XXXX/X, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, okres Bratislava, obec Bratislava - mestská časť Bratislava - Petržalka, je absolútne neplatná. Žalovaný v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi trovy konania a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.“

26. Súd uznesením č.k. 25Cb/91/2014-238 zo dňa 20.06.2016 pripustil zmenu žalobného petitu tak, ako o ňu žalobca požiadal.

27. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov: odpisu uznesenia Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy č. 1319/2014, koncesnej zmluvy o zabezpečení parkovacej plochy obstarávateľa a jej riadnej prevádzke a údržbe vrátane jej príloh, výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, súhlasu Mestskej časti Bratislava - Petržalka č. 12-13/12871/DD/DA172, rozhodnutia žalobcu o použití dopravných značiek a dopravných zariadení č. MAGS OKDS 53210/2013-325104, zápisnice č. 32/2013, rozhodnutia žalobcu o použití dopravných značiek a dopravných zariadení č. MAGS OKDS 58651/2013-373204, zápisnica č. 43/2013, rozhodnutia žalobcu o použití dopravných značiek a dopravných zariadení č. MAGS OKDS 520/2014-2589, zápisnice č. 1/2014, rozhodnutia žalobcu č. MAGS 60227/2014/238501, rozhodnutia Mestskej časti Bratislava

- Petržalka č. 2036/2014/10-UKSP/2Br zo dňa 14.05.2014, stanoviska Mestskej časti Bratislava - Petržalka č. 9575/2014/12-OURaD/DA205 zo dňa 05.09.2014, kópie snímky z katastrálnej mapy, pôdorysu parkoviska, orientačnej mapy parkovísk, geometrického plánu č. 303/2009, stavebného povolenia zo dňa 04.11.1985, listu objektu č. 18 na zaradenie do základných prostriedkov, rozhodnutia Okresného úradu Bratislava V č. SP 2888-FX11/01-Re-92 zo dňa 08.11.2001, odpovede Úradu pre verejné obstarávanie na žiadosť o kontrolu priebehu verejného obstarávania zo dňa 10.05.2013, oznámenia Okresnej prokuratúry Bratislava II č. Pc 168/12-5 zo dňa 11.12.2012, geometrického plánu č. 200/2013 zo dňa 17.12.2003, rozhodnutia žalobcu o použití dopravných značiek a dopravných zariadení č. MAGS OKDS 45416/2015-281386, zápisnice č. 22/2015 a zistil nasledovný skutkový stav:

28. Z koncesnej zmluvy o zabezpečení parkovacej plochy obstarávateľa a jej riadnej prevádzke a údržbe súd zistil, že žalovaný v 1. rade ako obstarávateľ a žalovaný v 2. rade ako koncesionár uzavreli túto zmluvu, v ktorej sa žalovaný zaviazal zabezpečiť na vlastné náklady všetky práce za účelom zriadenia platených verejných parkovísk na ploche súčasného parkoviska pred Nemocnicou Ružinov, ako aj parkoviska pred Nemocnicou sv. Cyrila a Metoda. Tieto práce sa žalovaný v 2. rade zaviazal vykonať na vlastné náklady. Následne mal žalovaný v 2. rade vo vlastnom mene, na svoj účet a na svoje nebezpečenstvo prevádzkovať zriadené verejné parkoviská a brať z nich úžitky. Za poskytnutie koncesie na zriadenie verejných platených parkovísk sa žalovaný v 2. rade zaviazal zaplatiť žalovanému v 1. rade odplatu v sume 952.500,- Eur bez DPH a to v pravidelných štvrťročných splátkach vo výške 11.737,50,- Eur. Žalovaný v 2. rade sa zároveň zaviazal investovať do zariadenia parkovísk sumu 257.500,- Eur.

29. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre okres Bratislava V, obec Mestská časť Bratislava - Petržalka, katastrálne územie N. súd zistil, že vlastníkom stavby - dvojpodlažný parking súpisné číslo XXXX postavenej na parcele č. XXXX/XX v kat. úz. N. je Slovenská republika. Správcom tohto majetku štátu je žalovaný v 1. rade.

30. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre okres Bratislava V, obec Bratislava - mestská časť Petržalka, katastrálne územie N. súd zistil, že žalobca je vlastníkom parcely č. XXXX/X o výmere 127.619 m2, druh pozemku ostatné plochy nachádzajúcej sa v kat. úz. N., ako aj parc. č. XXXX/XX, o výmere 6.046 m2, zastavané plochy a nádvoria.

31. Z rozhodnutia Okresného úradu Bratislava V č. SP 2888-FX11/01-Re-92 zo dňa 08.11.2001 súd zistil, že týmto rozhodnutím bolo povolené užívanie objektu č. 14 Drobná architektúra, objektu č. 17 konečné úpravy terénu II. časť, objektu č. 18 komunikácie a spevnené plochy II. časť, stavby Nemocnica s poliklinikou II. typu Petržalka, I. stavba na Antolskej ulici v Bratislave, pre Nemocnicu Petržalka, Antolská 11, Bratislava.

32. Z geometrického plánu č. 200/2013 zo dňa 17.12.2003 súd zistil, že týmto geometrickým plánom, ktorý bol vypracovaný spoločnosťou GEODET-TEAM spol. s r.o. došlo k zameraniu parcely, na ktorej sa nachádza parkovisko pred Nemocnicou sv. Cyrila a Metoda v Petržalke. Zápisom geometrického plánu č. 200/2013 do katastra nehnuteľností došlo k vytvoreniu novej parcely č. XXXX/XXX z parcely č. XXXX/ X, pričom nová parcela č. XXXX/XXX má výmeru 2.112 m2.

33. Podľa § 137 C.s.p. písm. c) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

34. Zo zhodných skutkových tvrdení, ako aj z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný v 1. rade ako obstarávateľ a žalovaný v 2. rade ako koncesionár uzatvorili dňa 22.11.2011 zmluvu označenú ako „Koncesná zmluva o zabezpečení parkovacej plochy obstarávateľa a jej riadnej prevádzke a údržbe“. V predmetnej zmluve sa žalovaný zaviazal zabezpečiť na vlastné náklady všetky práce za účelom zriadenia platených verejných parkovísk na ploche súčasného parkoviska pred Nemocnicou Ružinov, ako aj parkoviska pred Nemocnicou sv. Cyrila a Metoda. Tieto práce sa žalovaný v 2. rade zaviazal vykonať na vlastné náklady. Následne mal žalovaný v 2. rade vo vlastnom mene, na svoj účet a na svoje nebezpečenstvo prevádzkovať zriadené verejné parkoviská a brať z nich úžitky. Za poskytnutie koncesie na zriadenie verejných platených parkovísk sa žalovaný v 2. rade zaviazal zaplatiť žalovanému v 1. rade odplatu v sume 952.500,- Eur bez DPH a to v pravidelných štvrťročných splátkach vo výške 11.737,50,- Eur. Žalovaný v 2. rade sa zároveň zaviazal investovať do zariadenia parkovísk sumu 257.500,- Eur.

35. Žalovaný v 1. rade v rámci svojej obrany namietal skutočnosť, že vo vzťahu k parcele č. XXXX/X je v mene žalobcu oprávnená konať Mestská časť Bratislava - Petržalka a nie žalobca sám. Poukázal pritom na ustanovenie § 6 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, podľa ktorého Bratislava (t.j. žalobca) ako obec hospodári so svojim majetkom samostatne alebo prostredníctvom správcu majetku obce, pričom Bratislava zveruje časti svojho majetku do samosprávy mestským častiam. Súd sa s touto argumentáciou žalobcu nestotožnil, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by žalobca tento majetok do správy Mestskej časti Bratislava - Petržalka skutočne zveril.

36. Verejné platené parkovisko malo byť podľa uzatvorenej koncesnej zmluvy o zabezpečení parkovacej plochy obstarávateľa a jej riadnej prevádzke a údržbe vybudované a prevádzkované na inžinierskej stavbe označenej ako nekryté parkovisko, ktoré tvorí súčasť stavby skolaudovanej ako objekt č. 18

- Komunikácie a spevnené plochy. Stavba nekrytého parkoviska je postavená na parc. č. XXXX/XXX nachádzajúcej sa v katastrálnom území N.. Parcela č. XXXX/XXX vznikla odčlenením z pôvodnej parcely č. XXXX/X, na základe zápisu geometrického plánu č. 200/2013 do katastra nehnuteľností. Uvedený objekt č. 18 a teda aj nekryté parkovisko ako jeho súčasť je vlastníctvom Slovenskej republiky v správe žalovaného v 1. rade. Druhým objektom, na ktorom malo byť v zmysle zmluvy vybudované verejné platené parkovisko bol objekt označený ako „dvojpodlažný parking“ súpisné číslo 3529 postavený na parcele č. XXXX/XX v kat. úz. N.. Vlastníkom tohto objektu je Slovenská republika a správcom tohto majetku štátu je žalovaný v 1. rade. Parcela č. XXXX/XX v kat. úz. N. je vlastníctvom žalobcu.

37. Podľa § 137 písm c) C.s.p. možno žalobou možno požadovať pozitívne alebo negatívne určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Žalobca však musí v konaní preukázať, že na určení právneho vzťahu, alebo práva má naliehavý právny záujem, pričom naliehavý právny záujem na určení je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa, alebo kde by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neisté. Žalobca sa svojou žalobou domáhal určenia čiastočnej neplatnosti zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným v 1. a 2. rade. Domáhal sa teda určenia čiastočnej neplatnosti právneho úkonu, ktorého nebol účastníkom a to v časti na základe ktorej mali byť zriadené a prevádzkované verejné platené parkoviská pred Nemocnicou sv. Cyrila a Metoda v Petržalke. Žalobca odôvodňoval existenciu svojho naliehavého právneho záujmu od skutočnosti, že parkoviská, na ktorých malo byť podľa zmluvy zriadené a prevádzkované verejné platené parkovisko boli postavené na parcelách žalobcu, pričom žalobca má ako subjekt verejnej správy osobitné právne postavenie a musí vo zvýšenej miere chrániť práva a oprávnené záujmy fyzických a právnických osôb.

38. Vlastníkom predmetných parkovísk je štát, ktorá svoje vlastnícke právo v súlade s § 2 ods. 2 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu vykonáva prostredníctvom správcov majetku štátu, teda v tomto prípade prostredníctvom žalovaného v 1. rade. Práve žalovaný v 1. rade je tou osobou, ktorej prostredníctvom štát vykonáva svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Štát zastúpený žalovaným v 1. rade má v súlade s § 123 Občianskeho zákonníka právo s parkoviskami pred Nemocnicou sv. Cyrila a Metoda v Petržalke nakladať v rozsahu svojho vlastníckeho oprávnenia. Rozsah vlastníckych práv štátu k predmetným nehnuteľnostiam nijako neoslabuje ani skutočnosť, že stavby sú umiestnené na pozemkoch, ktoré nie sú jeho vlastníctvom. 39. Objekt parkovacieho domu, ako aj ďalší objekt parkoviska sú ako stavby z hľadiska ustanovení Občianskeho zákonníka samostatnými nehnuteľnými vecami. Žalobca už v samotnej žalobe správne poukázal na skutočnosť, že vlastnícke práva všetkých subjektov majú rovnaký zákonný obsah a ochranu. Uvedená zásada vyjadrená v čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky našla svoj odraz aj v ustanovení § 124 Občianskeho zákonníka. V súlade s uvedenou zásadou každému vlastníkovi patria aj rovnaké práva so svojim vlastníctvom disponovať, teda predmet svojho vlastníctva, držať, užívať a požívať jeho plody a práve túto skutočnosť žalobca vo svojej argumentácii celkom opomenul. Žalobca nie je a ani nikdy nebol vlastníkom nehnuteľností, na ktorých boli, na základe (čiastočne) napadnutej zmluvy zriadené verejné platené parkoviská. Žalobcovi nikdy nepatrilo vo vzťahu k nehnuteľnostiam - parkoviskám žiadne z práv vymedzených v § 123 Občianskeho zákonníka a preto ani nie je nositeľom aktívnej vecnej legitimácie vo vzťahu k podanej určovacej žalobe. 40. Na nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu nič nemení skutočnosť, že žalobca je vlastníkom pozemkov pod týmito nehnuteľnosťami. Vzhľadom na skutočnosť, že v slovenskom právnom poriadku neplatí zásada superficies solo cedit, právny osud stavby môže byť celkom odlišný od právneho osudu pozemku, na ktorom je táto stavba postavená. 41. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že stavba parkovísk pred Nemocnicou sv. Cyrila a Metoda, na ktorých bolo na základe koncesnej zmluvy o zabezpečení parkovacej plochy obstarávateľa zriadené verejné platené parkovisko, bola príslušnými stavebnými úradmi riadne povolená a skolaudovaná. Napriek uvedenému z vykonaného dokazovania vyplýva aj skutočnosť, že tieto stavby je možné v súlade s § 135c Občianskeho zákonníka považovať za stavbu neoprávnenú, nakoľko štátu nesvedčilo žiadne právo (napr. vecné bremeno) zriadiť tieto stavby na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu. Skutočnosť, že žalobca je vlastníkom pozemkov, na ktorých bola zriadená stavba, ktorú je v súlade s § 135c Občianskeho zákonníka možné považovať za neoprávnenú, oprávňuje žalobcu pri ochrane svojho vlastníckeho práva využiť prostriedky vymedzené v ustanovení § 135c Občianskeho zákonníka, prípadne aj domáhať sa nárokov na vydanie bezdôvodného obohatenia voči vlastníkovi týchto stavieb, avšak nezakladá aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na podanie žaloby o určenie neplatnosti zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom v 1. a 2. rade. 42. Ako už bolo uvedené, základným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je preukázanie naliehavého právneho záujmu žalobcom na takomto určení. Povinnosť preukázania existencie naliehavého zaťažuje žalobcu. Bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že práve určovacia žaloba je procesne vhodným nástrojom na vyriešenie sporu medzi ním a žalovanými. Pre preukázanie existencie naliehavého právneho záujmu je preto nevyhnutné, aby žalobca preukázal, že prípadný pozitívny výrok súdu v konaní o jeho určovacej žalobe je spôsobilý ovplyvniť jeho právne postavenie, prípadne môže mať za následok zmenu jeho práv a povinností alebo jeho postavenia v hmotnoprávnych vzťahoch. Z vykonaného dokazovania je však zrejmé, že žalobca si túto svoju povinnosť nesplnil, nakoľko aj v prípade, ak by žalobca určil čiastočnú neplatnosť napadnutého právneho úkonu, právne postavenie

žalobcu by sa nijako nezmenilo. Žalobca nebol účastníkom napadnutej zmluvy a z tejto zmluvy mu nevyplývali žiadne práva a ani povinnosti. Verejné platené parkoviská, ktoré boli na základe tejto zmluvy zriadené neboli zriadené na objektoch (nehnuteľných veciach), ktorých vlastníkom by bol žalobca, ale tieto boli zriadené na objektoch vo vlastníctve štátu, zverených do správy žalovanému v 1. rade. Právne postavenie žalobcu ako vlastníka pozemkov, na ktorých sa stavby parkoviska nachádzajú sa uzatvorením koncesnej zmluvy o zabezpečení parkovacej plochy obstarávateľa a jej riadnej prevádzke a údržbe žiadnym spôsobom neovplyvnilo a nedošlo ani k zmene jeho postavenia ani vo vzťahu k stavbám parkovísk, ktoré boli na jeho pozemkoch zriadené. Uzatvorením predmetnej zmluvy nedošlo ani žiadnej zmene rozsahu v akom môže žalobca realizovať svoje vlastnícke práva k predmetným pozemku. 43. Na základe uvedených skutočností, ako aj citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná a nemá oporu v zákone a preto rozhodol tak, že túto zamietol. 44. Len pre úplnosť súd považuje za potrebné uviesť, že samotné spoplatnenie parkovania pre verejnými zdravotníckymi zariadeniami, aj keď je pochopiteľné, že toto opatrenie sa celkom logicky stretlo so značnou nevôľou časti verejnosti. Nie je kompetenciou súdu posudzovať vhodnosť takéhoto riešenia a toto nie je ani jeho právomocou. V každom prípade súd považuje za potrebné uviesť, že žiaden právny predpis nestanovuje poskytovateľom zdravotníckych zariadení povinnosť zabezpečiť svojim návštevníkom bezplatné parkovanie pred svojimi budovami. Parkovanie pred zdravotníckym zariadením nie je možné považovať za súčasť poskytovania zdravotnej starostlivosti. Je prinajmenšom pochybné považovať za verejný záujem podporu individuálnej dopravy v mestách formou zabezpečenia bezplatného parkovania pre všetkých. Spoplatnenie parkovania, ktoré je možné považovať za súčasť výkonu vlastníckeho práva v zmysle § 123 Občianskeho zákonníka, taktiež nie je možné považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi. V opačnom prípade, by žalovaný bol prakticky povinný strpieť, aby jeho majetok parkoviská užívali tretie osoby, prevádzkovatelia motorových vozidiel, ktorí by mali zároveň nárok privlastňovať si úžitky z tohto majetku bez toho, aby boli povinný poskytnúť jeho vlastníkovi akúkoľvek protihodnotu. Je iba na rozhodnutí vlastníka parkovacej plochy, resp. vlastníkovi parkovacieho domu, či umožní návštevníkom svojho zariadenia na tomto svojom majetku parkovať bezplatne alebo za poplatok a nie je kompetenciou súdu posudzovať správnosť a vhodnosť takéhoto rozhodnutia z hľadiska jeho ekonomických záujmov, resp. z hľadiska ekonomických záujmov motoristov. Súd si je vedomý, že zdravotnícke zariadenie nie je bežnou komerčnou prevádzkou a navštevuje ho špecifická skupina návštevníkov, ktorá sa vyznačuje osobitnými potrebami, považuje však za potrebné zdôrazniť, že aj zmluva uzatvorená medzi žalovaným v 1. a 2. rade na túto skutočnosť pamätá a to v bode 6.10 zmluvy, v ktorom sa žalovanému v 2. rade ako koncesionárovi ukladá povinnosť, aby umožnil určitým kategóriám osôb (napr. osobám zdravotne ťažko postihnutým) bezplatné parkovanie na zriadených parkoviskách.

45. Pre posúdenie žalobcovej žaloby nebolo podstatné ani to, či žalovaný v 2. rade pri zriaďovaní verejného plateného parkoviska postupoval v súlade s príslušnými predpismi správneho práva, teda, či stavbu riadne ohlásil a vykonával so súhlasom príslušných správnych orgánov, nakoľko prípadné spáchanie správneho deliktu žalovaným v 2. rade by zakladalo iba jeho administratívnoprávnu zodpovednosť, na platnosť napadnutej zmluvy by však žiaden vplyv nemalo.

46. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mali žalovaní v 1. a 2. rade v konaní plný úspech, súd im priznal náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi.

47. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z.).