Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_25Co-369-2016.pdf
PDF · 96.78 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/369/2016
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobkyne: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31335004, proti žalovaným: 1/ D. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. - H. č. XXX, 2/ D. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. - H. č. XXX, o zaplatenie 31278,17 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 07. marca 2016 č.k. 12C/485/2015-42, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti, v časti povolenia splátok žalobcom v prvom a v druhom rade, z r u š u j e a vec mu v r a c i a na nové konanie a rozhodnutie.
odôvodnenie:
1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaných v prvom a v druhom rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 29 724,85 eura s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 29. 07. 2015 do zaplatenia s tým, že povolil žalovaným dlžnú sumu splácať v splátkach po 200 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci, počnúc prvou splátkou v mesiaci marec 2016, až do zaplatenia, pod stratou výhody splátok. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalovaných v prvom a v druhom rade zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 1783 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. 1.1. Za preukázaný mal skutkový stav, v rámci ktorého zistil, že dňa 21. 10. 2013 uzavreli žalovaní so žalobcom Zmluvu o úvere č. 1488378107 (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej poskytol žalobca medziúver vo výške 30 000 eur. Žalovaní sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho medziúveru 6,59% ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 164,75 eur a vkladať na účet stavebného sporenia mesačné vklady vo výške 38,18 eura. Po pridelení cieľovej sumy sa žalovaní zaviazali splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,75% ročne mesačnými splátkami vo výške 202,93 eura. Žalovaní si neplnili zmluvné povinnosti riadne a včas. Žalobca dňa 28. 07. 2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom, ktorý predstavoval sumu 31 278,17 eura. Predmetná suma pozostávala z výšky istiny 29 724,85 eura a z nezaplatených úrokov a poplatkov vo výške 1553,32 eura, výška poplatkov z tejto sumy predstavuje sumu 495 eur. Oznámenie o mimoriadnej splatnosti bolo žalovaným doručené dňa 03. 08. 2015. 1.2.Po právnej stránke napadnutý rozsudok súd prvej inštancie zdôvodnil ustanoveniami § 7 ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 8 ods. 2, ods. 4, § 9 ods. 1, ods. 2 zákona číslo 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o stavebnom sporení“), § 52 ods. 1, ods. 2, § 53 ods. 4 písm. k/, ods. 5, ods. 8 Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov). 1.3.Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že priznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 30 278,17 eura, čo predstavuje nezaplatenú istinu do odstúpenia od zmluvy vo výške 29 724,85 eura a úroky vo výške 1058,32 eura, nakoľko uzavretú zmluvu o úvere posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu. Žalobu žalobcu v časti o zaplatenie sumy 495 eur titulom poplatkov za spracovanie úveru a za upomienky zamietol, nakoľko tieto zmluvné podmienky vyhodnotil ako neplatné dojednania, poplatok bol dohodnutý v rozpore s požiadavkou dobrých mravov na ujmu spotrebiteľovi,
čo zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Uvedenému poplatku chýba hospodárska ekvivalencia vo vzťahu medzi žalovanými a žalobcom. Poplatok uplatňovaný za spracovanie úveru je iba administratívna činnosť žalobcu, ktorá logicky súvisí s jeho predmetom podnikania a charakterom uvedeného zmluvného záväzku a slúži iba žalobcovi na úhradu jeho administratívy, pričom za tento poplatok nie je žalovaným poskytovaná žiadna služba. Dojednanie takéhoto poplatku je tak neplatným dojednaním podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom je tiež v rozpore s dobrými mravmi. Taktiež nepriznal žalobcovi nárok na úrok vo výške 6,59% ročne zo sumy 29 724,85 eura od 29. 07. 2015 do zaplatenia, teda po dni nasledujúcom po dni účinnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Obo 143/98, z ktorého vyplýva, že dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria iba do splatnosti dlhu, od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Nepriznal žalobcovi ním požadovaný úrok z omeškania aj z vyčíslených úrokov pre rozpor s dobrými mravmi a predpismi na ochranu spotrebiteľa, priznal iba nárok na úrok z omeškania z dlžnej istiny, všetko pre rozpor s dobrým i mravmi. Uviedol, že priznal žalobcovi požadovaný úrok vo výške 5,05% zo sumy 29 724,96 eura od 29. 07. 2015 v súlade s Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z.. Záverom dodal, že s poukazom na tieto dôvody zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 30 783,17 eura s 5,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 29 724,85 eur od 29. 07. 2015 do zaplatenia s tým, že súd povolil žalovaným dlžnú sumu splácať v mesačných splátkach po 200 eur mesačne. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol a to v časti uplatnenej sumy 495 eur titulom poplatkov, v časti uplatneného úroku po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru a v časti úroku z omeškania uplatneného aj z vyčísleného úroku. 1.4. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (zákon číslo 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účinný do 30. 06. 2016, ďalej len „OSP“) tak, že žalobcovi, ktorý mal neúspech v pomerne nepatrnej časti, priznal právo na náhradu trov konania vo výške 1783 eur za zaplatený súdny poplatok za žalobu.
2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním žalobca. V prvom rade namietal zmätočnosť tohto rozsudku, keď na strane 5 rozsudku uvádza, že žalobcovi priznal nárok na zaplatenie 30 278,17 eura, čo je nezaplatená istina od odstúpenia od zmluvy vo výške 29 724,85 eura a úroky vo výške 1058,32 eura po odpočítaní uplatňovaných poplatkov, pričom súčet istiny vo výške 29724,85 eura a úrokov vo výške 1058,32 eura predstavuje sumu 30 783,1 eura. Z výroku samotného rozsudku však vyplýva, že súd nárok v časti sumy 1058,32 eura zamietol, pričom toto rozhodnutie nie je odôvodnené, resp. je v rozpore s odôvodnením a teda napádaný rozsudok je v tejto časti nepreskúmateľný. Nestotožnil sa ani s nepriznaním sumy 495 eur titulom poplatkov za spracovanie úveru a za upomienky dôvodiac, že poplatok za spracovanie úveru je bežnou praxou v bankovom sektore a jedná sa o poplatok za obstaranie záležitostí a administratívnych náležitostí ohľadom poskytnutia úveru. Oprávnenie požadovať odplatu za poskytnutie úveru umožňuje aj ustanovenie § 499 Obchodného zákonníka, ktoré súd prvej inštancie opomenul aplikovať. Taktiež poplatky za upomienky sú odplatou za upozornenie neplatiacich dlžníkov, pričom tak poplatky za administratívne úkony, ako aj poplatky za upomienky boli riadne dohodnuté. Namietal zamietnutie žaloby v časti o zaplatenie úroku za úver vo výške 6,59% ročne zo sumy 29 724,85 eura od 29. 07. 2015 do zaplatenia, ktoré rozhodnutie odôvodnil ustálenou súdnou praxou a uviedol iba jedno rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Dôvodil tým, že nárok na požadovanie úrokov za poskytnutý úver možno odvodiť aj z analogického výkladu k ustanoveniu § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak dlžník vráti peňažné prostriedky skôr, než bolo dohodnuté, je povinný platiť úroky len do momentu vrátenia peňažných prostriedkov. Podľa jeho názoru je teda nepochybné, že povinnosť dlžníka platiť dohodnutý úrok za úver zaniká až úplným vrátením toho, čo dlžník od veriteľa dostal. Ďalej sa nestotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie v tej časti, v ktorej nepriznal požadovaný úrok z omeškania aj z vyčíslených úrokov pre údajný rozpor s dobrými mravmi a predpismi na ochranu spotrebiteľa. Žalobcovi nie je zrejmé, čo súd prvej inštancie myslel, nakoľko nárok na úrok nevzniká žalobcovi v dôsledku porušení povinnosti ale v zmysle samotnej zmluvy. Ako bolo v konaní preukázané, k 28. 07. 2015 boli žalovaní voči žalobcovi v omeškaní s plnením úrokov, ktoré mali podľa zmluvy zaplatiť a to vo výške 1058,32 eura. Keďže boli v omeškaní aj s touto sumou, nie je žalobcovi zrejmé, prečo by nemali aj z tejto sumy platiť úroky z omeškania. Vytkol súdu prvej inštancie nesprávne rozhodnutie o povolení splácať priznanú istinu s príslušenstvom mesačnými splátkami vo výške 200 eur, ktoré odôvodnil poukázaním na ustanovenie § 160 OSP, nakoľko tak žalovaní na pojednávaní navrhli a s poukazom na ich príjmy a ďalšie existujúce záväzky. Takéto odôvodnenie rozhodnutia považuje za
nedostatočné, nakoľko bol povinný zohľadniť aj celkový priznaný nárok s príslušenstvom a právo žalobcu na vrátenie zostatku dlhu v primeranej dobe. V zmysle napadnutého rozsudku by žalovaní splácali dlžnú sumu takmer 12,5 roka, pričom by neustále narastal dlh na príslušenstve. Hodnotiaca úvaha súdu pri rozhodovaní o určení lehoty na plnenie nemôže byť ľubovoľná, resp. odôvodnená iba záujmami jednej zo strán sporu. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, že by súd prvej inštancie náležite zisťoval majetkové pomery žalovaných, nezaoberal sa určením výšky splátky adekvátne k výške uloženej povinnosti a záujmu žalobcu na splnení dlhu v primeranej dobe. Z tohto dôvodu považuje rozhodnutie za odporujúce princípom spravodlivého procesu. Žiada preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti a v časti určenia mesačných splátok na splnenie dlhu, zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. Žalovaní v prvom a v druhom rade sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), vec prejednal a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
8. Civilný sporový poriadok, ktorý bol prijatý zákonom č. 160/2015 Z.z. a nadobudol účinnosť 01.07.2016, vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
9. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
10. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
11. Predmetom konania je nárok žalobkyne voči žalovaným v prvom a v druhom rade v sume 31 278,17 eura z titulu nezaplateného úveru, poskytnutého žalobcom žalovaným na základe zmluvy o úvere. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že na základe zmluvy o úvere bol žalovaným poskytnutý medziúver vo výške 30 000 eur. Žalovaní sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho medziúveru vo výške 6,59% ročne mesačnými splátkami po 164,75 eura a vkladať na účet stavebného sporenia mesačne sumu 38,18 eura a po pridelení cieľovej sumy sa zaviazali splácať stavebný úver v rátane úrokov vo výške 4,75% ročne mesačnými splátkami vo výške 202,93 eura. Súd prvej inštancie žalobe žalobcu čiastočne vyhovel, keď zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi istinu v sume 29 724,85 eura s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 29. 07. 2015 do zaplatenia s povolením splátok po 200 eur mesačne. Žalobu v časti úroku z mimoriadneho medziúveru vo výške 6,95% ročne zamietol, taktiež administratívne poplatky a poplatky za upomienky v sume 495 eur s odôvodnením, že tieto podmienky sú neprijateľné pre rozpor s dobrými mravmi. Úrok vo výške 6,95% ročne nepriznal z dôvodu, že dňa 28. 07. 2015 bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru a úroky z úveru možno priznať iba do splatnosti úveru. Žalobca s týmto zverom súdu prvej inštancie nesúhlasil a podal odvolanie.
12.V danej veci odvolateľ, žalobca v podanom odvolaní namieta nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, predovšetkým z dôvodu jeho zmätočnosti. Nepreskúmateľnosť rozsudku vo svojej podstate zakladá porušenie základného práva strany súdneho sporu na spravodlivý proces, ktoré právo zaručuje v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.). Požiadavky na riadne zdôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach SR ustanovovalo do 30. 06. 2016 ustanovenie § 157 ods. 2 OSP a od 01. 07. 2016 ustanovenie § 220 CSP, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáha a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, jasne, stručne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Dbá pritom aj na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Výkladom citovaného ustanovenia tak OSP, ako aj CSP, pritom treba dospieť k záveru, že s tam uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú, a napokon tiež len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené. Povinnosť súdu riadne odôvodňovať rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, v ktorom sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom), odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného odvolania. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia sa musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení jednoznačne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí byť preskúmateľné.
13.Preskúmaný rozsudok súdu prvej inštancie v danej veci však tieto požiadavky absolútne nespĺňa. V prvom rade je potrebné súdu prvej inštancie vytknúť zmätočnosť napadnutého rozsudku, spočívajúcu jednak v absolútnom neodôvodnení priznania žalovanej sumy, uvedenej vo výroku rozhodnutia, vo výške 29724,85 eura a na druhej strane zmätočnosť a rozpornosť odôvodnenia rozsudku s jeho výrokom. Súd prvej inštancie vo výroku napadnutého rozsudku zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi sumu 29 724,85 eura s 5,05% úrokom z omeškania ročne od 29. 07. 2015. V samotnom odôvodnení rozsudku, na piatej strane hovorí, že žalobcovi priznal nárok na zaplatenie sumy 30 278,17 eura a na siedmej strane rozsudku hovorí o zaviazaní žalovaných v prvom a v druhom rade zaplatiť žalobcovi sumu 30 783,17 eura. Z uvedeného vyplýva, že odôvodnenie rozsudku nezodpovedá výroku samotného rozsudku. Navyše súd prvej inštancie priznanú sumu žalobcovi vo výške 29 724,95 eura vôbec právne nezdôvodnil, keď uviedol iba všeobecné zásady spotrebiteľskej zmluvy, zmienil sa o neprijateľných zmluvných podmienkach a formulárovom type zmluvy, avšak tieto všeobecné atribúty na daný prípad neaplikoval. Takéto odôvodnenie napadnutého rozsudku, požiadavky uvedené v ustanovení § 220 CSP, absolútne nespĺňa. Z uvedeného odôvodnenia vôbec nie je zrejmý dôvod, na základe ktorého žalobcovi uvedenú sumu priznal. V tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie však nadobudol právoplatnosť, keďže žalovaní proti nemu odvolanie nepodali a žalobca sa odvolaním domáhal zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti a v časti povolených splátok. 13.1. Keďže pre zmätočnosť a rozpornosť odôvodnenia napadnutého rozsudku s jeho výrokom nie je zrejmý dôvod jednak priznania uvedenej sumy, ale ani dôvod zamietnutia ďalších nárokov uplatnených žalobcom, odvolací súd preto nemal dostatok dôvodov na jeho preskúmanie. Navyše nepreskúmateľnosť rozsudku v tejto časti namietal i sám žalobca, ako odvolateľ. Z tohto dôvodu odvolaciemu súdu nebolo tiež zrejmé, aký dôvod zamietnutia nároku žalobcu v časti úrokov vo výške 1058,32 eura (z uplatnenej sumy 1553,32 eura, čo predstavuje úroky z úveru, po odpočítaní sumy poplatkov vo výške 495 eur), súd prvej inštancie vzhliadol a akými úvahami sa pri rozhodovaní o tomto nároku riadil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku to vôbec nevyplýva. Za situácie, že z
napadnutého rozsudku, jeho odôvodnenia vôbec nevyplýva, akú časť nároku uplatneného žalobcom súd prvej inštancie zamietol (okrem poplatku 495 eur a úroku z úveru vo výše 6,59% ročne zo sumy 29 724,85 eur a od 29. 07. 2015 do zaplatenia), nemal inú možnosť, ako v tejto napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť v tejto časti na nové konanie a rozhodnutie. Nesprávnym rozhodnutím súdu prvej inštancie došlo k znemožneniu realizácie procesných práv žalobcu v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces (§ 389 ods. 1 písm. b) CSP). 13.2. Odvolací súd, sa zhodne s odvolateľom, nestotožnil s určením splátok žalovaným v prvom a v druhom rade. Predovšetkým súd prvej inštancie vôbec nemal zistený skutkový stav pre dané rozhodnutie. Bez toho, aby skúmal, či preveril majetkové pomery žalovaných v prvom a v druhom rade, bez akéhokoľvek zisťovania a skúmania splnenia podmienok pre určenie splátok, tieto splátky žalovaným povolil a to iba na základe ich vyjadrenia na pojednávaní. V prípade, že súd povolí plnenie v splátkach, musí vždy presne určiť ich výšku a podmienky splatnosti, pričom aj tento výrok musí náležite odôvodniť. Hľadiskami pre úvahu súdu, či má žalovanému, ktorého platobnú povinnosť určil, priznať výhodu splátok, bude najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného aj v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadné zdržanie v plnení súdom ustanovenej povinnosti nedodržaním jednotlivých splátok nebolo v riešenom prípade vzhľadom na osobné pomeru žalobcu, príliš ťaživé. Z uvedeného vyplýva, že súd pri povolení splatenia dlhu dlžníkovi v splátkach, musí svoje rozhodnutie odôvodniť a pri rozhodovaní zistiť i stanovisko oprávnenej osoby, v prospech ktorej má byť plnenie realizované, či so splátkami súhlasí a či súhlasí s ich výškou. Súd nie je viazaný týmto stanoviskom veriteľa, avšak svoje rozhodnutie musí náležite, jasne a určite odôvodniť. V danom prípade tak súd prvej inštancie vôbec nepostupoval. Svoje rozhodnutie o povolení splátok žalovaným v prvom a v druhom rade vôbec nezdôvodnil, neskúmal stanovisko žalobcu a ani jeho názor na výšku splátok, nezistil majetkové a príjmové pomery žalovaných a iba na základe ich návrhu, povolil splácanie dlžnej sumy v splátkach.
14. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec mu podľa s § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie, v ktorom sa bude zaoberať predovšetkým zostávajúcim nárokom žalobcu, ktorý si uplatnil v tomto konaní, preskúma opätovne tak administratívny poplatok, ako aj úrok z úveru a rozhodne o žalobnom nároku žalobcu o zaplatenie sumy 1058,32 eura. Súd prvej inštancie sa bude taktiež zaoberať dôvodmi odvolateľa, žalobcu, uvedenými v podanom odvolaní. Zároveň, ak žalovaní podajú súdu návrh na zaplatenie dlžnej sumy v splátkach, bude skúmať splnenie podmienok pre umožnenie splatenia dlhu žalovaným v splátkach, vyžiada si stanovisko žalobcu a následne o návrhu na povolenie splátok rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej, a to v časti, v ktorej doteraz rozhodnuté nebolo, či v zamietajúcej časti, v ktorej bolo rozhodnutie zrušené. V novom rozhodnutí o veci zároveň rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).