Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-175-2016.pdf
PDF · 86.66 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-11C/175/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Petrom Kubejom v spore žalobcu: L.. Š. Ž., D. XX.XX.XXXX, H. N. N. XX, G., právne zastúpený JUDr. Marta Šuvadová, advokátka, so sídlom Floriánska č.16, Košice, proti žalovanému: M. P., D. XX.XX.XXXX, H. N. S. X, G., o zaplatenie XXX eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu XXX eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy XXX eur odo dňa 16.10.2015 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.04.2016 žiadal konajúci súd, aby uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu XXX eur spolu s 8,05% ročným úrokom z omeškania zo sumy XXX eur odo dňa 16.10.2015 do zaplatenia a nahradil žalobcovi trovy konania, ktoré pozostávajú z uhradeného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia. V dôvodoch uviedol, že poskytol žalovanému titulom pôžičky dňa 24.04.2015 peňažnú sumu vo výške XXX eur, s tým, že žalovaný sa túto sumu zaviazal uhradiť žalobcovi v lehote najneskôr do 15.10.2015 a to formou 6 pravidelných mesačných splátok vo výške XXX eur splatných vždy najneskôr do 15. dňa toho ktorého mesiaca a to počnúc od 15.05.2015 pod hrozbou straty výhody splátok. Napriek výzvam žalobcu žalovaný do podania žaloby neuhradil svoj dlh ani čiastočne. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy a to pokusom o mimosúdny zmier zo dňa 10.03.2016, avšak bezúspešne. Neuhradím pohľadávky v lehote splatnosti sa žalovaný dostal do omeškania, čím žalobcovi vznikol podľa § 369 Obchodného zákonníka nárok na úrok z omeškania vo výške 8,05% z dlžnej sumy ročne odo dňa 16.10.2015 až do zaplatenia.
2. Dňa 16.05.2016 vydal tunajší súd platobný rozkaz č.k.: XXC/XXX/XXXX-XX, ktorý následne uznesením č.k.: XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa 06.12.2016 zrušil a to z dôvodu, že sa ho nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk.
3. Súd uznesením č.k.: XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa 03.02.2017 vyzval žalovaného podľa § 167 ods. 1,2 zákona č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), aby sa v lehote 15 dní od doručenia predmetného uznesenia písomne vyjadril k žalobe. Žalovanému sa predmetné uznesenie spolu so žalobou a jej prílohami nepodarilo žalovanému doručiť na adresu trvalého pobytu a súdu sa aj napriek rozsiahlemu šetreniu pobytu žalovaného inú adresu nepodarilo zistiť (register obyvateľov SR, Okresné riaditeľstvo PZ v Košiciach, lustrácia v SP, lustrácia v registri ZVJS, lustrácia v MEO). Z uvedených dôvodov súd postupoval podľa ustanovenia § 116 ods. 2 CSP a žalobu spolu s prílohami a predmetným
uznesením doručil žalovanému prostredníctvom oznámenia na úradnej tabuli súdu a webovom sídle súdu a to dňa 18.02.2017. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
4. Na nariadenom pojednávaní dňa 26. apríla 2017 sa žalovaný nezúčastnil, pričom svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnil a ani nepožiadal konajúci súd o odročenie pojednávania. Predvolanie žalovanému bolo doručené v súlade s ustanovením § 111 ods. 3 CSP dňa 03.04.2017. Na základe týchto skutočností súd pojednával v neprítomnosti žalovaného. (§ 180 CSP)
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s podstatným obsahom listín predložených žalobcom: žalobou, zmluvou o pôžičke zo dňa 24.04.2015, pokusom o mimosúdny zmier zo dňa 10. marca 2016, potvrdením zo dňa 24.04.2015 a ostatným spisovým materiálom, pričom zistil tento skutkový stav:
6. Zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 24.04.2015 súd zistil, že žalobca ako veriteľ požičal žalovanému ako dlžníkovi peňažnú sumu vo výške XXX eur a to bezúročne. O poskytnutí finančných prostriedkov sú zmluvné strany povinné vydať si písomné potvrdenia. Z časti II. predmetnej zmluvy vyplýva, že dlžník sa zaväzuje veriteľovi svoj dlh uvedený v čl. I tejto zmluvy uhradiť v lehote najneskôr do 15 októbra 2015 a to formou 6 pravidelných mesačných splátok vo výške XXX eur splatných vždy najneskôr do 15 dňa toho ktorého mesiaca počnúc 15.05.2015 a to pod hrozbou straty výhody splátok. Pre prípad neuhradenia dojednanej splátky riadne a včas stáva sa splatným celý dlh vo výške jeho ostávajúcej neuhradenej sumy. Ďalej zo zmluvy vyplýva, že v prípade úhrady splátky v hotovosti, vystaví veriteľ dlžníkovi potvrdenie o prevzatí splátky. Na znak súhlasu s celým obsahom bola zmluva podpísaná oboma zmluvnými stranami.
7. Z listu označeného ako Pokus o mimosúdny zmier zo dňa 10. marca 2016 súd zistil, že žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval žalovaného na uhradenie celej sumy pôžičky celkovo XXX eur a to na účet klienta najneskôr do 20.03.2016.
8. Z potvrdenia zo dňa 24.04.2015 vyplýva, že žalovaný týmto potvrdzuje, že dňa 24.04.2015 prevzal od žalobcu peňažnú hotovosť ako pôžičku vo výške XXX eur.
9. Súd tento skutkový stav právne posúdil podľa nasledujúcich zákonných ustanovení:
10. Podľa ust. § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „OZ“), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
11. Podľa ust. § 658 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Pri nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.
12. Podľa ustanovenia § 150 ods. 1,2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len"CSP"), strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
13. Podľa ustanovenia § 151 ods. 1,2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
14. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobca si uplatňoval voči žalovanému nároky vzniknuté z uzavretej zmluvy o pôžičke zo dňa 24.04.2015
15. Zmluva o pôžičke je zmluva, ktorou sa jedna strana veriteľ prenecháva druhej strane dlžníkovi veci určené podľa druhu a táto druhá strana sa zaväzuje vrátiť po čase veci rovnakého druhu. Pre zmluvu o pôžičke je charakteristické, že veriteľ prenecháva dlžníkovi určité množstvo druhovo určených (zastupiteľných ) veci na voľné nakladanie, prípadne na spotrebovanie, a dlžník sa zaväzuje vrátiť mu po určitej dobe veci rovnakého druhu. Zmluva o pôžičke má reálnu (nielen konsenzuálnu) povahu a vznik pôžičky predpokladá nielen dohodu strán, ale aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky, pričom
pri peňažnej pôžičke môže dôjsť k odovzdaniu požičanej sumy aj bezhotovostným prevodom na účet dlžníka. Z reálnej povahy zmluvy o pôžičke vyplýva, že pokiaľ nedôjde k odovzdaniu peňazí alebo k bezhotovostnému prevodu dojednanej sumy na účet dlžníka, nevznikne medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky. Z ustanovenia § 657 OZ možno teda vymedziť pojmové znaky zmluvy o pôžičke, ktorými sú jednak určenie zmluvných strán, prenechanie druhovo určenej veci, ktorá je predmetom zmluvy (v prejednávanom prípade peniaze) dočasnosť zmluvného vzťahu a povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu. Bremeno tvrdenia znáša v prípade sporu o vrátenie pôžičky veriteľ, na ktorom je, aby preukázal, že k uzavretiu zmluvy o pôžičke došlo, že dlžníkovi predmet pôžičky odovzdal a že dlžník predmet pôžičky riadne a včas nevrátil. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 21.06.2012 sp.zn.: 33Cdo2547/2011, v ktorom sa okrem iného uvádza, že ak zmluva o pôžičke obsahuje vyhlásenie dlžníka, že prevzatie pôžičky od veriteľa potvrdzuje svojim podpisom na zmluve a o pravosti podpisov zmluvných strán na zmluve pritom nie je namieste pochybovať, lebo boli úradne overené) odporuje pravidlám logického myslenia uveriť bez ďalšieho obrane dlžníka, že predmet pôžičky od veriteľa neprevzal, resp. vyvodzovať, že zmluva o pôžičke opatrená overenými podpismi účastníkov nie je dostatočným dôkazom na preukázanie opaku.“
16. Na základe uvedených skutočností a po vykonanom dokazovaní súd prijal záver, že žalobca v konaní preukázal jednak platné uzavretie zmluvy o pôžičke ako aj odovzdanie peňazí žalovanému (žalovaný túto skutočnosť potvrdil vlastnoručným podpisom na potvrdení o prevzatí a v priebehu konania nijakým spôsobom nespochybnil) teda dlžníkovi, čím naplnil aj reálny charakter zmluvy o pôžičke. Zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným vyplýva, že strany sporu uzavreli zmluvu, ktorej predmetom bolo poskytnutie peňažnej pôžičky v sume XXX eur v prospech žalovaného. Ten sa zaviazal poskytnutú sumu vrátiť v pravidelných 6tich mesačných splátkach vo výške XXX eur vždy najneskôr do 15. októbra 2015. Vzhľadom k tomu, že žalovaný v stanovenej lehote peňažnú čiastku, ktorá bola predmetom poskytnutej pôžičky žalobcovi ako veriteľovi nevrátil, žalobca vyzval žalovaného, aby mu dlh vrátil najneskôr do 20.03.2016 (pokus o mimosúdny zmier). Žalovaný predmetný dlh napriek výzve žalobcovi neuhradil ani čiastočne. Súd ma za to, že žalobca dostatočným spôsobom preukázal, že k uzavretiu zmluvy o pôžičke došlo, že dlžníkovi predmet pôžičky odovzdal a že dlžník predmet pôžičky riadne a včas nevrátil, a preto nárok žalobcu uplatňovaný v žalobe týkajúci sa istiny považoval v celom rozsahu za dôvodný a priznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy XXX eur.
17. Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
18. Podľa ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného v rozhodnom čase, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
19. Žalobca si podanou žalobou zároveň uplatnil aj zákonný úrok z omeškania vo výške 8,05% ročne z dlžnej sumy od 16.10.21015. Pokiaľ ide o začatie plynutia doby, v ktorej bol resp. je žalovaný v omeškaní s plnením svojho dlhu, súd sa stotožnil s určením začiatku omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu a priznal žalobcovi úroky z omeškania od dňa nasledujúceho po dni kedy žalovaný ako dlžník mal najneskôr vrátiť predmet pôžičky podľa zmluvy - t.j. 16.10.2015. Pokiaľ ide o percentuálnu výšku priznaných úrokov z omeškania súd postupoval v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami s prihliadnutím na občianskoprávny charakter uzavretej zmluvy o pôžičke a priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5,05% ( výška úrokovej sadzby ECB dňa 16.10.2015 bola vo výške 0,05% a podľa § 3 ods. 1 citovaného nariadenia sa zvyšuje o 5 percentuálnych bodov). V prevyšujúcej časti týkajúcej sa úrokov z omeškania súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
20. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd preto žalobe žalobcu vyhovel a zaviazal žalovaného, aby žalobcovi zaplatil sumu XXX eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 16.10.2015 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti týkajúcej sa príslušenstva pohľadávky súd žalobu zamietol.
21. Podľa ustanovenia § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
22. O lehote na plnenie súd rozhodol v súlade s ust.§ 232 ods. 3 CSP.
23. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
26. Súd poukazujúc na vyššie citované zákonné ustanovenia vo výroku tohto rozsudku rozhodol len o rozsahu nároku úspešného žalobcu na náhradu trov konania. Žalobca bol úspešný v plnom rozsahu a preto mu súd priznal náhradu trov konania v tomto rozsahu. O konkrétnej výške tejto náhrady bude po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením rozhodovať príslušný súdny úradník tunajšieho súdu.
27. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 363, § 364 CSP) Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.(§ 358 CSP) Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP) Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.