Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3T-36-2017.pdf
PDF · 88.25 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-3T/36/2017
Uznesenie
Okresný súd Čadca samosudcom JUDr. Milanom Gylánikom dňa 26.apríla 2017 v Čadci, v trestnej veci obv. D. V., nar. X.X.XXXX Č., bytom D. XXX, okres Č., trestne stíhaného pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, takto
rozhodol:
Podľa § 241 ods. 1 písm. c) Tr. por. z dôvodu § 215 ods. 1 písm. b) Tr. por. súd trestné stíhanie proti obv. D. V., nar. XX.XX.XXXX v Č., trvale bytom D. XXX, okr. Č., súkromnému podnikateľovi pre skutok podľa obžaloby Okresnej prokuratúry Čadca sp. zn. Pv 695/16/5502 po právnej stránke kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že:
v presne nezistený deň v mesiacoch apríla až mája 2016 prišiel do prevádzky firmy R. V. - M., na ulici R. B. Č.. XXX v Č., kde si objednal na požadované rozmery nastrihaný kotlový plech v celkovej hodnote 897,36 €, pričom dňa 08.08.2016 zaplatil zálohu 300,- €, plech si dňa 12.08.2016 prevzal a odviezol, pričom doposiaľ bezdôvodne nezaplatil zvyšnú sumu 597,36 € tvrdiac, že túto už uhradil, čím spôsobil R. V. škodu v sume 597,36 €,
z a s t a v u j e ,
lebo nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.
odôvodnenie:
Okresný prokurátor Okresnej prokuratúry Čadca podal dňa 14.3.2017 obžalobu na obvineného D. V., ktorou mu kládol za vinu spáchanie skutku, ktorý po právnej stránke kvalifikoval ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., ktorého konania sa mal obvinený dopustiť spôsobom uvedeným vyššie vo výrokovej časti uznesenia. Podľa § 241 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou osem rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu trestné stíhanie zastaví, ak sú tu okolnosti uvedené v § 215 ods. 1.
Podľa § 215 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku prokurátor zastaví trestné stíhanie, ak nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.
Samosudca Okresného súdu Čadca dôkladne preskúmal obžalobu a obsah trestného spisu pod sp.zn. 3T/36/2017, z ktorého mal preukázaný nasledovný skutkový stav: Obvinený D. V. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že potreboval pre seba nejaké plechy na výrobu kotla na kúrenie do domácnosti. Vedel o p. R. V., že mu môže takéto veci dodať, nakoľko už v minulosti pre ich spoločnosť D. V. dodával oceľovú konštrukciu. Ohľadom toho ho navštívil už v zimných mesiacoch 2015/16 s tým, že či mu vie zabezpečiť kotlový materiál. On mu povedal, že áno a že až prinesie výpis uvedeného materiálu s rozmermi a zálohu. Ešte vtedy mu povedal cenu , a to cca 65 centov za kg. Dal uvedené rozmery prichystať na papier
a asi koncom apríla alebo začiatkom mája 2016 prišiel do prevádzky R. V. do Č., kde mu odovzdal papier s rozmermi. V tento deň mu dal aj zálohu vo výške 650,-€, ktoré mu položil na stôl a pýtal si od neho doklad, nakoľko sa jednalo o väčšiu sumu. On si peniaze vzal, pričom ich dal do šuflíka do uvedeného rozpisu plechov resp. papiera. Pýtal od neho príjmový doklad na uvedenú čiastku. Na toto mu povedal, že to bude lacnejšie a že to pokryje cenu za plech aj prácu resp. nastrihanie plechu na požadované rozmery. Žiaden doklad mu nedal. Uviedol, že pán V. tam mal aj registračnú pokladňu, pričom mu nedal príjmový doklad ani z reg. pokladne ani rukou vypísaný. V auguste 2016 ho pán V. kontaktoval, že už to má nachystané. Prišiel s dodávkou, pričom prvýkrát, keď tam bol , nemohol naštartovať vysokozdvižný vozík. Vtedy mu povedal, že musí ešte doplatiť 350,- €, že to bolo drahšie, že to zle spočítal. On mu povedal, že boli dohodnutý po cca 65 centov za kg , pričom plechy majú okolo 720 kg, čo nie je suma 1.000,- €. Pán V. mu povedal, že ak neprinesie uvedenú sumu , tak mu plechy nevydá. Odišiel a následne sa vrátil na druhý deň, kedy dal pánovi V. sumu 350,- €. Tieto peniaze mu dal u neho v kancelárii, pričom pýtal od neho doklad o zaplatení celej dlžnej sumy. Následne po niekoľkých dňoch telefonoval p. V., pričom ho žiadal o doklad, kde mu povedal, že žiaden doklad mu nedá, ale že ešte mu obvinený doplatí.
Svedok poškodený R. V. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že do 1.1.2017 prevádzkoval živnosť pod menom R. V. - M., na ul. R.. B. Č.. XXX v meste Č.. Túto prevádzku v súčasnosti prevádzkujú jeho synovia. Zaoberajú sa výrobou, zámočníckou prácou a predajom hutníckeho materiálu. Niekedy v mesiaci apríl alebo máj 2016 do prevádzky prišiel istý pán D. V., ktorého poznal z videnia, nakoľko z ich spoločnosti predtým bral nejaký hutnícky materiál. Prišiel za ním s tým, že či mu viem zabezpečiť a nastrihať kotlový plech na kotol o hrúbke 5 mm . Rozpis, aké rozmery má nastrihať doniesol obvinený asi do dvoch týždňov. Uvedený materiál zohnal a predtým ako plech nastrihal, zavolal mu, aby priniesol zálohu 300,- €. Pán D. V. priniesol zálohu 300,- €, pričom to bolo v deň, kedy bol vypísaný príjmový doklad. Ďalšia dohoda bola, že keď to bude nastrihané, tak mu zavolá. Asi za týždeň alebo dva plech nachystal a zavolal V., že nech si príde pre to. Po tomto telefonáte prišiel p. V. s autom, pričom to bol nejaký pick up. Vysokozdvižným vozíkom mu to naložil a následne išli do kancelárie, chcel doplatiť zvyšok celej sumy. Celková suma bola podľa výpočtu materiálu a práce 897,36 €, ale záloha bola 300,-€, tak p. V. mal doplatiť 597,36 €. Keď tento rozpis ukázal, p. V. povedal, že to nie je problém, ale že nemá pri sebe toľko peňazí, a že musí zájsť do bankomatu. Ešte uviedol, že keď prišiel s rozpisom plechu, tak mu povedal, že koľko to bude stáť, t.j. minimálne 800,- €. Potom p. V. odišiel s vozidlom z prevádzky a od uvedeného času ho nevidel. Následne keď mu za pár dní telefonoval, že čo je s peniazmi, tak mu povedal, že plech musí dať prekontrolovať zváračovi, či to je dobre nastrihané. Tiež mu viackrát volal. Uvedenú sumu, t.j. 597,36 € mu nezaplatil . Doklad nevystavoval, nakoľko čakal, že mu to príde doplatiť, kvôli tomu, že by musel zaplatiť DPH, keby vystavil doklad. Žiadna dohoda s V. na cene cca 65 centov za kg nebola. Kotlový plech sa pohybuje 80 centov až 1 euro za 1 kg bez DPH. Tvrdenie V., že v deň, kedy mu dal rozpis plechov, mu dal aj zálohu 650,- € nie je pravda.
Zo zápisnice o konfrontácii zo dňa 25.1.2017 /č.l. 33-34 spisu/ vyplýva, že svedok poškodený uviedol, že s výpoveďou dňa 20.1.2017 , že prítomný obvinený D. V. zaplatil iba zálohu 300,- € a po doúčtovaní konečnej sumy na sumu 897,36 € , ktorý s touto sumou súhlasil a uviedol, že po zvyšné peniaze si zájde do bankomatu, pritom ale odišiel na vozidle aj s naloženým plechom a už sa nevrátil, súhlasí. Obvinený k tvrdeniam svedka poškodeného uviedol, že to nie je pravda. Než odišiel z prevádzky, tak mal všetko vyplatené. V. by ho z prevádzky bez vyplatenia s materiálom nepustil, resp. by nenaložil uvedený plech. Obvinený D. V. na svojej výpovedi v prípravnom konaní trvá. Obvinený uviedol, že bola dohodnutá medzi nimi suma 65 centov za kg a p. V. mu povedal, keď mu dával zálohu 650,- €, že je všetko vyplatené. Svedok poškodený uviedol, že ani slovo nie je pravda. Od obvineného V. zobral zálohu, keď mal plech už nachystaný, že ho bude strihať. Bez zálohy nechcel strihať a 8.8.2016 zaplatil obvinený 300,- €. Na otázku poškodeného, že prečo obvinený klame a kde má doklad, že od neho zobral 1000,- €, obvinený odpovedal, že on neklame, hovorí pravdu a doklad mu p. V. nedal žiaden, napriek tomu, že ho niekoľkokrát pýtal, ale do účtovníctva ho nepotreboval, nakoľko plech bral ako fyzická osoba. P.V. mu znovu telefonoval a povedal mu, že ak chcem doklad, nech mu dám ešte toľko, koľko si zapýta, s čím on nesúhlasil, prestal dvíhať telefóny od p. V.. Svedok poškodený predložil originál príjmového dokladu. Obvinený na otázku poškodeného uviedol, že zálohu 650,- € dal svedkovi poškodenému koncom apríla 2016 a doplatok 350,- € mu dal 12.8.2016. Až následne mu bol vydaný materiál kotlový plech.
Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 8.8.2016 / č.l.3 spisu/ mal súd preukázané, že R. V. M. prijal od V. zálohu 300,- €.
Z výdajky - prevodky zo dňa 12.8.2016 / č.l.3 spisu/ mal súd zistené, že dodávateľ R. V. M. ako vydávajúci útvar označil ako odoberajúci útvar p. V.. Vydal mu plech 5 mm kotlový 1,5x 3 m - 4 ks, t.j. 730 kg, cena za jeden kg 0,86 €, spolu 627,80 €, strihanie materiálu 10 x 12,- €= 120,- €. Celkom spolu bez DPH 747,80 € + 20 % DPH 149,56 € = 897,36 €, kde odpočítal zálohu 300,- € a doplatok vyčíslil na sumu 597,36 €.
Podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Objektom trestného činu podvodu je cudzí majetok, bez ohľadu na druh a formu vlastníctva. Majetkom sú nielen veci, ale aj pohľadávky a iné majetkové práva. Škodou na cudzom majetku je ujma majetkovej povahy. Ide nielen o zmenšenie majetku, ale aj o ušlý zisk. Obsahom škody môže byť peňažná suma, nejaká vec, ale aj konanie alebo opomenutie, ktoré má určitú majetkovú hodnotu.
Objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu podvodu v základnej skutkovej podstate podľa §221 Tr. zákona ako z vyššie uvedeného vyplýva zahŕňa jednak „obohatenie seba alebo iného“, ako aj „uvedenie do omylu alebo využitie niečieho omylu“ a „spôsobenie škody na cudzom majetku“. Keďže trestný čin podvodu je úmyselným trestným činom, pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu podvodu sa vyžaduje, aby úmysel páchateľa pokrýval všetky znaky objektívnej stránky tohto trestného činu. Teda nielen úmyselné „uvedenie do omylu alebo využitie niečieho omylu“ ale aj „obohatenie seba alebo iného“ a „spôsobenie škody na cudzom majetku“, minimálne vo forme nepriameho úmyslu.
Podvodné konanie, teda, uvedenie do omylu alebo využitie omylu, môže smerovať nielen voči poškodenému, ale aj voči inej osobe. Omyl je rozpor medzi predstavou a skutočnosťou. Omyl sa môže týkať aj skutočnosti, ktorá ešte len nastane, páchateľ však musí o omyle iného vedieť už v čase, keď dochádza k jeho obohateniu. Uvedením do omylu je konanie, ktorým páchateľ predstiera okolnosti, ktoré nie sú v súlade so skutočným stavom veci. Môže ísť o konanie, opomenutie aj konkludentné konanie. Uvedenie do omylu môže byť ľsťou, ale môže ísť aj o nepravdivú informáciu.
Prečin podvod u je úmyselným trestným činom. Čin je dokonaný obohatením páchateľa alebo iného.
Pokiaľ ide o spôsob vykonania činu, jeho následky a okolnosti, za ktorých bol spáchaný, súd konštatuje, že obvinený D. V. si objednal od spoločnosti R. V. M. kotlový plech o hrúbke 5mm na dva kotly podľa rozpisu. Dňa 8.8.2016 D. V. zaplatil R. V. zálohu v sume 300,- €. Dňa 18.8.2016 mu vydal plech 5 mm kotlový 1,5x 3 m - 4 ks, t.j. 730 kg, cena za jeden kg 0,86 €, spolu 627,80 €, strihanie materiálu 10 x 12,- €= 120,- €. Celkom spolu bez DPH 747,80 € + 20 % DPH 149,56 € = 897,36 €, kde odpočítal zálohu 300,- € a doplatok vyčíslil na sumu 597,36 €. Obvinený išiel do bankomatu, pričom odišiel aj s naloženým plechom a už sa nevrátil .
Obvinený D. V. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní okrem iného uviedol, že si u svedka poškodeného objednal kotlový materiál. Koncom apríla alebo začiatkom mája 2016 prišiel do prevádzky R. V. do Č., kde mu odovzdal papier s rozmermi. V tento deň mu dal aj zálohu vo výške 650,-€, ktoré mu položil na stôl a pýtal si od neho doklad, nakoľko sa jednalo o väčšiu sumu. On si peniaze vzal, pričom ich dal do šuflíka do uvedeného rozpisu plechov resp. papiera. Pýtal od neho príjmový doklad na uvedenú čiastku. V auguste 2016 ho pán V. kontaktoval, že už to má nachystané. R. V. mu povedal, že musí doplatiť ešte 350,- € .
Podľa názoru súdu strany ( poškodený a obvinený ) nevyužili všetky prostriedky, ktoré im poskytuje vnútroštátny právny poriadok v obchodnoprávnej úprave vrátane civilného procesu predtým, než poškodený R. V. podal trestné oznámenie. Poškodený teda využil svoje právo na podanie trestného oznámenia ako trest pre obvineného za to, že mu nezaplatil za odobratý tovar. Takýto postup považuje súd za neprijateľný. Právo podať trestné oznámenie nemožno chápať tak, že slúži alebo môže slúžiť ako nátlak na určitú osobu, aby postupovala podľa prianí, či želaní osoby, ktorá týmto právom disponuje (napríklad aby zaplatila nejakú finančnú čiastku).
Podľa názoru súdu, trestné právo je prostriedkom ultima ratio (ide o poslednú a najkrajnejšiu možnosť), čo znamená, že trestnoprávnej náuke ako aj v praxi sa už tradične vychádza zo zásady pomocnej úlohy trestnej represie (zásada subsidiarity). Podľa tejto zásady má byť trestné právo použité len ako najkrajnejší prostriedok a len pri typovo najzávažnejších porušeniach spoločenských vzťahov, záujmov a hodnôt, teda tam, kde iné možnosti, hlavne prostriedky ostatných právnych odvetví, nie sú dostatočné, teda už boli vyčerpané, sú neúčinné alebo zjavne nie sú vhodné.
Princíp trestného práva ako prostriedku ultima ratio sa prejavuje najmä v prípadoch, ktoré majú súkromnoprávny základ, pričom v takýchto prípadoch musia orgány činné v trestnom konaní a súd vykladať znaky skutkových podstát, prevažne majetkových trestných činov (tak ako je to v posudzovanom prípade), aj s vedomím, že princíp ultima ratio je neoddeliteľnou súčasťou formálnych znakov skutkovej podstaty trestného činu a má vplyv aj na subjektívnu stránku trestného činu a musia tiež náležite zvažovať, či je možné využiť inštitúty iných právnych odvetví na namietané porušenie práva a či týmito inštitútmi možno reálne dosiahnuť nápravy, ak k porušeniu práva skutočne došlo. Princíp ultima ratio tak umožňuje orgánom činným v trestnom konaní a súdu odlíšiť prípady, ktoré spadajú výhradne do sféry občianskoprávnych, obchodných, či pracovných vzťahov od trestnej činnosti.
Súd má za to, že trestné právo a trestno - právnu kvalifikáciu určitého konania ako trestného činu, ktoré má súkromno-právny základ, je potrebné považovať za ultima ratio (poslednú možnosť), teda za krajný právny prostriedok, ktorý má význam celospoločenský, t.j. z hľadiska ochrany základných spoločenských hodnôt. V zásade však nemôže slúžiť ako prostriedok nahradzujúci ochranu práv a právnych záujmov osôb v oblasti súkromno-právnych (obchodno-právnych) vzťahov, kde závisí predovšetkým na individuálnej aktivite osôb, aby ,,strážili“ svoje práva, ktorým má súdna moc poskytovať ochranu. Je v zásade neprijateľné, aby túto ochranu aktívne preberali orgány činné v trestnom konaní a tak nahrádzali činnosť súdov v občianskom konaní. V právnom štáte je neprípustné aby prostriedky trestnej represie slúžili k uspokojovaniu subjektívnych práv súkromno-právnej povahy, pokiaľ nie sú vedľa toho splnené všetky predpoklady vzniku trestno-právnej zodpovednosti.
Princíp ultima ratio, ako interpretačné pravidlo v praxi súdov konštatuje aj nález Ústavného súdu SR zo dňa 1.4.2009 sp.zn. I.ÚS 402/2008 ( bod 33) , podľa ktorého: „trestné právo ( trestný čin) s trestnoprávnou kvalifikáciou určitého konania, ktoré má súkromnoprávny základ, je potrebné považovať za ultima ratio, teda za krajný prostriedok, ktorý má význam predovšetkým celospoločenský, t.j. z hľadiska ochrany základných spoločenských hodnôt. V zásade však nemôže slúžiť ako prostriedok nahradzujúci ochranu práv a právnych záujmov jednotlivca v oblasti súkromnoprávnych vzťahov, kde závisí predovšetkým na individuálnej aktivite jednotlivca, aby strážil svoje práva ( vigilantibus iura), ktorým má súdna moc poskytovať ochranu. Je však neprijateľné, aby túto ochranu aktívne preberali orgány činné v trestnom konaní, ktorých úlohou je ochrana predovšetkým celospoločenských hodnôt, nie priamo konkrétnych subjektívnych práv jednotlivca, ktoré svojou povahou spočívajú v súkromnoprávnej sfére. Ústavný súd k uvedenému dodáva, že v právnom štáte je neprípustné, aby prostriedky trestnej represie slúžili k uspokojovaniu subjektívnych práv súkromnoprávnej povahy, ak nie sú okrem toho splnené všetky predpoklady vzniku trestnoprávnej zodpovednosti, respektíve ak nie sú tieto predpoklady nespochybniteľne zistené.“
Vzhľadom na to, že z vykonaného dokazovania už v prípravnom konaní obvinenému D. V. nebolo preukázané, že mal v úmysle seba alebo iného obohatiť na škodu cudzieho majetku, súd trestné stíhanie pre skutok uvedený v obžalobe podľa § 241 ods. 1 písm. c) Tr. por. z dôvodov § 215 ods. 1 písm. b) Tr. por. zastavil, pretože skutok uvedený v obžalobe nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu môže prokurátor a obvinený podať sťažnosť do troch dní od oznámenia uznesenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Žiline. Sťažnosť má odkladný účinok. (§ 185 a nasl. Tr. por.)