Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Co/90/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Antónie Kandravej, v spore žalobcu Quantum Credit a.s., IČO 47 248 980, so sídlom Ružová dolina 25, Bratislava, právne zastúpeného: PERSPECTA Legal, s.r.o., IČO 36 668 745, so sídlom Ružová dolina 25, Bratislava, proti žalovanej: T. J., rod. L., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XX, U. O., toho času L. XXX/X, L., v konaní o zaplatenie 71,37 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 7C 166/2015 zo dňa 27.1.2016, takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

Predmet konania

1. Žalobca sa uplatnenou žalobou domáha uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu dlžnú sumu, ktorá vznikla jeho právnemu predchodcovi na základe Zmluvy o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytnutie služieb káblovej alebo satelitnej televízie s programom MAGIO TV KLASIK. Obsah napadnutého rozhodnutia 3. Okresný súd Stará Ľubovňa ako súd prvej inštancie (ďalej len ,,súd“) rozhodol, že cit.: „Súd žalobu z a m i e t a. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.“ 4. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že Právny predchodca žalobcu - Slovak Telekom, a.s. mal v zmysle podanej žaloby uzavrieť so žalovanou ústnu Zmluvu o pripojení, predmetom ktorej malo byť poskytovanie služieb káblovej alebo satelitnej televízie programom MAGIO TV KLASIK žalovanej. Dátum uzavretia tejto kúpnej zmluvy žalobca neuviedol. Zo žalobcom predloženého Oznámenia o odstúpení od Zmluvy o poskytovaní verejných služieb pevnej siete zo dňa 6.6.2012 vyplýva, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou mala byť uzatvorená Zmluva o poskytovaní služieb pevnej siete č. 9904226058. Z faktúry č. 2737000766 splatnou dňa 17.3.2012 na sumu 25,93 eur, č. 5737992376 splatnou dňa 17.4.2012 na sumu 17,48 eur, č. 6738982621 splatnou dňa 18.5.2012 na sumu 13,98 eur, č. 1739973414 splatnou dňa 18.6.2012 na sumu 13,98 eur vyplýva, že nimi žalovanej bola právnym predchodcom žalobcu vyúčtovaná cena za MAGIO SAT KLASIK a ostatné služby. Nároky z týchto faktúr následne Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2013 právny predchodca žalobcu postúpil na žalobcu, ktorý si ich uplatnil v tomto konaní. 5. Na zistený skutkový stav prijal právny záver, podľa ktorého účastník sporového súdneho konania má povinnosť tvrdenia i povinnosť dôkaznú ( § 79 ods.1 a § 101 ods.1 O.s.p. a § 120 ods.1 O.s.p.), medzi ktorými je úzka vzájomná väzba. Splnenie týchto povinností súd nemôže vynucovať a ich nesplnenie sankcionovať. Ich nesplnenie nie je ani nedostatkom, ktorý by bránil pokračovaniu v konaní, keďže účastníci majú právo uviesť skutkové tvrdenia a predložiť alebo označiť dôkazy a skutočnosti na ich

preukázanie až do vyhlásenia uznesenia podľa § 120 ods.4 O.s.p. Preto jedinou sankciou za nesplnenie povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je neunesenie tzv. bremena tvrdenia a dôkazného bremena, čo má v sporových konaniach za následok neúspech účastníka, ktorý tieto svoje procesné povinnosti nesplnil. Na účastníkovi sporového občianskeho súdneho konania teda je, aby dbal o ochranu svojich práv aj tým, že úplne a pravdivo opíše všetky skutočnosti rozhodujúce pre konanie vo veci (vigilantibus iura scripta sunt - bdelým patrí právo ) a sám účastník je povinný starať sa o to, aby rozhodujúce skutočnosti boli súdu predložené, a aby na ne aj označil dôkazy. V prejednávanej veci sa jedná o spor o zaplatenie peňažnej sumy, ktorú žalobca odvodzuje od jemu postupnej pohľadávky, ktorá predstavuje jeho právnym predchodcom žalovanej vyúčtovanú cenu poskytnutých služieb satelitnej a káblovej televízie z ústnej Zmluvy o pripojení s programom MAGIO TV KLASIK. Žalobca tak v takomto spore nesie bremeno tvrdenia, že medzi jeho právnym predchodcom a žalovanou bola uzavretá zmluva o pripojení s programom MAGIO TV KLASIK, v ktorej bola dohodnutá cena za poskytnutý program a rozsah a kvalita služby ako aj ďalšie podmienky služby poskytovanej právnym predchodcom žalobcu žalovanej týmto programom. Z tohto bremena tvrdenia o povinnosti zaplatenia dlhu z ústne uzavretej zmluvy o pripojení s programom MAGIO TV KLASIK má žalobca povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovanou uzavrel ústnu zmluvu o pripojení, že na jej základe poskytol žalovanej určité plnenie a že žalovaná za toto plnenie neposkytla riadne a včas dohodnutú odplatu. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Keďže dokazovať možno len to, čo sa stalo a nie to, že sa niečo nestalo, bolo by potom na žalovanej, aby vyvrátila tvrdenie žalobcu, že svoju povinnosť nesplnila. Ak by tieto skutočnosti boli preukázané, žalobca by uniesol ako bremeno tvrdenia, tak i dôkazné bremeno. V danom prípade, vychádzajúc z tvrdení žalobcu v žalobe bolo preto pre jeho úspech nevyhnutné, aby preukázal svoje tvrdenia o uzavretí ústnej zmluvy o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytnutie služieb káblovej alebo satelitnej televízie s programom služieb MAGIO TV KLASIK., keďže faktúrami, ktorými boli vyúčtované žalovanej služby programu MAGIO SAT KLASIK a ostatné služby súdu predložil. Žalobca v uznesení súdu zo dňa 6.5.2015 bol poučený v zmysle § 120 ods. 1 a 4 O.s.p. o povinnosti označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a tiež o tom, že všetky dôkazy a skutočnosti musí predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada a že skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a. V prejednávanej veci súd uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o základ nároku. Predložil síce súdu faktúry č. 2737000766, č. 5737992376, č. 6738982621, č. 1739973414, ktorými boli žalovanej vyúčtované služby v programe MAGIO SAT KLASIK avšak nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci uzavretie zmluvy o pripojení, na základe ktorej mal právny predchodca žalobcu oprávnenie účtovať cenu a ostatné poplatky v súvislosti s poskytovaním služieb káblovej alebo satelitnej televízie v tomto programe. Samotné predloženie faktúr bez osvedčenia uzavretia zmluvy o pripojení s príslušným programom nestačí na bezpečný záver o tom, že žalovaná je povinná uhradiť cenu v nich vyúčtovanú za poskytnuté služby a žalobca má nárok na úhradu takto vyúčtovanej ceny služieb.Nepredloženie dôkazov žalobcom nebránilo prejednaniu veci, keďže nejde o nedostatky pre ktoré nemožno v konaní pokračovať, ale v zmysle už uvedených zákonných ustanovení a procesných zásad súd tejto časti žaloby nemohol vyhovieť a preto z tohto dôvodu ju zamietol. 6. Poukázal na ust. § 44, ods. 1, § 43, ods. 1, 12 zákona č. 351/2011 Z.z.,, § 42, ods. 1, 4, § 43, ods. 1,2 zákona č. 610/2003 Z.z., § 79, ods. 1, § 153, ods. 1, § 154, ods. 1, § 120, ods. 1, § 205a O.s.p. 7. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142, ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnej žalobkyni nepriznal náhradu trov konania, keďže si ich náhradu v priebehu konania neuplatnila. Obsah odvolania 8. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a vyhovel žalobe v celom rozsahu. V odvolaní uviedol, že Právny predchodca žalobcu Slovak Telekom, a.s. uzavrela so žalovanou Zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytnutie služieb káblovej alebo satelitnej televízie, program MAGIO TV KLASIK. Za poskytnuté služby mala žalovaná povinnosť riadne a včas plniť svoje zmluvné povinnosti, teda najmä riadne a včas mesačne uhrádzať faktúry. Žalovanej bola vystavená faktúra č. 2737000766 splatná 17.3.2012 v sume 25,93€, č. 5737992376 splatná 17.4.2012 na sumu 17,48€, č. 6738982621 splatná 18.5.2012 na sumu 13,98€, č. 1739973414 splatná 18.6.2012 na sumu 13,98€. Predmetnými faktúrami boli žalovanej vyúčtované ceny za poskytnuté služby. Súd žalovanú sumu zamietol z dôvodu toho, že

žalobca nepredložil v konaní Zmluvu o pripojení v písomnej forme, čím neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o základ nároku. Žalobca v rámci odvolania predkladá súdu Dodatok k Zmluve o poskytovaní Magio Sat uzavretý dňa 26.10.2011 fotokópiu občianskeho preukazu a preukaz poistenca, ktorým preukazuje základ pre podanie žaloby. Žalobca nemal v čase podanie žaloby predmetné doklady vo svojej dispozícii, a preto ich nepriložil k návrhu. Odhliadnuc od uvedeného, naďalej tvrdí, že žalovaná reálne využívala telekomunikačné služby Podniku, čoho sú predmetné faktúry dôkazom. Na faktúre je v časti identifikačných údajov ako účastník zmluvného vzťahu uvedená žalovaná. Taktiež je tam uvedené, čoho sa faktúra týka, aké služby právny predchodca vyúčtoval. Zo samotného uzavretia zmluvy, či už v písomnej alebo v ústnej forme, vyplývajú zmluvným stranám v prípade poskytovania telekomunikačných služieb určité práva a povinnosti. Z uvedeného teda vyplýva, že nakoľko v tomto konkrétnom prípade bola vystavená faktúra, muselo jej predchádzať uzavretie zmluvného vzťahu. V prípade, ak by zmluvný vzťah vôbec nevznikol, v tomto prípade by nemalo vyúčtovanie poskytnutých služieb právny základ. Ak by bola žalovanej zaslaná faktúra na služby, ktoré si neobjednala, mala právo tieto faktúry vrátiť a namietať ako neoprávnene vystavené na jej meno, a to najneskôr v lehote 45 dní od ich doručenia. Zmluvný vzťah riadne vznikol, žalovaná využívala služby poskytnuté Podnikom a z toho dôvodu je povinná uhradiť svoj dlh. Hodnotenie odvolacieho súdu. 9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v ust. § 470 ods. 1, 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. bez nariadenia pojednávania (§ 385 a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 10. Odvolací súd konštatuje, že vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a v súvislosti s odvolacími námietkami uvádza: 11. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom prvostupňového súdu vo vzťahu k neprijateľnosti zmluvnej podmienky a na potvrdenie správnosti záveru, keďže nevidí dôvod na odklon od právneho záveru vyjadrenom v rozhodnutiach Krajského súdu v Prešove v obdobných právnych veciach samotného žalovaného (sp. zn. 20Co 99/2014, 8 Co 227/2015), poznamenáva. 12. Podľa § 470 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Podľa § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. ( účinného do 30.6.2017), účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. 13. Citované ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude

predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Tak napr. v spore o zaplatenie kúpnej ceny má predávajúci ako žalobca bremeno tvrdenia, že s kupujúcim ako žalovaným uzavrel kúpnu zmluvu a že žalovaný kúpnu cenu riadne a včas nezaplatil. Z tohto bremena tvrdenia potom pre žalobcu vyplýva bremeno dôkazné len pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia, že zmluva bola uzavretá. Ak táto skutočnosť bude preukázaná, žalobca uniesol ako bremeno tvrdenia, tak i dôkazné bremeno. Naopak žalovaný, ak sa chce úspešne brániť, musí tvrdiť, že kúpnu cenu zaplatil a o svojom tvrdení ponúknuť dôkazy (ak nebude namieste obrana námietkou premlčania, započítania a pod.). Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore v závislosti na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. 14. Ak neboli preukázané tvrdenia účastníka, tento dôkazné bremeno neuniesol, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, keď neboli preukázané určité skutočnosti, významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, stanovenú v § 101 a v § 120 ods. 1 prvej vety O.s.p. alebo preto, že táto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec). V prejednávanej veci sa žalobca svojho nároku na zaplatenie 71,37 Eur s príslušenstvom domáhal titulom porušenia zmluvnej povinnosti žalovanej z ústnej Zmluvy o pripojení , uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou . Tvrdil, že žalovaná porušila svoju zmluvnú povinnosť vyplývajúcu z uvedenej zmluvy a nezaplatila mu 71,37 Eur za poskytnuté služby. Predpokladom úspešnosti podanej žaloby je preukázanie existencie zmluvy medzi účastníkmi konania, resp. medzi ich právnymi predchodcami, z ktorej uplatnený nárok vyplýva. Na povinnosť tvrdenia navrhovateľa nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti, ktoré žalobcu zaťažujú a zaťažuje ho teda dôkazné bremeno preukázať nielen porušenie zmluvnej povinnosti, ale jej vznik. Pokiaľ tieto skutočnosti v konaní preukázané nie sú, žalobca neuniesol bremeno dôkazu. Uznesením zo dňa 6.5.2015, č.k. 7C/166/2015-20 súd poučil žalobcu o povinnosti označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a o tom, že tieto musia byť predložené najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí ( 27.1.2016, č.l. 31). Je potrebné prisvedčiť súdu, že z listinných dôkazov predložených v konaní žalobcom skutočnosť, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy nevyplýva. Nie je možné prisvedčiť odvolateľovi, ktorý tvrdí, že samotné vystavenie faktúr je dôkazom o uzavretí zmluvného vzťahu. Je potrebné zdôrazniť, že právny predchodca žalobcu pri poskytovaní telekomunikačných služieb vo vzťahu k žalovanej vystupoval ako dodávateľ vo vzťahu k spotrebiteľovi a z toho mu vyplývala požiadavka vynakladania odbornej starostlivosti. Je preto správny záver súdu o neunesení dôkazného bremena. Nakoniec samotný žalobca v odvolaní svoje tvrdenia o uzavretí ústnej zmluvy poprel tým, že súdu ako dôkaz predložil zmluvu v písomnej forme. Na takto predložený dôkaz však odvolací súd nemohol prihliadnuť, vzhľadom k tomu, že neboli splnené zákonné podmienky vyplývajúce z ust. § 366, písm. d/ C.s.p.. Odvolateľ síce tvrdí, že predmetný dôkaz nemal k dispozícii v čase podania žaloby ale nepreukázal, že tento nemohol predložiť bez svojej viny. Z vyššie uvedeného vyplýva, že bremeno dôkazu žalobca nesplnil, neoznačil a nepredložil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, následkom čoho je neunesenie dôkazného bremena a jeho neúspech v konaní. 32. Ďalšie odvolacie námietky nemajú vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP. 33. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 tak, že úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).