Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2CoP-25-2016.pdf
PDF · 71.22 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoP/25/2016
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka, v právnej veci starostlivosti súdu o mal. O. I., nar. XX.X.XXXX, zastúpenú opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, za účasti matky O. I., nar. XX.X.XXXX, bytom P., P. XX a otca M. I., nar. X.X.XXXX, bytom P., P. XX, o návrhu navrhovateľa E. N., D. XX, F. B., na určenie výživného, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 4.10.2016 č. k. 27P/16/2016-16 jednohlasne takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. V dôvodoch rozhodnutia poukázal na to, že návrh navrhovateľa opodstatnený nie je. Umiestnenie maloletej v reedukačnom centre malo dočasný charakter, v priebehu dočasného umiestnenia maloletej v zariadení nebolo určené výživné, následne ani nedošlo k nariadeniu ústavnej starostlivosti, preto súd prvej inštancie považoval za nedôvodné určovať zo strany rodičov výživné, ktorí následne sami podali návrh na zrušenie ústavnej starostlivosti a žiadali prevziať maloletú hneď po tom, čo sa jej správanie v reedukačnom centre zlepšilo. Tiež zdôraznil, že rodičia maloletej nikdy neboli požiadaní reedukačným centrom o príspevok na výživu maloletej. Vzhľadom na uvedené, ako aj na osobné, majetkové a sociálne pomery na strane oboch rodičov, ich skutočný záujem o maloletú považoval súd za nedôvodné určiť výživné z ich strany pre maloletú za obdobie, kedy bola umiestnená v reedukačnom centre iba na základe predbežného opatrenia. Preto súd tento návrh v celom rozsahu zamietol.
3. O trovách konania rozhodol podľa § 52 C.m.p..
4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ E. N. so sídlom v F. B.. Poukázal na §126 ods. 4 zákona č. 245/2008 Z. z. (Školský zákon) s tým, že podľa tohto ustanovenia sú rodičia maloletých počas ich pobytu v špeciálnom výchovnom zariadení povinní prispievať na tieto náklady sumou rovnajúcou sa výživnému určenému súdom. Poukázal tiež na § 62 Zákona o rodine. Uvádza, že príjem rodiny vo výške 1.000,- eur mesačne nemožno považovať za nízky príjem, pre ktorý nemožno určiť výživné, nakoľko aj rodičia, ktorí nemajú žiaden príjem alebo poberajú len sociálne dávky, majú súdom určenú vyživovaciu povinnosť aspoň v minimálnej výške. Nesúhlasí s tým, že výživné nemožno určiť z dôvodu, že maloletá bola v zariadení umiestnená len dočasne, nakoľko vyživovacia povinnosť nie je zákonom podmienená dĺžkou pobytu maloletej v zariadení na výkon ústavnej starostlivosti. Napokon právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Prešov bola maloletej zrušená ústavná starostlivosť z čoho vyplýva, že ústavná starostlivosť predbežným opatrením nariadená bola, inak by nemohla byť zrušená. V zmysle Zákona o rodine malo byť rodičom určené výživné. Navrhovateľ tiež uvádza, že okresné súdy v bežnej praxi pri nariadení predbežného opatrenia v takýchto prípadoch určujú rodičom vyživovaciu povinnosť alebo ju
určia spätne za konkrétne obdobie pobytu v zariadení. Nesúhlasí s tým, že rodičia nikdy neboli požiadaní o príspevok na výživu. Rodičom bola zaslaná písomná informácia o možnosti prispievania na výživu maloletej zo dňa 17.2.2015, kde boli upozornení na to, že vyživovacia povinnosť im bude pravdepodobne určená spätne a kópiu listu zasiela v prílohe odvolania. Navrhovateľ tak trvá na pôvodnom návrhu na určení výživného zo strany rodičov.
5. Matka a otec maloletej navrhli rozsudok potvrdiť ako vecne správny.
6. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.
7. Odvolací súd preskúmal rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 65, § 66 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len C.m.p.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku, ďalej len C.s.p.) a zistil, že nie sú dané dôvody pre potvrdenie ani pre zmenu preskúmavaného rozsudku, ktorý je nepreskúmateľný pre absenciu dostatočných dôvodov a zároveň súd prvej inštancie sa nevyporiadal so všetkými okolnosťami podstatnými pre správne rozhodnutie o veci. 8. Podľa § 81 ods. 1,2 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.
9. Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného zariadeniu, má toto zariadenie právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa.
10. Predpokladom na postup podľa uvedeného ustanovenia je súdne rozhodnutie o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej starostlivosti. Platobným miestom pre platenie výživného na dieťa, ktoré bolo právoplatným rozhodnutím súdu umiestnené do ústavnej starostlivosti je zariadenie, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené, osoba oprávneného sa však týmto úkonom nemení. Naďalej ním ostáva maloleté dieťa a nie zariadenie, v ktorom je umiestnené.
11. Z obsahu spisu je zrejmé, že na návrh rodičov maloletej Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 3.12.2014 č. k. 30P/342/2014-11, nariadil rodičom odovzdať mal. O. I., nar. XX.X.XXXX do starostlivosti E. centra F. B. s tým, že toto predbežné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania o nariadenie ústavnej starostlivosti. Uznesenie o predbežnom opatrení nadobudlo právoplatnosť dňa 30.12.2014.
12. V konaní Okresného súdu Prešov sp. zn. 30P/257/2015 bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 25.11.2015 o zrušení ústavnej starostlivosti nad maloletou, ktorá jej bola uložená už spomínaným uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 30P/342/2014 zo dňa 3.12.2014. Rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť 18.12.2015.
13. Z preskúmavaného rozhodnutia súdu prvej inštancie nemožno vyvodiť, na základe čoho ustálil, že návrh navrhovateľa na určenie výživného nemôže byť dôvodný len vzhľadom na to, že umiestnenie maloletej malo dočasný charakter, keďže maloletá bola v tomto zariadení umiestnená predbežným opatrením.
14. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní si musí predovšetkým ujasniť to, o aký návrh zo strany navrhovateľa ide, či ide o nárok podľa § 81 Zákona o rodine alebo o nárok podľa § 126 ods. 4 zákona č. 245/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktoré ustanovenie navrhovateľ spomínal tak v priebehu prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania. Ide pritom o rozdielne nároky, keďže v ust. § 126 Školského zákona je riešená úhrada nákladov za pobyt v špeciálnych výchovných zariadeniach, ktorú mesačnú úhradu nákladov za pobyt dieťaťa je povinný platiť zákonný zástupca alebo fyzická osoba, ktorá má voči dieťaťu vyživovaciu povinnosť s tým, že túto mesačnú úhradu nákladov za pobyt dieťaťa v zariadení určí zariadenie v sume, ktoré sa rovná sume výživného určeného právoplatným rozhodnutím súdu, ktorý nariadil ústavnú starostlivosť alebo uložil ochrannú výchovu.
15. Následne súd prvej inštancie ustáli charakter nariadeného predbežného opatrenia vo vzťahu k maloletej v zmysle tom, či ním došlo k nariadeniu ústavnej starostlivosti maloletej, resp. k uloženiu výchovného opatrenia (§ 37 Zákona o rodine). Z rozhodnutia súdu prvej inštancie musí byť zrejmé, na základe akého právneho dôvodu má za to, že v prípade ústavnej starostlivosti nariadením predbežným opatrením, nie je daná povinnosť rodičov prispievať na výživu maloletej.
16. Z dôvodu, že z preskúmavaného rozsudku tieto skutočnosti zistiteľné nie sú, odvolací súd postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p., zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil mu vec na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 C.s.p.) s tým, že v novom rozhodnutí o veci sa rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).