Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_17Co-76-2017.pdf
PDF · 89.64 KB
Case nature
Subarea
17Co/76/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v spore žalobkyne: O. X., bytom K. 9, J., zast. JUDr. Jozefom Herbulákom, advokátom so sídlom v Trenčíne, Brnianska 1K, proti žalovanému: J. D., bytom A. XXX, B., Česká republika, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o návrhu žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 20. januára 2017, č. k. 16C/167/2016-41, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie nasledovného znenia:
Súd ukladá žalovanému povinnosť zdržať sa predaja, akéhokoľvek prevodu, vloženia do obchodnej spoločnosti a zaťaženia právnou ťarchou nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXX, k. ú. Z., obec A., okres J., a to pozemok CKN č. X/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 191 m2, pozemok CKN č. X/ X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 224 m2, pozemok CKN č. X/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 88 m2, pozemok EKN č. XXX - orná pôda o výmere 1523 m2, pozemok EKN č. XXX - orná pôda o výmere 1771 m2 a stavbu - rodinný dom súp. č. XX, postavený na CKN parc. č. X/X, v podiele 1/1.
Neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
V ostatnej zamietajúcej časti uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ako aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Uviedol, že vo veci samej sa žalobkyňa domáha určenia, že darovacia zmluva, ktorou O. D., rod. M. previedla v prospech žalovaného spoluvlastnícky podiel v rozsahu 1/1 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, v k. ú. Z., obec A., okres J., a to pozemky reg. C, parc. č. X/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 191 m2, parc. č. X/ X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 224 m2, parc. č. X/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 88 m2, pozemky reg. E., a to parc. č. XXX - orná pôda o výmere 1523 m2, parc. č. XXX - orná pôda o výmere 1771 m2, stavbu - rodinný dom súp. č. XX, postavený na parc. reg. C, parc. č. X/X a ktorej vklad bol povolený pod č. V 4877/16, je voči žalobkyni právne neúčinná. S podanou žalobou podala žalobkyňa aj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd na predmetných nehnuteľnostiach zriadil záložné právo v prospech žalobkyne na zabezpečenie jej peňažnej pohľadávky vo výške 6.974,95 eur s príslušenstvom voči dlžníčke O. D., rod. M.. Ďalej žalobkyňa navrhla, že v prípade, ak by súd návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nevyhovel, aby nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by uložil žalovanému povinnosť zdržať sa predaja, akéhokoľvek prevodu, vloženia do obchodnej spoločnosti a zaťaženia právnou ťarchou predmetných nehnuteľností. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil s poukazom na ust. § 228 CSP, § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka, § 343 ods. 1, 2, 3, § 344, § 324 ods. 1, 2, 3, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Súd konštatoval, že rozsudkom Okresného
súdu Trenčín zo dňa 02.11.2012, č. k. 11C/19/2010-185 bola O. D. zaviazaná zaplatiť žalobkyni sumu 6.974,95 eur s 7,5 % ročným úrokom z omeškania od 02.02.2010 do zaplatenia v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom zo dňa 30.01.2014, č. k. 4Co/94/2013-244 na odvolanie žalobkyne a O. D. rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola v ostatnej časti žaloba zamietnutá, potvrdil a vo výroku o povinnosti O. D. zaplatiť žalobkyni sumu 6.974,95 eur s príslušenstvom rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v tejto časti zamietol. Na dovolanie žalobkyne Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 31.03.2016, č. k. 2Cdo/76/2015-285 rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 30.04.2014 v jeho zmeňujúcej časti zrušil a vec mu vrátil v tejto časti na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie ohľadne návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uviedol, že zabezpečovacie opatrenia možno nariadiť v konaniach, v ktorých predmetom je zaplatenie peňažnej sumy za účelom zabezpečenia majetku pred hrozbou možného zmarenia exekúcie, ktorej predmetom by bolo vymoženie peňažnej pohľadávky. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť i neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná. Jeho cieľom je, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Základnými predpokladmi na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia sú: 1/ že zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť iba na návrh, 2/ spôsobilý predmet záložného práva, 3/ zriadením záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovaná peňažná pohľadávka, 4/ existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí navrhovateľ tohto opatrenia jednoznačne vymedziť predmet, vo vzťahu ku ktorému žiada zriadiť záložné právo a musí osvedčiť obavu, že exekúcia bude ohrozená. Predmet, ktorý môže byť zabezpečený zabezpečovacím opatrením sú veci, práva a iné majetkové hodnoty. Zabezpečovacie opatrenia môžu slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky. Posledným predpokladom je, že zriadením zabezpečovacieho opatrenia sa má odvrátiť možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní. Týmto spôsobom sa má posilniť okrem iného vymožiteľnosť pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie bude súd vychádzať z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčili potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Súd by teda mal rešpektovať zásadu požiadavky proporcionality. Ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, môže súd nariadiť neodkladné opatrenie. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je existencia právneho vzťahu a osvedčenie skutočnosti, že právo z tohto právneho vzťahu je ohrozované alebo porušované. Ďalším predpokladom je dočasná úprava právnych vzťahov medzi stranami konania s dôrazom na konkrétne právo. Na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby žalobca osvedčil potrebnosť dočasnej úpravy pomerov. Potreba dočasnej úpravy pomerov znamená, že strane konania bez nariadenia zabezpečovacieho alebo neodkladného opatrenia bezprostredne hrozí nenapraviteľná alebo v budúcnosti ťažko napraviteľná škoda. Súd prvej inštancie mal za to, že z predloženého návrhu a listinných dôkazov nevyplýva, že by žalobkyňa osvedčila potrebnosť dočasnej úpravy, a to tak v prípade zabezpečovacieho opatrenia, ako aj neodkladného opatrenia. Zo samotnej skutočnosti, že žalovaný ponúka predmetné nehnuteľnosti na predaj prostredníctvom internetových inzerátov, bez zohľadnenia ďalších podstatných okolností nemožno mať za osvedčené, že je daná potreba neodkladnej úpravy pomerov zriadením záložného práva na predmetné nehnuteľnosti, prípadne nariadením neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému predmetné nehnuteľnosti predať, previesť, vložiť do obchodnej spoločnosti alebo zaťažiť právnou ťarchou. Zo žalobkyňou predloženého ani z aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre k. ú. A. nevyplýva, že by bol podaný návrh na zápis práv k nehnuteľnostiam, ktorými by malo dôjsť k scudzeniu alebo zaťaženiu predmetných nehnuteľností a uvedené nehnuteľnosti nie sú zaťažené žiadnym záložným právom ani vecnými bremenami. Žalobkyňa svoje tvrdenie o snahe žalovaného scudziť predmetné nehnuteľnosti osvedčila internetovými ponukami na predaj predmetných nehnuteľností za kúpnu cenu 52.500, resp. 53.000 eur. Z úradnej činnosti súdu zistil, že voči O. D. nie je vedené žiadne exekučné konanie a nebola súdom právoplatne zaviazaná na zaplatenie žiadnej sumy. Žalovaná suma 6.974,95 eur s príslušenstvom je síce pomerne vysokou, avšak hodnota žalovanej pohľadávky nemôže byť jedinou skutočnosťou, ktorá by mala odôvodňovať nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia. V tomto smere súd poukázal na ďalšiu významnú skutočnosť, a to že na liste vlastníctva č. XXX pre k. ú. Z. je zapísaná poznámka P 718/16 o vedení tohto konania, ktorého predmetom vo veci samej je určenie
neúčinnosti darovacej zmluvy, zapísanej do katastra nehnuteľností pod V 4877/16, na základe ktorej žalovaný nadobudol predmetné nehnuteľnosti. Poznámka uvedená na liste vlastníctva, na ktorom sú predmetné nehnuteľnosti zapísané, narúša dobromyseľnosť prípadných budúcich kupujúcich v zmysle § 228 CSP, pričom podľa § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka zakladá predpoklad toho, že sú im známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi, nakoľko poznámka poukazuje na konkrétne prebiehajúce súdne konanie a predmet tohto konania. Súd dodal, že zamietnutie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia neznamená, že takýto návrh nie je možné podať opätovne počas konania alebo po jeho skončení. Súd môže na návrh nariadiť zabezpečovacie opatrenie alebo neodkladné opatrenie, ak zistí splnenie podmienok pre jeho nariadenie.
2. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie žalobkyňa, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že súd jej návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovie, alternatívne nariadi neodkladné opatrenie v znení tak, ako je uvedené v jej návrhu. Nesúhlasila s argumentom súdu prvej inštancie, že v čase rozhodovania súdu nebol podaný žiadny návrh na zápis práv k nehnuteľnostiam, ktorými malo dôjsť k scudzeniu alebo zaťaženiu predmetných nehnuteľností. Ona nepochybne listinnými dôkazmi preukázala, že žalovaný sa pokúša nehnuteľnosti predať. Ak by sa pripustila správnosť argumentácie súdu prvej inštancie, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný až vtedy, keď na katastri prebieha vkladové konanie, znamenalo by to pre ňu ako žalobkyňu zaťaženie neprimeranou povinnosťou každý deň sledovať zmeny na predmetnom liste vlastníctva. Za stavu, keď je možné požiadať o zrýchlené konanie o povolenie vkladu v 15 dňovej lehote, je zrejmé, že sa môže veľmi ľahko stať, že kým súd rozhodne o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a doručí svoje rozhodnutie katastru, bude už vlastníkom nehnuteľností tretia osoba. Uviedla, že z odôvodnenia uznesenia nie je zrejmé, aký vplyv má na rozhodnutie o zabezpečovacom, resp. neodkladnom opatrení zistenie, že voči O. D. nie je vedené žiadne exekučné konanie a nebola súdom právoplatne zaviazaná na zaplatenie žiadnej sumy. Pokiaľ súd v odôvodnení uvádza, že žalovaná suma 6.974,95 eur s príslušenstvom je síce pomerne vysokou, avšak hodnota žalovanej pohľadávky nemôže byť jedinou skutočnosťou, ktorá by mala odôvodňovať nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia, z jej návrhu nevyplýva, že by jej jediným argumentom v prospech nariadenia zabezpečovacieho alebo neodkladného opatrenia bola výška žalovanej sumy. Dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho alebo neodkladného opatrenia je preukázateľná snaha žalovaného zbaviť sa nehnuteľností, čo vyplýva z predložených ponúk v inzerátoch. Pokiaľ súd v uznesení uvádza, že na liste vlastníctva č. XXX v k. ú. Z. je zapísaná poznámka P 718/16, informujúca o vedení konania o neúčinnosť darovacej zmluvy a takáto poznámka podľa súdu prvej inštancie narúša dobromyseľnosť prípadných budúcich kupujúcich a vlastne táto poznámka o prebiehajúcom súdnom konaní je dôvodom na nevyhovenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho alebo neodkladného opatrenia, s týmto sa nestotožňuje. Súdu prvej inštancie uniklo, že samotná poznámka nebráni žalovanému uskutočniť prevod nehnuteľností, prípadne nehnuteľnosť zaťažiť právnou ťarchou. Pokiaľ by mal byť záver súdu prvej inštancie správny v tom zmysle, že informatívna poznámka de facto nahrádza zabezpečovacie alebo neodkladné opatrenie, tak takáto úvaha by viedla k obsoletnosti oboch právnych inštitútov, čo zjavne nebolo zámerom zákonodarcu. Naviac predmetná poznámka bola do katastra zapísaná na podklade jej iniciatívy, teda na základe jej žiadosti o zápis poznámky a súd prvej inštancie paradoxne tento jej úkon vyhodnotil v jej neprospech. Nesúhlasí teda so záverom súdu prvej inštancie, že neosvedčila existenciu skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov a že nebola dostatočne osvedčená obava, že prípadná exekúcia bude ohrozená, na základe čoho návrh na nariadenie zabezpečovacieho alebo neodkladného opatrenia bol zamietnutý.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadril.
4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v časti zamietnutia návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť a v časti zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné uznesenie podľa § 388 CSP uznesenie zmeniť.
5. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Zo zákonného znenia možno vyvodiť predpoklady zabezpečovacieho opatrenia. Predmetom záložného práva majú byť pritom veci, práva alebo iné majetkové hodnoty dlžníka.
7. V predmetnej veci sa žalobkyňa podaným návrhom domáhala nariadenia zabezpečovacieho opatrenia voči žalovanému z dôvodu, že má peňažnú pohľadávku voči O. D., ktorá previedla darovacou zmluvou na žalovaného nehnuteľnosti , vedené na LV č. XXX k.ú. Z. v podiele 1/1. Súd prvej inštancie návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol, keď mal za to, že žalobkyňa neosvedčila potrebnosť dočasnej úpravy pomerov a nebola osvedčená obava, že prípadná exekúcia bude ohrozená.
8. Odvolací súd je toho názoru, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bol správne súdom prvej inštancie zamietnutý. Dôvodom pre jeho zamietnutie je podľa názoru odvolacieho súdu predovšetkým tá skutočnosť, že nebol splnený predpoklad pre jeho nariadenie, a to, že predmetom záložného práva nie sú nehnuteľnosti dlžníka ( O. D.). Preto odvolací súd uznesenie v zamietnutí návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako správne.
9. Iná je však situácia ohľadne rozhodnutia súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol z totožných dôvodov ako pri návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
10. Podľa § 324 ods. 1,3 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
11. Podľa § 325 ods. 1, ods. 2 písm. c) CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.
12. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
13. Súd nariadi neodkladné opatrenie na základe návrhu len vtedy, ak sú splnené zákonné predpoklady ustanovené v § 325 ods. 1 CSP, pričom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať náležitosti uvedené v § 326 CSP. Z týchto ustanovení je zrejmé, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, alebo existuje obava, že exekúcia (výkon) rozhodnutia bude ohrozená. To znamená, že navrhovateľ neodkladného opatrenia musí v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčiť, že existuje právny vzťah medzi ním a protistranou, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a osvedčí aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pri nariadení neodkladného opatrenia musí mať súd na zreteli tiež princíp proporcionality, teda neodkladným opatrením nesmie dôjsť k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru.
14. V predmetnej veci z obsahu spisu vyplýva, že rozsudok Krajského súdu Trenčín zo dňa 30.01.2014, č.k. 4Co/94/2013-244, ktorým bol zmenený výrok o povinnosti žalovanej (Júlie D.) zaplatiť žalobkyni sumu 6 974,95 eur s prísl. a v tejto časti bola žaloba zamietnutá, bol na základe dovolania žalobkyne zrušený uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.03.2016, č.k. 2Cdo 76/2015-285 a v tejto časti bola vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V zmysle zrušujúceho uznesenia dovolacieho súdu je teda potom dôvodné konštatovať predpoklad úspešnosti žaloby žalobkyne v časti o zaplatenie sumy 6 974,95 eur s prísl.
15. Z dôkazov predložených žalobkyňou v predmetnom konaní mal odvolací súd nepochybne osvedčenú obavu žalobkyne, že žalovaný, ktorý je v súčasnosti v katastri nehnuteľností vedený ako vlastník predmetných nehnuteľností, nadobudnutých od O. D. darovacou zmluvou, má záujem predať tieto nehnuteľnosti prostredníctvom inzercie realitných kancelárií. V prípade takéhoto predaja by žaloba žalobkyne o neúčinnosť právneho úkonu stratila svoje opodstatnenie, pretože žalobkyňa by nemohla v zmysle ust. § 42a Občianskeho zákonníka požadovať uspokojenie svojej pohľadávky ( v prípade jej
priznania súdom) z toho, čo odporovateľným úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, ale musela by sa novou žalobou domáhať od žalovaného náhrady v peniazoch do výšky získaného prospechu.
16. S poukazom na uvedené skutočnosti mal odvolací súd za to, že žalobkyňa preukázala potrebnosť nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. c) CSP a preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti ohľadne návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 388 CSP zmenil a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.
17. V súlade s ust. § 330 ods. 1 CSP odvolací súd určil, že trvanie neodkladného opatrenia je ohraničené právoplatnosťou konania vo veci samej.
18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e je p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).