Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/43/2016

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov senátu JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, právnej veci žalobcu: Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, proti žalovanému: O. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W. XX, XXX XX N. N., o zaplatenie 103,11 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 27. 10. 2015, č. k.: 12C/95/2015-43, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol tak, že: „Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 103,11 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 103,11 eura od 02. 10. 2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 16,50 eura za zaplatený súdny poplatok a to všetko v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 26. 02. 2015 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 103,11 eura s príslušenstvom. Tvrdil, že dňa 31. 05. 2012 uzatvoril s odporcom poistnú zmluvu číslo 0358136125 o kapitálovom životnom poistení a úrazovom poistení typu Život Premium so začiatkom poistenia dňa 01. 06. 2012. Na základe tejto zmluvy bol žalovaný povinný platiť poistné vo výške 26,20 eura v mesačných poistných obdobiach. Žalovaný naposledy zaplatil poistené splatné dňa 01. 06. 2012 vo výške 26,20 eura. Žalobca neeviduje úhradu poisteného vo výške 26,20 eura, ktoré bolo splatné dňa 01. 07. 2012, 01. 08. 2012, 01. 09. 2012 a 01. 10. 2012. Žalovaný na predžalobnú upomienku nereagoval a pohľadávku neuhradil. Na základe toho sa domáha zaplatenia 103,11 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 103,11 eura od 02. 10. 2012 až do zaplatenia a náhrady trov konania vo výške 16,50 eura. 3. Súd najskôr rozhodol platobným rozkazom č. k.: 12C/95/2015-19 zo dňa 06. 05. 2015, voči ktorému podal žalovaný včas odôvodnený odpor, v ktorom namietal,, že zmluva, na základe ktorej sa žalobca domáha plnenia, je v plnom rozsahu neplatná, pretože s ním nebol nikdy vykonaný žiadny právny úkon, na základe ktorého by prejavil záujem o uvedené poistenie. Nikdy nebol oslovený a nikdy nič nepodpisoval. 4. Okresný súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 27. 10. 2015, na ktorom sa žalovaný nezúčastnil, preto súd vykonal pojednávanie v jeho neprítomnosti. Mal preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 31. 05. 2012 poistnú zmluvu životného poistenia podľa Občianskeho zákonníka, so začiatkom poistenia od 01. 06. 2012, s mesačnou lehotou platenia bežného poistného. Nakoľko žalovaný neuhradil poistné za ďalšie poistné obdobia, ktoré boli splatné dňa 01. 07. 2012, 01. 08. 2012, 01. 09. 2012 a 01. 10. 2012, do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, poistná zmluva zanikla podľa § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka dňa 29. 10. 2012 nezaplatením ďalšieho poistného. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžného poistného listom zo dňa 21. 09. 2012, ktorý žalovaný prevzal dňa 27. 09. 2012. Súd poukázal na § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého žalobca má právo na poistné za dobu do zániku poistenia, t. j. nezaplatené poistné od

01. 07. 2012 do zániku poistenia dňa 29. 10. 2012, ktoré predstavuje 103,11 eura. Poukázal na to, že žalovaný tvrdenia, že zmluvu neuzavrel a že táto je neplatná, nijako nepreukázal. 5. Proti rozsudku sa odvolal žalovaný. Napadnutý rozsudok žiadal zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania namietal, že súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 27. 10. 2015, ktorého sa nemohol zúčastniť, pretože nebol včas informovaný, že súd vo veci koná. Napriek podanému odporu, v ktorom oznámil, že neexistuje žiadna poistná zmluva uzatvorená medzi ním a žalobcom, vydal rozsudok, ktorým ho zaviazal na plnenie z takejto neexistujúcej zmluvy. Zmluva, na základe ktorej sa žalobca domáha plnenia, je podľa § 791 od začiatku neplatná, pretože nikdy s poisťovateľom nejednal o uzatvorení zmluvy, teda nikdy ani nemohol takúto zmluvu podpísať. Nikdy ho niekto osobne neoslovil na uzavretie tejto poistnej zmluvy a nikdy nebol osobou zastupujúcou poisťovateľa oslovený, zmluvu nevidel a ani ju nemohol podpísať. Poukázal na ustanovenie § 792 ods. 1 OZ, § 37, § 40 ods. 3 OZ. 6. Uviedol, že poistná zmluva, ktorú predkladá žalobca, je možno podpísaná, ale nie ním, čo v prípade potreby môže dokázať grafológ, verí však, že to nebude potrebné a osoba, ktorá ho podpísala, sa k týmto skutočnostiam prizná. Nikdy nekomunikoval so zástupcom žalobcu o uzatvorení zmluvy o poistení, bola to jeho matka, ktorá bola vtiahnutá do poisťovacieho kolotoča nekalými praktikami poisťovacieho zástupcu, ale ani ona nepodpisovala žiadnu zmluvu. On študuje a nie je zárobkovo činný. Poistné neuhradil, pretože je študent. Poistka ako potvrdenie mu osobne nebola doručená. Výzvou sa síce dozvedel o nejakom oznámení o zrušení zmluvy, keďže žiadnu zmluvu neuzatváral so žalobcom, nevenoval tomu pozornosť, pretože sa ho to netýkalo. Vzhľadom na uvedené poukázal na ustanovenie § 205 ods. 2 O.s.p., keď podľa jeho názoru súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, čím dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. 7. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca podaním zo dňa 18. januára 2016. Uviedol, že aj napriek tomu, že žalovaný v písomne podanom odvolaní popiera existenciu poistnej zmluvy, je toho názoru, že rozsudok je vecne správny, bol vydaný na základe zistenia skutkového stavu veci, žalovaný mal možnosť svoje tvrdenia dokázať a preukázať opak žalobcových tvrdení na pojednávaní, na ktoré bol riadne predvolaný a ktorého sa nezúčastnil. Dôkazné bremeno bolo na žalovanom, ktoré neuniesol. Z tohto dôvodu žiadal rozsudok potvrdiť ako vecne správny. 8. K písomnému vyjadreniu žalobcu sa žalovaný následne nevyjadril. 9. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) rozsudok okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) zrušil vezmú vrátil na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 CSP. 10. Podľa § 389 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom; c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom. 11. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti Občianskeho súdneho poriadku dňa 05. 01. 2016, pričom od 01. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa prechodných ustanovení upravených v § 470 podľa odseku 1 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Odvolací súd preskúmal vec na základe podaného odvolania žalovaného, ktorého právne účinky nastali predo dňom platnosti CSP, pričom aplikoval podľa odseku 1 vo veci už CSP. 12. Preskúmaním veci odvolací súd zistil zákonný dôvod na zrušenie rozhodnutia, a to existenciu vady konania, ktorá sa prejavila v nesprávnom procesnom postupe, ktorým súd znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pretože tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom (§ 389 ods. 1 písm. b) . Došlo tak k porušeniu čl. 6 ods. 1 Dohovoru a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. 13. Žalobca v konaní tvrdil, že zmluvu uzavrel žalovaný. Je nesporné, že na uzavretej zmluve sa nachádza sa podpis „Lác“. Žalovaný v odpore tvrdil, že túto zmluvu nepodpísal. Z predloženého dôkazu žalobcom, poistnej zmluvy, vyplýva, že túto uzatvárala ako finančný agent Marta Kicková, ktorú žalobca vo svojom podaní zo dňa 21. 8. 2015 žiadal vypočuť ako svedka - osobu, ktorá uzatvárala poistnú zmluvu. Z obsahu spisu vyplýva, že súd vytýčil pojednávanie na deň 27. 10. 2015 o 10: 00 hodine do pojednávacej miestnosti číslo dverí 229. Na pojednávanie predvolal uvedenú svedkyňu, pričom

