Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11S-154-2016.pdf
PDF · 177.67 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/154/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: FENESTRA Sk, spol. s r.o., Priemyselná 17, Zlaté Moravce, IČO: 36 521 451, zastúpeného advokátskou kanceláriou Matejka & Haluška s.r.o., Lazovná 20, Banská Bystrica, IČO: 47 257 415 proti žalovanému: Daňový úrad Nitra, Damborského 5, Nitra, o preskúmanie rozhodnutia (oznámenia) žalovaného o použití nadmerného odpočtu č. 103031323/2016 zo dňa 28. 04. 2016, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a . Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. V predloženom administratívnom spise žalovaného sa nachádza rozhodnutie Daňového úradu Nitra (správca dane) č. 9416301/5/3971439/2013 zo dňa 28. 08. 2013, ktorým správca dane podľa ust. 35b ods. 1, písm. a/ zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na ust. § 165 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi sankčný úrok v sume 62,80 eur za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vo výške priznanej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie september 2009 v lehote splatnosti. Rozhodnutím Finančného riaditeľstva ako odvolacieho daňového orgánu č. 1100304/1/550415/2013 zo dňa 25. 11. 2013 bolo potvrdené vyššie označené rozhodnutie správcu dane zo dňa 28. 08. 2013 o vyrubení sankčného úroku v sume 62,80 eur. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 12. 2013.
2. Rozhodnutím č. 9416301/5/3971717/2013 zo dňa 28. 08. 2013 správca dane podľa ust. § 156 ods. 1, písm. a/ zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi úrok z omeškania v sume 14.135,70 eur za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie december 2010 v stanovenej lehote a výške. Finančné riaditeľstvo ako odvolací daňový orgán rozhodnutím č. 1100304/1/550427/2013 zo dňa 27. 11. 2013 potvrdilo vyššie označené rozhodnutie správcu dane zo dňa 28. 08. 2013 o vyrubení úroku z omeškania v sume 14.135,70 eur. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 12. 2013.
3. Ďalším rozhodnutím č. 9416301/5/3971846/2013 zo dňa 28. 08. 2013 správca dane podľa ust. § 156 ods. 1, písm. a/ zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi úrok z omeškania v sume 5.082,60
eur za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie august 2011 v stanovenej lehote a výške. Finančné riaditeľstvo ako odvolací daňový orgán rozhodnutím č. 1100304/1/565211/2013 zo dňa 27. 11. 2013 potvrdilo vyššie označené rozhodnutie správcu dane zo dňa 28. 08. 2013 o vyrubení úroku z omeškania v sume 5.082,60 eur. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 12. 2013.
4. Dňa 25. 02. 2016 podal žalobca riadne daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty za mesiac január 2016, v ktorom si uplatnil nadmerný odpočet v sume 2.000,72 eur.
5. Dňa 29. 03. 2016 podal riadne daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty za mesiac február 2016, v ktorom si taktiež uplatnil nadmerný odpočet v sume 305,81eur.
6. Žalovaný v podaní pod č. 103031323/2016 zo dňa 28. 04. 2016 označenom ako „oznámenie o použití nadmerného odpočtu“ oznámil žalobcovi, že nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie január 2016 v sume 2.000,72 eur, ktorý vznikol žalobcovi na dani z pridanej hodnoty, sa použije na úhradu daňového nedoplatku:
- úroku z omeškania na dani z pridanej hodnoty v sume 1.305,17 eur, vyrubeného rozhodnutím o úroku z omeškania č. 9416301/5/3971717/2013 zo dňa 28. 08. 2013, splatného dňa 27. 12. 2013 v pôvodnej výške 14.135,70 eur,
- sankčného úroku na dani z pridanej hodnoty v sume 62,80 eur, vyrubeného rozhodnutím o sankčnom úroku č. 9416301/5/3971439/2013 zo dňa 28. 08. 2013, splatného dňa 27. 12. 2013, v pôvodnej výške 62,80 eur,
- úroku z omeškania na dani z pridanej hodnoty v sume 632,75 eur, vyrubeného rozhodnutím o úroku z omeškania č. 9416301/5/3971846/2013 zo dňa 28. 08. 2013, splatného dňa 27. 12. 2013, v pôvodnej výške 5.082,60 eur.
7. Žalobca podal proti rozhodnutiu pod č. 103031323/2016 zo dňa 28. 04. 2016 odvolanie zo dňa 16. 05. 2016, v ktorom poukázal na to, že bolo proti nemu začaté reštrukturalizačné konanie uznesením Okresného súdu Nitra pod sp. zn. 32R/3/2013 zo dňa 15. 05. 2013 a uznesením zo dňa 21. 06. 2013 bola žalobcovi povolená reštrukturalizácia. Následne bol uznesením zo dňa 31. 01. 2014 potvrdený reštrukturalizačný plán a reštrukturalizácia bola skončená. V podanom odvolaní žalobca uviedol, že považuje rozhodnutie (oznámenie) žalovaného za nezákonné, nakoľko žalovaný si do reštrukturalizačného konania neprihlásil pohľadávky zodpovedajúce vyššie uvedeným vyrubeným úrokom (daňovej povinnosti), teda pohľadávky, na úhradu ktorých má byť v zmysle jeho oznámenia použitý nadmerný odpočet. S poukazom na ust. § 120 ods. 1, 2 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, akékoľvek peňažné pohľadávky, ktoré nevznikli po začatí reštrukturalizačného konania musia byť za účelom ich uplatnenia v reštrukturalizácii riadne a včas uplatnené prihláškou, a to pod sankciou zániku práva tieto pohľadávky vymáhať voči reštrukturalizovanému subjektu. V predmetnej veci však všetky skutočnosti determinujúce existenciu a výšku daňovej povinnosti boli nepochybne dané ešte pred začatím reštrukturalizačného konania u žalobcu. Jedná sa teda o pohľadávky vzniknuté pred začatím reštrukturalizačného konania a bolo potrebné ich riadne a včas uplatniť prihláškou v reštrukturalizácii a pokiaľ sa tak nestalo, zaniklo právo vymáhať takúto pohľadávku (daňovú povinnosť) v dôsledku potvrdenia reštrukturalizačného plánu a nie je možné na jej splnenie použiť nadmerný odpočet, ktorý vznikol po začatí a skončení reštrukturalizácie. Daňová povinnosť nepredstavuje v predmetnej veci tzv. prednostnú pohľadávku, ale jedná sa o pohľadávku, ktorá sa uplatňuje prihláškou v reštrukturalizácii s tým, že základným účelom reštrukturalizačného konania je vyriešenie všetkých právnych vzťahov dlžníka založených pred začatím reštrukturalizačného konania. Záver správcu dane, podľa ktorého má byť právny charakter úroku z omeškania resp. sankčného úroku v insolvenčných pomeroch determinovaný časom vydania rozhodnutia je teda potrebné odmietnuť ako nesprávny. Nie je možné nájsť dôvod pre ktorý by pohľadávka na zaplatenie úroku z omeškania resp. sankčného úroku mohla, resp. mala mať rôzny právny režim (ako pohľadávka uplatňovaná prihláškou alebo prednostná pohľadávka, resp. pohľadávka vzniknutá po skončení reštrukturalizácie) výučne v závislosti od okamihu rozhodnutia správcu dane, o to viac v prípade, keď oneskorený výkon činnosti správcu dane by mal zakladať výhodnejšie postavenie z hľadiska vymoženosti uloženej alebo vyrubenej povinnosti. Nakoľko žalovaný si pohľadávku zodpovedajúcu daňovej povinnosti neuplatnil prihláškou v reštrukturalizácii, je nevyhnutné prijať záver, že v dôsledku potvrdenia reštrukturalizačného plánu sa
daňová povinnosť stala voči žalobcovi nevymáhateľnou a teda na kompenzáciu úroku z omeškania, resp. sankčného úroku nebolo možné použiť nadmerný odpočet, na vrátenie ktorého mal žalobca právo. Pripustením použitia nadmerného odpočtu na úhradu daňovej povinnosti by došlo súčasne k porušeniu zásady rovnosti účastníkov insolvenčného konania v dôsledku neodôvodneného zvýhodnenia žalovaného ako veriteľa „pohľadávky“ odvodzujúcej svoju existenciu z noriem verejného práva oproti iným veriteľom pohľadávok vzniknutých na základe súkromného práva, a to napriek skutočnosti, že ich nároky voči spoločnosti FENESTRA boli rovnako založené na skutkových dejoch, ktoré nastali z právneho hľadiska v totožnom čase, teda pred začatím reštrukturalizačného konania, čo vzhľadom na zásady insolvenčného konania nie je prípustné.
8. Žalovaný v podaní zo dňa 19. 05. 2016 oznámil žalobcovi, že odvolanie je možné podať len proti rozhodnutiu, pričom vydané oznámenie o použití nadmerného odpočtu nemožno považovať na rozhodnutie, a teda proti nemu nie je možné použiť inštitút odvolania. Odvolanie považoval za bezpredmetné, lebo voči nemu nie je možné uplatniť opravné prostriedky.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
9. Žalovaný v podaní pod č. 103031323/2016 zo dňa 28. 04. 2016 označenom ako „oznámenie o použití nadmerného odpočtu“ oznámil žalobcovi, že nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie január 2016 v sume 2.000,72 eur, ktorý vznikol žalobcovi na dani z pridanej hodnoty, sa použije na úhradu daňového nedoplatku:
- úroku z omeškania na dani z pridanej hodnoty v sume 1.305,17 eur, vyrubeného rozhodnutím o úroku z omeškania č. 9416301/5/3971717/2013 zo dňa 28. 08. 2013, splatného dňa 27. 12. 2013 v pôvodnej výške 14.135,70 eur,
- sankčného úroku na dani z pridanej hodnoty v sume 62,80 eur, vyrubeného rozhodnutím o sankčnom úroku č. 9416301/5/3971439/2013 zo dňa 28. 08. 2013, splatného dňa 27. 12. 2013, v pôvodnej výške 62,80 eur,
- úroku z omeškania na dani z pridanej hodnoty v sume 632,75 eur, vyrubeného rozhodnutím o úroku z omeškania č. 9416301/5/3971846/2013 zo dňa 28. 08. 2013, splatného dňa 27. 12. 2013, v pôvodnej výške 5.082,60 eur.
III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe
10. Žalobca podal proti rozhodnutiu (oznámeniu) žalovaného zo dňa 28. 04. 2016 žalobu zo dňa 22. 06. 2016 (doručená súdu dňa 27. 06. 2016), ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného označeného ako oznámenie o použití nadmerného odpočtu č. 103031323/2016 zo dňa 28. 04. 2016.
11. V žalobe namietal nezákonnosť tohto oznámenia žalovaného správneho orgánu, ktoré ukracuje žalobcu na jeho subjektívnych právach. Prezentoval názor, že predmetné oznámenie je bez ďalšieho spôsobilým predmetom preskúmania súdom v konaní začatom na základe žaloby a na podporu svojho názoru poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní pod sp. zn. 8Sžf/4/2009, ako i na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky pri riešení tejto právnej otázky.
12. Ku skutočnostiam, ktoré majú vplyv na posúdenie zákonnosti oznámenia žalovaného uviedol, že uznesením Okresného súdu Nitra v konaní pod sp. zn. 32R/3/2013 zo dňa 15. 05. 2013 bolo voči žalobcovi začaté reštrukturalizačné konanie, uznesením zo dňa 21. 06. 2013 bola povolená reštrukturalizácia a uznesením zo dňa 31. 01. 2014 bol potvrdený reštrukturalizačný plán žalobcu. Žalovaný si do reštrukturalizačného konania neprihlásil akúkoľvek pohľadávku zodpovedajúcu daňovej povinnosti, a teda pohľadávku, na úhradu ktorej má byť v zmysle jeho rozhodnutia čiastočne použitý nadmerný odpočet. Žalobcovi nebol v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov vrátený nadmerný odpočet, pretože tento bol podľa rozhodnutia žalovaného použitý na kompenzáciu (úhradu) daňovej povinnosti, t.j. úroku z omeškania a sankčného úroku. Úrok z omeškania predstavuje časť sankcie za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie december 2010 a august 2011 v ustanovenej lehote a
sankčný úrok predstavuje sankciu za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2009 vo výške priznanej v daňovom priznaní v lehote splatnosti. Ako vyplýva z rozhodnutí, ktorými boli jednotlivé nároky tvoriace daňovú povinnosť (úroky z omeškania a sankčný úrok) vyrubené, omeškanie žalobcu s odvedením príslušnej dane z pridanej hodnoty začalo a aj skončilo v období pred začatím reštrukturalizácie, t. j. predo dňom 23. 05. 2013, pričom rozhodnutia boli dokonca vydané počas reštrukturalizácie. Žalobca je presvedčený, že pohľadávka žalovaného, ktorej zodpovedá právna povinnosť na zaplatenie daňovej povinnosti je právom na peňažné plnenie, ktoré v zmysle zákona o konkurze a reštrukturalizácii vzniklo pred začatím reštrukturalizačného konania, a preto ho bolo za účelom dosiahnutia plnenia potrebné riadne a včas uplatniť v reštrukturalizácii prihláškou, a pokiaľ k tomu nedošlo, právo započítať takúto pohľadávku a/alebo vymáhať takúto pohľadávku voči žalobcovi v dôsledku potvrdenia reštrukturalizačného plánu zaniklo. V zmysle ust. § 120 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, determinantom určujúcim charakter pohľadávky na účely reštrukturalizácie je rozhodujúci okamih vzniku práva zodpovedajúceho pohľadávke a nie jej splatnosť. Právo na zaplatenie úroku z omeškania vzniká na základe zákona výlučne v dôsledku omeškania so splnením daňovej povinnosti a rozhodnutie o jeho vyrubení ovplyvňuje výlučne jeho splatnosť, nie však vznik pohľadávky v zmysle vyššie citovaného zákona. Nie je možné, aby pohľadávka na zaplatenie úroku z omeškania podľa zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyplývajúca z určitého skutkového deja, mohla, resp. mala mať v insolvenčnom konaní rôzny právny režim výlučne v závislosti od okamihu rozhodnutia správcu dane, a to o to viac v prípade, keď oneskorený výkon činnosti správcu dane by mal v insolvenčnom konaní zakladať výhodnejšie postavenie z hľadiska vymožiteľnosti vyrubovaného úroku z omeškania. Daňová povinnosť žalobcu nepredstavuje v zmysle zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tzv. prednostnú pohľadávku, ale naopak, jedná sa o pohľadávku (nároky), ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, čomu nasvedčuje nielen právna úprava obsiahnutá v ustanoveniach zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (§ 156 ods. 2, tretia veta, ust. § 158 ods. 5, ust. § 84 ods. 1, písm. g/), ale i základný účel reštrukturalizačného konania a právny charakter úroku z omeškania ako akcesorického práva. Zo súčasnej právnej úpravy obsiahnutej vo vyššie citovanom zákone (Daňovom poriadku) je napriek absencii výslovnej úpravy nevyhnutné dôjsť k interpretačnému záveru, že správca dane je oprávnený a povinný uplatniť prípadnú pohľadávku predstavujúcu úrok z omeškania (resp. sankčný úrok) za omeškanie s plnením povinnosti, ktoré nastalo pred začatím reštrukturalizačného konania prihláškou, a to dokonca bez jeho predchádzajúceho vyrubenia osobitným rozhodnutím. Je nepochybné, že žalovaný si v reštrukturalizácii neuplatnil úroky prihláškou a je teda nevyhnutný záver, že v dôsledku potvrdenia reštrukturalizačného plánu sa úroky stali nevymáhateľné a na ich kompenzáciu nebolo možné použiť nadmerný odpočet. Postupom žalovaného bol teda žalobca ukrátený na svojich právach. Použitie nadmerného odpočtu v zmysle žalobou napadnutého rozhodnutia - oznámenia je totiž možné stotožniť so zánikom pohľadávky v dôsledku jednostranného započítania, ktoré je vo vzťahu k pohľadávkam uplatňovaným v reštrukturalizácii prihláškou počas reštrukturalizačného konania vylúčené ex lege, a teda o to viac musí byť vylúčené i po skončení reštrukturalizácie. Použitím nadmerného odpočtu na úhradu daňovej povinnosti - úrokov by došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov insolvenčného konania v dôsledku neodôvodneného zvýhodnenia žalovaného ako veriteľa pohľadávky odvodzujúcej svoju existenciu z noriem práva verejného. Žalobca podal proti rozhodnutiu o úroku odvolanie, v ktorom poukázal na účinky začatia reštrukturalizačného konania a potvrdenia reštrukturalizačného plánu, pričom zdôraznil nevymáhateľnosť úrokov, a teda i nezákonnosť rozhodnutí, ktorými boli vyrubené. Napriek uvedenému žalovaný považuje predmetné úroky za vymáhateľné, a teda použitie nadmerného odpočtu na jej úhradu za právne možné. V závere žaloby žalobca navrhol oznámenie žalovaného zo dňa 28. 04. 2016 zrušiť podľa ust. § 250j ods. 2, písm. a/, d/ OSP a vec vrátiť Daňovému úradu Nitra na ďalšie konanie z dôvodu, že toto oznámenie, ktoré považuje za rozhodnutie, je nezákonné a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
IV. Vyjadrenie žalovaného k žalobe
13. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní zo dňa 14. 09. 2016, ktoré bolo súdu doručené v ten istý deň. Vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobca podal elektronicky dňa 25. 02. 2016 daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2016, v ktorom uviedol nadmerný odpočet v sume 2.000,72 eur. V daňovom priznaní za nasledujúce zdaňovacie obdobie, t. j. február 2016 uviedol nadmerný odpočet v sume 305,81 eur. Pretože v čase poukázania zvyšku nadmerného odpočtu bol u žalobcu evidovaný daňový nedoplatok, žalovaný použil nadmerný odpočet na splatný nedoplatok na dani z pridanej hodnoty a o tomto upovedomil daňový subjekt oznámením o použití nadmerného odpočtu zo dňa 28. 04. 2016. Daňový preplatok bol použitý na úhradu úroku z omeškania na dani z pridanej hodnoty v sume 1.305,17 eur, vyrubeného rozhodnutím o úroku z omeškania č. 9416301/5/3971717/2013 zo dňa 28. 08. 2013, splatného dňa 27. 12. 2013 v pôvodnej výške 14.135,70 eur, úhradu sankčného úroku na dani z pridanej hodnoty v sume 62,80 eur, vyrubeného rozhodnutím o sankčnom úroku č. 9416301/5/3971439/2013 zo dňa 28. 08. 2013, splatného dňa 27. 12. 2013, v pôvodnej výške 62,80 eur a na úhradu úroku z omeškania na dani z pridanej hodnoty v sume 632,75 eur, vyrubeného rozhodnutím o úroku z omeškania č. 9416301/5/3971846/2013 zo dňa 28. 08. 2013, splatného dňa 27. 12. 2013, v pôvodnej výške 5.082,60 eur. Proti rozhodnutiam o vyrubení úrokov z omeškania ako i proti rozhodnutiu o vyrubení sankčného úroku podal žalobca odvolanie a Finančné riaditeľstvo SR potvrdilo rozhodnutia o vyrubení úrokov z omeškania ako i rozhodnutie o vyrubení sankčného úroku, v dôsledku čoho sa tieto rozhodnutia stali právoplatnými a vyrubené úroky sa stali splatnými. Úroky z omeškania, ani sankčný úrok žalobca nezaplatil v lehote splatnosti a stali sa daňovým nedoplatkom. Vo svojom vyjadrení žalovaný uviedol, že oznámenie o použití nadmerného odpočtu nie je rozhodnutím, nemá základné náležitosti rozhodnutia uvedené v ust. § 63 daňového poriadku, pričom má len informatívny charakter a neboli ním žalobcovi uložené povinnosti ani priznané práva. Proti uvedenému oznámeniu nie je možné podať opravný prostriedok v zmysle daňového poriadku. Skutočnosti, ktoré žalovaného oprávňovali na použitie daňového preplatku na daňový nedoplatok, sú tie, že uznesením Okresného súdu Nitra v konaní pod sp. zn. 32R/3/2013 vydaným dňa 15. 05. 2013 a uverejneným v Obchodnom vestníku č. 97/2013 časť konkurzy a reštrukturalizácie zo dňa 22. 05. 2013 bolo voči žalobcovi začaté reštrukturalizačné konanie a uznesením Okresného súdu Nitra pod sp. zn. 32R/3/2013 zo dňa 21. 06. 2013 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 124/2013 zo dňa 28. 06. 2013 bola povolená reštrukturalizácia spoločnosti. Do funkcie správcu bola ustanovená obchodná spoločnosť Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k. s.. V súvislosti s reštrukturalizačným konaním u žalobcu žalovaný uviedol, že do reštrukturalizačného konania si môže prihlásiť iba daňové nedoplatky. Nakoľko rozhodnutia o úroku z omeškania a rozhodnutie o sankčnom úroku boli vydané dňa 28. 08. 2013, nebolo možné ich spätne prihlásiť do reštrukturalizačného konania. Úroky z omeškania a sankčný úrok sa stali daňovými nedoplatkami až dňa 27. 12. 2013, teda sú to nedoplatky, ktoré vznikli až po začatí reštrukturalizačného konania, v dôsledku čoho nemohli byť prihlásené do reštrukturalizačného konania. Len tie pohľadávky, ktoré môžu byť prihlásené do reštrukturalizácie, nemožno ďalej vymáhať. Nedoplatky, ktoré sú uvedené v žalobou napadnutom oznámení, boli splatné dňa 27. 12. 2013, teda sú to nedoplatky, ktoré vznikli až po začatí reštrukturalizačného konania, a preto nemohli byť do neho prihlásené, nakoľko v zákone č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov absentuje možnosť prihlásiť sankciu aj bez vyrubenia. V zmysle ust. § 95 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2011 bolo možné prihlásiť sankciu aj bez vyrubenia. Reštrukturalizačný plán je záväzný len na pohľadávky, ktoré sú prihlásené, resp. mohli byť prihlásené podľa ust. § 121 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Potvrdením reštrukturalizačného plánu súdom vzniká dlžníkovi povinnosť sa ním riadiť, z čoho je zrejmé, že záväzky, ktoré má dlžník a ktoré vznikli po vstupe do reštrukturalizácie, má povinnosť plniť. Úroky z omeškania a ani sankčný úrok, ktoré sú uvedené v oznámení o použití nadmerného odpočtu neohli byť prihlásené ako daňová pohľadávka, pretože v čase povolenia reštrukturalizácie neexistovali. Prihlásiť možno len tie nedoplatky, ktoré vznikli pred povolením reštrukturalizácie. Žalovaný mal za to, že oznámenie o použití nadmerného odpočtu zo dňa 28. 04. 2016 nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu, ani ním nemohli byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu priamo dotknuté, a teda napadnuté oznámenie nemožno považovať za rozhodnutie ani v tzv. materiálnom poňatí. Oznámenie správcu dane nie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu.
Žalovaný žiadal, aby súd žalobu v plnom rozsahu zamietol.
V. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
14. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. §10, ust. § 13 ods. 1 Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“ v znení účinnom od 01. 07. 2016), viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 SSP) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal rozhodnutie
- oznámenie žalovaného o použití nadmerného odpočtu zo dňa 28. 04. 2016, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju na pojednávaní dňa 26. 04. 2017 zamietol ako nedôvodne podanú.
15. Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016, teda i v čase podania žaloby, v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu"). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 245 ods. 1 OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016, teda i v čase podania žaloby, pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdi súd i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup.
16. Podľa § 3 ods. 1, písm. a/, b/, c/ zák. č. 162/2015 Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v znení účinnom od 01. 07. 2016, na účely tohto zákona sa rozumie a/ administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov, b/ rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka, c/ opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté, Podľa § 27 ods. 1 SSP, pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2. Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. c). Podľa § 491 ods. 1, 2 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.
17. Podľa ust. § 35b ods. 1, písm. a/, ods. 2, 9 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. decembra 2011, sankčný úrok vyrubí správca dane
a/ daňovému subjektu, ak daň priznanú v daňovom priznaní alebo hlásení alebo vlastnú daňovú povinnosť 11ac) priznanú v daňovom priznaní nezaplatí v lehote alebo vo výške podľa osobitného zákona, 11af) Správca dane vyrubí sankčný úrok z dlžnej sumy vo výške štvornásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť preddavok na daň zaplatený alebo odvedený alebo splátka dane zaplatená alebo v deň vrátenia nadmerného odpočtu, ktorý správca dane vrátil daňovému subjektu. Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15%, pri výpočte sankčného úroku sa namiesto štvornásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 15%. Správca dane vyrubí sankčný úrok za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni splatnosti dane alebo rozdielu dane až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa § 63; ak daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie alebo dodatočné hlásenie, sankčný úrok sa vyrubí do dňa podania dodatočného daňového priznania alebo dodatočného hlásenia z dlžnej sumy uvedenej v daňovom priznaní alebo hlásení alebo v poslednom opravnom daňovom priznaní, alebo v predchádzajúcom dodatočnom daňovom priznaní, alebo v dodatočnom hlásení. Sankčný úrok sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou s výnimkou uvedenou v odseku 1 písm. e). Sankčný úrok sa nevyrubuje zo sankčného úroku, úroku a pokuty. (ods. 2) Sankčný úrok nemožno vyrubiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom daňový subjekt daň, rozdiel dane, preddavok na daň alebo splátku dane podľa odseku 1 písm. a) až g) nezaplatil v lehote uvedenej v rozhodnutí alebo v lehote ustanovenej týmto zákonom alebo osobitným zákonom. 11af) Sankčný úrok podľa odseku 1 písm. h) nemožno vyrubiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom bol nadmerný odpočet vrátený. (ods. 9)
18. Podľa § 156 ods. 6 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2012, úrok z omeškania sa nevyrubí a) ak bola daň zaplatená zo zábezpeky na daň, 33) b) ak v jednotlivom prípade podľa odseku 1 nepresiahne 10 eur, ak je správcom dane daňový úrad alebo colný úrad, c) ak jeho výška v prípade podľa odseku 1 písm. a) alebo súčet úrokov z omeškania za všetky splátky na daň podľa osobitného predpisu 3)za príslušné zdaňovacie obdobie nepresiahne v úhrne 3 eurá, ak je správcom dane obec, d) daňovému subjektu, ktorý je v reštrukturalizačnom konaní, e) z úroku z omeškania a pokuty.
19. Podľa § 1 ods. 1, 2 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2013, teda i v čase rozhodovania daňových orgánov o úroku z omeškania a sankčnom úroku, tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní. Podľa tohto zákona sa postupuje, ak osobitné predpisy 1) neustanovujú inak.
Podľa § 2 písm. b/, f/ vyššie citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie b/ daňou daň podľa osobitných predpisov 1)vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov 2)a miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa osobitného predpisu, 3) f/ daňovým nedoplatkom dlžná suma dane po lehote splatnosti dane. Podľa § 84 ods. 1, písm. g/ vyššie citovaného zákona, daňový nedoplatok zanikne dňom g/ nasledujúcim po úplnom splnení pohľadávok správcu dane vyplývajúcich z potvrdeného reštrukturalizačného plánu, a to v rozsahu pohľadávok, ktoré daňový subjekt na základe schváleného reštrukturalizačného plánu nemusí plniť alebo ktoré nemožno v reštrukturalizácii uspokojiť; rovnako zanikajú aj pohľadávky, ktoré v reštrukturalizačnom konaní neboli riadne a včas prihlásené, tieto pohľadávky alebo ich časti po skončení reštrukturalizácie nemožno dodatočne vyrubiť.
Podľa § 156 ods. 1, 2, 6, 8 úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa odseku 2, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane a) daň alebo rozdiel dane,
b) preddavok na daň,
c) splátku dane,
d) vybraný preddavok na daň, 92) e) daň vybranú zrážkou, 92) f) zrazenú sumu na zabezpečenie dane. 92) Správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy podľa odseku 1. Pri výpočte úroku sa použije štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť preddavok na daň zaplatený alebo odvedený, alebo splátka dane zaplatená. Pri vyrubení úroku z omeškania podľa odseku 9 sa použije základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia úplnej žiadosti členského štátu o vymáhanie pohľadávky. Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15%, pri výpočte úroku z omeškania sa použije ročná úroková sadzba 15%. Správca dane vyrubí úrok z omeškania za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia daňového preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa § 55 alebo do dňa začatia reštrukturalizačného konania; pri podaní dodatočného daňového priznania správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy do dňa podania dodatočného daňového priznania. Úrok z omeškania z nezaplatenej dlžnej sumy môže správca dane vyrubiť aj priebežne. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou. (ods. 2) Úrok z omeškania sa nevyrubí a) ak bola daň zaplatená zo zábezpeky na daň, 33) b) ak v jednotlivom prípade podľa odseku 1 nepresiahne 10 eur, ak je správcom dane daňový úrad alebo colný úrad, c) ak jeho výška v prípade podľa odseku 1 písm. a) alebo súčet úrokov z omeškania za všetky splátky na daň podľa osobitného predpisu 92c)za príslušné zdaňovacie obdobie nepresiahne v úhrne 3 eurá, ak je správcom dane obec, d) z úroku z omeškania a pokuty. (ods. 6) Úrok z omeškania nemožno vyrubiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom daňový subjekt bol povinný a) zaplatiť daň, rozdiel dane, preddavok na daň, splátku dane alebo sumu na zabezpečenie dane, b) odviesť vybraný preddavok na daň, vybranú daň alebo zrazenú daň. (ods. 8) Podľa § 158 ods. 1, 5 vyššie citovaného zákona, daňový nedoplatok sa na účely konkurzu a reštrukturalizácie považuje za pohľadávku. Po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie správca dane postupuje podľa osobitného predpisu. 48) Podľa § 165 ods. 2, 7 vyššie citovaného zákona, daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov; sankcia sa uloží podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31. decembra 2011, ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie sankcie nastala do 31. decembra 2011 a ak je to pre daňový subjekt priaznivejšie. Sankčný úrok podľa doterajších predpisov sa považuje za úrok z omeškania podľa tohto zákona.
20. Podľa § 55 ods. 4, 5, 6, 7, 8, 9 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 04. 2016, daňový subjekt je povinný označiť platbu dane spôsobom podľa všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý vydá ministerstvo; to neplatí, ak je správcom dane obec. (ods. 4) Správca dane použije platbu označenú podľa odseku 4 na úhradu príslušnej dane. (ods. 5) Správca dane platbu daňového subjektu neoznačenú podľa odseku 4 použije v tomto poradí: a) na úhradu daňovej pohľadávky na dani, na ktorú bola platba určená, s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby, b) na úhradu daňového nedoplatku na dani, na ktorú bola platba určená, s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby, c) na úhradu splatného preddavku na daň, na ktorú bola platba určená, s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby, d) na úhradu exekučných nákladov a hotových výdavkov, daňovej pohľadávky na inej dani, daňového nedoplatku na inej dani, splatného preddavku na daň na inej dani, nedoplatku na cle a nedoplatku na iných platbách s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby. (ods. 6) Ak v čase prijatia platby dane existuje viacero daňových pohľadávok, daňových nedoplatkov, splatných preddavkov na daň, exekučných nákladov, hotových výdavkov a nedoplatkov na iných platbách s
rovnakým dátumom splatnosti, prijatá platba sa použije na ich úhradu podľa odseku 6 v poradí podľa ich výšky vzostupne. Ak nemožno použiť platbu podľa odseku 6, možno túto platbu použiť na kompenzáciu daňového nedoplatku, splatného preddavku na daň, nedoplatku na cle a nedoplatku na iných platbách u iného správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad. (ods. 7) Ak nemožno použiť neoznačenú platbu daňového subjektu podľa odsekov 6 a 7, správca dane postupuje podľa § 79. (ods. 8) Použitie platieb podľa odsekov 6 a 7 správca dane oznámi daňovému subjektu. (ods. 9)
Podľa § 79 ods. 1, 7 vyššie citovaného zákona, pri použití daňového preplatku sa primerane postupuje podľa § 55 ods. 6 a 7; správca dane písomne upovedomí daňový subjekt o použití preplatku podľa § 55 ods. 6 a 7. Na nadmerný odpočet, daň z pridanej hodnoty uplatnenú podľa osobitného predpisu 44aa) a spotrebnú daň, pri ktorej bolo uplatnené jej vrátenie, sa primerane vzťahujú odseky 1 až 6.
21. Podľa § 77 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 03. 2016, zdaňovacím obdobím platiteľa je kalendárny mesiac okrem odseku 2. Podľa § 78 ods. 1 vyššie citovaného zákona, daň, ktorú je povinný platiť platiteľ podľa § 69, je splatná do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom vznikla daňová povinnosť zo zdaniteľného obchodu okrem dane vyrubenej colným orgánom pri dovoze tovaru, ktorá je splatná v lehote pre splatnosť cla podľa colných predpisov. Ak platiteľ uplatňuje odpočítanie dane, od celkovej splatnej dane okrem dane vyrubenej colným orgánom pri dovoze tovaru odpočíta odpočítateľnú daň a tento kladný rozdiel (ďalej len "vlastná daňová povinnosť") uvedie do daňového priznania.
Podľa § 79 ods. 1 vyššie citovaného zákona, ak v zdaňovacom období vznikne platiteľovi nadmerný odpočet, odpočíta platiteľ nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období s výnimkou podľa odseku 2. Ak platiteľ nemôže odpočítať nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období, daňový úrad vráti neodpočítaný nadmerný odpočet alebo jeho neodpočítanú časť do 30 dní od podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol alebo do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania, ak platiteľ nebol povinný podať daňové priznanie (§ 78 ods. 1) za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol. Ak platiteľovi vznikne nadmerný odpočet v poslednom zdaňovacom období, v ktorom prestal byť platiteľom, nadmerný odpočet daňový úrad vráti do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie. Na účely tohto zákona sa nadmerným odpočtom rozumie prevýšenie celkovej výšky odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie nad celkovou výškou dane za príslušné zdaňovacie obdobie okrem dane pri dovoze tovaru.
22. Podľa § 114 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase potvrdenia reštrukturalizačného plánu u žalobcu, začatie reštrukturalizačného konania má tieto účinky: a) dlžník je povinný obmedziť výkon svojej činnosti na bežné právne úkony; iné právne úkony dlžníka podliehajú súhlasu správcu, ktorý vypracoval posudok, b) pre pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú, c) pre zabezpečenú pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva na majetok patriaci dlžníkovi, d) druhá zmluvná strana nemôže vypovedať zmluvu uzatvorenú s dlžníkom alebo od nej odstúpiť pre omeškania dlžníka s plnením, na ktoré druhej zmluvnej strane vznikol nárok pred začatím reštrukturalizačného konania; vypovedanie zmluvy alebo odstúpenie od zmluvy z tohto dôvodu je neúčinné, e) zmluvné dojednania umožňujúce druhej zmluvnej strane vypovedať zmluvu uzatvorenú s dlžníkom alebo od nej odstúpiť z dôvodu reštrukturalizačného konania alebo konkurzného konania sú neúčinné, f) pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno voči dlžníkovi započítať.
Podľa § 116 ods. 4 vyššie citovaného zákona, v uznesení o povolení reštrukturalizácie súd ustanoví správcu, vyzve veriteľov, aby v zákonnej lehote prihlásili pohľadávky, a určí rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré majú počas reštrukturalizácie podliehať súhlasu správcu; v uznesení tiež poučí veriteľov
o spôsobe prihlasovania pohľadávok, následkoch nedodržania lehoty na prihlasovanie pohľadávok a následkoch nesprávneho prihlásenia pohľadávok. Do funkcie správcu súd ustanoví toho, kto vypracoval posudok. Uznesenie súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; uznesenie tiež doručí účastníkom reštrukturalizačného konania, ustanovenému správcovi, príslušnému registrovému súdu, príslušnému daňovému orgánu a colnému riaditeľstvu. Podľa § 118 ods. 1 vyššie citovaného zákona, povolením reštrukturalizácie sa začína reštrukturalizácia. Reštrukturalizácia sa považuje za povolenú zverejnením uznesenia o povolení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku.
Podľa § 120 ods. 1 vyššie citovaného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká. Pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, pracovnoprávne nároky, na ktoré nárok vznikol za obdobie kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k začatiu reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou (ďalej len "prednostné pohľadávky"). Na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia.
Podľa § 132 ods. 1 vyššie citovaného zákona, reštrukturalizačný plán (ďalej len "plán") je listina upravujúca vznik, zmenu alebo zánik práv a záväzkov osôb v nej uvedených (ďalej len "účastník plánu"), ako aj rozsah a spôsob uspokojenia tých účastníkov plánu, ktorí sú veriteľmi prihlásených pohľadávok, prípadne akcionármi dlžníka. Po potvrdení plánu súdom je plán záväzný pre všetkých účastníkov plánu.
Podľa § 155 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, ustanovenia plánu sa zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku stávajú účinnými voči všetkým účastníkom plánu; ustanovenia plánu o novom úvere sú účinné voči každému. Zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka; to platí rovnako aj pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť uplatnené prihláškou.
Podľa § 201 vyššie citovaného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, uznesenia súdu vydané v konaniach podľa tohto zákona alebo súvisiacich konaniach sú záväzné pre všetkých účastníkov konania.
23. Úlohou správneho súdu v predmetnej veci bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o použití nadmerného odpočtu v sume 2.000,72 eur, ktorý vznikol žalobcovi na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2016 na čiastočnú úhradu daňového nedoplatku (úroku z omeškania a sankčného úroku) na dani z pridanej hodnoty, ktorý vznikol žalobcovi na základe troch právoplatných rozhodnutí správcu dane zo dňa 28. 08. 2013, ktorými bol žalobcovi vyrubený: --- úrok z omeškania v sume 14.135,70 eur za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2010 v ustanovenej lehote a výške za obdobie od 25. 01. 2011 do 16. 06. 2011, resp. do 20. 08. 2011, resp. do 24. 08. 2011 podľa vyčíslenia v odôvodnení rozhodnutia, z ktorého bola na započítanie použitá suma nedoplatku na úroku 1.305,17 eur,
- úrok z omeškania v sume 5.082,60 eur za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2011 v ustanovenej lehote za obdobie od 26. 09. 2011 do 02. 02. 2012 podľa vyčíslenia v odôvodnení rozhodnutia, z ktorého bola na započítanie použitá suma nedoplatku 632,75 eur,
- sankčný úrok v sume 62,80 eur za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vo výške priznanej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie september 2009 v lehote splatnosti za obdobie od 26. 10. 2009 do 30. 10. 2009 podľa vyčíslenia v odôvodnení rozhodnutia, ktorý bol použitý na započítanie celý, teda v sume 62,80 eur. Nadmerný odpočet v sume 2.000,72 eur, teda správca dane použil na úhradu časti daňového nedoplatku v sume 2.000,72 eur (1.305,17 eur + 632,75 eur + 62,80 eur), čo žalobcovi oznámil v podaní zo dňa 28. 04. 2016, pričom jednoznačne a presne identifikoval spôsob vzniku daňového nedoplatku (tri právoplatné rozhodnutia zo dňa 28. 08. 2013) a zároveň určil akú sumu daňového nedoplatku (za aké obdobie a) započítava so vzniknutým nadmerným odpočtom.
24. Skôr, ako súd pristúpil k meritórnemu preskúmaniu oznámenia žalovaného zo dňa 28. 04. 2016, zaoberal sa námietkou žalovaného, že oznámenie správcu dane o použití nadmerného odpočtu nemá charakter rozhodnutia, a preto nemôže byť predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve. Súd poukazuje na ust. § 2 ods. 1, 2 Správneho súdneho poriadku, podľa ktorého v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verenej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. V ust. § 3 ods. 1, písm. c/ SSP je uvedené, že na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
25. Pri posudzovaní toho, či oznámenie žalovaného o použití nadmerného odpočtu na čiastočnú úhradu daňového nedoplatku podlieha súdnemu prieskumu je nevyhnutné skúmať to, či predmetné oznámenie svojimi účinkami smeruje ku konkrétnemu adresátovi práva, resp. povinnosti a priamo alebo aj sprostredkovane mu práva alebo povinnosti ukladá. Z oznámenia žalovaného vyplýva, že nadmerný odpočet, ktorý vznikol žalobcovi sa použije na čiastočnú úhradu jeho daňových nedoplatkov, t. j. nedôjde k vráteniu sumy nadmerného odpočtu žalobcovi podľa ust. § 79 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. V prípade, ak nedôjde k vráteniu nadmerného odpočtu daňový subjekt musí mať možnosť domáhať sa preskúmania takéhoto rozhodnutia na súde v súlade s čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Oznámenie žalovaného je teda aj napriek svojej neformálnej povahe rozhodnutím s účinkami v majetkovej sére žalobcu (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 5Sžf/17/2016 zo dňa 25. 10. 2016). Vzhľadom na znenie citovaných ustanovení SSP v bode 16 tohto rozsudku mal súd za to, že oznámenie žalovaného o použití nadmerného odpočtu na čiastočnú úhradu daňového nedoplatku je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu a ďalej sa, s poukazom na ust. § 134 ods. 1 SSP, zaoberal rozsahom a dôvodmi podanej žaloby, ktorými je viazaný.
26. Žalobca v podanej žalobe žiadal zrušiť rozhodnutie - oznámenie žalovaného zo dňa 28. 04. 2016 o použití vzniknutého nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty na čiastočnú úhradu jeho daňového nedoplatku, ktorý vznikol na základe troch právoplatných rozhodnutí, ktorými bol žalobcovi vyrubený úrok z omeškania, resp. sankčný úrok za porušenie zákonom stanovených povinností žalobcu. Obsahom žaloby sú však námietky, resp. tvrdenia žalobcu, ktoré nie sú pre posúdenie danej veci a oznámenia žalovaného zo dňa 28. 04. 2016 (o použití nadmerného odpočtu na čiastočnú úhradu daňového nedoplatku) relevantné. Týkajú sa totiž troch právoplatných rozhodnutí, ktoré nie sú predmetom tohto súdneho preskúmavacieho konania. Napriek tomu sa námietkami žalobcu v podanej žalobe správny súd zaoberal, lebo boli obsahom žaloby, čo však nič nemení na jeho závere, že v konaní, ktorého zákonnosť preskúmaval, nezistil porušenie zákona ani vady konania, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia - oznámenia žalovaného zo dňa 28. 04. 2016. Otázky, týkajúce sa vzniku daňového nedoplatku žalobcu a oprávnenosti, resp. dôvodnosti vydania troch právoplatných rozhodnutí žalovaného zo dňa 28. 08. 2013, ktorými bol žalobcovi vyrubený úrok z omeškania, resp. sankčný úrok za porušenie zákonom stanovených povinností nemôžu byť riešené v súdnom konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia - oznámenia žalovaného zo dňa 28. 04. 2016, nakoľko by to bolo v rozpore s ust. § 245 ods. 1 OSP v znení účinnom v čase podania žaloby, ale taktiež i s ust. § 27 ods. 1 SSP v znení účinnom od 01. 07. 2016. Konanie a postup súvisiaci s vydaním rozhodnutí o vyrubení daňových nedoplatkov (úroku z omeškania a sankčného úroku) by bolo možné v tomto predmetnom konaní preskúmať pri splnení zákonných podmienok, uvedených v ustanovení § 245 ods. 1 OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016 (v zmysle ktorého, súd posúdi i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup), resp. ust. § 27 ods. 1 SSP v znení účinnom od 01. 07. 2016 (v zmysle ktorého súd posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom).
Je nesporné, že žalobou napadnuté oznámenie žalovaného zo dňa 28. 04. 2016 vychádza z troch právoplatných rozhodnutí žalovaného zo dňa 28. 08. 2013, ktoré boli potvrdené odvolacím daňovým orgánom, t.j. Finančným riaditeľstvom SR dňa 25. 11. 2013, resp. 27. 11. 2013 a na ich základe vznikol žalobcovi daňový nedoplatok (vo forme úroku z omeškania a sankčného úroku), na úhradu ktorého správca dane použil nadmerný odpočet vzniknutý u žalobcu za zdaňovacie obdobie január 2016 a ktoré boli teda pre vydanie predmetného oznámenia záväzné. Preskúmanie právoplatných rozhodnutí o vyrubení úroku z omeškania a sankčného úroku nebolo vylúčené z preskúmavacej právomoci súdu, ale žalobca túto zákonom danú možnosť nevyužil, a preto tieto rozhodnutia nemôžu byť predmetom súdneho prieskumu v konaní, v ktorom sa žalobca domáha preskúmania rozhodnutia - oznámenia zo dňa 28. 04. 2016, ktorým žalovaný oznámil žalobcovi, že vzniknutý nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie január 2016 mu nebude vrátený, ale bude použitý na úhradu vzniknutých daňových nedoplatkov.
27. Napriek uvedenému je potrebné zdôrazniť, že uznesením Okresného súdu Nitra v konaní pod sp. zn. 32R/3/2013 zo dňa 15. 05. 2013, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 97/2013 dňa 22. 05. 2013, bolo začaté reštrukturalizačné konanie proti žalobcovi, pričom reštrukturalizácia bola povolená uznesením Okresného súdu Nitra v konaní pod sp. zn. 32R/3/2013 zo dňa 21. 06. 2013, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 124/2013 dňa 28. 06. 2013. Okresný súd Nitra uznesením v konaní pod sp. zn. 32R/3/2013 zo dňa 31. 01. 2014, zverejneným v Obchodom vestníku č. 26/2014 dňa 07. 02. 2014, potvrdil reštrukturalizačný plán prijatý schvaľovacou schôdzou dňa 10. 01. 2014 a súčasne bola ukončená reštrukturalizácia u žalobcu. Vyššie uvedené tvrdenia, vyplývajúce zo samotnej žaloby, nenamietal ani žalovaný. Je teda zrejmé a nesporné, že vo všetkých troch prípadoch boli vyrubené sankcie (úrok z omeškania a sankčný úrok) v priebehu reštrukturalizačného konania, t.j. dňa 28. 08. 2013 za porušenie povinností, ktoré vzniklo v období pred reštrukturalizáciou. Žalovaný (správca dane) si tieto pohľadávky na sankciách voči žalobcovi neuplatnil v reštrukturalizačnom konaní, pretože do jeho začatia neboli vyrubené a ako pohľadávky teda neexistovali. Takýto postup žalovaného je podľa názoru súdu v súlade s právnou úpravou citovanou v bode 17, 19 a 22 tohto rozsudku, teda so zákonom č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. decembra 2011, zákonom č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2013 a zákonom č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase potvrdenia reštrukturalizačného plánu u žalobcu. S poukazom na citovanú právnu úpravu sa nemožno stotožniť s názorom žalobcu, že v dôsledku neprihlásenia pohľadávok (na úroku z omeškania a na sankčnom úroku) správcu dane do reštrukturalizačného konania došlo k ich zániku, resp. že tieto sankcie (úrok z omeškania a sankčný úrok) vo vzťahu k žalobcovi (pohľadávky z pohľadu správcu dane) nemožno dodatočne vyrubiť v priebehu alebo i po skončení reštrukturalizácie v zmysle ust. § 84 ods. 1, písm. g/ zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2013.
28. V tejto súvislosti je podstatné posúdenie povahy úroku z omeškania a sankčného úroku z toho hľadiska, či sú takými pohľadávkami správcu dane, ktoré bol povinný uplatniť v reštrukturalizačnom konaní, resp. ich neuplatnením došlo k následkom tvrdeným v žalobe. Úrok z omeškania podľa zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, resp. sankčný úrok upravený v zákone č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. decembra 2011 majú povahu sankcie. Jedná sa o postih za správanie, ktoré je v rozpore s uplatniteľnými pravidlami v konkrétnych právnych predpisoch. V danom prípade bol úrok z omeškania ako sankcia vyrubený za porušenie zákonnej povinnosti, t.j. za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie december 2010 v ustanovenej lehote a výške, resp. za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie august 2011 v ustanovenej lehote a sankčný úrok bol vyrubený za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vo výške priznanej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie september 2009 v lehote splatnosti. Svojou povahou sa jedná o správne sankcie. Nárok na sankciu nevzniká priamo zo zákona, ale porušením uvedených povinností vzniká právo správcovi dane vyrubiť sankciu. Až vyrubením sankcie vzniká správcovi dane pohľadávka. Ak by správca dane sankciu nevyrubil, pohľadávka na sankciu by ani nevznikla. Na jej vznik teda nepostačuje naplnenie podmienok ustanovených v zákone (omeškanie so zaplatením dane), poznanie výšky platieb a úrokových sadzieb, ale právne významnou skutočnosťou je až rozhodnutie o sankcii, t. j. jej vyrubenie v zmysle zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2013 (ust. § 63 ods. 1, § 156 ods. 2). Ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. Uvedené platí rovnako i o úroku z omeškania, ktorý vyrubí správca dane. 29. Súd sa nestotožňuje so stanoviskom žalobcu, že vydané rozhodnutia o sankciách nemajú konštitutívnu povahu. Na vznik povinnosti zaplatiť sankcie nepostačuje naplnenie podmienok ustanovených v zákone, ale právne relevantnou skutočnosťou pre vznik takejto povinnosti, je až autoritatívny vrchnostenský akt vyhlásený spôsobom, ktorý je predpísaný zákonom stanovenou formou, t. j. až vydaním rozhodnutia o sankcii. Je celkom v právomoci príslušného orgánu rozhodnúť, či vôbec takúto sankciu uplatní, resp. v akom časovom horizonte pri omeškaní dlžníka. Úrok z omeškania, resp. sankčný úrok ako sankcie podľa daňových predpisov, nie je možné považovať za príslušenstvo pohľadávky ako zákonom stanovený úrok z omeškania a nie je ich možné považovať ani za záväzok akcesorický. Jedná sa o sankciu za porušenie konkrétnych zákonných povinností, t. j. v danom prípade za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vyrubenej podaním daňového priznania v zákonom stanovenej lehote, resp. v stanovenej výške.
30. Správca dane postupoval v súlade so zákonom č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keď si neuplatnil pohľadávku na predmetných sankciách v reštrukturalizácii, nakoľko predmetné pohľadávky v čase začatia reštrukturalizačného konania neexistovali. Nemohlo teda dôjsť ani k účinkom upravených v ust. § 84 ods. 1 písm. g/ zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, t.j. k zániku pohľadávok, ktoré v reštrukturalizačnom konaní neboli riadne a včas prihlásené. Predmetné pohľadávky nemožno považovať za pohľadávky vzniknuté v relevantnom čase pred začatím reštrukturalizácie. V podstate sa v čase začatia reštrukturalizačného konania jednalo o neexistujúce pohľadávky, a preto nebol dôvod ich uplatňovať v reštrukturalizačnom konaní. Preto ani argumentácia žalobcu, že boli vyrubené sankcie, ktoré už predtým zanikli, ako zákonný dôsledok ním tvrdeného neuplatnenia pohľadávok v reštrukturalizačnom konaní, nie je správna. Zaniknúť nemôžu pohľadávky, ktoré v čase začatia reštrukturalizačného konania neexistujú, teda tie, ktoré nevznikli.
31. K výkladu ust. § 84 ods. 1, písm. g/ vyššie citovaného zákona v spojení s ust. § 2 písm. b/ a písm. f/ tohto zákona, súd poukazuje na to, že zákon predpokladá také pohľadávky, ktoré mohli byť uplatnené v reštrukturalizačnom konaní a napriek tomu neboli riadne a včas prihlásené, pričom ak neboli uplatnené v reštrukturalizácii, takéto pohľadávky už po skončení reštrukturalizácie nemožno dodatočne vyrubiť. Za také nemožno považovať sankcie, ktoré sú síce daňovým nedoplatkom (keďže daňovým nedoplatkom je dlžná suma dane a daňou sa rozumie pre účely vyššie citovaného zákona aj úrok z omeškania), ale také daňové nedoplatky súvisiace s nezaplatením dane alebo neodvedením vybratej dane alebo zrazenej dane v lehote podľa tohto zákona (Daňového poriadku) alebo osobitných predpisov. Je zrejmé, že o úroku z omeškania, resp. sankčnom úroku správca dane rozhoduje vydaním rozhodnutia. V prípade nesplnenia si daňovej povinnosti daňovým subjektom, správca dane vyzýva daňový subjekt na zaplatenie daňového nedoplatku, pričom zohľadňuje lehotu na plnenie povinnosti určenú zákonom, alebo vyplývajúcu z rozhodnutia o uložení povinnosti, v danom prípade povinnosti zaplatiť sankcie. Preto za pohľadávky uvedené v ust. § 84 ods. 1 písm. g/ za bodkočiarkou vyššie citovaného zákona je potrebné považovať také pohľadávky, ktoré mal daňový subjekt zaplatiť v lehotách podľa osobitných predpisov pred začatím reštrukturalizácie, a ak by neboli prihlásené v reštrukturalizácii riadne a včas, tak takéto pohľadávky už nemožno po skončení reštrukturalizácie dodatočne vyrubiť, napr. po ich zistení pri kontrolách a podobne.
32. Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov správcovi dane ukladá povinnosť v taxatívne uvedených prípadoch vyrubiť úrok z omeškania. Zároveň ukladá lehotu, v akej tak môže urobiť. Súd má za to, že správca dane postupoval v súlade s týmto zákonom ako i so zákonom č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak v priebehu reštrukturalizácie, ešte v zákonom stanovenej lehote, v ktorej mal možnosť vyrubiť sankcie, sankcie i vyrubil. Z ust. § 165 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyplýva, že správca dane pri aplikácii zákona č. 511/1992 Zb. a pri aplikácii zákona č. 563/2009 Z.z., vzhľadom na skutkový stav a okolnosti vecí, postupoval správne a
pri vyrubovaní sankčného úroku v sume 62,80 eur zohľadnil, aplikácia ktorého zákona a v akom znení je pre žalobcu priaznivejšia.
33. Vzhľadom na argumentáciu žalobcu v podanej žalobe je potrebné zdôrazniť, že ak pohľadávky správcu dane na úroku z omeškania, resp. sankčnom úroku do začatia reštrukturalizačného konania nevznikli (keďže vzhľadom na ich povahu sa jedná o sankcie, ktoré je možné ukladať len rozhodnutím), nemohli ani zaniknúť. Žalovaný nebol povinný neexistujúce pohľadávky na sankciách uplatniť v reštrukturalizačnom konaní. V dôsledku toho nenastali ani účinky neprihlásenia pohľadávok riadne a včas, a teda nenastala ani nemožnosť ďalšieho vyrubenia pohľadávok v priebehu reštrukturalizácie, resp. po jej skončení.
34. Správny súd považuje za dôležité poukázať i na ust. § 156 ods. 6, písm. d/ zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom od 01. 01. 2012 do 31. 12. 2012, v zmysle ktorého úrok z omeškania nebolo možné vyrubiť daňovému subjektu, ktorý bol v reštrukturalizačnom konaní. Takáto právna úprava platiaca v určitom období plynutia zákonom stanovenej lehoty, v ktorej bolo možné sankciu z omeškania vyrubiť, neznamená, že by došlo k zániku práva na vyrubenie, ak 5-ročná lehota ešte plynula po prijatí novely. Nemožno vytknúť správcovi dane, že nevyčíslil nároky skôr, a že nevydal skôr rozhodnutia o uložení predmetných sankcií žalobcovi, ak rozhodol v zákonom stanovenej lehote. V podstate je na vôli správcu dane, kedy (samozrejme v časovom horizonte zákona), a či vôbec pristúpi k uplatneniu sankcií. Z príslušných ustanovení vyššie citovaného zákona vyplýva, za splnenia akých podmienok vyrubí správca dane sankcie, preto podľa názoru súdu, ak sú naplnené tieto zákonom predpokladané skutočnosti, sankcie vyrubiť musí. 35. Účelom reštrukturalizačného konania je ekonomické a právne vyriešenie majetkových problémov osoby, ktorej hrozí úpadok. Samotná reštrukturalizácia sleduje konsolidovanie dlžníka, za súčasného uspokojovania pohľadávok veriteľov za podmienok stanovených zákonom a nemala by umožňovať daňovým subjektom vyhnúť sa plneniu si zákonných povinnosti voči štátu. Sankcie, ktoré vyrubil správca dane žalobcovi, sú za porušenie zákonných povinností, ktoré správca dane uplatňuje voči všetkým porušovateľom v zákonom stanovenej lehote, pričom ani subjekty, ktoré prešli procesom reštrukturalizácie, by nemali byť zvýhodňované.
36. V súvislosti s námietkami žalobcu v podanej žalobe súd dáva do pozornosti žalobcu rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 2Sž/128-132/2014 zo dňa 22. 02. 2017, v ktorom bola riešená obdobná právna problematika a právnym názorom vyjadreným v tomto rozsudku sa súd pri posudzovaní predmetnej veci a námietok žalobcu obsiahnutých v podanej žalobe riadil.
37. K žalobou napadnutému oznámeniu žalovaného zo dňa 28. 04. 2016 o použití nadmerného odpočtu správny súd poukazuje na žalobcom uplatnený nadmerný odpočet v daňovom priznaní na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2016 v sume 2.000,72 eur, teda na pohľadávku žalobcu v uvedenej sume. Oproti tejto pohľadávke žalobcu vo vzťahu k správcovi dane však existujú i pohľadávky správcu dane na úroku z omeškania a sankčnom úroku, ktoré boli vyrubené tromi rozhodnutiami správcu dane zo dňa 28. 08. 2013 a tieto nadobudli právoplatnosť na základe toho, že boli potvrdené rozhodnutiami Finančného riaditeľstva SR zo dňa 25. 11. 2013, resp. 27. 11. 2013. Uvedené znamená, že pri súčasnej existencii daňového preplatku žalobcu za zdaňovacie obdobie január 2016 vo forme uplatneného nadmerného odpočtu v sume 2.000,72 eur a existencii daňových nedoplatkov žalobcu vzniknutých na úrokoch z omeškania a sankčnom úroku, postupoval žalovaný správne a v súlade s ust. § 55 ods. 6, 7 a ust. § 79 ods. 1, 7 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 04. 2016, keď nadmerný odpočet uplatnený žalobcom použil na čiastočnú úhradu daňového nedoplatku žalobcu. Podstatu tohto postupu (kompenzáciu konkrétneho daňového preplatku žalobcu s čiastočnou úhradou konkrétneho daňového nedoplatku žalobcu) žalobca v podanej žalobe žiadnym spôsobom nenamietal a nespochybnil, namietal však nemožnosť, nezákonnosť a nedôvodnosť vyrubenia úroku z omeškania a sankčného úroku. Námietky smerujúce proti právoplatným rozhodnutiam správcu dane, resp. i rozhodnutiam odvolacieho daňového orgánu, mal a mohol žalobca uplatniť v samostatnej žalobe (resp. žalobách) proti rozhodnutiam o vyrubení úroku z omeškania a sankčného úroku. V konaní o preskúmanie zákonnosti oznámenia o použití nadmerného odpočtu už nemožno posudzovať zákonnosť skôr vydaných rozhodnutí o vyrubení úroku z omeškania a sankčného úroku, pretože na ich preskúmanie bol stanovený osobitný postup podľa druhej hlavy piatej časti OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016 a
žalobca takýto postup nevyužil, čo potvrdil i právny zástupca žalobcu prítomný na pojednávaní konanom dňa 26. 04. 2017, s čím sa súd podrobne vysporiadal v bode 26 tohto rozsudku.
38. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia - oznámenia žalovaného zo dňa 28. 04. 2016 o použití nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty v intenciách podanej žaloby, správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP. S jednotlivými námietkami žalobcu vznesenými v podanej žalobe sa súd podrobne vysporiadal vo vyššie uvedených bodoch tohto rozsudku a vyhodnotil ich ako nedôvodné v celom rozsahu.
39. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, vychádzajúc z toho, že žalovaný v zásade nemá právo na náhradu trov konania a túto mu možno priznať len vo výnimočných prípadoch. O takýto prípad sa v predmetnej veci nejednalo a zo súdneho spisu ani nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s týmto súdnym konaním trovy konania vznikli.
40. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.