Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37P/12/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Malým, vo veci starostlivosti o maloleté deti: X. M., nar. X.X.XXXX, a X. M., nar. X.X.XXXX, obe bytom u matky, obe zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, deti otca J. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Mesto Trnava, t.č. bytom O. XX - AB ubytovňa, izba č. XX, K., a matky Q. M., nar.X.X.XXXX, trvale bytom K. XXX/XX, V. Z. - Z., t.č. bytom E. XXX, G., o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, takto

rozhodol:

Maloletá X. M., nar. X.X.XXXX, a maloletý X. M., nar. X.X.XXXX, sa zverujú do osobnej starostlivosti matky Q. M., nar. X.X.XXXX.

W. má právo maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

Otec J. Y., nar. XX.X.XXXX, je povinný prispievať na výživu maloletej X. výživným vo výške 50,00 € mesačne, s účinnosťou od 17.6.2016, a na výživu maloletého X. výživným vo výške 50,00 € mesačne, s účinnosťou od 17.6.2016, ktoré výživné je otec povinný zaplatiť vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám matky.

Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 17.6.2016 do 26.4.2017 na maloletú X. vo výške 521,67 € povoľuje súd otcovi splácať v mesačných splátkach po 30,00 € spolu s bežným výživným, a nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 17.6.2016 do 26.4.2017 na maloletého X. vo výške 521,67 € povoľuje súd otcovi splácať v mesačných splátkach po 30,00 € spolu s bežným výživným, a to pod stratou výhody splátok.

Styk otca s maloletými deťmi súd neupravuje.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1.

Matka maloletých detí sa návrhom doručeným dňa 17.6.2016 domáhala úpravy práv a povinností rodičov k maloletej X. a maloletému X. tak, že ich súd zverí do jej osobnej starostlivosti, a otcovi určí výživné vo výške po 120,00 € na každé z maloletých detí mesačne; požiadala tiež o zákaz styku otca s deťmi . Uviedla že rodičia maloletých detí žili v spoločnej domácnosti ako druh a družka 9 rokov, zo vzťahu sa im narodili deti X. M. dňa X.X.XXXX a X. M. dňa X.X.XXXX. Otec prispieval na domácnosť, zaujímal sa o deti - začiatkom roka 2016 sa jeho správanie zmenilo, začal odchádzať z domu; našiel si inú partnerku, s ktorou čaká dieťa, následne odišiel zo spoločnej domácnosti. K matke sa začal správať agresívne, psychicky jej ubližoval, deti sa ho báli a prestali mať o neho záujem. Od odchodu zo spoločnej domácnosti sa otec o deti nezaujíma, nestretáva sa s nimi, neudržuje telefonický kontakt, neposiela na

deti žiadne peniaze. Matka má náklady na nájom, stravu, oblečenie, hygienické potreby, telefón, poplatky za školu, stravovanie v škole, cestovné, všetko mesačne cca. 300,00 €. Otec maloletých detí nepracuje, poberá opatrovateľský príspevok na syna z predchádzajúceho manželstva, poberá aj vdovský dôchodok; matka pracuje s mesačným zárobkom 200,00 €, poberá invalidný dôchodok 242,00 € mesačne , a prídavky na deti 47,04 € mesačne. K návrhu priložila matka potvrdenie o návšteve základnej školy oboch detí, potvrdenie sociálnej poisťovne o skutočnosti že matka je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 242,00 € mesačne, rodné listy maloletých detí, svoj rodný list, potvrdenie zamestnávateľa matky o zdaniteľných príjmoch, dohodu o vykonaní práce uzavretú medzi spoločnosťou ZANA Trnava, s.r.o. a matkou dňa 3.6.2015 a dňa 1.1.2016, dohodu o „rozviazaní“ dohody o vykonaní práce zo dňa 23.2.2016, potvrdenie ÚPSVaR o poberaní prídavkov na deti matkou vo výške 47,04 € mesačne.

2.

Súd si pre svoje rozhodnutie zadovážil ďalej výpis z registra priestupkov matky (2 priestupky), oznámenie ÚPSVaR o skutočnosti, že matka je poberateľkou prídavku na dve deti vo výške po 23,52 € mesačne, otec nie je t.č. poberateľom žiadnej štátnej sociálnej dávky, ani jeden z rodičov nie je poberateľom dávky v hmotnej núdzi, ani jeden z rodičov nie je t.č. vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, správu o povesti matky podanú Obcou Jaslovské Bohunice, správu ÚPSVaR zo dňa 8.7.2016, oznámenie sociálnej poisťovne o skutočnosti že ani jeden z rodičov nie je t.č. poberateľom dávky v nezamestnanosti, vyjadrenie ÚPSVaR zo dňa 1.7.2016, potvrdenie sociálnej poisťovne o skutočnosti že otec je poberateľom vdoveckého dôchodku vo výške 99,40 € mesačne, matka je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 243,00 € mesačne, správu ÚPSVaR zo dňa 28.12.2016 o šetrení pomerov v domácnosti matky, správu ÚPSVaR zo dňa 28.3.2017.

3.

Na pojednávaní konanom dňa 14.9.2016 matka uviedla že otec sa nezdržiava v Trnave, podľa matky má otec dostatok peňazí, pravdepodobne s niečím kšeftuje - tieto údajné príjmy otca však preukázať nevie.

4.

Matka sa na pojednávanie konané dňa 26.4.2017 (ani na žiadne iné z ôsmych vytýčených pojednávaní, okrem pojednávania konaného dňa 14.9.2016) nedostavila, napriek riadne a včas doručenému predvolaniu, ktorého prevzatie potvrdila na doručenke dňa 30.3.2017; svoju neúčasť neospravedlnila, o odročenie pojednávania nepožiadala. Súd, keďže sa riadne predvolaná účastníčka nedostavila na pojednávanie, ani nepožiadala z dôležitého dôvodu o odročenie, konal v neprítomnosti tejto účastníčky; prihliadol pritom na obsah spisu a predložené a vykonané dôkazy. Otec sa na pojednávanie konané dňa 26.4.2017 (ani na žiadne iné z ôsmych vytýčených pojednávaní) nedostavil, napriek riadne a včas doručenému predvolaniu, ktorého prevzatie potvrdil na doručenke dňa 6.4.2017; svoju neúčasť neospravedlnil, o odročenie pojednávania nepožiadal. Súd, keďže sa riadne predvolaný účastník nedostavil na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, konal v neprítomnosti tohto účastníka; prihliadol pritom na obsah spisu a predložené a vykonané dôkazy. Na pojednávaní konanom dňa 26.4.2017 zástupkyňa procesného opatrovníka uviedla že odporúča, aby súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky - podľa vykonaných šetrení táto sa o ne riadne stará, vo výchove detí nie sú žiadne problémy. Podľa dostupných informácií otec sa o deti vôbec nezaujíma, neprispieva na ne žiadnymi finančnými prostriedkami; keďže majetkové pomery matky ani otca im nie sú známe, rozhodnutie o výške výživného ponecháva na úvahu súdu.

5.

Súd vo veci vykonal dokazovanie čiastočným výsluchom matky, a výsluchom zástupkyne procesného opatrovníka ustanoveného maloletým deťom, oboznámením sa s listinnými dôkazmi uvedenými vyššie, ako i oboznámením sa s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav: Maloletá X. aj maloletý X. majú 10 rokov - momentálne obe deti bývajú u matky, ktorá má vytvorené vhodné podmienky na ich výchovu (býva síce na ubytovni, ale deti tam majú primerane zariadený priestor); deti dosahujú dobré výsledky v škole, riadne ju navštevujú, lekárska starostlivosť o ne je matkou zabezpečená. Obe deti navštevujú základnú školu v mieste bydliska, sú zdravé, žiadne zvýšené výdavky na ne nie sú.

