Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-1T/24/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Radoslava Smatanu, PhD. a prísediacich Marty Krištínovej a Ing. Mgr. Martina Mikloša, PhD. v trestnej veci obžalovaného B. N., pre zločin ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 Trestného zákona k § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.04.2017, takto

rozhodol:

Obžalovaný

B. N., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom B.I. - O. Z., O. XXX/XX, t. č. vo väzbe v ÚVV Ilava,

j e v i n n ý, ž e :

dňa 21.10.2016 v čase okolo 17:30 hod. v B., v časti O. Z., na ul. O. v mieste trvalého bydliska, v pivničných priestoroch rodinného domu č. XXX/XX, pod vplyvom alkoholu chytil oboma rukami za bundu svoju manželku poškodenú Y. N. a celou silou ju hodil na kovovú vaňu, pričom poškodená dopadla na vaňu, ale rukami sa stihla zachytiť tak, aby si neudrela hlavu, následne ju opätovne chytil za bundu a celou silou ju hodil smerom k stolu nachádzajúcemu sa v pivnici, načo poškodená dopadla na betónovú podlahu, pričom sa rukami chránila tak, aby si neudrela hlavu, potom k nej opätovne pristúpil, chytil ju a hodil ju smerom k práčke, načo si poškodená Y. N. pri dopade udrela pravú stranu krížov, pričom sa rukami chránila tak, aby si neudrela hlavu, opätovne k nej pristúpil, chytil ju a hodil ju smerom k druhej práčke nachádzajúcej sa v pivnici, načo poškodená dopadla na betónovú podlahu pivnice, pričom sa rukami chránila tak, aby si neudrela hlavu, tam ju opäť chytil a hodil ju do stredu miestnosti pivnice, pričom sa rukami chránila tak, aby si neudrela hlavu, následne z nej strhol bundu, tričko, tielko a podprsenku, poškodená kričala o pomoc na syna nachádzajúceho sa v rodinnom dome, ktorý po čase prišiel do pivnice, čo poškodená využila a ušla na dvor rodinného domu, čim svojim konaním spôsobil svojej manželke poškodenej Y. N. zmliaždenie v bedrovej oblasti vpravo, zmliaždenie IV. prsta vpravo a odreninu v sedacej časti vpravo, pričom pri tejto intenzite a spôsobe útoku mohol spôsobiť svojej manželke poškodenej Y. N. ťažkú ujmu na zdraví, keby došlo ku kontaktu hlavy poškodenej s betónovou podlahou, čim mohlo dôjsť k poraneniu mozgu, vnútrolebečnému krvácaniu, kde mohlo vzniknúť zakrvácanie pod alebo nad tvrdú plenu mozgovú, mäkkú plenu mozgovú a tým k následkom v závislosti od množstva krvného výronu, ktorý tlačí na mozgové tkanivo, a tým mohlo dôjsť k smrti poškodenej zavinenej útlakom mozgového tkaniva krvným výronom, k čomu však nedošlo, nakoľko poškodená si pri útoku obžalovaného rukami chránila hlavu tak, aby si ju neudrela,

t e d a :

dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu. ktorého sa dopustil v úmysle inému úmyselne spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe

- manželke, k dokonaniu trestného činu však nedošlo,

č í m s p á c h a l:

zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona v spojení s § 127 ods. 4 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 155 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j/, písm. l/, písm. n/ Trestného zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 30 (tridsať) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ a § 51 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu podmienečne odkladá na skúšobnú s probačným dohľadom na 48 (štyridsaťosem) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona sa obžalovanému ukladá zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.

Podľa § 51 ods. 4 písm. j/ Trestného zákona je obžalovaný povinný v skúšobnej dobe sa zamestnať alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Partizánskom podala dňa 23.03.2017 na Okresnom súde Partizánske obžalobu na B. N. pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona v spojení s § 127 ods. 4 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 21.10.2016 v čase okolo 17:30 hod. v B., v časti O. Z., na ul. O. v mieste trvalého bydliska, v pivničných priestoroch rodinného domu č. XXX/XX, pod vplyvom alkoholu chytil oboma rukami za bundu svoju manželku poškodenú Y. N. a celou silou ju hodil na kovovú vaňu, pričom poškodená dopadla na vaňu, ale rukami sa stihla zachytiť tak, aby si neudrela hlavu, následne ju opätovne chytil za bundu a celou silou ju hodil smerom k stolu nachádzajúcemu sa v pivnici, načo poškodená dopadla na betónovú podlahu, pričom sa rukami chránila tak, aby si neudrela hlavu, potom k nej opätovne pristúpil, chytil ju a hodil ju smerom k práčke, načo si poškodená Y. N. pri dopade udrela pravú stranu krížov, pričom sa rukami chránila tak, aby si neudrela hlavu, opätovne k nej pristúpil, chytil ju a hodil ju smerom k druhej práčke nachádzajúcej sa v pivnici, načo poškodená dopadla na betónovú podlahu pivnice, pričom sa rukami chránila tak, aby si neudrela hlavu, tam ju opäť chytil a hodil ju do stredu miestnosti pivnice, pričom sa rukami chránila tak, aby si neudrela hlavu, následne z nej strhol bundu, tričko, tielko a podprsenku, poškodená kričala o pomoc na syna nachádzajúceho sa v rodinnom dome, ktorý po čase prišiel do pivnice, čo poškodená využila a ušla na dvor rodinného domu, čim svojim konaním spôsobil svojej manželke poškodenej Y. N. zmliaždenie v bedrovej oblasti vpravo, zmliaždenie IV. prsta vpravo a odreninu v sedacej časti vpravo, pričom pri tejto intenzite a spôsobe útoku mohol spôsobiť svojej manželke poškodenej Y. N. ťažkú ujmu na zdraví, keby došlo ku kontaktu hlavy poškodenej s betónovou podlahou, čim mohlo dôjsť k poraneniu mozgu, vnútrolebečnému krvácaniu, kde mohlo vzniknúť zakrvácanie pod alebo nad tvrdú plenu mozgovú, mäkkú plenu mozgovú a tým k následkom v závislosti od množstva krvného výronu, ktorý tlačí na mozgové tkanivo, a tým mohlo dôjsť k smrti poškodenej zavinenej útlakom mozgového tkaniva krvným výronom, k čomu však nedošlo, nakoľko poškodená si pri útoku obžalovaného rukami chránila hlavu tak, aby si ju neudrela.

Vo veci súd nariadil termín hlavného pojednávania na deň 26.04.2017, na ktorom obžalovaný po zákonnom poučení urobil v súlade s § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku obžalobou mu kladeného za vinu. Následne predseda senátu postupom podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku, v súlade s § 333 ods. 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/, písm. h/ Trestného poriadku zistil otázkami či obžalovaný:

- rozumie z čoho je obžalovaný,

- bol poučený o svojich právach najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,

- rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu,

- bol oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za trestný čin mu kladený za vinu,

- sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe právne kvalifikuje ako zločin ublíženia na zdraví v štádiu pokusu.

Nakoľko obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal kladne (áno), súd po predchádzajúcom vyjadrení prokurátora, poškodenej a obhajcu obžalovaného podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku jeho vyhlásenie prijal a dokazovanie v rozsahu, v akom sa priznal k spáchaniu skutku nevykonal a vykonal iba dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Súd na základe takto vykonaného dokazovania po právnej stránke konanie obžalovaného popísané vo výrokovej časti tohto rozsudku kvalifikoval ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona v spojení s § 127 ods. 4 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona. Pokiaľ ide o formu zavinenia, ide o priamy úmysel podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona, nakoľko bolo preukázané, že obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone spôsobiť porušenie chráneného záujmu, k dokonaniu však nedošlo.

Poškodená na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovanému už jeho konanie odpustila. Mali možnosť sa o tom už porozprávať a všetko si vysvetlili. Obžalovaný chýba jej i celej rodine. Chcela by, aby mohli opäť spolu žiť plnohodnotný život. Z jeho návratu domov obavu nemá. Vyslovila želanie, aby súd bol zhovievavý pri rozhodovaní o treste obžalovaného, nakoľko je to pre ich rodinu náročné aj po finančnej stránke.

Zo záverov znaleckého posudku MUDr. Viktora Segedu, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria zo dňa 05.12.2016 vyplýva, že znalec u obžalovaného zistil abúzus alkoholu aktuálne bez splnených kritérií závislosti. V čase spáchania skutku bol obžalovaný v stave prostej alkoholovej opojenosti, do tohto stavu sa uviedol sám, z vlastnej vôle a vlastným zapríčinením. Z psychiatrického hľadiska pobyt obžalovaného na slobode nie je nebezpečný pre spoločnosť, avšak z vlastnej vôle a vlastným zapríčinením sa obžalovaný môže dopúšťať trestnej činnosti. Znalec aktuálne nenavrhol uložiť obžalovanému žiaden druh ochranné protialkoholické liečenie.

Z písomnej správy Ústavu na výkon väzby Ilava na obžalovaného vyplýva, že správanie a vystupovanie obžalovaného počas výkonu väzby je na požadovanej úrovni, prejavuje snahu o dodržiavanie ústavného poriadku, príkazy a nariadenia personálu plní. Vo vzťahu k iným obvineným neboli zaznamenané konfliktné situácie. Nedovolenej činnosti sa doposiaľ nedopustil, disciplinárne riešený nebol a nebola mu udelená ani disciplinárna odmena. Vo voľnom čase sleduje televíziu, číta knihy, hrá spoločenské hry. Taktiež sa zapája do spoločenských aktivít, ktoré sú ústavom organizované v rámci kultúrno- osvetovej činnosti. Neprejavil záujem o zaradenie do práce. Sociálne kontakty s rodinou udržiava formou korešpondencie, návštevami a telefonovaním. V jeho prípade ide o obžalovaného, ktorý si plní základné povinnosti vyplývajúce zo zákona o výkone väzby a priebeh výkonu väzby menovaného je momentálne bezproblémový.

Z čestného prehlásenia poškodenej urobeného v súvislosti s rozhodovaním o väzbe obžalovaného po podaní obžaloby (č.l. 165) okrem iného vyplýva, že sa jej manžel (obžalovaný) ospravedlnil, jeho ospravedlnenie prijala, po celý čas jeho zotrvania vo väzbe ho navštevovala. Nemá žiadne obavy z toho, že by jej manžel pokračoval v trestnej činnosti, pre ktorú je stíhaný, nakoľko jeho konanie pokladá za jednorázové vybočenie z normálu, ktoré určite neplánoval, ani nechcel.

Z čestného prehlásenia V. N. (č.l. 199) vyplýva, že tento obžalovaného po prepustení z väzby na slobodu, resp. po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, zamestná na trvalý pracovný pomer vo svojej firme na pracovnú pozíciu správca budov, údržbár.

Pri hodnotení osoby obžalovaného súd zistil, že tento je ženatý, má dve deti a jedno vnúča. Z odpisu z registra trestov vyplýva, že doposiaľ nebol súdne trestaný. Z ústrednej evidencie priestupkov súd zistil, že obžalovaný bol jeden krát postihnutý za priestupok na úseku dopravy. Z miesta bydliska nebol bližšie hodnotený.

Pri uložení druhu a výmery trestu súd vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení § 34 Trestného zákona, pričom prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj možnosti jeho nápravy, nakoľko trest musí mať v prvom rade prevýchovný účinok. Súd prihliadol tiež na to, že trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že obžalovanému svedčia tri poľahčujúce okolnosti, a to v zmysle § 36 písm. j/ Trestného zákona (viedol riadny život), § 36 písm. l/ Trestného zákona (priznal sa k spáchaniu žalovaného skutku a svoj čin úprimne oľutoval) a § 36 písm. n/ Trestného zákona (napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom) pri nezistení žiadnej priťažujúcej okolnosti a preto u neho bolo potrebné aplikovať ustanovenie § 38 ods. 3 Trestného zákona (zníženie hornej hranice trestnej sadzby o 1/3, nová trestná sadzba je potom 60 mesiacov až 116 mesiacov). V danom prípade súd považoval uloženie trestu obžalovanému v novo určenej trestnej sadzbe, s ohľadom na závažnosť spáchaného trestného činu, na jeho následok, ako aj na osobu páchateľa, spôsob spáchania skutku a na postoj páchateľa k spáchanému skutku za neprimerane prísne a v danom prípade súd aplikoval ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu s poukazom na ustanovenie § 39 ods. 3 písm. d/ Trestného zákona. Na základe toho v zmysle § 155 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. j/, písm. l/, písm. n/, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona, mu súd uložil trest odňatia slobody pod dolnú hranicu upravenej trestnej sadzby (majúc na zreteli ustanovenie § 39 ods. 3 písm. d/ Trestného zákona), vo výmere 30 mesiacov, pričom výkon trestu mu podmienečne odložil s probačným dohľadom vo výmere 48 mesiacov za súčasného uloženia primeraných povinností a obmedzení (zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok a príkaz zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie), nakoľko v danom prípade mal súd za to, že aj podmienečný trest odňatia slobody s probačným dohľadom pri uložení primeranej, dostatočne dlhej, skúšobnej doby a zároveň za súčasného uloženia primeraných povinností a obmedzení v zmysle § 51 ods. 3, ods. 4 Trestného zákona môže u obžalovaného splniť svoj účel, pričom tento trest považuje súd za dostatočne prísny z hľadiska represívnej funkcie trestu, ktorý môže u obžalovaného splniť svoj účel a naplniť tak aj ochrannú a výchovnú funkciu trestu. Zároveň týmto trestom je aj naplnená zložka individuálnej a generálnej prevencie. Súd zohľadnil závažnosť obžalovaným spáchaného trestného činu, ako aj jeho predchádzajúci život a pri rozhodovaní o treste bral do úvahy aj skutočnosť, že obžalovaný doteraz nebol súdne trestaný, pričom jeden krát bol postihnutý za priestupok na úseku dopravy. Súd prihliadol aj na závery znaleckého posudku MUDr. Segedu, ktorý konštatoval u obžalovaného abúzus alkoholu aktuálne bez splnených kritérií závislosti. Taktiež súd prihliadol i na hodnotiacu správu Ústavu na výkon väzby Ilava na obžalovaného, v rámci ktorej bol obžalovaný vykreslený v pozitívnom svetle. Súd pri ukladaní trestu ďalej zohľadnil aj skutočnosť, že poškodená (jeho manželka) mu odpustila a vyjadrila sa, že chce s obžalovaným i naďalej žiť, chýba jej i celej rodine. Aj na základe tohto postoja poškodenej mu súd dal šancu, aby dokázal jej, ako i celej svojej rodine a zároveň i celej spoločnosti, že sa naozaj zmenil a začne viesť riadny život, zamestná sa a bude sa vzorne starať o svoju rodinu, ktorá bez jeho účasti na chode domácnosti pociťuje finančné ťažkosti. Súd v danom prípade poukazuje aj na celkový kritický postoj obžalovaného k svojmu správaniu a jeho následku a najmä na jeho snahu po náprave, keď tento uviedol, že chce zmeniť svoj život k lepšiemu, chce sa vrátiť domov k svojej rodine, k manželke, pričom sa dostatočne poučil a uvedomil si, že sa k svojej manželke musí správať inak, vážiť si ju. Súd kladne vzhliadol aj k písomnej ponuke V. N., ktorý prisľúbil obžalovanému, v prípade jeho prepustenia na slobodu, poskytnúť mu zamestnanie v jeho firme na pozíciu správca budov, údržbár. Za týchto okolností, keď bude mať obžalovaný riadnu prácu a bude sa starať o svoju rodinu a zároveň sa bude pravidelne podrobovať dohľadu probačného úradníka, ktorý bude dohliadať na správanie obžalovaného a na skutočnosť, či obžalovaný dodržuje súdom určené obmedzenia a povinnosti (najmä zákaz požívania alkoholických nápojov), je podľa názoru súdu dostatočne osvedčené, že účel trestu je možné zabezpečiť aj podmienečným trestom odňatia slobody. Súd v danom prípade považoval za podstatné, že blízka rodina obžalovaného (jeho manželka - poškodená i jeho deti a celá širšia rodina) obžalovanému trestnú činnosť odpustila, naďalej pri ňom ostali stáť a aj v týchto ťažkých chvíľach sú mu oporou, čo môže byť zároveň pre neho motiváciou k tomu, že obžalovaný má stále o čo stáť a najmä k tomu, aby prehodnotil svoje životné postoje a už viacej nezopakoval takéto konanie a bol tak oporou pre svojich najbližších, ktorí (ako to aj uviedla poškodená na pojednávaní) ho doma potrebujú, teda v danom prípade mal súd na zreteli aj tú skutočnosť z hľadiska zásad ukladania trestov, že trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že bude záležať len na obžalovanom, ako využije šancu, ktorá mu bola daná a či naozaj bude viesť riadny život a tento povedie počas plynutia celej skúšobnej doby. V opačnom prípade dôjde

k premene trestu z podmienečného na trest nepodmienečný. Takto aj naďalej bude mať svoj osud v rukách práve obžalovaný a bude záležať len na ňom ako s touto šancou naloží a či dôveru súdu v neho kladenú, nesklame.

Nakoľko sa obžalovaný dopustil trestného činu pod vplyvom alkoholu a znalec v posudku konštatoval u obžalovaného abúzus alkoholu aktuálne bez splnených kritérií závislosti, súd zároveň obžalovanému uložil obmedzenie v zmysle § 51 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok. Taktiež súd obžalovanému uložil povinnosť v zmysle § 51 ods. 4 písm. j/ Trestného zákona v skúšobnej dobe zamestnať sa alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie, nakoľko v prípade riadneho zamestnania sa tak zníži riziko opätovného konzumovania alkoholu obžalovaným ako i hrozba recidívy.

Na základe týchto skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie len ohľadne výroku o treste v lehote 15 (pätnásť) dní od oznámenia rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne. Ohľadne výroku o vine nie je možné podať odvolanie, nakoľko obžalovaný urobil vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal uznesením.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku).