Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3To-24-2017.pdf
PDF · 67.39 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/24/2017
Uznesenie
Krajský súd Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Slavoja Sendeckého, na verejnom zasadnutí dňa 26. apríla 2017, prejednal odvolanie obžalovaného F. O., proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš z 24.11.2016 sp.zn. 3T/29/2014 a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného F. O. z a m i e t a.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uznal obžalovaného F. O. za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že v dobe od 19.00 hod. do 19.30 hod. dňa 24.11.2011 vo Všeobecnej fakultnej nemocnici, Viničná 9, B. X, J. L., na neurologickom oddelení odcudzil z voľne uloženej peňaženky neuzamknutého nočného stolíka spolupacienta O. B. finančnú hotovosť vo výške 4.500,- Kč (180,72 Eur) a 300,- Eur, kde následne nemocnicu opustil, čím poškodenému O. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/XX, B. X - I. W., spôsobil škodu vo výške 480,72 Eur. Za to bol odsúdený podľa § 212 ods. 1 Tr. zák., § 37 písm. m), § 38 ods. 4, § 42 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere jeden rok, pritom podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. ho pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava I z 20.08.2013 sp.zn. 5T/37/2013, ktorý nadobudol právoplatnosť 26.06.2015 a bol ním uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. a odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere osem mesiacov, pre výkon trestu bol zaradený podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. do ústavu so stredným stupňom stráženia, pritom zrušil všetky rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce. Podľa § 287 ods. 1,2 Tr. zák. bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenému O. B. škodu v sume 480,72 Eur. Proti rozsudku okresného súdu podal obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu v konaní proti ušlému odvolanie, ktorým sa domáhal preskúmania napadnutého rozsudku a oslobodenia spod obžaloby, pretože dôkazná situácia je natoľko pochybná, že nie je možné zákonne a spravodlivo rozhodnúť bezpochyby o vine obžalovaného v zmysle napadnutého rozsudku. V dôvodoch odvolania poukázal na skutočnosť, že obžalovaný sa nepriznal k spáchaniu predmetného činu, keď v nasledujúcom konaní bolo voči nemu vedené konanie proti ušlému a v jeho neprospech svedčia len nepriame dôkazy. Obžalovaný poprel, že by sa vôbec nachádzal v kritickom čase na území Českej republiky, je možné, že bol pod jeho menom spáchaný trestný čin, keď on predtým nahlásil stratu európskeho preukazu zdravotného poistenia, čo bolo dokazovaním preukázané a nahlásil to na pobočke Union poisťovne vo Veľkom Krtíši 21.09.2010. Nie je možné vylúčiť, že tento stratený preukaz bol zneužitý treťou osobou, ktorá ho mohla použiť pri preukazovaní svojej totožnosti v Nemocnici v B. tak, ako to on uviedol. V ďalšom spochybňuje, či vôbec poškodený mohol mať pri sebe také množstvo peňazí, aké uvádzal, že mu malo byť odcudzené. Okrem toho možno zvažovať a nemožno vylúčiť, že do izby mali prístup aj iné osoby, ktoré mohli odcudziť tieto finančné prostriedky poškodenému.
Jeho obhajoba teda nebola dostatočne vážnymi dôkazmi vyvrátená a preukázaná jeho vina, preto je tu dôvod na oslobodenie spod obžaloby. Krajský súd na základe odvolania obžalovaného preskúmal v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť napadnutého uznesenia a konanie uzneseniu predchádzajúce a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. V úvode musí odvolací konštatovať, že súd prvého stupňa konal v neprítomnosti obžalovaného v konaní proti ušlému za splnenia zákonných podmienok, pretože obžalovaný ušiel, nachádza sa na neznámom mieste a nie je možné sa s ním skontaktovať, resp. oznámiť mu termín pojednávania, prípadne doručiť iné písomnosti v rámci trestného konania vo veci. Pokiaľ obžalovaný mal námietky v tom smere, že stratil európsky zdravotný preukaz, túto skutočnosť aj odvolací súd nebral v úvahu, resp. je možné pri kriminálnej minulosti a spôsobe páchania trestnej činnosti obžalovaným doteraz hodnotiť ako pripravené alibi, pretože tento zdravotný preukaz je možné v jeho náhradnej podobe ľahko zohnať a pritom nejde o taký doklad, ktorý by mu pri pohybe na neznámom mieste, vrátane zahraničia nechýbal do tej miery, aby sa mohol tohto zbaviť, resp., ho ani nestratil alebo nebol mu odcudzený, len si za pomoci nahlásenia jeho straty vytvoril alibi na čas, kedy bol pripravený spáchať trestnú činnosť. Pokiaľ ide o ostatné dôkazy, ide o nepriame dôkazy, ale v súhrne vedú k jednoznačnému záveru, že páchateľom trestnej činnosti nemal byť kto iný, ako obžalovaný, zvlášť, keď obžalovaný bezprostredne potom, ako boli odcudzené peniaze poškodenému bez vedomia nemocničného personálu, bez postupu zaužívaným spôsobom sa vzdialil k nemocničnej izbe, pri zanechaní aj nepotrebných osobných vecí a jediným dôvodom pre takéto správanie mohla byť len tá skutočnosť, aby nebol pristihnutý a podozrievaný, prípadne vyšetrovaný a usvedčený zo spáchania predmetnej trestnej činnosti priamo na mieste v nemocničnom prostredí. Svedčí o tom aj skutočnosť jeho zmiznutia a pohybu na neznámom mieste v snahe zabrániť možnému trestnému postihu za predmetný skutok. Vychádzajúc z hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa a poukazujúc na tieto úvahy odvolacieho súdu je možno konštatovať, že vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že obžalovaný je páchateľom predmetného skutku a tento skutok bol zákonne posúdený ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. Súd prvého stupňa nepochybil ani vo výroku o treste, uložil obžalovanému trest zákonný pri rešpektovaní všetkých základných ustanovení, rozhodujúci pre rozhodnutie o druhu a výmere trestu v zmysle § 34 ods. 1,4 Tr. zák. a uložil obžalovanému trest zodpovedajúci všetkým zákonným hľadiskám aj z pohľadu individuálnej a generálnej prevencie. Súd prvého stupňa nepochybil ani vo výroku o náhrade škody, keď uložil obžalovanému povinnosť nahradiť škodu, ktorú spôsobil trestnou činnosťou, pritom poškodená strana si svoj nárok na náhradu škody uplatnila riadne a včas a o jeho opodstatnenosti nevznikli ani u odvolacieho súdu žiadne pochybnosti. Z uvedených dôvodov potom odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.