Matka je zamestnaná s príjmom 200,00 € mesačne, poberá invalidný dôchodok 243,00 € mesačne, a prídavky na deti 47,04 € mesačne; žiadne ďalšie príjmy nemá. Náklady matky za nájom, stravu, oblečenie, hygienické potreby, telefón, poplatky za školu, stravovanie v škole, cestovné sú mesačne cca. 300,00 €; žiadne zvýšené výdavky matka nemá. Súdu sa nepodarilo zistiť takmer žiadne údaje o príjmoch a výdavkoch otca - otec nie je zamestnaný, je poberateľom vdoveckého dôchodku vo výške 99,40 € mesačne, nie je poberateľom dávky v nezamestnanosti ani žiadnej inej štátnej sociálnej dávky ani dávky v hmotnej núdzi; priemerný plat v národnom hospodárstve v trnavskom kraji bol v roku 2016 vo výške 914,00 € mesačne, minimálna mzda bola vo výške 405,00 €. Otec sa o maloleté deti nezaujíma, nenavštevuje ich ani nekontaktuje, výživné neplatí, za obdobie od 17.6.2016 do 26.4.2017 otec neprispel matke žiadnou sumou výživného (takúto skutočnosť nepreukázal). Návrh na súd bol podaný dňa 17.6.2016.

6.

Podľa § 36, ods. 1, prvá a druhá veta Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

Podľa § 62, ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62, ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62, ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Podľa § 62, ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65, ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Podľa § 75, ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 76, ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Podľa § 77, ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

7.

Rozhodnutie súdu o úprave výkonu práv a povinností rodičov voči deťom, ktorým súd najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti, prichádza v zmysle ustanovenia § 36, ods. 1 Zákona o rodine do úvahy vtedy, ak rodičia spolu nežijú. Konanie o zverení do osobnej starostlivosti pritom musí byť spojené s rozhodnutím o výživnom na maloleté dieťa. Výživným sa rozumie zaobstarávanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Výživné pre dieťa tak slúži nielen k uspokojovaniu jeho výživy v užšom slova zmysle, ale aj k uspokojovaniu všetkých odôvodnených hmotných potrieb (šatstvo, obuv, bielizeň, lieky, hračky a pod.) a aj ďalších potrieb dôležitých k úspešnej výchove dieťaťa, pričom odôvodnené potreby maloletého dieťaťa sú závislé od jeho veku, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravia, záujmov, od spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a pod.

Pri rozhodovaní o výške výživného súd zohľadňuje aj to, ktorý z rodičov sa o dieťa stará osobne, pretože takúto starostlivosť je potrebné považovať za plnenie vyživovacej povinnosti. Práca a osobná starostlivosť jedného z rodičov poskytovaná dieťaťu tak môže vyvážiť platby druhého rodiča. Pri určení výšky výživného súd vychádza aj zo zásady úmernosti, t.j. že životná úroveň dieťaťa sa má prispôsobiť životnej úrovni ostatných členov rodiny. Preto ak majú rodičia vzhľadom na svoje schopnosti a možnosti vyšší životný štandard, premietne sa to aj do rozsahu odôvodnených potrieb dieťaťa, a naopak. Princíp potencionality príjmov je inštitútom ktorý výrazne ochraňuje záujmy oprávneného, pričom prvoradým záujmom je, aby v rámci majetkových vzťahov boli uspokojené potreby maloletého dieťaťa

- zákon teda umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery povinného ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať (t.j. prednosť pred princípom fakticity). V tejto súvislosti zákon uvádza vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku a majetkového prospechu - úplne zrejme sa pritom jedná o situáciu, keď povinný dosahuje nižší príjem (alebo nedosahuje žiaden príjem), a to bez závažných dôvodov, ktoré by ho mali k tomu viesť. Následkom princípy potencionality je potom skutočnosť, že súd pri určovaní výšky výživného vychádza z potencionálneho príjmu.

8.

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že maloleté deti žijú momentálne so svojou matkou v prostredí, ktoré je im známe a pre ne prirodzené, a kde sú vytvorené vhodné (i keď skromnejšie) podmienky na ich riadnu výchovu; deti dosahujú dobré výsledky v škole, riadne ju navštevujú, lekárska starostlivosť o ne je matkou zabezpečená. Súd preto rozhodol o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matke (keď otec sa o deti nezaujíma, nekontaktuje sa s nimi žiadnym spôsobom). Vo veci určenia výšky výživného súd vzal do úvahy príjmy (u otca potenciálny príjem) a výdavky rodičov, a oprávnené potreby maloletých detí. Matka je zamestnaná s príjmom 200,00 € mesačne, poberá invalidný dôchodok 243,00 € mesačne, a prídavky na deti 47,04 € mesačne; žiadne ďalšie príjmy nemá. Náklady matky za nájom, stravu, oblečenie, hygienické potreby, telefón, poplatky za školu, stravovanie v škole, cestovné sú mesačne cca. 300,00 €; žiadne zvýšené výdavky matka nemá. Čo sa týka príjmových a majetkových pomerov otca, súdu sa nepodarilo zistiť takmer žiadne údaje o jeho príjmoch a výdavkoch - otec nie je zamestnaný, je poberateľom vdoveckého dôchodku vo výške 99,40 € mesačne, nie je poberateľom dávky v nezamestnanosti ani žiadnej inej štátnej sociálnej dávky ani dávky v hmotnej núdzi. Súd vychádzal pri určení výživného z potenciálneho príjmu otca ktorý by mohol dosahovať, a to s ohľadom na skutočnosť, že v trnavskom regióne je možné pomerne bez problémov získať zamestnanie - podľa údajov zverejnených Štatistickým úradom SR priemerná mzda v národnom hospodárstve v trnavskom kraji bola v roku 2016 vo výške 914,00 € mesačne, minimálna mzda s SR bola vo výške 405,00 €; ktorýkoľvek z takýchto príjmov by otcovi (u ktorého nebolo preukázané že by bol chorý alebo invalidný, alebo že by mal obmedzenia pre ktoré by sa z objektívnych dôvodov nemohol pracovať alebo zamestnať sa) umožňoval platiť bez vážnejších problémov určené výživné. Súd tiež vzal do úvahy potreby maloletých detí (obe majú 10 rokov), ktoré navštevujú základnú školu v mieste bydliska, sú zdravé, žiadne zvýšené výdavky na ne nie sú. Na základe zhora uvedených skutočností dospel súd k názoru, že určenie výživného na sumu 50,00 € mesačne na každé z maloletých detí mesačne je primerané, v súlade s § 75, ods. 1 Zákona o rodine; vyživovaciu povinnosť otca súd určil od 17.6.2016, t.j. odo dňa podania návrhu na súd. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 17.6.2016 (deň podania návrhu na súd / určenia vyživovacej povinnosti) do 26.4.2017 (deň rozhodnutia súdu) vznikol vo výške 521,67 € pre každé z maloletých detí (za toto obdobie otec z titulu výživného na maloleté deti matke neprispieval žiadnou sumou, keď súd vychádzal z tvrdenia matky, ktoré otec nerozporoval), povolil súd splácať otcovi v splátkach po 30,00 € mesačne na každé z maloletých detí spolu s bežným výživným (pod stratou výhody splátok), a to vzhľadom na výšku nedoplatku, a na príjmové možnosti otca. O styku otca s maloletými deťmi súd nerozhodoval, nakoľko otec sa dlhodobo o maloleté deti nezaujíma, nenavštevuje ich ani nekontaktuje (v prípade ak by chcel styk s nimi realizovať, a rodičia by sa na ňom nevedeli dohodnúť, musí o určenie styku s deťmi podať samostatný návrh na súd). Z tohto dôvodu súd ani nerozhodol o zákaze styku otca s deťmi (ktorý požadovala určiť matka), nakoľko podľa tvrdenia samotnej matky sa otec s deťmi vôbec nekontaktuje, a matka ani nepreukázala žiadne dôvody, pre ktoré by mal súd styk otca s deťmi zakázať. Súd rozhodol o náhrade trov konania v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.