Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4C-85-2016.pdf
PDF · 93.76 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/85/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Janou Srokovou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, pr. zast. JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou, Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo proti žalovanému: S. N., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX X. XXX, občan SR, pr. zast. JUDr. Patrikom Kovalčíkom, advokátom, Námestie sv. Mikuláša 20, 064 01 Stará Ľubovňa, v konaní o zaplatenie 1.088,80 eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
III. Slovenská republika nemá právo na zaplatenie súdneho poplatku zo žaloby.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou voči žalovanej domáhal zaplatenia žalovanej sumy 1088,80 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo žalovanej sumy od 25.11.2008 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 30.6.2008 žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému úver vo výške 663,88 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 424,88 eur v 8-mich mesačných splátkach po 136,10 eur počnúc dňom 27.7.2008. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej len VPPÚ) sa strany dohodli, že tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a dve tretiny poplatku predstavujú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere so všetkou administratívou s tým spojenou. Žalobca zaslal žalovanému viaceré upozornenia na omeškanie so zaplatením splátok. Vzhľadom na porušovanie podmienok splácania úveru stratil žalovaný výhodu splátok a dňa 25.11.2008 sa úver stal splatným. Žalobca podal dňa 31.3.2009 trestné oznámenie na OR PZ Stará Ľubovňa vo veci podozrenia prečinu úverového podvodu, nakoľko mal podozrenie, že žalovaný uzavrel zmluvu o úvere s úmyslom vôbec ju nesplácať. Okresný súd Stará Ľubovňa rozsudkom č.k. 7T 29/09-52 zo dňa 26.10.2009 uznal žalovaného vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu a žalobcu ako poškodeného odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Uvedený trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27.10.2009. Žalovaný ku dňu vyhotovenia žaloby neuhradil žalobcovi žiadnu platbu. Žiadal preto žalobe vyhovieť.
2. Žalobca k žalobe pripojil listinné dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení, a to rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 7T /29/09-162 zo dňa 26.10.2009, zmluvu o úvere č. XXXXXXX zo dňa 30.6.2008 a Všeobecné podmienky poskytnutia úveru.
3. Súd zaslal žalobu žalovanému na vyjadrenie, uvedenie rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov a poučil ho o jeho procesných právach a povinnostiach. Zásielka s uvedenými listinami žalovaný prevzal dňa 11.11.2016.
4. V písomnom vyjadrení žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu namietal skutočnosti tvrdené žalobcom. Vzniesol námietku premlčania nároku a uviedol, že z obsahu žaloby nepochybne vyplýva, že si uplatňuje dlžnú sumu zo zmluvy ako účastník zmluvného vzťahu a nie ako poškodený náhradu škody spôsobenej trestným činom.
5. Následne súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavil žalobca a právny zástupca, ktorí neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a žiadali, aby súd pojednával v ich neprítomnosti. Vzhľadom na uvedené súd vo veci pojednával v neprítomnosti žalobcu v zmysle ust. § 180 CSP.
6. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami žalobcu, vykonal dokazovanie listinami doručenými žalobcom ako sú uvedené vyššie a zistil, že skutkový stav zodpovedá stavu, ako ho opísal žalobca v žalobe.
7. Splnomocnená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že v celom rozsahu trvá na písomných vyjadreniach, vznáša námietku premlčania. Čo sa týka zmluvy o úvere, táto nebola uzatváraná na podnikateľské účely ale na osobné účely, čiže ide o spotrebiteľskú zmluvu.
8. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je dôvodný.
9. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
10. Podľa § 2 písm. a) a b) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného a účinného v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
11. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného a účinného v čase uzavretia zmluvy, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
12. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného a účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
13. Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
14. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
15. Podľa § 106 ods. 1 OZ najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
16. Podľa § 193 CSP súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitú právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o to, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.
17. Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušení právnej povinnosti možno uplatniť, ak sú splnené nasledovné predpoklady zodpovednosti za škodu: porušenie právnej povinnosti, vznik škody ako majetkovej ujmy, existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vniknutou škodou, zavinenie toho kto škodu svojim protiprávnym úkonom spôsobil.
18. Žalobca sa podanou žalobou domáhal nároku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere, v súvislosti s uzavretím ktorej sa žalovaný dopustil trestného činu úverového podvodu. Keďže žalobca predložil a poukázal na rozsudok 7T/29/2009 zo dňa 26.10.2009, právoplatný 27.10.2009, ktorým bol žalovaný uznaný vinným a zároveň odkázaný s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie, súd uzavrel, že sa žalobca domáha náhrady škody, a to vo výške poskytnutej istiny a poplatku, ktorý podľa zmluvy mal žalovaný vrátiť spolu s istinou. 19. Uvedeným rozsudkom bol žalovaný uznaný vinným, že dňa 30.6.2008 v Starej Ľubovni, prostredníctvom mandatárky spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. Pribinova 25, 811 09 Bratislava požiadal o úver a uzatvoril zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 663,87 eur (20.000,- Sk), ktorý sa zaviazal vrátiť s príslušným poplatkom vo výške 1.088,76 eur (32.800,- Sk) v ôsmich mesačných splátkach po 136,09 eur (4.100,- Sk) počnúc dňom 27.7.2008, pričom pri uzatváraní úverovej zmluvy uviedol v žiadosti o úver nepravdivý údaj o výške jeho výdavkov, nakoľko zamlčal svoje výdavky na splácanie úveru v spoločnosti Provident Financial s.r.o. mesačne vo výške 800,- Sk, X. Banke a.s. vo výške 2.500,- Sk, splácanie úveru v Profi Credite mesačne vo výške 3.334,- Sk a splácanie úveru v spoločnosti Quatro - Consumer finance Holding mesačne vo výške 1.275,- Sk, doposiaľ neuhradil ani jednu splátku, čím spôsobil spoločnosti Pohotovosť, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava škodu vo výške 1.088,76 eur.
20. Týmto bol splnený prvý z predpokladov zodpovednosti za škodu t.j. existencia protiprávneho úkony, pretože v súlade s vyššie cit. ust. § 193 CSP je konajúci súd rozhodnutím v trestnom konaní viazaný.
21. Druhým predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je vznik samotnej škody. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 30.6.2008 uzavretá zmluva o úvere, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou. Súd predmetný právny vzťah z tejto zmluvy o úvere posúdil ako spotrebiteľský vzhľadom na označenie dlžníka v predmetnej zmluve, nakoľko z jej obsahu nie je možné ustáliť, či žalovaný túto zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ alebo ako nespotrebiteľský subjekt v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Uvedené nemožno bezpečne ustáliť s poukazom na dvojaké označenie dlžníka v tejto zmluve, a to tak osobnými údajmi, ktoré sú typické pre nepodnikajúcu fyzickú osobu /meno, priezvisko, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu a trvalé bydlisko/ ako aj údajmi charakterizujúcimi fyzickú osobu podnikateľa /*obchodné meno, IČO, miesto podnikania/. Z uvedených údajov dokonca možno dôjsť skôr k predpokladu, že dlžník uvedenú zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ a nie ako podnikateľ, keď údaje obsiahnuté v rámci označenia zmluvných strán, ktoré by charakterizovali dlžníka ako podnikateľa sú voľne dostupné vo verejnej časti živnostenského registra alebo tiež z osvedčenia o živnostenskom oprávnení. Naopak údaje charakterizujúce dlžníka ako fyzickú osobu nepodnikateľa nie sú verejne prístupné a je ich možné istiť len z dokladov priamo poskytnutých dlžníkom napr. z občianskeho preukazu. Preto sa dá predpokladať, že dlžník v uvedenom vzťahu vystupoval ako spotrebiteľ. Predmetná zmluva o úvere má povahu značne jednostrannej adhéznej zmluvy obsahujúcej veľké množstvo ustanovení znevýhodňujúcich dlžníka, ktorej obsah rozhodne nenasvedčuje tomu, že by jej uzatvoreniu predchádzali rokovania typické pre uzatváranie zmlúv medzi podnikateľmi. Jej forma na predtlačenom formulári, spolu so všeobecnými zmluvnými podmienkami skôr svedčí o skutočnosti, že bola uzatváraná bez hlbšej vzájomnej súčinnosti zmluvných strán, z postavenia zmluvne nadriadeného subjektu voči subjektu podriadenému, t.j. z postavenia dodávateľa voči spotrebiteľovi. V prípade pochybnosti o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ, pričom existujúce pochybnosti treba
odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim dôvodné pochybnosti. V opačnom prípade je potrebné uplatniť výklad v súlade s ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Bezpečným preukázaním nemôže byť všeobecný údaj o poskytnutí úveru na výkon podnikanie, prípadne uvedenie identifikačného čísla osoby a ani údaj o tom, pod akým fyzická osoba zapísaná v živnostenskom registri. Takéto údaje neposkytujú odpoveď na otázku v akom odbore podnikania povinný vykonáva svoju podnikateľskú činnosť a akú konkrétnu súvislosť s podnikateľskou činnosťou vôbec uzavretie zmluvy o úvere má. Žalobca nijako nepreukázal, že dlžník pri uzatváraní a plnení zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, a teda že predmetná zmluva má nespotrebiteľský charakter. Uvedený vzťah je teda vzťahom spotrebiteľským, čo možno vyvodiť aj z nálezu Ústavného súdu SR sp. Zn. I.ÚS 243/07 ktorý konštatoval, že ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil /žalobcu/.
22. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že pri uzavretí zmluvy došlo k spáchaniu trestného činu zo strany žalovaného. Aj keď sa teda žalobca domáha náhrady škody, súd nemôže prehliadať skutočnosť, že uplatňovaný nárok vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy a za tohto stavu je potom pri rozhodovaní o náhrade škody povinný prihliadať aj na to, či uplatňovaný nárok nie je uplatňovaný v rozpore so zákonom, alebo z neprijateľných podmienok, resp. či nárok žalobcu neoslabuje nejakú právnu skutočnosť, ako napr. premlčanie, na čo súd pri spotrebiteľských vzťahoch prihliada v zmysle cit. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. aj bez návrhu.
23. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že v tomto prípade sa jedná o formulárovú /typovú/ zmluvu pripravenú vopred žalobcom, ktorej obsah nemal žalovaný možnosť reálne ovplyvniť alebo pozmeniť, pokiaľ chcel získať finančné prostriedky. Skutočnosť, že žalovaný zrejme nemal reálne možnosť oboznámiť sa podrob ne s obsahom zmluvy, je zrejmá aj z toho, že samotná zmluva a tiež Všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú písané malým nahusteným písmom, pričom ide o pomerne dlhý text obsahujúci množstvo odbornej právnej terminológie.
24. Súd ďalej konštatuje, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje zákonom vyžadované náležitosti podľa citovaných ustanovení zák. č. 258/2001 Z.z. a to údaj o termíne konečnej splatnosti tohto úveru, úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru a ani ročnú percentuálnu mieru nákladov, tiež absentuje aj výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Vzhľadom na uvedené je potrebné predmetné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.
25. Vychádzajúc z uvedených záverov a prihliadnuc na dobu od vydania, resp. právoplatnosti trestného rozkazu, sa súd vysporiadal s otázkou, či nárok žalobcu nie je premlčaný, pričom dospel k záveru, že došlo k premlčaniu uplatneného nároku. Občiansky zákonník pri náhrade škody rozlišuje tzv. subjektívnu a objektívnu premlčaciu dobu. Subjektívna premlčacia doba je 2 roky a počíta sa odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Objektívna premlčacia doba je 3 roky, resp. 10 rokov a počíta sa odo dňa, keď ku škode došlo. Tieto doby sa môžu prekrývať, avšak v prípade, že uplynie subjektívna 2-ročná premlčacia doba, právo oprávnenej strany sa premlčuje, aj keď ešte neuplynula objektívna 3-ročná príp. 10-ročná premlčacia doba a naopak.
26. Zo žalobcom predloženého rozsudku 7T/29/2009 je zrejmé, že bol vydaný 26.10.2009 a právoplatnosť a vykonateľnosť nadobudol dňa 27.10.2009 a že žalobca si uplatnil v trestnom konaní náhradu škody. Žalobca si teda musel škodu uplatniť skôr, ako bolo rozhodnutie v trestnom konaní vydané. Ak by však súd vychádzal aj z dátumu vydania trestného rozkazu, alebo dokonca až z dátumu jeho právoplatnosti a vykonateľnosti (čo by mohol byť najneskorší dátum, od ktorého by bolo možné počítať začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby), najneskôr by 2-ročná subjektívna doba by žalobcovi uplynula dňa 27.10.2011. Žaloba bola na súd doručená dňa 12.7.2016, teda evidentne oneskorene. Ak by si pritom žalobca uplatnil nárok na zaplatenie žalovanej sumy na základe zmluvy o úvere, aj všeobecná 3-ročná premlčacia doba by už uplynula.
27. Vzhľadom na uvedené skutočnosti zohľadniac spotrebiteľský charakter právneho vzťahu, pri ktorom na premlčanie súd prihliada z úradnej povinnosti, naviac bola vznesená aj námietka premlčania žalovaným, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Za tohto stavu nebolo potrebné do detailov zaoberať
sa dôvodnosťou uplatňovanej sumy, ku ktorej je však potrebné poznamenať, že ak by ju aj súd skúmal, vzhľadom na absenciu údaju o ročnej percentuálnej miere nákladov by bol úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov.
28. O nároku na náhradu trov konania žalovaného súd rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 256 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, teda ma nárok na plnú náhradu trov konania, preto súd rozhodol tak, že jej nárok na náhradu trov konania priznal v rozsahu 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.