Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/83/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobcu Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, právne zastúpeného Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, proti žalovanému V. A., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom S. XX, XXX XX S., právne zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, za účasti Združenia - Pomoc a ochrana spotrebiteľa "POS", so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 343 828, (do 30. 06. 2016 vystupujúceho v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného), právne zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 627,77 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 7C/213/2014-72 zo dňa 06. mája 2015 takto

rozhodol:

Návrh Združenia - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 343 828 na jeho pribratie do konania ako osobitného subjektu z am i e t a.

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (druhý výrok) a v závislom výroku o trovách konania (tretí výrok) p o t v r d z u j e .

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 06. mája 2015 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 170,59 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne od 07. 02. 2014 do zaplatenia na účet žalobcu, v 20,- Eur mesačných splátkach, splatných vždy k 20. dňu v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozhodnutia až do úplného zaplatenia dlhu pod sankciou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky (prvý výrok), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (druhý výrok) a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia vo výške 71,81 Eur na označený účet právneho zástupcu v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (tretí výrok). Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov konania nepriznal (štvrtý výrok). Z dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa domáhal zaplatenia istiny 627,77 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 36,16 Eur, úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 627,77 Eur od 27. 09. 2014 do zaplatenia a s náhradou trov konania titulom uzatvorenej zmluvy o hotovostnom úvere a zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 05. 12. 2012, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky (ďalej len „ÚZP“). Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 800,- Eur, ktorý sa žalovaný vrátiť v 24 pravidelných mesačných splátkach po 53,59 Eur, splatných v zmysle úverovej zmluvy. Z dôvodu omeškania bol

žalovaný v zmysle hlavy ÚZP s názvom Ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru vyzvaný listom zo dňa 23. 01. 2014 k splateniu celého zostatku úveru, pozostávajúceho z nezaplatených splátok po splatnosti, upomienky a zmluvnej pokuty a zo zosplatnených budúcich splátok, v lehote 15 dní od odoslania výzvy. Zmluvné pokuty a upomienky boli vyúčtované v zmysle hlavy 18 ÚZP. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne v zmysle základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t. j. ku dňu 07. 02. 2014 (pätnásty deň odo dňa odoslania výzvy k splateniu celého úveru). Úrok z omeškania vyčíslil ako 4,93 Eur z čiastky 779,21 Eur od 11. 02. 2014 do 10. 03. 2014, 5,32 % z čiastky 759,21 Eur od 11. 03. 2014 do 10. 04. 2014, 4,84 % zo 739,21 Eur od 11. 04. 2014 do 09. 05. 2014, 5,30 % zo 711,35 Eur od 10. 05. 2014 do 11. 06. 2014, 4,64 % z čiastky 683,49 Eur od 12. 06. 2014 do 11. 07. 2014, vo výške 4,75 % zo 655,63 Eur od 12. 07. 2014 do 12. 08. 2014 a 6,38 % z čiastky 627,77 Eur od 13. 08. 2014 do 26. 09. 2014, t. j. do dňa vyhotovenia žaloby (pozn. odvolacieho súdu: správne má byť podľa žaloby namiesto symbolu % uvedená mena Eur). Dlh voči žalovanému vo výške 627,77 Eur pozostáva z istiny vo výške 97,26 Eur, úroku 54,33 Eur, zosplatnenej istiny vo výške 445,19 Eur, poistenia Bill protection vo výške 15,12 Eur, upomienka II. vo výške 12,- Eur, poplatok za možnosť zmeny splátky 0,90 Eur a poplatok za možnosť odloženia splátok vo výške 2,97 Eur. Okresný súd mal preukázané, že dňa 05. 12. 2012 bola medzi stranami sporu uzatvorená zmluva o hotovostnom úvere a zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorou bol žalovanému poskytnutý úver 800,- Eur, pričom celková čiastka splatná spotrebiteľom bola 1.212,24 Eur. Žalovaný sa zaviazal úver uhradiť mesačnými splátkami vo výške 55,73 Eur v počte 24. Ročná úroková sadzba úveru bola dohodnutá na 37,37 %, RPMN od 50,8 do 56,85 % a jej priemerná hodnota 46,35 %. Lehota splatnosti uvedená v zmluve je 24 mesiacov po poskytnutí úveru, do 15. dňa v poslednom mesiaci. RPMN revolvingového úveru bola stanovená na 37,68 %, výška kreditného limitu 500,- Eur, ročná úroková sadzba 26,28 % a priemerná hodnota RPMN 26,70 %. Z poskytnutého úveru 800,- Eur žalovaný vrátil 629,41 Eur. Okresný súd vyhodnotil právny vzťah strán sporu ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá sa spravuje ustanoveniami § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01. 04. 2004 (ďalej len „OZ“) a ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z. z. účinného v čase vzniku zmluvného vzťahu o spotrebiteľských úveroch (ďalej iba „ZoSÚ“). Ustálil, že v rozpore s § 9 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru určený konkrétnym dátumom, údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ani údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, čoho zákonným dôsledkom v zmysle § 11 ods. 1 ZoSÚ je, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie priznal právo na zaplatenie čiastky 170,59 Eur predstavujúcej rozdiel medzi poskytnutým úverom a sumou zaplatenou žalovaným. Rovnako uložil žalovanému povinnosť zaplatiť úrok z omeškania 8,25 % ročne od 07. 02. 2014 do zaplatenia podľa § 517 ods. 2 a § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z.. Berúc do úvahy osobné, sociálne a majetkové pomery žalovaného zistené jeho výsluchom s poukazom na § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) umožnil žalovanému splácanie dlhu, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval súd prvej inštancie § 142 ods. 2 O. s. p. a vychádzajúc z úspechu žalovaného 48,62 % mu priznal uplatnené trovy konania vo výške 71,81 Eur. Okresný súd vychádzal zo skutočnosti, že žalovaného aj vedľajšieho účastníka v konaní zastupoval ten istý právny zástupca, ktorý navrhol prisúdenie náhrady trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby, a to prípravu a prevzatie zastúpenia a vyjadrenie vo veci samej, pričom odmena za jeden úkon právnej služby je 51,45 Eur, za ktoré prislúcha aj režijný paušál po 8,39 Eur a 20 % daň z pridanej hodnoty. Vedľajší účastník na strane žalovaného trovy konania nevyčíslil, preto mu okresný súd ich náhradu nepriznal.

2. Žalobca v zákonnej lehote podal proti druhému a tretiemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie s poukazom na § 205 ods. 2 písm. b), d), f) a § 205 ods. 2 písm. h) v spojení s § 221 ods. 1 písm. h), f) O. s. p. tvrdiac, že súd prvej inštancie žalobcovi priznal časť žalovanej sumy 384,70 Eur s úrokom s omeškania 8,25 % od 02. 04. 2015 do zaplatenia. Odvolateľ uviedol, že z dôvodu omeškania žalovaného s úhradou záväzku ukončil úverovú zmluvu a výzvou zo dňa 28. 05. 2014 vyzval žalovaného na zaplatenie celého zostatku úveru. Vzápätí však uvádzal, že úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne si uplatňuje k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, čo je deň 07. 02. 2014 ako 15. deň od odoslania výzvy k splateniu celého úveru. Zdôraznil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov vypočítanú na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy. Táto náležitosť je splnená v bode 39 predloženej zmluvy, v ktorom je uvedená RPMN od 50,8 do 56,8 % s poznámkou, že jej presná hodnota

závisí na dni poskytnutia úveru a klient súhlasí s tým, že mu spoločnosť oznámi presnú výšku RPMN po poskytnutí úveru. Tento spôsob zvolil žalobca s poukazom na § 19 v spojitosti s prílohou č. 2 ZoSÚ, kde je pre výpočet RPMN rozhodujúci dátum čerpania úveru, nie dátum uzatvorenia zmluvy, keďže sa v danom prípade jednalo o bezúčelový hotovostný úver. Odchýlka medzi minimálnou a maximálnou hodnotou RPMN je 6 %. Zdôraznil § 269 ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa dohoda o určitej časti zmluvy môže nahradiť dohodou strán o spôsobe umožňujúcom dodatočné určenie obsahu záväzku, ak tento spôsob nezávisí len od vôle jednej strany. Podľa článku 10 ods. 2 písm. h) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere má zmluva o spotrebiteľskom úvere zrozumiteľne a stručne uvádzať výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa, čo je uvedené v bode 34 zmluvy (celková výška úveru 800,- Eur), v bode 37 (počet splátok 24) a v bode 44 (lehota splatnosti 24 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci). Napokon zdôraznil, že pri aplikácii fikcie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je potrebné v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 15. 11. 2011 splnenie kumulatívnych podmienok, ktorými je nielen absencia náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. a) - l), s), z) a aa), ale aj nedostatok písomnej formy. Odvolanie napadnutého rozsudku v tejto časti je arbitrárne, čím bola strane sporu postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom. Konečná splatnosť úveru je určená v bode 44 úverovej zmluvy ako 24 mesiacov po jeho poskytnutí, čo je dostatočne určité, pretože každá dospelá osoba plne spôsobilá na právne úkony musí pochopiť, čo toto slovné spojenie znamená. Odvolateľ navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, eventuálne zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

