Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoKR/31/2016

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu MONAQ Leasing, a.s. so sídlom Panská 13, 811 01 Bratislava 29, IČO 35 864 001, právne zastúpeného Advokátska kancelária Čarnogurský ULC s.r.o. so sídlom Tvarožková 5, 814 99 Bratislava, IČO 35 975 016, proti žalovanej JUDr. Martine Poláčkovej so sídlom kancelárie Bratislavská 51/123, 911 05 Trenčín, správkyni konkurznej podstaty úpadcu Ing. Juraj Kimaszevský - PRIMEX s miestom podnikania Lúčky 4433/29, 017 01 Považská Bystrica, IČO 37 280 147, o určenie popretých pohľadávok, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č.k. 36Cbi/83/2014-141 zo dňa 23. mája 2016, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanej sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil a výrokom II. rozhodol, že žiaden u účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Podanou žalobou sa žalobca domáha proti žalovanej určenia, že je veriteľom úpadcu z titulu pohľadávok prihlásených do konkurzného konania vedeného na Okresnom súde Trenčín sp.zn. 38K/46/2013 súhrnnou prihláškou v celkovej výške 119 728,32 eur, zapísaných do zoznamu pohľadávok pod poradovým č. 54 - 94, ktoré správca v konkurze poprel.

3. Uznesením č.k. 36Cbi/83/2014-126 zo dňa 4.11.2014 vyzval súd prvej inštancie žalobcu na zloženie preddavku na trovy konania v súlade s § 32 ods. 11 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZoKR) vo výške 12 683,35 eur v lehote do 10 dní od doručenia uznesenia s poučením o zastavení konania v prípade, ak žalobca v určenej lehote preddavok nezloží. Uznesenie súdu prvej inštancie nadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 16CoKR/37/2014-136 zo dňa 30.11.2015.

4. Za aplikácie § 32 ods. 11 ZoKR, po tom, čo bol žalobca poučený o zastavení konania v prípadne nezloženia preddavku na trovy konania, súd prvej inštancie rozhodol o zastavení konania. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil súd prvej inštancie podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.

5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., keď postupom súdu prvej inštancie bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom, podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., keď rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p., keď konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

6. Odvolacie dôvody spočívajúce v nesprávnom právnom posúdení veci a v odňatí možnosti konať pred súdom odôvodnil žalobca s poukazom na § 32 ods. 11 ZoKR a § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov a vo vzťahu k uloženiu preddavkovej povinnosti poukázal na § 141a O.s.p., ktorý upravoval obdobnú, resp. totožnú situáciu ako citované ustanovenie ZoKR. V súvislosti s právnou úpravou povinnosti zložiť preddavok na trovy konania žalobca poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.5.2016 pod sp.zn. PL. ÚS 30/2015, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval „Ustanovenie § 141a Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov nie je v súlade s č. 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.“ Právna úprava, na základe ktorej zákon určuje povinnosť zložiť preddavok na trovy konania, je protiústavná. Je celkom zrejmé, že uvedené možno per analogiam aplikovať aj na určenie povinnosti zložiť preddavok v zmysle ZoKR. Opierajúc sa o čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky žalobca ďalej uviedol, že v dôsledku napádaného uznesenia v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne štát prostredníctvom súdu prvej inštancie ako predstaviteľa súdnej moci uložením povinnosti zložiť preddavok na trovy konania, resp. zastavením konania v dôsledku neuhradenia tohto preddavku de facto prejudikuje „neúspech“ žalobcu v konaní a prostredníctvom napadnutého uznesenia de facto „predčasne trestá“ za prípadný neúspech. Predmetné myšlienky a filozofia sú v príkrom rozpore so zásadami právneho štátu. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke nesprávne, keď dospel k záveru, že žalobcovi vznikla povinnosť zložiť preddavok na trovy konania, respektíve konanie predchádzajúce vydaniu napadnutého uznesenia je zaťažené vadou konania. Skutočnosť, že ZoKR upravuje povinnosť zložiť preddavok na trovy konania, neznamená, že je potrebné formalisticky aplikovať jeho ustanovenia a nebrať do úvahy ostatné zásady súdneho konania a ústavné práva žalobcu ako strany sporu. Je ústavným právom žalobcu prihliadať na neho proporcionálne, nezaujato a nekonštatovať predčasné závery o prípadnom neúspechu žalobcu v určení povinnosti zložiť tento preddavok. Táto povinnosť je podľa názoru žalobcu v príkrom rozpore so zásadou nezávislosti súdnej moci. Ako proporcionálne by sa javilo určenie povinnosti zložiť preddavok aj správkyni konkurznej podstaty. Postupom súdu prvej inštancie o zastavení konania došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom. Žalobca navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

7. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

8. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len , ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.

9. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 aj náležitosti podľa § 363 s uvedením dôvodov odvolania, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

10. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

11. Podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.

12. Podľa § 470 ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

13. Odvolací súd, ktorý pristúpil k rozhodovaniu v tejto veci po 1.7.2016, postupoval v odvolacom konaní v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1 podľa tohto zákona, pričom v súlade s § 470 ods. 2 posudzoval procesné podmienky podľa právneho stavu existujúceho v čase

rozhodnutia veci súdom prvej inštancie a odvolania podaného za platnosti a účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.). Odvolací súd tak rešpektuje základné princípy o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov a naplnenie princípu právnej istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti a účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1, 2 .

14. Za aplikácie § 380 ods. 2 posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP.

15. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že dňa 11.7.2014 bola súdu prvej inštancie doručená žalobca žalobcu proti žalovanej s odôvodnením, že dňa 10.6.2014 bolo žalobcovi doručené oznámenie, ktorým žalovaná ako správkyňa konkurznej podstaty dlžníka poprela pohľadávky pod poradovými č. 54 - 94 prihlásené prihláškou v celkovej sume 119 728,32 eur. V zmysle tohto oznámenia žalovaná poprela prihlásenú pohľadávky čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti z dôvodov uvedených v oznámení. Uznesením zo dňa 4.11.2014 č.k. 36Cbi/83/2014-126 súd prvej inštancie vyzval žalobcu na zaplatenie preddavku na trovy konania vo výške 12 683,35 eur na účet súdu prvej inštancie v lehote do 15 dní od doručenia uznesenia podľa § 32 ods. 11 ZoKR. Žalobca bol zároveň poučený o tom, že v prípade nezloženia preddavku súd konanie zastaví. Právny zástupca žalobcu prevzal uznesenie dňa 20.11.2014, proti ktorému podal odvolanie. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací uznesením č.k. 16CoKR/37/2014-136 zo dňa 30.11.2015 uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Právny zástupca žalobcu prevzal uznesenie odvolacieho súdu dňa 27.1.2016.

16. Žalobca v určenej lehote preddavok na trovy incidenčného konania nezložil, v dôsledku čoho súd prvej inštancie konanie zastavil napadnutým uznesením.

17. Odvolací súd má z úradnej činnosti vedomosť, že Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením č.k. I.ÚS 382/2016-13 zo dňa 8.6.2016 vo veci sťažovateľom - žalobcom namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu sp.zn. 16CoKR/37/2014 z 30.11.2015 odmietol sťažnosť žalobcu ako zjavne neopodstatnenú.

18. V bode 14. prvá veta odôvodnenia Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol : “ S prihliadnutím na odôvodnenie napadnutého uznesenia je ústavný súd toho názoru, že nie je žiadna spojitosť medzi sťažnosťou napadnutým uznesením krajského súdu a namietaným porušením základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie a nadväzne na to ani práva vlastniť majetok, lebo predmetným uznesením k zásahu do označených práv dôjsť nemohlo.“

19. V bode 15. odôvodnenia Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol : “Samotné vydanie uznesenia okresného súdu o povinnosti sťažovateľky zložiť preddavok na trovy konania ani nadobudnutie jeho právoplatnosti v spojení s napadnutým uznesením krajského súdu nemá bez ďalšieho za následok odopretie práva na spravodlivé súdne konanie, resp. práva na prístup k súdu. K namietaným dôsledkom by totiž mohlo dôjsť až prípadným vydaním uznesenia o zastavení konania podľa § 32 ods. 11 druhej vety zákona o konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorého ak navrhovateľ preddavok nezloží, súd konanie zastaví.“

20. V bode 17. odôvodnenia Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol : “ Proti uzneseniu o zastavení konania je prípustné odvolanie a vo vzťahu voči prípadnému nepriaznivému potvrdzujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu prichádza do úvahy aj podanie dovolania, ktorého prípustnosť by sa mohla opierať o ustanovenie § 237 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku. Sťažovateľka bude mať možnosť v rámci odvolacieho konania, prípadne dovolacieho konania proti uzneseniu okresného súdu o zastavení konania uplatňovať všetky tie zásadné námietky, ktoré sú obsahom sťažnosti podanej ústavnému súdu. Všeobecné súdy budú mať možnosť posúdiť, či prípadné zastavenie konania pre nezaplatenie preddavku na trovy konanie je v danom prípade zlúčiteľné s tými základnými právami, porušenie ktorých sťažovateľka v sťažnosti namieta.“

21. Odvolacie dôvody uplatnil žalobca najmä s poukazom na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.5.2016 č.k. PL. ÚS 30/2015-55, v ktorom ústavný súd rozhodol, že ustanovenie § 141a Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, keď podľa jeho názoru je v danom prípade celkom zrejmé, že uvedené možno per analogiam aplikovať aj na určenie povinnosti zložiť preddavok v zmysle ZoKR a právna úprava, na základe ktorej zákon určuje povinnosť zložiť preddavok na trovy konania, je protiústavná.

22. O povinnosti žalobcu zaplatiť preddavok na trovy konania a o jeho výške bolo v danej veci právoplatne rozhodnuté (odôvodnenie bod 15.).

23. Správca ustanovený súdom nie je v konkurznom ani v reštrukturalizačnom konaní konkrétneho úpadcu stranou v spore a v týchto konaniach má osobitné procesné postavenie, jeho práva a povinnosti sú upravené a stanovené predovšetkým v zákone č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, v zákone č. 8/2005 Z.z. o správcoch a s týmito zákonmi súvisiacimi vykonávacími predpismi, vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 665/2005 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vyhláška č. 666/2005 Z.z. o Kancelárskom poriadku pre správcov a iné. V incidenčných konaniach vyvolaných konkurzom na návrh správcu alebo proti správcovi, je správca stranou sporu a jeho osobitné procesné postavenie vyplýva z právnej skutočnosti, že vyhlásením konkurzu a počas konkurzu je jedinou osobou oprávnenou nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a je jedinou osobou oprávnenou konať v týchto veciach v mene úpadcu a na jeho účet (§ 44 ods. 1 ZoKR). V týchto konaniach je správca osobne oslobodený od povinnosti platiť súdne poplatky (§ 4 ods. 2 písm. m/, v súčasnosti písm. o/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov v čase vyhlásenia konkurzu). Osobné oslobodenie od súdnych poplatkov patrí aj navrhovateľovi/žalobcovi v konaní o určenie popretej pohľadávky, v konaní o vylúčení majetku zo súpisu podstaty, v konaní o vylúčení majetku zo súpisu majetku podstát (§ 4 ods. 2 písm. n/, o/, r/, v súčasnosti písm. p/, q/, s/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

24. Podľa § 32 ods. 11 ZoKR v znení účinnom v čase účinkov vyhlásenia konkurzu (dňa 18.3.2014) súd uloží navrhovateľovi a odporcovi, ktorým je popierajúci veriteľ, zložiť preddavok na trovy konania vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny za päť úkonov právnej služby podľa osobitného predpisu. Ak navrhovateľ preddavok nezloží, súd konanie zastaví. Ak popierajúci veriteľ preddavok nezloží, súd v konaní o určení popretej pohľadávky rozhodne, že popretie pohľadávky je neúčinné.

25. Preddavok na trovy konania zabezpečuje vymožiteľnosť priznaného práva na náhradu trov konania. Povinnosť zložiť tento preddavok podľa citovaného ustanovenia ZoKR má každý veriteľ popretej pohľadávky v procesnom postavení žalobcu (§ 32 ods. 9 ZoKR) a popierajúci veriteľ v procesnom postavení žalovaného (§ 32 ods. 2, 9 ZoKR). Vzhľadom na osobitné procesné postavenie správcu v konkurze, správca v zmysle § 32 ods. 9 ZoKR túto povinnosť nemá. Z dikcie zákonného ustanovenia vyplýva, že konajúci súd nemá možnosť, ale má povinnosť uložiť žalobcovi a popierajúcemu veriteľovi, ak je stranou v spore, zložiť preddavok na trovy konania. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii je špeciálnym právnym predpisom. Zloženie preddavku na trovy konania v konaniach vyvolaných v konkurze je podmienkou, aby súd o podanej žalobe rozhodoval. Platenie preddavku má okrem zabezpečovacej funkcie vo vzťahu k priznanému nároku na náhradu trov konania strany sporu, zabrániť počas konkurzu účelovým žalobám subjektom oprávneným na podanie žaloby. Podľa názoru odvolacieho súdu pri riešení otázky majetku úpadcu kolektívnym usporiadaním stanovenie tejto povinnosti nepresahuje rámec proporcionality postavenia strán sporu incidenčného konania.

