Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/332/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Ladislava Cakociho v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpeného obchodnou spoločnosťou TOMAŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovaným: X. H. H.Č., G. I. E., X. Č.. XX, 2. V. H., G. I. H., Š. Y. Č.. XX, 3. Z. A., G. I. X. Č.. XXX, všetci zastúpení opatrovníkom JUDr. Petrom Dudičom, zamestnancom Okresného súdu Košice - okolie, o zaplatenie 5.766,80 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 10.05.2016 č.k. 16C/220/2014 - 175 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobcu titulom poskytnutého splátkového úveru.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd zo zistenia, že právny predchodca žalobcu - Slovenská sporiteľňa, a.s. uzatvorila so žalovanými v 1. a 2. rade dňa 26.01.2005 Zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej bol žalovaným poskytnutý úver v sume 250.000,- Sk s 9,8 % úrokom so splatnosťou prvej splátky dňa 20.02.2005 a konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 20.01.2015. Ďalej súd vychádzal zo zistenia, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2011 medzi postupcom Slovenskou sporiteľňou, a.s. Bratislava a žalobcom postúpila Slovenská sporiteľňa a.s. na žalobcu pohľadávku voči žalovaným. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predstavovala sumu 11.089,88 eura, ktorá pozostávala z istiny 10.127,37 eura, riadneho úroku v sume 202,34 eura, úroku z omeškania v sume 706,20 eura. Žalobca si v konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 20.10.2010 do 20.01.2015 v počte 52 v celkovej výške 5.766,80 eura. Podľa tvrdenia žalobcu splátky pôvodne splatné od 20.02. 2012 do 20.01.2015 sa stali splatnými dňa 08.02.2015, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Žalovaný v 3. rade dohodou o určení pristúpil k záväzku vyplývajúcemu zo Zmluvy o splátkovom úvere ako ručiteľ. Pohľadávka bola Slovenskou sporiteľňou, a.s. postúpená žalobcovi dňa 15.12.2011 a dňa 20.01.2012 žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru k uvedenému dňu.

4. Podľa názoru súdu Slovenská sporiteľňa, a.s. v zmysle čl. 7.6. ods. 7.6.1. všeobecných podmienok nevyužila ani jednu z možností a pohľadávku postúpila žalobcovi bez toho, aby úver nadobudol mimoriadnu splatnosť resp. bez toho, aby zmluvný vzťah zanikol výpoveďou zmluvy o úvere, alebo jej

odstúpením. Pokiaľ nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, resp. pokiaľ zmluvný vzťah nezanikol výpoveďou zmluvy o úvere, resp. jej odstúpením, nie je možné urobiť záver o tom, aby úver s úrokmi bol splatný. Splatnými sa do tej doby mohli stať len jednotlivé splátky úveru, so zaplatením ktorých boli žalovaní v omeškaní. Z predložených písomností však vyplýva, že istina postúpenej pohľadávky predstavuje istinu do splatnosti. Pri tomto závere vychádzal súd z ust. § 92 ods. 8 zákon č. 483/2001 Z.z., ktoré upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a to aj osobe ktorá nie je bankou. Pokiaľ teda Slovenská sporiteľňa, a.s., postúpila zmluvou z 15.12.2011 predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu žalobcovi, postupovala v rozpore s § 92 ods. 8, keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatný celý úver (nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti), Slovenská sporiteľňa, a.s. nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Zmluvou o postúpení pohľadávok z 15.12.2011 je preto súd považoval za neplatný právny úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalobca nie je subjektom oprávneným poskytovať úvery, a preto ich nemôže vo vlastnej réžií ani spravovať. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru je pritom úkonom, ktorý možno podradiť pod pojem spravovanie úveru. Žalobca nebol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť predmetného úveru a uplatnený nárok teda nie je dôvodný, keďže žalobcovi chýba aktívna legitimácia v tomto spore. Z uvedených dôvodov preto súd prvej inštancie žalobu zamietol.

5. Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. vzhľadom na to, že neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov konania a úspešným žalovaným trovy súd konania preukázateľne nevznikli.

6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že vyhovie jeho návrhu, resp. ho zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Je toho názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a z nesprávneho právneho posúdenia. Poukazuje na ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, z ktorého nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná. Pokiaľ by uvedené ustanovenie malo na mysli postúpenie len časti peňažného záväzku s ktorou je dlžník v omeškaní, bolo by to v predmetnom ustanovení výslovne uvedené. Uvedený názor je zrejmý aj zo samotného logického znenia daného ustanovenia. Má za to, že banka môže postúpiť peňažný záväzok ako celok, vrátane jeho príslušenstva. Jeho právny predchodca síce nevyužil právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť, pričom mimoriadnu splatnosť vyhlásil žalobca, a to podaním zo dňa 20.01.2012. K vyhláseniu o mimoriadnej splatnosti úveru došlo ku dňu 08.02.2012. Postúpením pohľadávky sa stal sám žalobca veriteľom pohľadávky, pričom základným právom veriteľa je v zmysle § 488 Občianskeho zákonníka právo na plnenie dlžníka záväzkového vzťahu. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru predstavuje právo veriteľa požadovať splatenie svojej pohľadávky. Na základe uvedeného považuje za nesporné, že spolu s postúpenou pohľadávkou prešli na neho všetky práva a s touto pohľadávkou spojené teda aj právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Žalobca zastáva názor, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru postupcom nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. V konaní predložené relevantné oznámenie postupcu žalovaného o postúpení pohľadávky spolu s podacími hárkami, preukazujúcimi odoslanie tejto písomnosti odporcom, ktoré bez ďalšieho zakladajú jeho aktívnu legitimáciu na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z týchto oznámení vychádzať. Ďalej žalobca uviedol, že ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spája s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Aj prípadné porušenie povinnosti vyplývajúce z § 92 ods. 8, nemožno spojiť s občianskoprávnym následkom neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže norma obsiahnutá v § 92 ods. 8 nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, v tomto prípade žalovaným, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska. Z uvedeného vyplýva, že doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. Je teda toho názoru, že mu vznikol nárok na úhradu uplatnených splátok spolu s príslušným úrokom z omeškania z každej splátky odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej splátky až do zaplatenia. Pokiaľ ide o otázku aktívnej legitimácie a platného postúpenia - predmetnú skutočnosť preukázal predloženými oznámeniami o postúpení pohľadávky zo strany postupcu, ako aj zmluvou o postúpení pohľadávok.

7. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konania mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

8. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

9. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 26.04.2017 o 13.30 hodine v poj. miestnosti č. dv. 212/II.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 19.04.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 3 C.s.p.

10. Žalobca v odvolaní namieta odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/ C.s.p., teda súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

12. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.

13. Správne, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p).

14. Žalobca v odvolaní uvádza skutočnosti, ktoré už boli uvedené pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa tento náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci, preto odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

15. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu dospel k správnemu záveru, že v danom prípade žalobca nepreukázal aktívnu legitimáciu v spore, keď síce predložil zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2011, nepreukázal však splnenie zákonných podmienok pre postúpenie predmetnej pohľadávky z pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľne, a.s. na žalobcu.

16. Podľa ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

17. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie je zrejmé, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru v danej veci došlo listom zo dňa 20.01.2012 zo strany žalobcu, ktorý týmto vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru k uvedenému dňu a vyzval žalovaných, aby pohľadávku uhradili jednorazovo najneskôr do 30.01.2012. Ku dňu postúpenia pohľadávky z pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľne, a.s. na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 15.12.2011 došlo k postúpeniu nielen splatných splátok istiny, ale aj takých, ktoré ešte neboli splatné. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie totiž vyplynulo, že žalovaní sa zaviazali splácať úver v mesačných splátkach po 110,90

eur so splatnosťou prvej splátky 20.02.2005 a poslednej splátky dňa 20.01.2015. K poslednej úhrade splátky zo strany žalovaných došlo dňa 28.09.2009 vo výške 30,- eur a to od tohto dňa už žalovaní úver nesplácali. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo zo strany žalobcu až 20.01.2012, ako už bolo vyššie uvedené.

18. Z vyššie cit. ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu (pôvodne išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: „v odseku 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou“. Pokiaľ teda banka postúpila predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu žalobcovi, teda aj vrátane nesplatných pohľadávok, postupovala v rozpore s ust. § 92 ods. 8 spomínaného zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Banka totiž nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku v celosti inému subjektu, keďže v tom čase ešte všetky pohľadávky neboli splatné. Navyše správne uviedol súd prvej inštancie, že v danom prípade nebola splnená ani ďalšia podmienka platného postúpenia pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 spomínaného zákona, a to existencia písomnej výzvy banky klientovi pre plnenie peňažného záväzku, s ktorou je klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Súd prvej inštancie totiž po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že by jeho právny predchodca Slovenská sporiteľňa, a.s. vyzvala žalovaných na plnenie peňažného záväzku za podmienok stanovených vyššie spomínaným zákonom. Správne preto uzavrel súd prvej inštancie, že zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2011 je neplatným právnym úkonom v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka, keďže odporuje zákonu.

19. Navyše podľa názoru odvolacieho súdu nemožno opomenúť ani tú skutočnosť, že ust. § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Pohľadávky banky voči svojim klientom treba považovať práve za takýto druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž neoddeliteľne spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27 a nasl. zákona č. 483/2001 Z.z o bankách, ako aj obsiahle bankové tajomstvo (§ 91 a nasl. cit. zákona). Tieto požiadavky a povinnosti nevyplývajú pre banku zo zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky z banky na inú osobu, ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom zmenil obsah právneho vzťahu medzi veriteľom - postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom - postupcom (bankou) a dlžníkom. Ust. § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka tak bráni postupovanie pohľadávok z takých právnych vzťahov, z ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka. Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých podmienok. V zmysle cit. ustanovenia tak predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomu bráni už spomínané ust. § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná, potom jej postúpenie je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako akej je neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

20. Nakoľko žalobca v konaní nepreukázal predpoklady svojej aktívnej legitimácie v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia, nepreukázanie týchto skutočností má za následok nepreukázanie aktívnej legitimácie postupníka.

21. K námietkam odvolateľa o nesprávnej aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka na daný prípad odvolací súd udáva, že nakoľko uplatnený nárok je plnením zo spotrebiteľskej zmluvy, v ktorej jedným zo zmluvných strán je spotrebiteľ, ide o vzťah občianskoprávny. Ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ukladá orgánu aplikujúcemu právo použiť v prospech spotrebiteľa všetky ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú stranu priaznivejšie. Navyše podľa tretej vety tohto ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného právo. Správne preto postupoval súd prvej inštancie, pokiaľ na daný prípad aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka.

22. Vzhľadom na správny záver o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu bol správny postup súdu prvej inštancie, pokiaľ žalobu z tohto dôvodu zamietol.

23. Ostatné odvolacie námietky žalobcu týkajúce sa nesprávneho posúdenia otázky premlčania sú vzhľadom na záver o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu bez právneho významu.

24. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok podľa § 387 ods. 1 C.s.p. vrátane výroku o trovách konania ako vecne správny.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaní boli v odvolacom konaní úspešní, avšak trovy odvolacieho konania im nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, že nepriznáva stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).