3. Žalovaný a subjekt vystupujúci do 30. 06. 2016 ako vedľajší účastník na jeho strane v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedli, že argumentácia žalobcu ohľadom dojednania RPMN a konečnej splatnosti je aj vzhľadom na ustálenú rozhodovaciu prax súdov bezpredmetná. Žalobca si v čase uzatvárania zmluvy ako odborne znalý dodávateľ mal byť vedomý obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. Zdôraznil potrebu výkladu právnych predpisov a ich inštitútov podľa zmyslu a účelu zákona. Je povinnosťou dodávateľa korektným a férovým prístupom poskytovať spotrebiteľovi určité, jasné a zrozumiteľné informácie. Nemožno považovať za platné dojednanie RPMN, ktorej výšku nie je možné z úverovej zmluvy zistiť. Aj dojednanie konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru iba počtom mesiacov považuje žalovaný za neurčité. Pri náležitosti výška, počet a termíny splátok istiny úrokov a poplatkov je potrebné aplikovať legálny výklad uvedeného ustanovenia. Spotrebiteľ má už pri podpise zmluvy vedieť, aká pomerná časť v každej splátke bude pripísaná na úhradu istiny, aká na úroky a aká na poplatky. Navrhol potvrdenie napadnutého rozsudku odvolacím súdom a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

4. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Zohľadňujúc vzájomnú súvzťažnosť ustanovení § 470 ods. 1 a § 470 ods. 2 odvolací súd konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (§ 470 ods. 1 , rešpektuje ale procesný účinok dovolaní podaných do 30. júna 2016, ktorý zostal zachovaný aj po 30. júni 2016 (§ 470 ods. 2 .

5. Odvolací súd po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu proti rozsudku, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 , preskúmal napadnutý rozsudok v medziach odvolania žalobcu (§ 380 ods. 1 v spojení so závislým výrokom o trovách konania (§ 379 písm. a) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto odvolaním napadnutý druhý výrok a závislý výrok o trovách konania (tretí výrok) ako vecne správne potvrdil (§ 387 . Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie prejednávanej veci a svoje rozhodnutie, ktoré je logické a presvedčivé, odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami žalobcu v odvolaní, odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.

6. Charakter právneho vzťahu strán sporu založený zmluvou o hotovostnom úvere a zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 05. 12. 2012 je spotrebiteľský, pretože žalobca vystupoval v pozícii dodávateľa a žalovaný v pozícii spotrebiteľa tak, ako boli definovaní v 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka účinného k 05. 12. 2012. Zároveň ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere vymedzenú v § 2 písm. d) lex specialis, ktorým je zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinný k 05. 12. 2012. Tento zakotvuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v § 9 ods. 2. Jednou z nich je údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov definovanej v § 2 písm. i) ako celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19. Ako vyplýva z listinného dôkazu - zmluvy o hotovostnom úvere a zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 05. 12. 2012 (č. l. 7), v rubrike pod číslom 39 obsahuje údaj o RPMN od 50,8 do 56,8 % s odkazom, že presná hodnota RPMN závisí na dni poskytnutia úveru a klient súhlasí s tým, že presnú výšku RPMN mu spoločnosť oznámi po poskytnutí úveru. Takéto dojednanie RPMN je nedostatočné a v rozpore s uvedenou právnou úpravou. Argumentácia odvolateľa o tom, že pre výpočet RPMN je rozhodujúci dátum čerpania úveru nemôže obstáť. Vzorec výpočtu RPMN obsiahnutý v prílohe č. 2 ZoSÚ síce vychádza z toho, že začiatočným dátumom je dátum prvého čerpania úveru, ale základná rovnica podľa výslovného znenia bodu 1 prílohy č. 2 ZoSÚ vyjadruje rovnosť poskytnutého, nie čerpaného, spotrebiteľského úveru na jednej strane a splátok a poplatkov na strane druhej. To zodpovedá skutočnosti, že na rozdiel od zmluvy o pôžičke je zmluva o úvere konsenzuálny kontrakt, na jeho vznik stačí dohoda strán o podstatných častiach zmluvy (§ 497 Obchodného zákonníka) a nie je potrebné faktické poskytnutie peňažných prostriedkov.

7. Údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov teda v uzatvorenej zmluve absentuje. K argumentácii odvolateľa o tom, že na dojednanie o ročnej percentuálnej miere nákladov je potrebné aplikovať § 269 ods. 3 Obchodného zákonníka odvolací súd uvádza, že ide o obligatórnu náležitosť predpísanú osobitným zákonom, ktorej nahradenie v zmysle ustanovení obchodného práva nie je možné.

8. K odvolacej námietke, že na aplikáciu fikcie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je potrebné v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ splnenie kumulatívnych podmienok, ktorými je nielen absencia náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. a) - l), s), z) a aa), ale aj nedostatok písomnej formy odvolací súd poukazuje na to, že v praxi často vyvstávajú problémy s aplikáciou niektorých zákonných ustanovení, najmä s ich výkladom. Výklad práva je proces, v ktorom sa objasňujú jednotlivé normatívne slová a vety. Všeobecne platí, že jazykové vyjadrenie musí byť vykladané najprv gramatickými prostriedkami (z hľadiska možného významu jednotlivých použitých pojmov), logickými (z hľadiska vzájomnej nadväznosti použitých pojmov) alebo systematickými (z hľadiska radenia pojmov v štruktúre celej právnej normy). K výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona (nález Ústavného súdu SR z 23. mája 2013, č. k. IV. ÚS 71/2013-36, viď aj IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 351/2010, m. m. I. ÚS 306/2010). Najvyšší súd SR v rozsudku z 29.02.2012 sp. zn. 1 Cdo 48/2010 uvádza, že : „Všeobecné súdy v občianskom súdnom konaní nemajú poskytovať formálny či formalistický výklad a aplikáciu práva, ale majú poskytovať taký výklad a aplikáciu práva, ktorý je materiálnou ochranou zákonnosti, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov. Občianske súdne konanie sa musí v každom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti a slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie“. Na to nadväzujú aj rozhodnutia Ústavného súdu SR, ktorý napr. v náleze zn. IV. ÚS 294/2012-69 konštatuje, že „Ako ústavne nesúladné (porušujúce základné práva sťažovateľa) ústavný súd hodnotí aj také rozhodnutia všeobecných súdov, v ktorých boli zákony, prípadne podzákonné právne úpravy interpretované v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti v dôsledku napr. prílišného formalizmu.“ (IV. ÚS 192/08, IV. ÚS 69/2012, IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 26/2010, III. ÚS 163/2011, podobne aj Ústavný súd Českej republiky napr. III. ÚS 150/99). Rovnako tak k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona (IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 351/2010, m. m. I. ÚS 306/2010)“.

9. Aj pri výklade ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ nie je možné vychádzať len z jeho jazykového vyjadrenia, dôležitý je aj jeho autentický výklad. Dôvodová správa k § 11 ZoSÚ uvádza, že: „Zákon ustanovuje určité dôsledky porušenia určitých povinností ustanovených týmto zákonom ...Toto ustanovenie je súčasťou dôslednej ochrany slabšej zmluvnej strany - spotrebiteľa a je transpozíciou všeobecnej požiadavky smernice na stanovenie účinných, primeraných a odrádzajúcich sankcií. Ide o mechanizmus, ktorý motivuje veriteľa a prináša spotrebiteľovi prípadnú finančnú výhodu v prípade

pochybenia veriteľa. Zároveň s ním nie je spojená okamžitá povinnosť vrátiť celý poskytnutý úver.“ Uvedenú právnu normu teda treba vykladať v súlade s úmyslom zákonodarcu, ktorým bolo poskytnutie ochrany slabšej strane sporu. Pre aplikáciu fikcie o spotrebiteľskom úvere bez úroku a bez poplatkov je potom postačujúce, ak nie je splnená aspoň jedna požiadavka hypotézy § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že novelizáciou ZoSÚ zákonom č. 352/2012 Z. z., účinným od 01. 01. 2013 došlo k precizovaniu ustanovenia § 11 ZoSÚ tak, že podľa jeho odseku 1 písm. b) pre aplikáciu fikcie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru výslovne postačuje nedodržanie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedených v § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) ZoSÚ, čo zákonodarca v dôvodovej správe odôvodnil tak, že. „Cieľom navrhovanej úpravy je zosúladenie normatívneho textu zákona s odôvodnením tak, aby sa poskytnutý spotrebiteľský úver považoval za bezúročný a bez poplatkov. ... Týmto sa dosiahne pôvodný zámer predkladateľa stanoviť určité dôsledky porušenia povinností ustanovených týmto zákonom. Jedná sa o súčasť dôslednej ochrany slabšej zmluvnej strany

- spotrebiteľa a je transpozíciou všeobecnej požiadavky smernice 2008/48/ES na stanovenie účinných, primeraných a odrážajúcich sankcií“.

10. Odvolateľ podal odvolanie voči druhému a tretiemu výroku rozsudku, ale de facto odôvodnil len odvolanie do veci samej. Vzhľadom na to, že odvolanie smerovalo aj proti zamietajúcej časti rozsudku (druhý výrok), výrok o trovách konania je výrokom závislým (§ 379 písm. a) . Odvolací súd zistil, že okresný súd aplikoval správnu právnu úpravu § 142 ods. 2 O. s. p. účinnú v čase jeho rozhodovania a pri rozhodovaní o trovách konania určil percentuálne pomer úspechu a neúspechu strán sporu vychádzajúc z pomeru ich úspechu vo veci samej. Odvolateľ tento postup ani výšku trov konania priznaných žalovanému nenamietal.

11. Odvolaním nenapadnuté výroky rozsudku (prvý výrok a štvrtý výrok) zostali nedotknuté (§ 367 ods. 3 .

12. Odvolací súd konštatuje, že účinnosťou zanikol procesný inštitút vedľajšieho účastníka konania, preto súd v konaní so Združením - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 343 828 v pozícii vedľajšieho účastníka ďalej konať nemôže, a to ani pod novým procesným označením osobitného subjektu konania, lebo nie sú naplnené podmienky podľa § 95 ods. 1 CSP. Toto zákonné ustanovenie ani v spojení s § 470 ods. 2 prvá veta neumožňuje konať s osobitným subjektom bez vydania rozhodnutia (o jeho pribratí do konania).

13. Dňa 21. 07. 2016 bolo odvolaciemu súdu doručené podanie Združenia - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, ktoré prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhlo, aby súd s touto právnickou osobou naďalej konal aj od 01. 07. 2016 pod novým procesným označením osobitný subjekt konania podľa § 95 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) s odkazom na § 470 ods. 2 CSP. Pre prípad, že by sa súd nestotožnil s jeho argumentáciou, z opatrnosti navrhol, aby v súlade s § 95 ods. 1 súd pribral túto právnickú osobu ako osobitný subjekt konania a iba pre ten prípad žiadal, aby súd priznal v súlade s § 262 ods. 1 náhradu trov konania za obdobie do 30. 06. 2016.

14. Podľa § 95 ods. 1 na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať orgán verejnej moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských práv a slobôd, alebo právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ak s tým strana, na ochranu práv ktorej má vystupovať, súhlasí.

15. Inštitút pribratia osobitného subjektu do konania predstavuje nový ochranný prvok v civilnom procese v prospech strán, na ochranu ktorých sú tieto osobitné subjekty určené. O pribratí osobitného subjektu do konania rozhoduje výlučne súd, ak s tým strana, na ochranu práv ktorej má vystupovať, súhlasí. Ako osobitný subjekt môže byť ustanovený každý orgán verejnej moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských práv a slobôd, alebo právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (napr. právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa.

16. Pretože Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 343 828 síce podalo návrh na jeho pribratie do konania v postavení osobitného subjektu, avšak nepredložilo súhlas strany, na ochranu práv ktorej má vystupovať, odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako jeho návrh zamietnuť.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný a vzniklo mu proti žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania. Pretože z obsahu spisu žiadne trovy odvolacieho konania na strane žalovaného nevyplývajú a ani žalovaný si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil, odvolací súd mu ich nepriznal.

18. Dňa 28. 04. 2017 bolo odvolaciemu súdu doručené späťvzatie žaloby zo dňa 29. 03. 2017, doručené súdu prvej inštancie 03. 04. 2017. Odvolací súd však dňa 27. 04. 2017 verejne vyhlásil rozsudok, ktorým je podľa § 219 viazaný, preto späťvzatie žaloby, ktoré sa dostalo do dispozičnej sféry odvolacieho súdu po vyhlásení rozsudku, nemôže vyvolať zákonom predpokladané následky..

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .