Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7CoP-5-2017.pdf
PDF · 109.05 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/5/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti H.: 1/ C. nar. XX.X.XXXX, 2/ Q. nar. X.X.XXXX zastúpených v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny T. detí rodičov: V.. V. H. nar. XX.X.XXXX bývajúcej M. N. Č.. XXX zastúpenej JUDr. R. K. advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v T. na ulici E. a V.. X a C. H. nar. 18.11.1977 bývajúcom M. K.. N.. XXX zastúpeného JUDr. V. Ď. advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v T. na N. X. V.Á. Č.. XX o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 18.8.2016 č.k. 7P 15/2014-550 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zvýšil výživné pre maloletého C. na 100,- € mesačne a na maloletého Q. na 80,- € mesačne od 01.02.2015, ktoré zaviazal otca prispievať matke vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné za obdobie od 01.01.2014 do 31.08.2016 pre maloletého C. 1.060,- € a pre maloletého Q. 780,- €, v úhrnnej sume 1.840,- € povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 60,- € splatných spolu s bežným výživným od právoplatnosti rozsudku matke, pod následkami straty výhody splátok. Návrh otca na zníženie výživného zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že návrh matky na zvýšenie výživného zamietne a zruší výrok o dlžnom výživnom pre maloletého C. a maloletého Q., zníži výživné pre maloleté deti do budúcnosti, resp. ponechá v platnosti výživné podľa rozsudku č.k. 5P 26/2011-38 zo dňa 12.12.2011. Odvolanie podáva v súlade s ust. § 355 a násl. CSP z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d/, nakoľko konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, podľa § 365 ods. 1 písm. e/, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, podľa § 365 ods. 1 písm. f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, § 365 ods. 1 písm. h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a rozsudok v napadnutej časti považuje za nesprávny, nespravodlivý, neobjektívny a nepreskúmateľný. Konštatoval, že po zrušení veci odvolacím súdom nové závery vyplývajúce z nového rozhodnutia zo zisteného skutkového stavu vôbec nevyplývajú a sú nepreskúmateľné. Súd prijal záver, že pomery otca sa zmenili od 1.2.2015 a zvýšil výživné na 180 € pre obe deti napriek tomu, že nie je v schopnostiach a možnostiach otca zvýšené výživné prispievať. Súd prvej inštancie rozhodol napriek tomu, že jediným príjmom otca je mesačná dávka v hmotnej núdzi 62 € od 1.1.2015 s výnimkou 6- týždňovej brigády v F. v októbri a novembri 2015, ktorý príjem súdu otec aj preukázal, avšak nie v sume ako je uvádzané v rozsudku 47.000 €. Súd prvej inštancie prijal záver, že otec má ďalší pravidelný
mesačný príjem, ktorý sa nedá vyčísliť, ale je dostatočný, pretože otec nemá dostatočný záujem o prácu, nehľadá, nevolá, nežiada prácu, ale môže sa podieľať napriek tomu na zvýšených potrebách detí. Konštatoval, že žije vo veľmi dobrých bytových pomeroch v novo postavenom rodinnom dome a spláca hypotekárny úver 300 €. Uviedol, že závery súdu sú v rozpore so zisteným skutkovým stavom, v rozpore so závermi odvolacieho súdu ktorý konštatoval, že preukázanie toho, že otec je v hmotnej núdzi na základe rozhodnutia úradu práce je objektívna zmena pomerov spočívajúca v zmene príjmov a súd vôbec na tento preukázateľne zistený skutkový stav neprihliadal. Vytkol súdu prvej inštancie, že nevykonal všetky dôkazy ktoré navrhoval napriek tomu, že súd na jednej strane vyžadoval od neho preukázanie všetkých príjmov, potvrdení príjmov zo zahraničia, ktoré doklady súdu aj predložil a na druhej strane od matky takéto dôkazy nepožadoval. Súd prijal záver, že sa zmenili podstatne pomery na strane detí, ale podstatne aj na strane rodičov, najmä u otca od 1.2.2015 podľa skutkového stavu však reálne nadol. Vytkol súdu prvej inštancie, že neskúmal na základe akej zmluvy, s akou spoločnosťou, kde a za akú odmenu vykonáva matka prácu v zahraničí, nezisťoval jej skutočný príjem, čo uvádza preto, lebo matka chodí domov v stále iných turnusoch, je málo doma a deti sú len v spoločnosti starého otca, čomu sa chcel vyhnúť v rámci striedavej starostlivosti a vychovávať sám deti s novou rodinou. Konštatoval, že je evidentné, že príjem matky sa niekoľkonásobne zvýšil a postačuje na uspokojovanie životných potrieb maloletých detí. Súd neskúmal príjem súčasného priateľa matky, ktorý sa podieľa na úhradách. Skonštatoval, že neunesie vyživovaciu povinnosť vo vyššej miere. Vytkol súdu prvej inštancie, že neobjektívne posúdil zmenu pomerov na jeho strane a nesprávne vyhodnotil, že prácu si nehľadá napriek tomu, že spolupracuje s úradom práce, preto rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasil so záverom súdu, že nemá záujem pracovať, pretože ináč by nevycestoval za prácou v značnej vzdialenosti do zahraničia, ktorá závisí od aktuálnej potreby a ponuky zahraničného subjektu. Prácu si našiel, lebo sa informoval priamo v zahraničí, čo nezodpovedá záveru, že nevolá, netelefonuje, avšak prácu si hľadá aj cez internet, telefonicky a rôznymi spôsobmi. Konštatoval, že nie je jednoduché nájsť si prácu v zahraničí, nakoľko zahraničný trh je nasýtený príslušníkmi z iných štátov (W., R., R.). Skutočnosť, že prácu si našiel na šesť týždňov v zime na betóne aj dvanásť hodín denne len potvrdzuje jeho záujem pracovať a že sa neštíti akejkoľvek práce. Uviedol, že s vycestovaním sú spojené náklady na cestu, stravu a zo zárobku 2.100 € po odrátaní nákladov je zisk 1.200 € raz v roku a zostatok slúži na vyrovnanie dlhov voči rodičom, družke. Uviedol, že žije z dávky v sume 62 €, z úspor a podpory priateľky a rodičov. Konštatoval, že nie je držiteľom živnostenského oprávnenia, pretože by sa vystavil riziku, že by neuniesol majetkové riziká, ktoré podnikanie so sebou prináša. Uviedol, že súd postavil rozhodnutie na domnienkach, pokiaľ prijal záver, že má z rozvozu dreva pravidelný mesačný príjem a na preukázanie tejto skutočnosti nevykonal dokazovanie. Síce vypočul svedkov ohľadom dopravy dreva spoluobčanom, ktorí uviedli, že platia mu za naftu. Nákladné vozidlo nie je jeho vlastníctvom, je vlastníctvom jeho otca a obec nemá vedomosť o výkone činnosti rozvozu dreva pre občanov. Preto záver súdu, že má pravidelný mesačný príjem nezodpovedá zistenému skutkovému stavu a nemôže byť dôvodom na zvýšenie výživného. Súdom prvej inštancie vypočutí svedkovia sú neobjektívni, príbuzní matke, pretože z výsluchu siedmych svedkov, z ktorých jeden v živote otca ani nevidel, traja sú zaujatí svedkovia matky a posledného nepozná otec, nevyplýva jednoznačne, že drevo vozí denne a že ide o pravidelný príjem, ktorý by bol podkladom pri určení výživného. Naopak svedkovia potvrdili, že pokiaľ náhodile použije vozidlo svojho otca, je to len za pohonné hmoty a amortizovanie vozidla. Súd však nevyhodnotil, že dovozom dreva sa vo zvýšenej miere amortizujú súčiastky, pneumatiky, pretože ide o náročný terén, zvážnice, kde sa opotrebúvajú náhradné diely. Konštatoval, že sa nepreukázali ani matkine podania, že mal pracovať v F. v apríli 2016, čo viedlo k pozastaveniu dávky a následne po prešetrení bola dávka vyplatená. Taktiež záver súdu o tom, že vykonáva v lese brigádnickú činnosť nemá podklady vo vykonanom dokazovaní, pretože nebolo preukázané pre koho, akú dobu a akú činnosť vykonáva. Takéto závery súdu presahujú rámec vykonaného dokazovania. Konštatoval, že z uvedeného dôvodu jednoznačne vyplýva, že súd nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Zistenými dôkazmi k objasneniu pomerov, ktoré otec predložil, sa súd taktiež nezaoberal