Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Csp-60-2016.pdf
PDF · 81.35 KB
Case nature
Area
Subarea
9Csp/60/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Beatou Gešvantnerovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Karadžičova 8, P. O. BOX 205, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: I. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, XXX XX P., o zaplatenie 288,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 288 eur s úrokom z omeškania 5,5 % ročne od 9.11.2013 do zaplatenia. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu - spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., so sídlom v Kežmarku, Hlavné námestie 12, sa žalobou proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 288 eur s prísl. Žalobu zdôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel zmluvu o pôžičke dňa 15.4.2013, na základe ktorej žalovanému poskytol celkovú sumu 288 eur. Žalovaný sa zaviazal splácať pôžičku v 18 pravidelných mesačných splátkach po 16 eur. Celkovo žalovaný neuhradil žiadnu sumu. Vzhľadom k tomu, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, listom zo dňa 19.10.2013 žalovaného vyzval k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo. Žalovaný dlžnú sumu doposiaľ neuhradil.
2. V priebehu konania došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému zo spoločnosti Consumer Finance Holding a.s. na žalobcu, a to zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2016. Na návrh žalobcu preto súd uznesením zo dňa 27.1.2017 č.k. 9Csp 60/2016 rozhodol o pripustení zmeny účastníkov konania na strane žalobcu.
3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
4. Podaním zo dňa 03.04.2017 doručeným súdu dňa 18.04.2017 VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV ako občianske združenie, ktoré podporuje a pomáha všetkým spotrebiteľom na území Slovenskej republiky v ochrane ich práv v zmysle platnej legislatívy navrhlo, aby ho súd pribral do predmetného konania ako osobitný subjekt na strane žalovanej. Podľa názoru VŠEOBECNEJ OCHRANY PRÁV SPOTREBITEĽOV táto spĺňa definíciu osobitného subjektu podľa § 95 ods. 1 CSP, a teda má právo vystupovať v konaniach za uvedených podmienok. K tomuto návrhu sa žalobca vyjadril 13.2.2017 tak, že vo veci preukázal svoju hmotnoprávnu legitimáciu v spore oznámením o postúpení zaslaným žalovanému.
5. Podľa § 95 ods. 1 CSP, na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať orgán verejnej moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských práv a slobôd, alebo právnickú
osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ak s tým strana, na ochranu práv ktorej má vystupovať, súhlasí.
6. Osobitný subjekt podľa § 95 CSP sa do konania priberá s cieľom ochrany práv strany sporu. Predpokladom pribratia tohto osobitného subjektu do konania je súhlas strany, na ochranu práv ktorej má osobitný subjekt vystupovať. Ide o iný inštitút než inštitút intervencie, osobitný subjekt nemá právny záujem na výsledku konania, zmyslom jeho účasti v konaní je len ochrana práv strany sporu. V prípade pokiaľ osobitný subjekt sám podá návrh na pribratie do konania musí byť už v samotnom návrhu obsiahnutý súhlas strany, na ochranu práv ktorej má osobitný subjekt vystupovať. Súd preskúmal návrh VŠEOBECNEJ OCHRANY PRÁV SPOTREBITEĽOV, občianskeho združenia na ochranu spotrebiteľa, na pribratie do predmetného konania ako osobitného subjektu na strane žalovaného a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný, pretože k tomuto návrhu nebol doložený súhlas strany, na ochranu ktorej mienil uvedený subjekt v konaní vystupovať, tak ako to vyžaduje § 95 ods. 1 CSP a vzhľadom k vyššie uvedenému a s poukazom na citované ustanovenia zákona súd rozhodol tak, že návrh VŠEOBECNEJ OCHRANY PRÁV SPOTREBITEĽOV na pribratie do konania ako osobitného subjektu zamietol.
7. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, na základe obsahu zmluvy o poskytnutí bezúčelovej pôžičky zo dňa 15.4.2013, Všeobecných obchodných podmienok („všeobecné podmienky“), predžalobnej upomienky z 19.10.2013, prehľadu splátok a úhrad, oznámenia o postúpení pohľadávok, vyjadrenia žalobcu zo dňa 7.12.2016, ako aj oboznámením obsahu ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:
8. Právny predchodca žalobcu - spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., so sídlom v Kežmarku, a žalovaný uzatvorili zmluvu o pôžičke dňa 15.4.2013, na základe ktorej žalovanému poskytol celkovú sumu 288 eur. Žalovaný sa zaviazal splácať pôžičku v 18 pravidelných mesačných splátkach po 16 eur. V zmluve bola dojednaná ročná úroková sadzba 0% a RPMN 0%. Priemerná hodnota RPMN bola 47,29 %. Celkovo žalovaný neuhradil žiadnu sumu. Vzhľadom k tomu, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, listom zo dňa 19.10.2013 žalovaného vyzval k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo. Žalovaný dlžnú sumu doposiaľ neuhradil.
7. Dňa 14.12.2016 uzatvoril právny predchodca žalobcu - spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., so sídlom v Kežmarku, Hlavné námestie 12, a žalobca zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej došlo aj k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému, o čom informoval žalobca žalovaného oznámením z 20.12.2016.
8. Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 ObZ od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 503 ods. 1 ObZ záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
9. V predmetnej veci má súd preukázané, že účastníci uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá je ako typ zmluvy upravená v Obchodnom zákonníku, pretože žalovaný požiadal právneho predchodcu žalobcu o pôžičku v súvislosti s pokrytím svojich osobných potrieb a na základe tejto žiadosti mu právny predchodca žalobcu poskytol úver, ktorým tieto potreby financoval. Svojou povahou ide však o spotrebiteľský úver, na ktorý sa v čase vzniku zmluvného vzťahu vzťahoval zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom je zrejmé, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ poskytoval dočasne peňažné prostriedky na základe zmluvy o úvere žalovanému ako spotrebiteľovi. Je nepochybné, že žalovaný v zmluvnom vzťahu konal ako fyzická osoba spotrebiteľ. Súd preto skúmal, či zmluva, ktorú účastníci uzavreli, má náležitosti, ktoré vyžaduje ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd zistil, že zmluva obsahuje všetky zákonné náležitosti. Žalovanému bola poskytnutá suma 288,- eur a na zaplatenie tejto sumy vznikol žalobcovi nárok. Bolo preukázané, že žalovaný nesplatil žalobcovi nič. Preto súd žalobcovi nárok v celom rozsahu priznal.
10. Keďže túto sumu žalovaný neuhradil riadne a včas, vznikol žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania. Výška úroku z omeškania je určená podľa § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. V tejto časti považoval súd nárok žalobcu za dôvodný. Rozhodol teda tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 288 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne od 9.11.2013.
11. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § § 255 ods.1,2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v celom rozsahu úspešný, preto mu súd nárok na náhradu trov konania priznal v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka, spisovú značku, čo sa ním sleduje a podpis), označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1,2 CSP. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení o výkone rozhodnutia Civilného sporového poriadku a Exekučného poriadku.