Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Csp/16/2016

Rozhodnutie

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia s. r. o. so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, žalovaného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8 proti žalovanému I. R., T.. XX. XX. XXXX, H. U. U., R. XXX, v konaní o zaplatenie 1 037,22 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je žalobcovi povinný platiť 713,40 € spolu s úrokom z omeškania ročne 8,5 % ročne zo sumy 209,80 € od 31. 08. 2013 do zaplatenia, 8,5 % ročne zo sumy 104,90 € od 21. 09. 2013 do zaplatenia, 8,5 % ročne zo sumy 104,90 € od 21. 10. 2013 do zaplatenie, 8,25 % ročne zo sumy 104,90 € od 21. 11. 2013 do zaplatenia, 8,25 % ročne zo sumy 104,90 € od 21. 12. 2013 do zaplatenia a 8,25 % ročne zo sumy 84,00 € od 21. 01. 2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Konanie o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 323,82 € spolu s 8,5 % úrokom z omeškania od 31. 08. 2013 do zaplatenia za zastavuje.

III. Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

IV. Žalobca má proti žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 40 % celkovo vzniknutých trov konania žalobcu.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 15. 07. 2016 sa pôvodný žalobca obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. so sídlom v Kežmarku, IČO: 35 923 130 proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1 037,22 € spolu s 8,50 % úrokom z omeškania ročne od 31. 08. 2013 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu pôvodný žalobca odôvodnil tou skutočnosťou, že strany sporu a to žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník dňa 04. 03. 2013 uzavreli spolu zmluvu o pôžičke č. 20392381, na základe ktorej žalobca žalovanému poskytol pôžičku v celkovej výške 1 153,90 € na kúpu spotrebného tovaru uvedeného v zmluve. Túto pôžičku mal žalovaný zaplatiť v 10-tich mesačných splátkach po 107,94 €, avšak žalobcovi zaplatil len prvú splátku vo výške 104,90 €. Keďže žalovaný porušil svoje povinnosti splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas, žalobca v súlade so zmluvou listom z 07. 08. 2013, ktorý nazval predžalobnou upomienkou, vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo. Napriek tomu však žalovaný pohľadávku žalobcu neuspokojil. V dôsledku tejto skutočnosti bol žalobca nútený obrátiť sa na súd.

3. Podaním z 11. 11. 2016 pôvodný žalobca a obchodná spoločnosť uvedená v záhlaví tohto rozsudku ako žalobca Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. so sídlom v Bratislave, prostredníctvom svojho spoločného právneho zástupcu navrhli súdu pripustiť zmenu strany sporu na strane žalobcu v dôsledku tej skutočnosti, že v priebehu konania pohľadávka pôvodného žalobcu bola postúpená obchodnej spoločnosti Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. so sídlom v Bratislave.

4. Súd takúto zmenu uznesením sp. zn. 10Csp/16/2016 zo dňa 03. 01. 2017 pripustil.

5. Pôvodný žalobca na dôkaz svojich tvrdení do spisu pripojil zmluvu o pôžičke a k nej viažuce sa všeobecné obchodné podmienky veriteľa, prehľad o splácaní dlhu a nakoniec predžalobnú upomienku zo dňa 07. 08. 2013, a kópiu nedoručenej doporučenej zásielky.

6. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, hoci mu bola doručená do vlastných rúk aj s prílohami a poučením súdu.

7. Žalobca listom z 25. 04. 2017 pred prvým pojednávaním vo veci samej zobral žalobu späť v časti premlčaných splátok splatných v období od 24. 04. 2013 do 20. 06. 2013 v celkovej sume 323,82 € spolu s príslušným úrokom z omeškania a naďalej proti žalovanému uplatňoval len sumu 713,40 € spolu s úrokom z omeškania 8,5 % ročne od 31. 08. 2013 do zaplatenia.

8. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby pred prvým pojednávaním vo veci samej, súd konanie ohľadne časti nároku kde žalobca žalobu zobral späť konanie zastavil podľa § 145 ods. 2 C. s. p..

9. Súd prejednal spor na pojednávaní dňa 26. 04. 2017, na ktoré sa právny zástupca žalobcu ani žalovaný napriek riadnemu predvolaniu nedostavili, žalovaný sa nedostavil bez ospravedlnenia.

10. Súd preto rozhodoval na podklade listín, ktoré žalobca pripojil do súdneho spisu a takto vykonaným dokazovaním mal preukázaný tento skutkový stav veci:

11. Dňa 04. 03. 2013 obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. so sídlom v Kežmarku ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli zmluvu o pôžičke na nákup spotrebného tovaru - televízora, ktorého kúpna cena predstavovala sumu 1 049 €. Z tejto kúpnej ceny mal žalovaný zaplatiť akontáciu vo výške 10 %, pričom celkovo mu bola poskytnutá pôžička vo výške 47,40 %. Žalovaný mal pôžičku zaplatiť 10- timi splátkami po 104,90 €, pričom splátky boli zročné vždy k 20-temu dňu kalendárneho mesiaca a prvá splátka bola zročná mesiac nasledujúci po uzavretí zmluvy. Ako súd zistil z prehľadu splácania a úhrad žalovaný zaplatil len akontáciu vo výške 104,90 € a ďalšie splátky nesplácal.

12. Táto skutočnosť zrejme viedla pôvodného veriteľa k tomu, že listom zo dňa 07. 08. 2013 nazvaným ako predžalobná upomienka vyzval žalovaného na okamžitú úhradu všetkých splátok a tento list zaslal ako doporučenú zásielku s doručenkou, ktorú si však žalovaný v odbernej lehote neprevzal.

13. Majúc preukázané tieto skutočnosti súd dospel k presvedčeniu, že žaloba nie je v celom rozsahu dôvodná.

14. Súd sa predovšetkým nestotožnil s názorom žalobcu a jeho predchodcu, že na základe listu, ktorý pôvodný veriteľ nazval predžalobnou upomienkou došlo k zosplatneniu celého dlhu. Právo veriteľa v prípade nesplácania dlhu, žiadať úhradu dlhu naraz, nevyplýva zo žiadneho zmluvného dojednania a to ani zo základnej časti zmluvy, ale ani zo všeobecných úverových podmienok. Napriek tomu, že šlo podľa presvedčenia súdu o platne uzavretú zmluvu o spotrebiteľskom úvere aj pre ňu platilo ust. § 565 Obč. zák., podľa ktorého ak ide o plnenie v splátkach môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

15. Je zrejmé, že vyššie citované ustanovenie Občianskeho zákonníka predpokladá dohodu zmluvných strán o práve veriteľa žiadať splatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky. Naviac však v roku 2013 platilo pre spotrebiteľské úvery ust. § 53 ods. 8 Obč. zák. (dnes ust. § 53 ods. 9 Obč. zák.), podľa ktorého ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže

dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

16. Žalobca ani jeho právny predchodca neprodukovali dôkaz, že si počínali v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a preto výzva veriteľa nazvaná predžalobnou upomienkou zo dňa 07. 08. 2013 nemohla platne modifikovať zmluvu v tom smere, že by na základe tohto právneho úkonu vzniklo právo veriteľa žiadať jednorazové splatenie zvyšku dlhu.

17. Súd preto dospel k presvedčeniu, že žalovaný mal splácať dlh tak, ako to bolo dohodnuté priamo v základne časti zmluvy, teda pravidelnými splátkami po 107,94 € v období od 20. 04. 2013 do 20. 01. 2014 s tým, že nezaplatením zročnej splátky sa vždy dňom, ktorý nasledoval po jej zročnosti dostával do omeškania

18. Súd takto žalobcovi mohol priznať istinu vo výške 713,40 €, avšak musel ju rozpočítať na jednotlivé splátky, ktoré boli zročné od 20. 07. 2013 do 20. 01. 2014. Bol však viazaný žalobným návrhom, kde žalobca požadoval úrok z omeškania najskôr od 31. 08. 2013, teda v období keď boli zročné dve splátky a to splátka zročná k 20. 07. 2013, a splátka zročná k 20. 08. 2013, preto súd priznal žalobcovi požadovaný úrok z omeškania zo sumy 209,80 € od 31. 08. 2013 ako žalobca žiadal, a z ďalších splátok po 104,390 €, ktoré boli zročné v období od 20. 09. 2013 do 20. 12. 2013 postupne úrok z omeškania v závislosti tak, ako dochádzalo k zmene základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky. Žalovaný sa však dostával do omeškania vždy dňom, ktorý nasledoval po zročnosti tej, ktorej splátky. Posledná splátka vzhľadom na požadovanú istinu 713,40 €, ktorá bola zročná 20. 01. 2014, bola potom vo výške 84 €.

19. Vo zvyšku uplatneného nároku v časti úrokov z omeškania súd potom žalobu ako nedôvodnú zamietol.

20. Nárok žalobcu na zaplatenie istiny - zvyšku poskytnutého úveru nachádza právnu oporu v ust. § 497 a nasl. Obch. zák., ktoré predstavujú základný právny rámec pre úpravu úverovej zmluvy.

21. Podľa § 497 Obch. zák., zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

22. Nárok žalobcu na úroky z omeškania nachádza právnu oporu v ust. § 369 ods. 1 Obch. zák., pričom žalobca vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy mohol proti žalovanému požadovať len úroky z omeškania v limitoch, ktoré predstavujú občianskoprávne predpisy

23. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 C. s. p. a náhradu trov konania krátil v závislosti od úspechu a neúspechu v spore. Úspech žalobcu vzhľadom na čiastočné späťvzatie nedôvodnej žaloby bol približne v rozsahu 70 % celkovo uplatneného nároku a jeho neúspech v rozsahu 30 %. Čistý úspech žalobcu potom predstavuje rozdiel medzi úspechom a neúspechom, čiže 40 % celkovo uplatneného nároku. Súd preto úspešnejšiemu žalobcovi proti menej úspešnému žalovanému priznal právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 40 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.