napriek tomu, že sa nepreukázali tvrdenia matky, že je opitý a na rozdiel od tvrdení matky o spôsobe jej života, čo súd tiež nevyhodnotil, keďže matka bola rozhodnutím Okresného úradu Rožňava, odborom Všeobecnej vnútornej správy dňa 11.2.2015 uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti občianskemu spolužitiu, ktorého sa dopustila tým, že od jesene 2012 do 1.10.2014 posielala vulgárne textové správy jeho priateľke, čím ju urazila na cti. Táto skutočnosť potvrdzuje nezodpovedné a vulgárne správanie sa matky aj na sociálnych sieťach a až na upozornenie správania sa matky na súde, svoje prejavy vulgárnosti stiahla, čo však súd nevyhodnotil. Rodinný dom, ktorý postavil pomocou svojej rodiny a známych, a to popri tom vychovával aj deti bez matky, ktorá pracovala v zahraničí, je vďaka matke dodnes neskolaudovaný, pretože matka účelovo podáva bezdôvodne odvolania, pretože
bez denno-dennej údržby dom chátra a pritom ani na tú skutočnosť súd neprihliadol, že matka sa o dom vôbec nestará, ale má oň záujem. Konštatoval, že dom udržiava v štandardnom režime, nezariaďuje ho novým nábytkom. Pokiaľ zakúpil stôl a zariadila sa kancelária, tak to urobila jeho priateľka, aby mohla z domu pracovať. On žiaden úver zatiaľ nebral, vyporiadanie BSM je neskončené a úver, ktorý spláca pochádza z manželského spolužitia a pokiaľ by neplatil úver za pomoci priateľky, vystavil by sa sám poplatkom a exekučným postupom zo strany veriteľa. Konštatoval, že žije skromne, nevlastní motorové vozidlo. Pokiaľ užíva vozidlo, tak priateľkine a na dovolenke bol v Š., pričom dovolenku uhradila priateľka. Konštatoval, že zvýšenie výdavkov na strane detí nemá racionálny základ, pretože matka deti osobne nevychováva, výchovu ponecháva na starých rodičov, pričom im kupuje drahé darčeky, značkové veci. Čo sa týka zvýšených nákladov na počítače, sú to neadekvátne vynaložené prostriedky, pretože matka zakúpila nový počítač namiesto opravy starého a nie je preskúmateľné ani tvrdenie matky, že deťom dáva denne 20 €, pričom ani nie je doma. Poukázal na neadekvátnu starostlivosť matky o deti, pretože deti mali pár prečinov a boli sťažnosti na ich správanie a keď sa bol informovať v škole, triedne učiteľky sa vyjadrili, že nie sú deti vždy pripravené, sú často unavené, z čoho možno usudzovať, že chodia neskoro spávať. Poukázal na to, že zvýšené výživné a úhrada dlžného výživného je doslova pre neho likvidačné.
3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok. Poukázala na to, že v čase súdneho konania otec koná špekulatívne v snahe, aby sa mu určilo nižšie výživné o čom svedčia všetky predchádzajúce súdne konania. Po podaní návrhu v januári 2014 otec prestal oficiálne pracovať, pričom predtým najmenej päť rokov, šesť až sedem mesiacov každý rok pracoval v zahraničí, v F. a okrem toho si doma zarábal vozením dreva pre obyvateľov dediny a blízkeho okolia. Taktiež chodieval na dovolenky k moru a do zahraničia. Uviedla, že posledná súdna úprava výživného bola v roku 2011, kedy deti navštevovali prvý stupeň základnej školy. Deti toho času vyrástli. Maloletý C. od septembra 2016 navštevuje strednú školu v K., kde býva na internáte a značným spôsobom sa mu zvýšili náklady na štúdium. Maloletý Q. chodí na základnú školu do T.. Uviedla, že od roku 2011 ide o prvé zvýšenie výživného. Konštatovala, že otec prakticky denne vykonáva pracovnú činnosť, rozváža drevo, nielen v obci, ale aj v širokom okolí, pretože v celom okolí ľudia kúria drevom a okrem toho poberá dávky v hmotnej núdzi. Ostatné odvolacie námietky otca považuje za klamlivé a zároveň poukázala na objektívne dôkazy okrem výpovede svedkov aj na znalecký posudok znalkyne PhDr. F. S., ktorá hodnotila osobnostné črty otca detí. Poukázala na to, že hneď po vyhlásení rozsudku otec odchádzal za prácou do F. tak ako to bolo aj v minulosti.
4. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky poukázal na to, že je poberateľom dávky v hmotnej núdzi, ktorá mu bola priznaná po tom, ako bolo preukázané, že si svoj príjem nevie zabezpečiť. Vykonáva aktivačné práce v zmysle dohody s Obcou M. do konca roka 2016. Konštatoval, že súdu doposiaľ neboli preukázané skutočné pomery matky, kde v skutočnosti v zahraničí pracuje, akú zmluvu a s akým subjektom má uzavretú, akú činnosť v skutočnosti vykonáva, pretože matka zo zahraničia chodí domov vo veľmi nepravidelných intervaloch, neboli zisťované skutočné príjmy z účtu, ani aká suma bola jej vyplatená zo zahraničia titulom rodinných prídavkov. Konštatoval, že matka zakupuje deťom drahé darčeky, avšak im nedáva výchovu, čo zvádza deti nevážiť si hodnoty, nerešpektovať a nevážiť si peniaze. Otec poukázal na negatívne ovplyvňovanie detí matkou. Konštatoval, že s maloletými deťmi má napriek tomu vzájomne pozitívne citové vzťahy. Konštatoval, že má dobré osobnostné predpoklady a dokáže maloletým deťom poskytnúť potrebnú osobnú starostlivosť, pretože ich vychovával osobne od útleho veku na rozdiel od matky, ktorá ich nechala otcovi a odišla za prácou do zahraničia a doposiaľ sa im nevenuje. Konštatoval, že preukázal potvrdenia o evidencii z úradu práce a pokiaľ pracoval brigádnicky v zahraničí. Napriek tomu všetky príjmy predložil, nejedná sa o fixný, ale nestály príjem a deťom poskytoval vreckové a darčeky aj mimo výživného. Uviedol, že nevlastní motorové vozidlo V3S ani traktor. Špecifikoval, že súdom vypočutí svedkovia sú blízki rodine matky. Poukázal na to, že na rozdiel od matky je slušný človek, nežije hýrivým životom. Poprel, že by maloletý C. nastúpil od septembra 2016 na strednú školu v K., pretože navštevuje strednú školu v T. a dochádza z M.. Uviedol, že nenadobudol žiadne hnuteľné ani nehnuteľné veci, sám je v ťaživej sociálnej situácii, na čo súd neprihliadal a neprihliadal ani na skutočnosť, že pri zvládaní životných nákladov mu je nápomocná priateľka, ktorá mu prispieva na jeho potreby. Uviedol, že došlo k zmene jeho príjmu a predložil rozhodnutie úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, že je osobou v hmotnej núdzi a je mu priznaná pomoc v hmotnej núdzi v sume 60,60 € a na uspokojovanie životných potrieb detí sa podieľa v rámci svojich možností a schopností. Poukázal na to, že splácať výživné a hypotekárny úver mu pomáhajú priateľka a rodičia a spláca aj manželkin dlh, nakoľko matka si neplní dlh voči banke, hoci je spoludlžníčka voči banke, ale na rodinný dom si nároky robí. Konštatoval, že trvá na odvolaní, pretože nie je v jeho
schopnostiach a možnostiach platiť vyššie výživné, nakoľko nemá stabilný a stály príjem, je v hmotnej núdzi a preukázateľne tieto skutočnosti zakladajú dôvod znížiť výživné v zmysle zákonnej úpravy.
5. Matka podaním doručeným odvolaciemu súdu 9.3.2017 špecifikovala, že sa pomýlila, pretože mal. Q. navštevuje strednú školu v T., kde denne dochádza. Popiera námietky otca vyjadrené v jeho vyjadrení. Výchovu detí zabezpečuje na požadovanej úrovni, čo je preukázané správami zo školy, kolízneho opatrovníka, ako aj zo záverov znaleckého dokazovania. Otec sa s deťmi nikdy neučil, ani u neho nespali. Otec zárobkovú činnosť rozvozom dreva naďalej vykonáva nielen pre obyvateľov obce, ale aj vrátane okolia mesta F.. Návrh podala v roku 2014, pričom posledná úprava výživného bola ešte v roku 2011, kedy deti navštevovali 1. stupeň základnej školy v mieste bydliska. V súčasnosti deti navštevujú školy v T. vzdialenej od bydliska 21 km, pričom mal. Q. je študentom strednej školy. Odôvodnené potreby detí sa preukázateľne od poslednej úpravy výživného zvýšili, preto navrhuje potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.
6. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.
7. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bol zrušený Občiansky súdny poriadok v znení platnom do 30.6.2016 (§ 473 CSP) a zároveň 1.7.2016 nadobudol účinnosť aj zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).
8. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
9. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
12. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a ani v odvolacom konaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o jeho vyživovacej povinnosti k maloletým deťom. Odvolací súd dospel k záveru, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o výživnom, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemá pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie dôsledne vykonal dokazovanie a úplne zistil skutočný stav, ktorý následne správne právne posúdil, pričom jeho skutkové a právne závery zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.
13. Odvolací súd považuje za potrebné pripomenúť, že zo zákonných ustanovení citovaných v napadnutom rozsudku týkajúcich sa určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom vyplýva,
že kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je preto potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, ďalej hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni vzdelávania sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, pričom ide o všeobecne známu skutočnosť, ktorú nie je potrebné osobitne odkazovať. Dokazovať je potrebné len nadštandardné výdavky, resp. potreby dieťaťa, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni vzdelávania. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti je súd povinný prihliadať aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Na strane povinných, rodičov dieťaťa, súd zisťuje ich reálne príjmy, celkové majetkové pomery, nevyhnutné životné náklady a prihliada aj na ich ďalšie zákonné vyživovacie povinnosti. Vychádzajúc z uvedených úvah je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom. Odvolací súd poukazuje na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré rozšírilo východiská zisťovania a posudzovania možností, schopností a majetkových pomerov rodičov aj o zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Potencionálny príjem nie je to, čo povinný skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a podobne. Bez preukázania objektívnej nemožnosti zabezpečovať si adekvátny zdroj príjmov nie je možné hodnotiť možnosti a schopnosti povinného rodiča ako neumožňujúce mu plniť si vyživovaciu povinnosť k dieťaťu v primeranom rozsahu. Pri posudzovaní potencionálnych príjmov a pomerov povinného rodiča musí súd postupovať prísne a zhodnotiť všetky relevantné okolnosti, ktoré sa v konaní preukážu. Odvolací súd poznamenáva, že princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity, to znamená, že súd je povinný prihliadať aj k zjavne nevyužitým schopnostiam povinného rodiča. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti preto nie je smerodajné, aký príjem rodič v skutočnosti dosahuje, alebo či vôbec pracuje, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a podobne. Z uvedeného vyplýva, že súd pri určení výživného musí prihliadať na to, či povinný neopustil pre neho vhodné zamestnanie poskytujúce mu väčší príjem, aby dosiahol zníženie príjmu, pretože takéto konanie nesmie povinnej osobe priniesť žiadne výhody a prospech a tiež je povinnosťou súdu zabrániť pokusom uniknúť vyživovacej povinnosti tým, že by si povinný našiel zamestnanie s nízkym príjmom, resp. aby bol bezdôvodne dlhodobo nezamestnaný v domnienke, že ho potom nemožno postihnúť. Pri určení výživného je preto rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmov, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie a terajších pomerov otca a ich dôsledným a podrobným porovnaním s pomermi v čase predchádzajúcej úpravy výživného bolo preukázané, že otec v čase predchádzajúcej úpravy výživného aj v súčasnosti je nezamestnaný, evidovaný na úrade práce. Príjem otca je minimálny a pozostáva len z dávok poberajúcich z úradu práce a z príjmu príležitostného pri rozvoze dreva, pričom otec nepreukázal, že by zdravotný stav ho obmedzoval vo vykonávaní akejkoľvek činnosti. Odvolací súd poznamenáva, že v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine je totiž povinnosťou súdu vždy zistiť potencionálne možnosti a schopnosti povinnej osoby a prihliadnuť na celkové majetkové pomery. Žiadny zákon Slovenskej republiky nezakotvuje pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená, avšak Zákon o rodine zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1) a pre určenie výšky vyživovacej povinnosti nie je smerodajné, koľko rodič svojou prácou zarobí, alebo či vôbec pracuje. Oveľa väčšiu výpovednú hodnotu má zistenie jeho životnej úrovne, ktorá je daná nielen jeho majetkovými pomermi, ale aj finančnými nárokmi na zabezpečenie a uspokojenie jeho potrieb, pretože každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že bola preukázaná
kvalifikovaná zmena pomerov na strane maloletých detí odôvodňujúca zvýšenie výživného vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúcej zásady je primerané potencionálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca. Ďalšie odvolacie námietky otca ohľadne špecifikácie príjmov a rodinných prídavkov ktoré matka poberá na maloleté deti nie sú relevantné, pretože v priebehu prvostupňového konania matka predložila doklady o svojom príjme a navyše matka vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom plní dobrovoľne a spontánne tak v rozsahu, ako k zmenám pomerom na strane maloletých detí dochádza. Výchovu maloletých detí zabezpečuje aj osobnou starostlivosťou. Preto je v tomto smere jeho odvolacia argumentácia právne neopodstatnená aj vo vzťahu k úprave výchovy, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté. Pretože súd prvej inštancie vo veci správne a zákonne rozhodol, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.
14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania (ust. § 396 CSP v spojení s ust. § 52 CMP), keďže v konaniach podľa CMP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Zároveň nezistil žiadne okolnosti nasvedčujúce tomu, že by to bolo spravodlivé (§ 55 CMP).
15. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).