Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/324/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo sudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou v právnej veci žalobkýň: 1/ V. Ď., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. Č.. XXXX, 2/ Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. Č.. XXXX, obe žalobkyne zastúpené splnomocneným zástupcom: Mgr. Igor Palider, advokát, Zubrohlava 215, proti žalovaným: 1/ A. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. Č.. XXXX, 2/ N. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. Č.. XXX a 3/ L. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. Č.. XX, žalovaní 1/ až 3/ zastúpení splnomocneným zástupcom: Advokát Pirč, s.r.o., Košice, kpt. Nálepku 17, IČO: 36 855 910, v konaní o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, takto

rozhodol:

I/ Súd žalobu z a m i e t a .

II/ Žalobkyne 1/ a 2/ sú p o v i n n é nahradiť žalovaným 1/ až 3/ trovy konania v plnej výške, vyčíslené v uznesení, vydanom po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 27. 11. 2015 žalobkyne žiadali, aby súd určil, že do dedičstva po U. B., narodenom X. XX. XXXX a zomrelom XX. XX. XXXX patrí pozemok, evidovaný na LV č. XXXX pre obec a k.ú. S. ako C KN parcela č. XXXX - orná pôda vo výmere 1173 m2 a na LV č. XXXX pre obec a k.ú. S.É. ako E KN parcela č. XXX/XXX - orná pôda vo výmere 7 m2, E KN parcela č. XXX/XXX - orná pôda vo výmere 43 m2 a E KN parcela č. XXX/XXX - orná pôda vo výmere 15 m2, v spoluvlastníckom podiele 3. Žalobu odôvodnili tým, že sú právnymi nástupkyňami uvedeného poručiteľa, a to žalobkyňa 1/ je jeho dcéra a žalobkyňa 2/ jeho vnučka. Poručiteľ U. B. bol evidovaný ako spoluvlastník pozemkov v PKN protokole č. XXX pre k.ú. S., a to pod Q. v podiele 1, ktorý nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa 23. 1. 1946 - č. XXX/XX. V okruhu spoluvlastníkov pozemkov v PKN protokole č. XXX k.ú. S. sú uvedení aj Š. P. v 1, N. U. v 1 a A. U. v podiele 1. Žalobkyňa 1/ je jedinou dedičkou po neb. Pavlovi B.. Žalovaní sú evidovaní ako spoluvlastníci pozemkov, evidovaných na LV č. XXXX J. XXXX pre k.ú. S. a to napriek tomu, že u týchto pozemkov, pôvodne zapísaných v PKN protokole č. XXX k.ú. S. sa medzi ich spoluvlastníkmi uskutočnila v 30-tych rokoch 20. storočia reálna deľba a jej dôkazom sú jednak jasne vymedzené hranice užívania jednotlivých pozemkov v celosti, zobrazenie rozdelených pozemkov v katastrálnej mape ako aj samotný záznam v PKN protokole v časti Q. ...obidvaja právnym titulom kúpy a všetci štyria podľa skutočného rozdelenia. Pozemok, ktorý je predmetom sporu, sa nachádza v intraviláne obce, je oddelený od susedných pozemkov oplotením a vždy bol vo výlučnom užívaní rodiny zomrelého U. B.. Žalovaní na tento pozemok nikdy nevstupovali. Právni predchodcovia žalovaných nikdy nespochybňovali pokojné užívanie sporného pozemku zo strany U. B. a jeho právnych nástupcov. Podobne ani U. B. a jeho právni nástupcovia nevstupovali do iných pozemkov, ktoré podľa dávnej reálnej deľby pripadli právnym predchodcom žalovaných 1/ až 3ú. To je dôkazom o tom, že v minulosti došlo medzi pozemkovoknižnými spoluvlastníkmi k dohode o reálnom rozdelení pozemku, čoho dôsledkom

je, že k tejto dohode došlo nielen čo do držby pozemku, ale aj vlastníckeho práva , podľa rozhodnutia bývalého súdu ČSR č. 911/1932 Úradnej zbierky.

2. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán a oboznámením listinných dôkazov, založených v súdnom spise a dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť.

3. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobkyne sa domáhajú určenia, že pozemky, špecifikované v žalobe, patria do dedičstva po ich právnom predchodcovia U. B., a to na tom skutkovom základe, že ten bol v 30-tych rokoch minulého storočia účastníkom dohody o zrušení a vyporiadení podielového spoluvlastníctva reálnou deľbou medzi jednotlivých spoluvlastníkov, s ktorou boli podľa v tom čase platných právnych noriem spojené právne účinky nadobudnutia reálne vydelených pozemkov jednotlivými spoluvlastníkmi. Žalovaní 1/ až 3/ proti žalobe argumentovali tým, že jednak žalobkyňa 2/ nie je ako vnučka U. B. aktívne vecne legitimovaná na podanie žaloby, pretože neprichádza do úvahy ako dedička U. B. a jednak žalobkyne nepreukázali, že by skutočne došlo k reálnej deľbe pozemkov medzi spoluvlastníkov, ako tvrdia. Súd považuje argumenty žalovaných za dôvodné. Čo sa týka žalobkyne 2/, tá skutočne ako vnučka U. B. neprichádza do úvahy ako potenciálna dedička po U. B., čo napokon konštatujú aj samotné žalobkyne priamo v žalobe, kde uvádzajú, že žalobkyňa 1/ ako dcéra U. B. je jedinou jeho dedičkou. Keďže žalobkyňa 2/ nie je aktívne vecne legitimovaná na podanie tejto žaloby, ktorej účelom je získať základ pre náhradné dedičské konanie, súd jej žalobu zamietol. Čo sa týka vecnej stránky žaloby, pokiaľ žalobkyne tvrdia, že ich právny predchodca U. B. pozemok, ktorý je predmetom žaloby, získal na základe dohody o reálnej deľbe pozemku medzi spoluvlastníkov v 30-tych rokoch minulého storočia, súd prisvedčil tvrdeniu žalobkýň, že podľa v tom čase platného uhorského obyčajového práva reálna deľba medzi spoluvlastníkmi bola spôsobom získania vlastníckeho práva k reálnej časti pozemku, a na jej platnosť postačovala aj konkludentná forma dohody. Z vykonaného dokazovania však nevyplynulo, že by k takejto dohode medzi spoluvlastníkmi, ktorí boli okrem U. B. evidovaní v pozemkovej knihe, došlo. Žalobkyne svoje tvrdenia opierali jednak o zápis v časti Q. X až X U. vložky č. XXX pre k.ú. S., kde sú zapísaní štyria spoluvlastníci pozemkov zapísaných v tejto vložke - „ všetci štyria ešte podľa skutočného rozdelenia „ . Žalovaní 1/ až 3/ však poukazovali na to, že tvrdenie o reálnej deľbe pozemku vylučuje zápis pod B5 v tejto PKN vložke, kde je zapísaná žalobkyňa 1/ ako spoluvlastníčka v podiele 1/4 titulom dedenia po svojom otcovi U. B., ktorý zápis bol vykonaný dňa 29. 4. 1949, teda v čase, kedy podľa tvrdenia žalobkýň už pozemok mal byť rozdelený medzi jeho spoluvlastníkov a teda predmetom dedičstva nemal byť ideálny spoluvlastnícky podiel, ale reálne vydelený pozemok. Súd konštatuje, že pod Q. bol zaznamenaný na základe listiny č.d. XXX, čo je uznesenie Okresného súdu v Námestove sp.zn. Nc I541/49 zo dňa 29. 4. 1949, ktorým súd povolil zápis v pozemkovej knihe pre k.ú. S., vlo vložke č. XXX v prospech žalobkyne 1/, ktorá v tom čase bola maloletá, na podiel 1, zapísaný pod Q. na U. B. a to na základe skutočnej držby a titulom dedenia. V tomto uznesení, ani v ďalších súvisiacich archívnych listinách sa nikde neuvádza, že by došlo k reálnej deľbe pozemku medzi jeho spoluvlastníkov. Napokon ani samotný zápis pod Q. až Q., kde je zmienka o „ skutočnom rozdelení „ nesvedčí o deľbe pozemku medzi spoluvlastníkov pod Q. až Q., keď títo sú v pozemkovej knihe evidovaní ako spoluvlastníci v ideálnych spoluvlastníckych podieloch. Z tohto zápisu je zrejmé, že pokiaľ v minulosti došlo k reálnej deľbe pozemkov medzi spoluvlastníkov, netýkala sa rozdelenia pozemkov zapísaných v PKN vložke č. XXX medzi ich spoluvlastníkov zapísaných pod Q. až Q.; ináč by títo neboli zaevidovaní ako vlastníci v ideálnych spoluvlastníckych podieloch. Tvrdenie žalobkýň o reálnej deľbe pozemkov sa potom opiera len o tvrdenie, že oddávna, ešte pred vznikom roľníckeho družstva v obci S. tento pozemok užíval výlučne U. B. a jeho rodina a do tohto užívania im nikto nevstupoval, ktoré sa však medzi stranami stalo sporné. Žalovaný 2/ totiž v rámci svojho výsluchu uviedol, že cez sporný pozemok viedla vždy v minulosti, až do roku 1989, prístupová cesta, využívaná nielen U. B. a jeho rodinou, ale aj rodinou žalovaných a ďalšími osobami. Žalobkyne toto jeho tvrdenie žiadnymi dôkazmi nevyvrátili. Súd potom uzavrel, že žalobkyne nepreukázali, že by zosnulý U. B. ku dňu svojej smrti dňa XX. XX. XXXX bol vlastníkom pozemku vo väčšom rozsahu, než mal zapísaný pod BX v PKN vložke č. XXX pre k.ú. S., teda 1, ktorý po ňom zdedila žalobkyňa 1/ a preto zamietol aj žalobu žalobkyne 1/.

4. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 tak, že ju priznal žalovaným 1/ až 3/, ktorí mali v konaní úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Námestovo (§ 362 ods. 1C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde Krajskom súde v Žiline..

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 C.s.p. uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.