26. Povinnosť platiť preddavky je otázka prístupu k súdu ako súčasť práva na spravodlivý súdny proces. V danej veci vznikla žalobcovi ako veriteľovi, ktorého pohľadávka prihlásená do konkurzu na majetok úpadcu bola správcom popretá, povinnosť zložiť preddavok na trovy konania, ak využil zákonnú možnosť domáhať sa určenia popretej pohľadávky žalobou. Veriteľ v konkurznom konaní požíva tú výhodu, že pokiaľ svoju prihlásenú pohľadávku preukáže a správca túto pohľadávku nepoprie, môže byť v konkurze uspokojený a po skončení konkurzu získava so zoznamom pohľadávok exekučný titul napriek tomu, že pohľadávka prihlásená do konkurzu nebola judikovaná. Veriteľ sa tak vyhne základnému konaniu, ktoré môže byť zdĺhavé a ekonomicky nákladné. Za situácie, že žalobca nemá poplatkovú povinnosť podľa

zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a účelom preddavku v incidenčnom konaní je vymožiteľnosť priznaného nároku na náhradu trov konania vzniknutých protistrane so zohľadnením, že v opačnom prípade sa zložený preddavok zložiteľovi vráti, je odvolací súd toho názoru, že preddavok stanovený v § 32 ods. 11 ZoKR nebráni prístupu k súdu a nezbavuje veriteľa práva na súdnu ochranu.

27. Zastavenie konania pre nezloženie preddavku na trovy konania po tom, čo bolo právoplatne rozhodnuté o tejto povinnosti a o jej výške, predstavuje zákonný dôsledok upravený v § 32 ods. 11 druhá veta ZoKR. Pri zachovaní účinkov úkonu súdu prvej inštancie a odvolania žalobcu, ktoré boli vykonané do 30.6.2016 v čase platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, postup odvolacieho súdu pre zrušenie právoplatného uznesenia súdu prvej inštancie č.k. 36Cbi/83/2014-126 zo dňa 4.11.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 16CoKR/37/2014-136 zo dňa 30.11.2015 podľa § 389 ods. 2 v spojení s § 365 ods. 1, 2 je v danej veci neprípustný.

28. Z dôvodoch vyššie uvedených odvolací súd uzavrel, že odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. a podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p., uplatnené žalobcom v odvolacom konaní nie sú dané. Súd prvej inštancie postupoval v konaní v súlade so zákonom, rozhodnutie obsahujúce zákonné náležitosti podľa § 169 ods. 1 O.s.p. v spojení s 167 ods. 2 O.s.p. a § 157 ods. 2 O.s.p. je presvedčivé.

29. Pre úplnosť považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že v rozhodovacej činnosti všeobecných súdov existujú rozhodnutia, v ktorých bola posudzovaná otázka preddavku na trovy v incidenčných konaniach. Ide najmä o uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 9Sžso/43/2015 a sp.zn. 9Sžso/51/2015, obe zo dňa 24.2.2016 a uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 9.11.2016 sp.zn. 25CoKR/3/2016. Najvyšší súd Slovenskej republiky a Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodovali ako súdy odvolacie zhodne ako Krajský súd v Trenčíne. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uzneseniach zo dňa 24.2.2016 sp.zn. 9Sžso/43/2015 a sp.zn. 9Sžso/51/2015 o odvolaniach proti uzneseniam Krajského súdu v Trenčíne č.k. 13S/47/2014-118 zo dňa 28.5.2014 a č.k.13S/137/2014-18 zo dňa 30.6.2014, ktorými bola žalobcovi v konaní o určenie popretej pohľadávky proti správcovi v konkurze uložená povinnosť podľa § 32 ods. 11 ZoKR, konštatoval, že citované uznesenie bolo zavedené v súvislosti s popieracím právom veriteľa a nie je aplikovateľné na situáciu, keď pohľadávku popiera správca. Súčasne poukázal na rovnosť zbraní a argumentoval tým, že správca nie je povinný platiť preddavok. Z týchto dôvodov nie je povinný platiť preddavok ani veriteľ, keď protistranou je správca, pretože by tým bola narušená rovnosť zbraní. Krajský súd v Trenčíne opiera svoj odlišný právny názor o body 15, 22, 23, 25 - 26 tohto odôvodnenia. S uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 9.11.2016 sp.zn. 25CoKR/3/2016 sa Krajský súd v Trenčíne stotožnil, pričom prihliadol na rozdielnu situáciu, pretože tento odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie o zastavení konania pre nezaplatenie preddavku na trovy konania, keď súd prvej inštancie zastavil incidenčné konanie po uplynutí určenej lehoty na zaplatenie preddavku, ktorú stanovil iba výzvou, ktorá nemala formu súdneho rozhodnutia - uznesenia o tejto povinnosti.

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 a § 262 ods. 1 a žalovanej ako úspešnej strane sporu nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovanej v odvolacom konaní žiadne trovy v zmysle zásad podľa § 251 nevznikli.

31. Za procesne správne považuje odvolací súd aj rozhodnutie o náhrade trov zastaveného konania podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., nakoľko ani odvolací súd nezistil dôvody pre aplikáciu § 146 ods. 2 O.s.p. na rozhodnutie o náhrade trov. konania.

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 . Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .