Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/918/2015

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a sudcov JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, proti žalovanej: P. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom v J. Q., J. XXXX/XX (za účasti dovtedajšieho vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom v Bratislave, Šafárikovo námestie 7, IČO: 42 362 962, zast. JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom, so sídlom v Bratislave, Zámocká 36), o 1 859,78 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 16. 09. 2015 č. k. 12C/271/2014 - 35, takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť nahradiť Všeobecnej ochrane práv spotrebiteľov, so sídlom v Bratislave, Šafárikovo námestie 7, IČO: 42 362 962, trovy právneho zastúpenia vo výške 179,44 Eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

II. Všeobecnej ochrane práv spotrebiteľov, so sídlom v Bratislave, Šafárikovo námestie 7, IČO: 42 362 962, náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o zaplatenie 1 859,78 Eur s príslušenstvom, žalovanej náhradu trov konania nepriznal a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť dovtedajšiemu vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej trovy právneho zastúpenia vo výške 179,44 Eur na účet právneho zástupcu. Súd prvej inštancie nárok vo veci samej posudzoval ako nárok vzniknutý zo spotrebiteľskej zmluvy, posúdil ho ako bezdôvodné obohatenie, keď zmluvu o revolvingovom úvere, z ktorej si žalobca nárok uplatňoval, považoval za absolútne neplatnú. Nárok na bezdôvodné obohatenie však z dôvodu premlčania zamietol po zistení, že príslušná suma z uvedeného úveru bola žalovanej vyplatená dňa 23. 09. 2010 a žaloba bola podaná na súd až dňa 21. 07. 2014. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 OSP, účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, s tým, že žalovaná, ktorá bola vo veci úspešná, sa nároku na náhradu trov konania vzdala, a preto jej ju súd nepriznal. Pretože na strane žalovanej vystupoval v pozícii vedľajšieho účastníka (§ 93 ods. 4 OSP) občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, priznal tomuto náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby - prevzatie veci a podanie vyjadrenia po 81,33 Eur spolu s dvoma režijnými paušálmi po 8,39 Eur s odôvodnením, že vedľajší účastník vystupovalo na úspešnej strane a tieto dva úkony vo veci vykonal, má preto nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v zmysle § 142 ods. 1 v spojení s § 93 ods. 4 OSP.

2. Proti rozsudku okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania dovtedajšieho vedľajšieho účastníka podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Tvrdí, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je založené na nesprávnom vyhodnotení účelnosti trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. Tvrdí,

že rozhodnutie o priznaní náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka je nedôvodné a nezákonné. Je v rozpore s účelom právnej úpravy, aby tá umožňovala do konania vstup subjektom, ktoré nie sú reálne schopné vykonávať svoje činnosti. Naviac vytýka, že uvedený subjekt nemal procesné postavenie vedľajšieho účastníka, keď nepredložil súhlas žalovanej s účasťou v konaní.

3. Na odvolanie žalobcu sa vyjadril aj dovtedajší vedľajší účastník, ktorý rozhodnutie okresného súdu v napadnutom výroku o trovách považoval za správne a navrhol ho potvrdiť, ako aj priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na svoju aktivitu, ktorú vynaložil v uvedenom konaní, keď poukázal na viaceré nedostatky zmluvných dojednaní, keď namietal voči uplatnenej zmluvnej pokute, majúc za to, že úkony vedľajšieho účastníka boli v tomto smere vzhľadom na uvedené účelné a hospodárne. K opodstatnenosti trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka poukázal na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov, potvrdzujúce jeho právny názor.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku - ďalej len „CSP“), preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku v rozsahu danom ustanovením § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP. Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka v súlade s § 387 ods. 1, 2 potvrdil.

5. V danej veci krajský súd poznamenáva, že od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, v zmysle ktorého ustanovenia § 470 ods. 1, 2, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Odvolaním napadnutý výrok o trovách konania sa týka trov, ktoré boli priznané v konaní vedľajšiemu účastníkovi, preto odvolací súd musel skúmať, či môže s označeným vedľajším účastníkom v danej veci konať aj za účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z., keďže Civilný sporový poriadok v prípade právnickej osoby zriadenej za účelom ochrany práv spotrebiteľov nepozná pri nej označenie vedľajšieho účastníka; takáto právnická osoba môže mať postavenie osobitného subjektu podľa ustanovenia § 95 CSP, avšak len za splnenia daných zákonných podmienok, platných od 01. 07. 2016. Napriek tomu, táto okolnosť nemôže znamenať, že pri procesnom postupe krajského súdu, ktorý rozhoduje o odvolaniach podaných do 30. 06. 2016, by nemohol konanie dokončiť s dovtedy označeným vedľajším účastníkom pri rozhodovaní po 01. 07. 2016, takéto konanie dokončí odvolací súd v súlade s § 470 ods. 4 CSP, majúc na zreteli čl. 2 a čl. 3 základných princípov Civilného sporového poriadku, pretože na strane dovtedajšieho vedľajšieho účastníka musí existovať právna istota ako stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor, v ktorom vystupuje a uplatňuje svoje nároky, bude rozhodnutý v súlade so zákonom, jeho princípmi ako aj Ústavou Slovenskej republiky.

7. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal odvolanie žalobcu, ktoré sa týka práve výroku, ktorým súd prvej inštancie priznal dovtedajšiemu vedľajšiemu účastníkovi trovy konania, pričom zistil, že odvolanie nie je dôvodné. Žalobca namietal, že vedľajší účastník na strane žalovanej nespĺňa podmienky vedľajšieho účastníctva v konaní, pretože nepredložil súhlas toho, na strane koho mal ako vedľajší účastník vystupovať. Odvolací súd s takýmto záverom nesúhlasí, vedľajší účastník vstúpil do konania oznámením o vstupe, ktoré došlo okresnému súdu dňa 01. 12. 2014. Vstúpil teda do konania za účinnosti § 93 ods. 2 OSP, z ktorého vyplývalo, že ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Z uvedeného ustanovenia nevyplýva, že by sa vyžadoval súhlas zo strany toho účastníka, na strane ktorého má vedľajší účastník vystupovať. Až novela ustanovenia § 93 zákona č. 353/2014 Z. z., účinná od 01. 01. 2015, upravila nové podmienky vstupu vedľajšieho účastníka do konania, treba však rešpektovať zákaz retroaktivity právnych noriem, a preto novelu je možné aplikovať len na vstup vedľajšieho účastníka od 01. 01. 2015. Túto námietku zo strany žalobcu preto krajský súd nepovažoval za dôvodnú.

8. Pokiaľ ide o účelnosť priznaných trov poskytnutej právnej služby, odvolací súd súhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý priznal ako účelné náhradu za dva úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia a podanie vyjadrenia spolu s príslušnými režijnými paušálmi v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (§ 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a/ a c/, § 16 ods. 3) s tým, že tieto boli vyčíslené v správnej výške. Ide o dva

úkony právnej služby, ktoré vtedajší vedľajší účastník bez pochybnosti v prospech žalovanej vykonal, písomné vyjadrenie vedľajšieho účastníka nemožno hodnotiť ako vyložene formulárové, keďže reaguje na predmetný spor (vyjadrenie na č. l. 23 - 25). Možno uzavrieť, že v konečnom dôsledku poskytnutá ochrana sa prejavila aj na konečnom výsledku, a to zamietnutím žaloby.

9. Z uvedených dôvodov krajský súd považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách dovtedajšieho vedľajšieho účastníka za vecne správne, a preto ho podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil.

10. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že trovy konania nepriznal spotrebiteľskému združeniu z dôvodu, že uvedené združenie počnúc dňom 01. 07. 2016 nemá už v odvolacom konaní postavenie sporovej strany, ani postavenie vedľajšieho účastníka a v zmysle Civilného sporového poriadku sa náhrada trov konania priznáva zásadne stranám sporu. Z tohto dôvodu v odvolacom konaní, keď rozhodnuté bolo za účinnosti novej právnej úpravy, nebol dôvod rozhodovať o náhrade trov tohto občianskeho združenia.

11. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .