Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoKR/7/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobcu: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpeného: Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri s.r.o., so sídlom Bočná 10, Košice, IČO: 36 863 017, proti žalovanému: M.. T.. Z. L., A. A. C. E. G. X, O., správca majetku úpadcu: U. Č., G.. X.X.XXXX, K. G.T.Ž. B. X, o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 6.4.2016 č. k. 1Cbi/42/2015-187, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému, a to v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1) Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. 1Cbi/42/2015-187 určil, že žalobca je veriteľom pohľadávky prihlásenej prihláškou s poradovým č. 4 zo dňa 23.7.2015 do konkurzu na majetok úpadcu: U. Č., G.. X.X.XXXX, K. G. B. X, sp. zn. XK/X/XXXX vo výške 3.391,49 eur. Súd určil, že pohľadávka žalobcu prihlásená prihláškou s poradovým č. 4 zo dňa 23.7.2015 do konkurzu na majetok úpadcu: U. Č., G.. X.X.XXXX, K. G. B. X, sp. zn. XK/X/XXXX vo výške 3.391,49 eur je nesporná. Ďalej určil, že pohľadávka žalobcu prihlásená prihláškou s poradovým č. 4 zo dňa 23.7.2015 do konkurzu na majetok úpadcu: U. Č., G.. X.X.XXXX, K. G. B. X, sp. zn. XK/X/XXXX vo výške 3.391,49 eur je zistená. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 358,- eur, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa domáhal určenia, že žalobca je veriteľom pohľadávky prihlásenej prihláškou s poradovým č. 4 zo dňa 23.7.2015 do konkurzu na majetok úpadcu: U. Č. vo výške 3.391,49 eur, a že táto pohľadávka je nesporná a zistená. Na úpadcu U. Č. bol vyhlásený konkurz pod sp. zn. XK/X/XXXX. Žalobca prihlásil svoje pohľadávky pod č. 1, 2, 3 a 4, pričom pohľadávky pod č. 1 až 3 boli žalovaným popreté čo do ich vymáhateľnosti a výšky a pohľadávka č. 4 bola popretá čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky v celom rozsahu. Správca úpadcu namietal premlčanie nároku, úroky z omeškania pri pohľadávkach č. 1 až 3 a pri pohľadávke č. 4 právny dôvod vzniku pohľadávky. Žalobca je toho názoru, že pohľadávka č. 4 uplatnená incidenčnou žalobou je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky nesporná a dôvody na jej neuznanie nie sú dané.

2) Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalovaný pri popretí prihlásených pohľadávok žalobcu v konkurznom konaní postupoval v intenciách zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), pričom žalobca neuplatnil právo v zákonnej premlčacej dobe na súde. Navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

3) Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu a ustanovenie správcu konkurznej podstaty M.. T.. Z. L.. Žalobca si v stanovenej lehote prihlásil 4 pohľadávky, medzi nimi aj pohľadávku č. 4 vo výške 3.391,49 eur prihláškou zo dňa 29.4.2015. Prihláška bola žalovanému doručená 4.5.2015. Správca poprel aj pohľadávku č. 4 z dôvodu, že ju považuje za premlčanú a že žalobca nepreukázal právny dôvod vzniku pohľadávky. Žalobca prihlášku č. 4 zo dňa 29.4.2015 vzal späť listom zo dňa 22.7.2015 pre chyby v písaní a tú istú pohľadávku pod č. 4 prihlásil opätovne dňa 23.7.2015. Tá bola doručená žalovanému 31.7.2015. Žalovaný listom zo dňa 3.8.2015 potvrdil zapísanie pohľadávky do zoznamu pohľadávky a zároveň ju poprel čo do jej právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky v celom rozsahu. Žalobca trval na tom, že napriek tomu, že úpadca a B. Č. si neplnili povinnosti zo zmluvy o kontokorentnom úvere, úverovú zmluvu nevypovedal, nevyhlásil mimoriadnu splatnosť a od zmluvy neodstúpil. Pohľadávka žalobcu zo zmluvy nadobudla splatnosť dňom 9.4.2015, kedy bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu. Späťvzatie prihlášky nemá za následok zánik práva veriteľa a pomerné uspokojenie jeho pohľadávky v prípade jej prihlásenia po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty, ktorá je garantovaná v § 28 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z.. Tridsaťdňová lehota na podanie incidenčnej žaloby začala plynúť nasledujúcim dňom odo dňa doručenia oznámenia o popretí, t.j. 6.8.2015. Preto žaloba bola podaná včas.

4) Pri hodnotení nároku žalobcu súd vychádzal z § 32 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., že každú prihlásenú pohľadávku správca porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu, zoznamom záväzkov, prihliadne na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v spornom rozsahu poprieť. Podľa ods. 2 pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Podľa ods. 9, veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne.

5) Podľa § 46 ods. l ZKR, nesplatné pohľadávky a záväzky úpadcu, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu a ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, sa od vyhlásenia konkurzu až do zrušenia konkurzu považujú za splatné, ak tento zákon neustanovuje inak; to platí rovnako pre podmienené pohľadávky, ktoré sa v konkurze uplatňujú prihláškou.

6) Súd mal za preukázané, že žalobca prihlásil pohľadávku pod poradovým č. 4 dňa 23.7.2015, ktorá je nesporná a zistená. Súd sa stotožnil s tvrdeniami žalobcu, že pohľadávka žalobcu nadobudla splatnosť dňom 9.4.2015, kedy bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka. Späťvzatie prihlášky je právom veriteľa a jeho uplatnenie nemôže mať za následok zánik práva veriteľa na pomerné uspokojenie jeho pohľadávky v prípade jej prihlásenia po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty. Tridsaťdňová lehota na podanie incidenčnej žaloby začala plynúť dňom nasledujúcom pod dni doručenia oznámenia o popretí, t.j. od 6.8.2015, pričom žaloba bola podaná včas (dňa 27.8.2015 poznamenáva odvolací súd).

7) O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Úspešný žalobca má právo na náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému. Žalobca bol zastúpený advokátom, ktorému súd priznal odmenu podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za 4 úkony právnej pomoci v celkovej výške 358,- eur.

8) Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie správca konkurznej podstaty úpadcu. Žalovaný poprel v celom rozsahu pohľadávku žalobcu s poradovým č. 4 čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky pohľadávky. Pohľadávka veriteľa vznikla na základe Zmluvy o kontokorentnom účte ako súčasť Zmluvy zo dna 29.6.2015, pričom konečná splatnosť úveru bola stanovená na 5.10.2005. Súd ale na základe nesprávnych skutkových zistení dospel k záveru, že splatnosť pohľadávky nastala až 9.4.2015, kedy bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka. Premlčacia doba začína plynúť od okamihu možnosti uplatniť právo spôsobom, ktorým právny poriadok umožňuje realizáciu práva vynútiť verejnou mocou. Žalobca s úpadcom dohodli konečnú splatnosť úveru dňa 5.10.2005 a už nasledujúcim dňom bol žalobca oprávnený realizovať svoje právo podaním žaloby na súde. Nebolo preukázané, aby 10 rokov odo dňa konečnej splatnosti realizoval žalobca svoje právo, ktoré sa z uvedeného dôvodu stalo naturálnou obligáciou. Žalobca poukazuje na § 32 ods. 9 ZKR, ktoré žalobcovi zaniklo. Žalobca prvýkrát prihlásil pohľadávku 23.6.2015, ktorú prihlášku ale zobral späť a novou prihláškou si uplatnil tú istú pohľadávku.

Tú správca opätovne poprel. Správca poprel právny dôvod tejto pohľadávky aj z dôvodu, že veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia tej istej popretej pohľadávky žalobou, avšak svoje právo nevyužil, čím mu v zmysle § 32 ods. 9 zaniklo právo na určenie. Veriteľ totiž nepodal žalobu o určenie popretej pohľadávky v stanovenej lehote, resp. ju vzal späť, resp. súd ju zamietol, a na túto pohľadávku sa v konkurze už neprihliada (viď komentár Zákon o konkurze a reštrukturalizácii M. Ďuricu, 2. vydanie, C. H. Beck, 2015, str. 329). Žalovaný tiež poukazuje na uznesenie Vrchního soudu v Prahe zo dňa 22.7.2004, sp. zn. 1Ko 229/2004, v zmysle ktorého ide o pohľadávku, na ktorú sa už v konkurze neprihliada, keďže kogentné ustanovenie zákona bráni uspokojeniu takejto pohľadávky v konkurze. (Toto právo musí byť uplatnené no súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne.) Aj keď súd prvej inštancie poukázal na právo veriteľa na spätnú prihlášku, opomenul, že k späťvzatiu došlo v čase, keď samotná pohľadávka už bola popretá. Potom veriteľovi vzniklo len právo na určenie pohľadávky žalobou, ktorá musela byť uplatnená, inak zanikne. Žalobca využil svoje právo na späťvzatie prihlášky a nepodal žalobu v zákonom stanovenej lehote, avšak takýto postup je spojený s následkami, ktoré zákon predpokladá - zánik práva. Nie späťvzatie prihlášky, ale neuplatnenie práva na súde v zákonom stanovenej lehote má za následok zánik práva veriteľa na pomerné uspokojenie v konkurze. Ani opätovné prihlásenie tej istej pohľadávky do konkurzu nemôže konštituovať vznik práva domáhať sa určenia pohľadávky žalobou, ktoré už raz zaniklo. Na takúto prihlášku v konkurze sa už nemôže prihliadať. Nemôže to zmeniť ani postup žalovaného, ktorý z dôvodu právnej istoty opätovne zapísal pohľadávku do zoznamu pohľadávok a následne ju poprel, hoc by na ňu nemal prihliadať. Postup žalovaného garantuje spravodlivé konanie, kedy žalobcovi aj po opätovnom prihlásení a popretí, sú prístupné právne prostriedky na ochranu jeho práv. Ani postup žalovaného však nemohol vytvoriť právo žalobcu, ktoré v zmysle zákona už zaniklo. Pohľadávka žalobcu je nevymáhateľná, nakoľko konečná splatnosť úveru bola stanovená na 5.10.2005. Žalobca nepreukázal, že k premlčaniu pohľadávky nedošlo. Žalobca nepodal žalobu na určenie popretej pohľadávky, ale svoju prihlášku vzal späť, čím mu právo na určenie zaniklo. Toto právo sa mu nemohlo obnoviť ani z dôvodu opätovne podanej prihlášky tej istej pohľadávky. Žalobcovi zaniklo právo na pomerné uspokojenie v konkurze. Navrhuje rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť, žalobu zamietnuť a žalobcu zaviazať k náhrade trov konania.

9) Žalobca v ďalšom písomnom vyjadrení k odvolaniu stotožnil sa so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Žalovaný neuvádza žiadne nové argumenty, ktoré by už nezazneli v konaní. Ide iba o repetíciu rovnakých právnych domnienok žalovaného, ktoré vyjadril už v oznámení o popretí prihlásenej pohľadávky. Žalobca poukazuje na jednoznačnú zmluvnú úpravu v ustanovení čl. IV ods. 10 a 11 Zmluvy uzavretej dňa 29.6.2005 medzi bankou a úpadcom, z ktorej vyplýva predlžovanie doby trvania zmluvy, a tým aj splatnosti úveru. Žalovaný, resp. úpadca nevykonal úkony predvídané ustanovením čl. IV ods. 10 zmluvy, že nemá záujem o prolongáciu zmluvy, takže splatnosť kontokorentného úveru nastala až vyhlásením konkurzu na jeho majetok v súlade s ustanovením § 46 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z.. Žalobca odmieta formalistický prístup žalovaného o údajnom zániku práva banky domáhať sa určenia popretej pohľadávky, ktoré úplne neguje právo konkurzného veriteľa vziať podanú prihlášku späť a novou prihláškou opraviť prípadné nedostatky prihlášky predošlej, keďže normatívna úprava neumožňuje opravu ani doplnenie prihlášky (§ 30 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z.). Pohľadávku možno prihlásiť kedykoľvek aj po uplynutí tzv. základnej prihlasovacej lehoty (§ 28 ods. 3 zákona). Aj takúto pohľadávku je správca povinný preskúmať, prípadne poprieť do 30 dní od zverejnenia jej zapísania do zoznamu pohľadávok v Obchodnom vestníku (§ 32 ods. 3 písm. b/ zákona č. 7/2005 Z.z.). Zákon č. 7/2005 Z.z. nijako pri popieraní nerozlišuje, či sa jedná o pohľadávku prihlásenú v základnej prihlasovacej lehote alebo neskôr. Žalovaný má výklad s absurdným dôsledkom, že konkurzný veriteľ by sa mal incidenčnou žalobou domáhať určenia pohľadávky, prihlášku ktorej vzal späť, a naopak by sa nemohol domáhať určenia pohľadávky riadne prihlásenej „opravnou“ prihláškou. Tým by sa kreoval Ústavou neprípustný stav, že konkurzný veriteľ sa nemôže efektívne brániť proti popierajúcemu prejavu správcu len preto, že v súlade so zákonom č. 7/2005 Z.z. vzal pôvodnú prihlášku späť (incidenčná žaloba o pôvodnej prihláške by bola nevyhnutne neúspešná pre späťvzatie prihlášky), a incidenčná žaloba o novej prihláške by mala byť, podľa názoru žalovaného, neúspešná pre zánik práva domáhať sa určenia popretej pohľadávky na súde. Navrhuje potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie a priznať 100 % náhradu trov odvolacieho konania.

10) Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia (§ 380 ods. 1 č. 160/2015 Z.z., že odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný), pričom

odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalej uvádza:

11) Žalovaný popieral právo na určenie popretej pohľadávky s poukazom na to, že žalobca pôvodne prihlásil pohľadávku do konkurzného konania pod poradovým č. 4, ktorú pohľadávku správca poprel, pretože veriteľ nepreukázal právny dôvod uvedenej sumy uplatnenej v prihláške (3.391,49 eur). Veriteľ nepreukázal právny dôvod k vyššie uvedenej sume pohľadávky uplatnenej v prihláške. Naviac, pohľadávku veriteľa je potrebné považovať za premlčanú. Keď žalobca zobral prihlášku pod poradovým č. 4 späť, tak podľa žalovaného už žalobca nemohol podať novú prihlášku tej istej pohľadávky, pretože v úvahu prichádza z hľadiska predchádzajúceho popretia len podanie žaloby podľa § 32 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z.. Žalobca nevyužil svoje právo po popretí pohľadávky podať žalobu do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľa. Tým právo žalobcu zaniklo. Naviac, správca poprel pohľadávku z titulu premlčania nároku žalobcu. Zmluvný záväzok úpadcu vznikol z predchádzajúcej zmluvy o poskytnutí kontokorentného úveru Zmluvou zo dňa 29.6.2005, pričom poskytnutý úverový rámec 50.000,- Sk bol splatný 5.10.2005. Právo žalobcu na zaplatenie úveru je premlčané.

12) Odvolací súd v tejto veci poukazuje na to, že zmluva Slovenskej sporiteľne s majiteľmi účtu B. Č. a U. Č. - úpadcom zo dňa 29.6.2005 o poskytovaní bankových produktov v bode IV časť 4 zmluvy o kontokorentnom úvere pojednáva uzavretie zmluvy o kontokorentnom úvere a výške úverového rámca 50.000,- Sk v uvedenou konečnou splatnosťou úveru 5.10.2005, ale v bode 10 časť IV sa uvádza, že zmluva o kontokorentnom úvere sa uzatvára na dobu určitú, a to na dobu jedného roka odo dňa podpísania zmluvy o kontokorentnom úvere zmluvnými stranami. Doba trvania zmluvy o kontokorentnom úvere sa predlžuje vždy o dobu jedného roka, ak dlžník neoznámi veriteľovi najneskôr v lehote jedného mesiaca pred uplynutím doby trvania zmluvy o kontokorentnom úvere (pôvodnej alebo predĺženej), že nemá záujem o predĺženie doby trvania zmluvy o kontokorentnom úvere, maximálne však do dosiahnutia 65-tého roku veku dlžníka. Žalobca v tejto veci poukazuje na to, že aj keď je stanovená konečná splatnosť úveru 5.10.2005, tak zmluva o kontokorentnom úvere sa predlžovala každoročne, pretože dlžníci neoznámili veriteľovi, že nemajú záujem o predĺženie doby trvania zmluvy o kontokorentnom úvere. V danom prípade je potrebné prihliadať aj na ust. § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb., že pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha veci. Podľa ods. 1, prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. Ak došlo k uzavretiu zmluvy o kontokorentnom úvere podľa § 708 a nasl. Obchodného zákonníka týkajúce sa zmluvy o bežnom účte, tak podľa doložených výpisov z účtu (č. l. 43 až 121 spisu) úpadca využíval úverový rámec na kontokorentnom úvere až do 9.4.2015. Úpadca využil čl. IV bodu 10 zmluvy o kontokorentnom úvere, preto táto zmluva sa predlžovala o dobu jedného roka, s tým, že pohľadávka žalobcu z tohto úveru sa stala splatnou až vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu z hľadiska § 46 ods. 1 ZKR, že nesplatné pohľadávky a záväzky úpadcu, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu a ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, sa od vyhlásenia konkurzu až do zrušenia konkurzu považujú za splatné, ak tento zákon neustanovuje inak. Vyhlásením konkurzu dňa 9.4.2015 sa pohľadávka žalobcu z kontokorentného úveru stala splatnou. Aj keď pri zmluve o poskytovaní bankových produktov z 29.6.2015 sa pri kontokorentnom úvere dáva konečná splatnosť úveru 5.10.2005, ale časť IV bodu 10 hovorí o predĺžení zmluvy o kontokorentnom úvere a z hľadiska ďalšieho správania účastníkov podľa § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka, zmluvný vzťah pokračoval a podľa výpisu účtu kontokorentného úveru ku dňu vyhlásenia konkurzu, t.j. k 9.4.2015 došlo k presunu pohľadávky u žalobcu z úveru v rozsahu 3.391,49 eur ako pohľadávky, ktorú môže žalobca už uplatňovať v konkurznom konaní.

13) Ak žalobca prvýkrát prihlásil nárok z kontokorentného úveru 3.391,49 eur prihláškou pod poradovým č. 4, že pohľadávka veriteľa zo zmluvy vznikla neuhradením istiny, tak správca konkurznej podstaty poprel túto pohľadávku listom zo dňa 23.6.2015 čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky pohľadávky. Veriteľ totiž nepreukázal právny dôvod k uvedenej sume pohľadávky uplatnenej v prihláške. Naviac, veriteľ považuje pohľadávku za premlčanú z hľadiska konečnej splatnosti k 5.10.2005. Keďže zo strany správcu konkurznej podstaty bola spochybnená prihlásená pohľadávka mohol žalobca voliť postup predpokladaný § 32 ods. 9 a podať v lehote 30 dní žalobu na určenie popretej pohľadávky. Žalobca toto právo nevyužil, ale späť zobral svoju prihlášku pod poradovým č. 4 listom zo dňa 22.7.2015.

Žalobca vychádzal z toho, že podľa § 30 zákona č. 7/2005 Z.z. týkajúce sa nedostatkov prihlášky, tak podľa ods. 2, podanie, ktorým bola uplatnená pohľadávka, ktorá sa v konkurze uplatňuje prihláškou, nemožno opraviť ani doplniť. V danom prípade žalobca zvážil, že nie je možné uplatniť pohľadávku pod poradovým č. 4 v rozsahu 3.391,49 eur ako neuhradenú istinu a novou prihláškou z 23.7.2015 prihlásil opätovne pohľadávku pod poradovým č. 4 z tohto na istine 1.780,55 eur, na úrokoch 1.085,67 eur a na úrokoch z omeškania 525,27 eur. Celkove sa jedná o sumu 3.391,49 eur. Jednak nejde o totožnosť prihlásenej pohľadávky ako pri prvom prihlásení dňa 29.4.2005 pohľadávky pod poradovým č. 4, a naviac Zákon o konkurze a reštrukturalizácii neobmedzuje veriteľa v možnostiach podávať prihlášky do konkurzu. Odvolací súd súhlasí s názorom Slovenskej sporiteľne, a.s., uvedenom v liste z 12.2.2016, že súčasná koncepcia slovenského konkurzného práva je diametrálne odlišná od zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní. Pohľadávku možno prihlásiť kedykoľvek aj po uplynutí tzv. základnej prihlasovacej lehoty, ktorá podľa § 28 ods. 3 je 45 dní od vyhlásenia konkurzu, ale ako sankcia pre veriteľa, ktorý neskôr doručí prihlášku, sa v § 28 ods. 4 uvádza, že ak veriteľ doručí správcovi prihlášku neskôr, na prihlášku sa prihliada, avšak veriteľ nemôže vykonávať hlasovacie právo a ďalšie práva spojené s prihlásenou pohľadávkou. Právo na pomerné uspokojenie veriteľa tým nie je dotknuté; môže byť však uspokojený len z výťažku zaradeného do rozvrhu zo všeobecnej podstaty, ktorého zámer zostaviť bol oznámený v Obchodnom vestníku po doručení prihlášky správcovi. Veriteľ podľa § 28 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. nie je postihovaný zánikom pohľadávky, ak ju neprihlási do 45 dní od vyhlásenia konkurzu, ale bude uspokojený len z výťažku zaradeného do rozvrhu zo všeobecnej podstaty. Ak žalobca konštatoval, že jeho prihláška má nedostatky podľa § 30 ods. 2, takúto prihlášku nemôže opraviť ani doplniť, preto mal zobrať svoju prihlášku späť. Ak správca poprel prvé prihlásenie prihlášky a veriteľ zobral prihlášku späť, neprichádza v úvahu nevyhovenie žalobe len preto, že žalovaný poukazuje na ust. § 32 ods. 9 ZKR, že v prípade popretia pohľadávky mala byť podaná incidenčná žaloba do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky. Ak veriteľ zobral prihlásenú pohľadávku späť, nemal dôvod podávať súdnu žalobu na určenie popretej pohľadávky postupom podľa § 32 ods. 9 ZKR, ako na tom trvá žalovaný. Preto žalobca mohol podať novú prihlášku pohľadávky aj po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty 45 dní od vyhlásenia konkurzu (§ 28 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z.), pričom pohľadávka žalobcu nie je premlčaná z hľadiska trvania zmluvy o kontokorentnom úvere pre jej každoročné obnovovanie podľa časti IV bodu 10 zmluvy o poskytnutí balíka bankových produktov z 29.6.2005. Dlhy z úverového rámca z poskytnutého kontokorentného úveru neboli splatné dňa 5.10.2005, kde je potrebné vychádzať aj z praxe, ktorú zaviedli účastníci a pokračovali v zmluve o kontokorentnom úvere aj po tejto lehote, pričom pohľadávka žalobcu na splatenie kontokorentného úveru sa stala splatnou vyhlásením konkurzu na dlžníka podľa § 46 ods. 1 ZKR, že nesplatné pohľadávky a záväzky úpadcu, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu sa vyhlásením konkurzu považujú za splatné. Preto rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, pokiaľ súd určil, že pohľadávka prihlásená pod poradovým č. 4 dňa 23.7.2015 do konkurzu na majetok úpadcu U. Č. je do výška 3.391,49 eur nesporná, je zistená a žalobca je veriteľom úpadcu.

14) Keďže odvolací súd je dôvodmi a rozsahom odvolania viazaný (§ 380 ods. 1 , tak odvolací súd len skúmal, či je pohľadávka žalobcu premlčaná, či žalobca mohol novou prihláškou uplatniť pohľadávku a že pohľadávka bola splatná dňom vyhlásenia konkurzu. Výpočet pohľadávky zo strany správcu nebol spochybnený, len bolo spochybnené právo prihlásiť túto pohľadávku žalobcu do konkurzného konania pre premlčanie nároku, resp. že mala byť podaná incidenčná žaloba.

15) Krajský súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvej inštancie aj vo výroku o náhrade trov konania, nakoľko o nich súd prvej inštancie rozhodol správne. Úspešný žalobca mohol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. platného v čase rozhodovania súdu rozhodovať o plnej náhrade trov konania úspešnému žalobcovi. Tento bol v konaní zastúpený advokátom, kde výpočet náhrady trov konania bol urobený správne s odkazom na vyhlášku č. 655/2004 Z.z.. Preto aj v tejto časti rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne.

16) O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 v spojení s § 255 a úspešnému žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Konkrétna výška náhrady bude stanovená súdom prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.

17) Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná veta, .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 .