z predvolánky vyplýva, že túto predvoláva do pojednávacej miestnosti číslo dverí 203. Následne v zápisnici o pojednávaní zo dňa 27. 10. 2015 súd konštatoval, že predvolaná svedkyňa nie je prítomná. Zo zápisnice o pojednávaní vyplýva, že súd pojednávanie začal o 10:15 hodine, pojednávanie skončil o 10: 35 hodine. V spise sa nachádza úradný záznam spísaný o 10:50 hodine asistentkou, z ktorého vyplýva, že predvolaná svedkyňa sa dostavila do pokladne súdu a zisťuje, čo je s pojednávaním, nakoľko v pojednávacej miestnosti nikto nie je. Následne je konštatované, že vzhľadom na to, že asistentka si pomýlila konanie, na ktoré tiež bola predvolaná svedkyňa, že výsluch svedkyne už nie je potrebný. 14. Hoci tento dôkaz bol navrhnutý, súd ho nevykonal, v odôvodnení rozhodnutia neuviedol, prečo tak neurobil. Pokiaľ ide o predvolanie žalovaného na pojednávanie, z obsahu spisu vyplýva, že tento si zásielku neprevzal v odbernej lehote, pričom bol upozornený už 25. septembra 2015 na opakované doručenie zásielky, ktoré bolo dňa 28. 09. 2015 neúspešné. Následne bola zásielka uložená a súdu vrátená 21. 10. 2015. Z tejto skutočnosti vyplýva, že žalovaný bol dostatočne včas upovedomený o nariadení pojednávania. 15. V čase rozhodnutia vo veci sa súd riadil Občianskym súdnym poriadkom. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak jej ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Citované ustanovenie § 120 ods. 1 vyjadruje základné práva a povinnosti v občianskom súdnom sporovom konaní, ktorými je povinnosť účastníkov konania tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých účastník konania odvodzuje svoje právo alebo povinnosť protistrany, označiť dôkazy, ktorými chce účastník konania preukázať pravdivosť ním tvrdenej skutočnosti, zodpovednosť za neunesenie dôkazného bremena a právo súdu výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak jej vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Povinnosť tvrdiť skutkové okolnosti je elementárnou povinnosťou účastníka konania, najmä žalobcu. Vo vzťahu k žalovanému povinnosť tvrdenia nie je možné vynucovať, a jeho vecou, či sa bude v konaní brániť skutkovými tvrdeniami odporujúcimi tvrdeniam žalobcu alebo zaujme len negatívne stanovisko a bude žiada zamietnuť návrh. Zákon dáva do výlučnej právomoci súdu, aby posúdil, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná a ktoré nie. Súd má však povinnosť v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej uviesť, z akého dôvodu navrhovaný dôkaz nevykonal. 16. Ustanovenie § 120 ods. 1 O.s.p. umožňovalo súdu, aby výnimočne vykonal aj dôkaz, ktorý účastníci konania nenavrhli. Podmienkou pre takýto postup je, že vykonanie takéhoto dôkazu je nevyhnutné pre rozhodnutie veci. Zákon presne neuvádza, kedy vykonanie takéhoto dôkazu je nevyhnutné, možno však dospieť k záveru, že musí byť daná súvislosť medzi dôkazom, ktorý hodlá súd vykonať a rozhodnutím vo veci samej. Preto v zmysle teórie za nevyhnutný je treba považovať stav, ktorého dôsledky pri nevykonaní dôkazu by sa mohli prejaviť ako porušenie základného práva účastníka na súdnu ochranu podľa čl. 6 Dohovoru. Podľa citovaného ustanovenia súd „môže“ vykonať iný dôkaz, avšak znenie citovaného ustanovenia obsahuje „nevyhnutnosť“ vykonania dôkazu v prípade, ak vykonanie takéhoto iného dôkazu je nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. V takomto prípade súd musí takýto dôkaz vykonať. Podľa čl. 6 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom. 17. Žalovaný už v odpore spochybnil platnosť zmluvy, od ktorej žalobca odvodzuje svoj nárok. Hoci táto námietka bola vznesená, súd ju vyhodnotil ako nedôvodnú, s prihliadnutím na iné dôkazy, ktoré však, podľa názoru odvolacieho súdu, dostatočne nepreukazujú, že žalobca uniesol dôkazné bremeno o tom, že daná zmluva skutočne vznikla a že ju uzatvoril žalovaný. V odvolaní opakovane žalovaný poukázal na skutočnosť, že zmluvu neuzatváral, pričom z odvolania vyplýva možnosť, že túto zmluvu mohla uzatvárať matka žalovaného, pričom ju ale nepodpísala. Ide o závažné tvrdenia, ktoré majú podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci, preto súd prvej inštancie sa mal s týmito skutočnosťami vysporiadať, čo neurobil. Mal preto najskôr vypočuť navrhovanú svedkyňu žalobcom k okolnostiam pri uzatváraní zmluvy a na základe zistení z tohto dokazovania mohol prípadne nariadiť grafológa tak, ako to požaduje žalovaný. Podľa čl. 6 Dohovoru odvolací súd konštatuje, že bolo porušené právo žalovaného na spravodlivé prejednanie, keď súd prvej inštancie pri rozhodovaní postupoval formalisticky, pokiaľ vo veci neaplikoval ustanovenie § 120 ods. 1 druhá veta. 18. V tejto súvislosti je naplnený odvolací dôvod na zrušenie veci podľa § 389 ods. 1 písm. c) a sú dôvodné námietky žalovaného týkajúce sa vád skutkových zisteniach prvoinštančného súdu. 19. Odvolací súd však nemohol neprihliadnuť na novú skutočnosť, ktorou je nový procesný poriadok CSP, pričom je potrebné zohľadniť princíp okamžitej použiteľnosti novej procesnej úpravy na všetky konania prebiehajúce na súde a začaté podľa doterajších predpisov, ktorým je princíp okamžitej aplikability. Zmyslom tohto princípu je zabezpečiť hladký a bezproblémový procesný režim súdnych konaní. To znamená, že bude vecou strán sporu, akú aktivitu v konaní vyvinú, ktoré konkrétne dôkazy

navrhnú vykonať (§ 185 ods. 1, 2 , a z ktorých nakoniec pri rozhodovaní bude súd vychádzať. Vzhľadom na tieto skutočnosti už odvolací súd nemôže súdu prvej inštancie prikázať, ktoré konkrétne dôkazy má vykonať, pričom však musel prihliadnuť na porušenie práva v neprospech žalovaného v čase platnosti Občianskeho súdneho poriadku. Z hľadiska právneho posúdenia je nepochybné, že súd bude musieť vyhodnotiť platnosť uzavretej zmluvy a následne posúdiť uplatnený nárok žalobcom na plnenie. Prvoinštančný súd zároveň rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania. 20. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.

(§ 127 ods. 1

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .