Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/417/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jany Krnáčovej, v právnej veci žalobcu: O. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XXXX, XXX XX E., práv. zast. URBÁNI & Partners s. r. o., so sídlom Skuteckého 17, Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, proti žalovaným: 1/ KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, adresa pre doručovanie Nám. Štefana Moyzesa 9, Banská Bystrica, právne zastúpený Miroslav Maďar, s. r. o. Robotnícka 6, Banská Bystrica, 2/ T.. C. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. I. XXXX/XX, P., práv. zast. JUDr. Petrom Púchovským, advokátska kancelária KOVAL & spol., Komenského 3, Banská Bystrica, IČO: 33 759 537, o náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 24. 06. 2016, č. k. 9C/95/2014

- 164, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, vo výroku o povinnosti zaplatiť na účet okresného súdu z titulu náhrady trov štátu sumu 47,82 eur a vo výroku o trovách konania, p o t v r d z u j e .

II. Žalovaní 1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania zo sumy 4 794,60 eur vo výške 8,75% ročne od 04. 12. 2012 do 26. 01. 2015 v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Konanie ohľadom návrhu žalobcu na zaplatenie sumy 1 055,18 eur s 9,5% úrokom z omeškania ročne od 12. 07. 2012 až do zaplatenia, z titulu náhrady škody na tovare zastavil. Konanie ohľadom návrhu na náhradu škody z titulu bolestného vo výške 4 794,60 eur s úrokom z omeškania od 27. 01. 2015 vo výške 9,5% ročne až do zaplatenia zastavil. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Žalobcu zaviazal k povinnosti zaplatiť na účet okresného súdu z titulu náhrady trov štátu sumu 47,82 eur v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že sa žalobca žalobou domáhal zaplatenia sumy 12 043,54 eur spolu s 9,5% ročným úrokom z omeškania od 12. 07. 2012 v dôsledku škody utrpenej pri dopravnej nehode dňa 12. 06. 2012. Nárok v žalovanej výške pozostával zo škody na zdraví z titulu bolestného vo výške 4 794,60 eur a škody na potravinárskom tovare, ktorý sa nachádzal v motorovom vozidle a mal byť zakúpený v hodnote 7 021,42 eur. Z dôvodu čiastočného späťvzatia návrhu ohľadom náhrady škody z titulu bolestného pre úhradu žalovaným 1/ dňa 27. 01. 2015, súd prvej inštancie konanie zastavil. Predmetom sporu tak zostala náhrada škody za zničený potravinársky tovar v hodnote 7 021,42 eur, ako aj príslušenstvo, úrok z omeškania zo sumy 4 794,60 eur od 12. 07. 2012 do 26. 01. 2015 v zákonnej výške. V priebehu konania zobral žalobca žalobcu späť aj ohľadom zaplatenia sumy 1 055,18

eur s požadovaným úrokom z omeškania, keďže opätovne zo strany žalovaného 1/ došlo k úhrade. Aj v tejto časti súd prvej inštancie konanie pre dispozíciu so žalobou podľa ust. § 96 O. s. p. zastavil. Vo zvyšku uplatňovaného nároku na úhradu škody spôsobenej znehodnotením tovaru pri dopravnej nehode zotrvával. Nárok na náhradu škody voči žalovanému 1/ bol uplatnený v zmysle ust. § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaná 2/ zapríčinila dopravnú nehodu dňa 12. 06. 2012 a voči nej bol nárok uplatňovaný v zmysle ust. § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaná 2/ sa bránila s tým, že dopravná nehoda bola spôsobená pri vykonávaní činnosti v rámci jej pracovno-právnych povinností. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že dopravná nehoda bola spôsobená na ceste z miestna výkonu práce dohodnutého v pracovnej zmluve, do miesta bydliska žalovanej 2/. Nejednalo sa o úkon v priamej súvislosti s plnením pracovných povinností v zmysle ust. § 220 ods. 2 Zákonníka práce v spojení s ust. § 179 a § 221 Zákonníka práce. Vzhľadom na to, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca mal právo uplatniť si nárok, nielen voči žalovanému 1/, ale aj voči žalovanej 2/ ako škodcovi.

3. Následne súd prvej inštancie riešil otázku existencie a výšky škody, ako aj otázku príčinnej súvislosti medzi dopravnou nehodou a vzniknutou škodou. Poukázal na to, že dôkazné bremeno na preukázanie existencie škody, ako aj príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou, bolo na žalobcovi. Dôkazy vykonané jednak v trestnom konaní 1T/140/2012, ako aj v konaní pred súdom prvej inštancie, nepreukázali bez všetkých pochybností koľko a aký druh mäsa v deň dopravnej nehody žalobca zakúpil, t. j. zaplatil a prevzal, ako aj koľko a akého druhu mäsa bolo znehodnotené v priamej príčinnej súvislosti so vzniknutou škodovou udalosťou. Vyjadrenia žalobcu v priebehu konania vyhodnotil ako nehodnoverné s tým, že nakúpený tovar v deň keď došlo k dopravnej nehode bol fakturovaný dvomi faktúrami pod rovnakým číslom s rôznym množstvom a skladbou od jedného dodávateľa. Poukázal na to, že pokiaľ došlo k vystaveniu druhej faktúry na vyššiu sumu a vyššie množstvo zakúpeného tovaru, postupom tak, ako uvádzal žalobca, t. j. dodatočnou dodávkou hovädzieho mäsa, nevysvetľuje to, z akého dôvodu pri konečnej faktúre u bravčového mäsa bola menšia váha pri jednotlivých položkách. Tiež súd prvej inštancie poukázal na spornosť v tom, že skôr vystavená faktúra s tým istým číslom, nebola po vystavení následnej konečnej faktúry zlikvidovaná. Rovnako vyhodnotil za nevieryhodné tvrdenie žalobcu o množstve zakúpeného mäsa aj z dôvodu, že spolu so zakúpeným tovarom, na ktorý bola vystavená faktúra o hmotnosti 954,95 kg, mal zakúpiť žalobca aj tovar pre súkromné účely o hmotnosti 259 kg bravčových poliek a 115,50 kg hovädzích štvrtiek. Spolu mal teda viesť tovar o váhe 1324,45 kg, čo prevyšuje nosnosť motorového vozidla (1300 kg). Rovnako poukázal na fotodokumentáciu založenú v trestnom spise, ktorá nezodpovedá množstvu aké sa nachádzalo po dopravnej nehode na podlahe vozidla. Rozpor bol aj vo výpovediach žalobcu o spôsobe naloženia mäsa a jeho druhu s výpoveďou svedka - šoféra motorového vozidla. Rovnako vyhodnotil súd aj spornosť s poukazom na príčinnú súvislosti medzi dopravnou nehodou a vznikom škody predstavujúcou znehodnotenie tovaru, keď po dopravnej nehode syn žalobcu odtiahol motorové vozidlo aj s tovarom nachádzajúcim sa v poškodenom motorovom vozidle, ktorý nebol znehodnotený haváriou tým spôsobom, že by vypadol na vozovku, domov. Potom nie je zrejmé z akého dôvodu tovar nebol presunutý do chladiacich zariadení prevádzky žalobcu, ale následne bol odvezený do prevádzky tretej osoby za účelom likvidácie mäsa. Rovnako bola spochybnená aj samotná likvidácia tohto tovaru, vzhľadom na časový odstup od dopravnej nehody do doby, kedy mal byť tovar zlikvidovaný. Za nevieryhodné považoval súd prvej inštancie aj tvrdenie žalobcu, že na druhý deň tretia osoba zistila, že tovar je znehodnotený a aj napriek tomu skladovala tento tovar v množstve uvádzanom žalobcom od nasledujúceho dňa po dopravnej nehode do 26. 06. a do 04. 07., navyše aj toto uskladnenie sa realizovalo v chlade. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca nepreukázal jednoznačne existenciu škody, ani čo do rozsahu, ani čo do výšky a ani príčinnú súvislosť medzi dopravnou nehodou a tvrdenou škodou. Preto žalobu ako nedôvodnú v prevyšujúcej časti zamietol.

4. Pokiaľ si žalobca uplatňoval úrok z omeškania zo sumy 4 794,60 eur titulom bolestného, nárok nebol žalovanými spochybňovaní ani čo do základu, ani čo do výšky, vzhľadom na posudok MUDr. V. v trestnom konaní. V priebehu konania žalovaný 1/ uvedenú sumu uhradil. Okrem bolestného žiadal priznať aj úrok z omeškania s poukazom na znenie ustanovenia § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z. z., pretože plnenie žalobcovi nebolo poskytnuté v zákonnej lehote. Ako vyplýva z rozhodnutia súdu prvej inštancie, žalovaný 1/ nárok nespochybňoval, ale poukázal, že tento nárok si žalobca uplatnil až v konaní, doručením žaloby. Súd vzhľadom na to vo vzťahu k žalovanému 1/ opätovne konštatoval, že žalobca nepreukázal, či nárok na úrok z omeškania vo vzťahu k nároku na náhradu škody z titulu bolestného je dôvodný, t. j. či k plneniu došlo po uplynutí lehoty v zmysle zák. č. 381/2001 Z. z. Z uvedených dôvodov návrh v tejto časti voči žalovanému 1/ zamietol ako bezdôvodný. Voči žalovanej

2/ nárok bol uplatnený v zmysle ust. § 420 ods. 1 OZ, preto súd vychádzal z ustanovení Občianskeho zákonníka, konkrétne § 563 a § 517 ods. 2 OZ. Vo vzťahu k žalovanej došlo k uplatneniu tohto nároku v zápisnici o výsluchu žalobcu, ako poškodeného dňa 03. 12. 2012, v rámci trestného konania. Súd potom žalobcovi priznal nárok na úrok z omeškania od tohto dátumu. Výška úroku z omeškania bola priznaná v zákonom prípustnej maximálnej výške s poukazom na nariadenie Vlády SR č. 87/95 Z. z. a v prevyšujúcej časti aj nárok voči žalovanej 2/ v tejto časti bol zamietnutý.

5. Pri rozhodovaní o trovách štátu súd vychádzal z ust. § 148 Občianskeho súdneho poriadku a tieto predstavovali trovy vynaložené prekladateľke do poľského jazyka vo výške 47,82 eur, na zaplatenie ktorých bol zaviazaný neúspešnejší účastník. O trovách konania následne súd rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 2 O. s. p. v spojení s ust. § 146 ods. 2 O. s. p.

6. Proti výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorými súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, a ktorými rozhodol o trovách štátu a trovách konania, podal v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolanie. Mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odôvodnenosť vzniknutého právneho nároku v zamietnutej výške titulom náhrady škody za zničený potravinársky tovar, je podľa odvolateľa daná v zmysle rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1T/140/2012, keďže žalobca bol so svojim nárokom na náhradu škody odkázaný na občiansko-právne konanie. Ďalej odvolateľ poukazoval na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, kde okresný súd mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie existencie škody, ako aj príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti, prípadne prevádzkou motorového vozidla a vzniknutou škodou. Odôvodnenie rozhodnutia poukazuje na rozpory vo faktúrach a množstve potravinárskeho tovaru, avšak odvolateľ tieto považuje za „mierne nezrovnalosti“ v hmotnosti reálne prepravovaného tovaru vo vozidle. Navyše, pokiaľ súd poukázal na preťaženie motorového vozidla, takéto preťaženie je v rámci tolerancie 5% a zodpovedá norme. Podľa odvolateľa sa príslušný vo veci konajúci súd zaoberal v právnej veci nepodstatnými skutočnosťami. Poukázal na to, že po dopravnej nehode bol prevezený do FNsP F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici, kde bol 4 dni hospitalizovaný. Bezodkladne po dopravnej nehode kontaktoval syna za účelom vykonania takých úkonov, ktoré by v krajnej miere odôvodňovali záchranu aspoň určitej časti tovaru. Celé množstvo tovaru bolo zlikvidované výlučne z dôvodu utrpenej dopravnej nehody zo zavinenia žalovanej 2/. Rozhodnutie súdu prvej inštancie iba stroho konštatuje, že žalobca nepreukázal jednoznačne existenciu škody, s to do výšky ani rozsahu a rovnako príčinnú súvislosť. Zdôraznil, že nárok bol daný titulom náhrady škody od vzniku dopravnej nehody avšak súd prvej inštancie túto skutočnosť nerešpektoval. Ak mal mierne pochybnosti o tom, že sú určité drobné nezrovnalosti v hmotnosti kúpeného a prepravovaného tovaru, resp. v akom rozsahu zaplatil žalobca za poškodený tovar, mal v tomto rozsahu ponížiť plnenie voči žalovaným. Žalobca mal za to, že označil a predložil všetky objektívne možné dôkazy, tieto postačovali v trestnom konaní, a ani žalovaný 1/ nežiadal žiadne doplnenie. Záver súdu, že nebola preukázaná príčinná súvislosť s ohľadom na pripojený trestný spis, popis nehodového deja, jeho následkov a počasia, považuje za nesprávny. Tovar bol neupotrebiteľný, a preto jeho kúpna cena v hotovosti zaplatená pri kúpe v zmysle faktúry predstavuje škodu, z ktorej po zohľadnení čiastkového plnenia poisťovne je nárok na plnenie vo výške 6 193,76 eur plne dôvodný. Poukázal aj na to, že žalovaná v druhom rade sa žiadnym spôsobom žalobcovi neospravedlnila, vznášala len účelové námietky hoci nehoda bola jasne zdokumentovaná. Keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávnych skutkových zistení ohľadne nepreukázania príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a protiprávnym konaním, nakoľko nedôsledne aplikuje súčasný stav na stav zistený podľa predchádzajúceho súdneho postupu a vychádza z nesprávneho posúdenia veci žiadal, aby odvolací súd nariadil na prejednanie odvolania pojednávanie za účelom doplnenia dokazovania a napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobe o zaplatenie 6 193,76 eur s príslušenstvom vyhovie. Zároveň žiadal priznať trovy konania.

7. Žalovaný 1/ doručil po podaní odvolania vyjadrenie s tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za správne. Súd prvej inštancie dostatočne vykonal dokazovanie na zistenie rozhodujúcich skutočností, správne tieto vyhodnotil, úplne zistil skutkový stav a správne právne posúdil vec a rozhodol vo veci. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil.

8. Žalovaná 2/ sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

9. Po doručení vyjadrenia žalovaného 1/, žalobca zaslal reakciu na toto vyjadrenie s tým, že poukázal na predmet činnosti žalovaného 1/ a povinnosť vykonať riadne šetrenie škodovej udalosti, ktorú spôsobila žalovaná 2/. Tým, že žalovaný 1/ čiastočne plnil na základe aktivity žalobcu, pretože nežiadal doplniť podklady a nevykonal riadne šetrenie udalosti, mal preukázaný kauzálny nexus vo vzťahu ku škode na tovare, ktorá zostala jedinou neuhradenou, a ktorej sa zaplatenia domáhal. Navyše plnil sumu 1 853,80 eur v zmysle oznámenia o poistnom plnení z 05. 09. 2012. Vzhľadom k tomuto postoju žalobca opätovne zdôraznil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nepovažuje za správne. Mal za to, že dôkazné bremeno uniesol, o čom svedčí nielen trestný spis, ale aj likvidácia poistnej udalosti žalovaným 1/ a prístup žalovaného 1/ k likvidácii škody.

10. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa ust. § 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 a contrario rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa ust. § 387 ods. 1, 2 potvrdil.

11. Rozhodnutie okresného súdu bolo vyhlásené dňa 24. 06. 2016 za účinnosti zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený Občiansky súdy poriadok. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ust. § 470 ods. 2 veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

12. Podľa ust. § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

13. Podľa ust. § 387 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Odvolací súd je podľa ust. § 383 viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Doplnením dokazovania alebo jeho zopakovanie prichádza do úvahy podľa ust. § 384 ods. 1 v prípadoch, ak je odvolací súd toho názoru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd nezdieľa názor žalobcu, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Dokazovanie vykonal súd prvej inštancie aj nad rámec potrebný pre zistenie skutkového stavu relevantného pre rozhodnutie vo veci, vykonané dôkazy správne vyhodnotil a vyvodil z nich správne skutkové zistenia. Zistený skutkový stav podriadil pod správne zákonné ustanovenia a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa v odôvodnení svojho potvrdzujúceho rozhodnutia podľa § 387 ods. 1 vydaného po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania z dôvodu, že nebolo potrebné doplniť ani zopakovať dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 2 obmedzuje iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a doplnenie ďalších dôvodov na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, ako odpovede na odvolacie námietky žalobcu.

15. Odvolateľom namietané skutočnosti sa týkajú nesprávneho rozhodnutia súdu prvej inštancie z dôvodu nesprávneho zistenia skutkového stavu a tým aj nesprávneho právneho posúdenia veci. Odôvodnenosť vzniknutého nároku v zamietnutej výške titulom náhrady škody, je podľa odvolateľa daná v zmysle už skôr skončeného trestného konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 1T/140/2012, kde bol žalobca so svojim nárokom na náhradu škody odkázaný na občiansko- právne konanie. Preto odvolateľ, záver súdu, že nebola preukázaná príčinná súvislosť s ohľadom na pripojený trestný spis, popis nehodového deja, jeho následkov a počasia, je nesprávny. Rovnako je nesprávny záver ohľadom neunesenia dôkazného bremena spočívajúceho v nepreukázaní výšky a rozsahu škody. Odvolací súd poznamenáva, že konanie o náhrade škody v rámci trestného konania je tzv. adhéznym konaním (pripojeným, pridaným konaním), a ak výsledky vykonaného dokazovania v rámci trestného konania neposkytujú podklad na to, aby riadne uplatnený nárok poškodeného na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, mohol byť prisúdený v rámci trestného

konania, odkáže poškodeného s jeho nárokom na občiansko-právne konanie (§ 288 . Z uvedeného je zrejmé, že poškodený, t. j. žalobca, bol odkázaný so svojim nárokom na náhradu škody na občiansko- právne konanie, nakoľko bolo potrebné vykonanie ďalších dôkazov zameraných na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie o jeho nároku na náhradu škody. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu škody v rámci trestného konania, musia byť použité všetky príslušné hmotno-právne predpisy občianskeho práva a súd nemôže v trestnom konaní zamietnuť nárok poškodeného na náhradu škody, a to ani sčasti. To znamená, že pokiaľ súd o nároku na náhradu škody v rámci trestného konania nerozhodoval, neboli splnené všetky predpoklady podľa hmotného práva preto, aby nárok na náhradu škody, čo i len v časti žalobcovi ako poškodenému v rámci trestného konania priznal Z uvedeného však nevyplýva, že žalobca ako poškodený preukázal v rámci trestného konania výšku, rozsah škody, ako aj príčinnú súvislosť medzi uplatňovanou škodou a dopravnou nehodou. Čiastočné plnenie zo strany žalovaného 1/ neznamená, že žalobcovi vznikol nárok na celé plnenie škody, ktorú utrpel na tovare, a ktorá zostala neuhradenou.

16. V sporovom konaní, o ktoré aj v posudzovanej veci ide, ležala aj za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov na účastníkoch, ktorí mali podľa § 79 ods. 1 O. s. p. povinnosť označiť dôkazy k preukázaniu svojich tvrdení, aj povinnosť unesenia dôkazného bremena podľa ust. § 120 ods. 1 O. s. p. Rozsah, ako podobu dôkazného bremena, určuje hmotno-právna norma, od ktorej si strana sporu svoj nárok odvodzuje. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení, ktorými odôvodňuje žalobca svoj nárok, zaťažuje jedine žalobcu. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach, že žalovaní 1/ a 2/ mu spôsobili škodu na tovare v rozsahu 6 193,76 eur s príslušenstvom. Dôkazy vykonané tak v trestnom konaní, ako aj v konaní pred súdom prvej inštancie, nepreukazovali bez všetkej pochybnosti koľko, o aký druh mäsa sa jednalo v deň dopravnej nehody, koľko a aký druh mäsa mal v uvedený deň žalobca zakúpiť a zároveň prevziať, koľko a aký druh mäsa bol pri dopravnej nehode znehodnotený a v akej výške mu v dôsledku dopravnej nehody vznikla škoda. Pokiaľ súd prvej inštancie poukázal v odôvodnení svojho rozhodnutia na rozpory vo vystavených daňových dokladoch - faktúrach týkajúcich sa množstva zakúpeného mäsa, druhu zakúpeného mäsa, ako aj na rozpory v rozmiestnení a množstve zakúpeného mäsa, a tiež rozpory týkajúce sa likvidácie tovaru vzhľadom na časový odstup, odvolací súd na tieto skutočnosti poukazuje a s týmito sa stotožňuje. Navyše odvolateľ v odvolaní nenamieta a nedokladá nové skutočnosti než tie, ktoré uvádzal a tvrdil v rámci konania na súde prvej inštancie. Pokiaľ teda súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal opodstatnenosť ním uplatňovaného nároku na náhradu škody, ktorá mu vznikla na tovare v rozsahu zamietajúceho výroku okresného súdu, dospel k správnym skutkovým aj právnym záverom.

17. Rozhodnutie okresného súdu o trovách konania na súde prvej inštancie zodpovedá obsahu spisu a ustanovení § 142 ods. 2 v spojení s ust. § 151 ods. 1 a § 146 ods. 2 O. s. p. Preto aj v tejto časti bol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený ako vecne správny.

18. O trovách štátu rozhodoval súd prvej inštancie podľa ust. § 148 O. s. p. s tým, že tieto trovy predstavovali trovy zaplatené prekladateľské do poľského jazyka. Boli vynaložené na dôkaz navrhovaný žalobcom, ktorý bol v tejto časti neúspešný. Preto aj pokiaľ súd prvej inštancie zaviazal na náhradu týchto trov žalobcu, postupoval správne, v súlade v tom čase s platným a účinným ustanovením Občianskeho súdneho poriadku, preto aj v tejto časti bol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený ako vecne správny.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 1, 2 a § 396 ods. 1 tak, že žalovaným 1/, 2/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100% vzhľadom na úspech žalovaných v odvolacom konaní.

20. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 .

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 .

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.

(§ 127 ods. 1

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .