Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Co-303-2016.pdf
PDF · 94.72 KB
Case nature
Subarea
13Co/303/2016
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a členov senátu JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Janky Boroškovej v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, proti žalovaným: 1/ Q. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. O. O., t. č. na neznámom mieste, (do 30. 06. 2016 zast. opatrovníčkou Tatianou Šimovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Banská Bystrica), 2/ H. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W. XXX, Z. - Z., zast. opatrovníčkou H. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W. XXX, Z. - Z., za účasti: Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava - Staré mesto, IČO: 42 362 962, (do 30. 06. 2016 vystupujúca v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaných 1/ a 2/, právne zast. advokátom JUDr. Patrikom Podhorským, so sídlom Zámocká 36, 811 01 Bratislava, o zaplatenie 597,36 € s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20C/85/2014-118 zo dňa 26. 02. 2016, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobcovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných Všeobecnej ochrane práv spotrebiteľov, zast. JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom, náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 93,52 €, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia (tretí výrok), p o t v r d z u j e.
II. Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.
III. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh žalobcu zamietol. Žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznal a žalobcu zaviazal povinnosťou nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných Všeobecnej ochrane práv spotrebiteľov, zast. JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom, náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 93,52 € v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.
2. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa v tom čase platného ust. § 142 ods. 1 OSP. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku konštatoval, že v danom prípade mali žalovaní 1/ a 2/ vo veci plný úspech, avšak v konaní im žiadne trovy nevznikli, a preto súd im náhradu trov konania nepriznal. Súd vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných 1/ a 2/ priznal náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci (príprava a prevzatie a spísanie písomného vyjadrenia) jeden úkon po 38,18 € plus režijný paušál 8,39 €, spolu 93,52 € v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania (pôvodného) vedľajšieho účastníka na strane žalovaných 1/ a 2/ (tretí výrok) podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd odvolaním napadnutý výrok o trovách konania zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi
neprizná náhradu trov právneho zastúpenia. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania za zaplatený súdny poplatok. Namietal najmä, že rozhodnutie súdu prvej inštancie neobsahuje žiadne dôvody účelnosti trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, rozhodnutie o priznaní náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka považuje za nedôvodné a nezákonné. Napadnutý rozsudok neobsahuje žiadne odôvodnenie, na základe ktorého súd priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia. Súd zároveň neoprávnene konal so subjektom, ktorému však žiadne postavenie vedľajšieho účastníka nevzniklo v zmysle ust. § 93 Občianskeho súdneho poriadku.
4. Žalovaní 1/ a 2/ a vedľajší účastník na strane žalovaných 1/ a 2/ sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.
5. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie vydal dňa 26. 02. 2016 s tým, že odvolanie voči nemu bolo podané dňa 28. 04. 2016. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety ods. 2 § 470 CSP však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
6. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ust. § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnym noriem (§ 470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30. 06. 2016, ktorý zostal aj zachovaný po 30. 06. 2016. V dôsledku toho platí, že ustanovenie novej účinnej právnej úpravy od 01. 07. 2016 o odvolaní a odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní nemôžu uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto koná na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (závery rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. PL ÚS 36/1995).
7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania (pôvodného) vedľajšieho účastníka, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
8. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. V prejednávanej veci je nesporné, že predmetom konania bol nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy. Pre správne rozhodnutie v tomto konaní je preto potrebné primárne zodpovedať na otázky, či Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, občianske združenie, resp. vo všeobecnosti akýkoľvek subjekt, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa, je oprávnené vystupovať v konaní ako vedľajší účastník a ak áno, či sa ako vedľajší účastník môže v konaní nechať právne zastupovať advokátom a v prípade kladnej odpovede na prvé dve otázky, či mu v súvislosti s týmto právnym zastupovaním môže vzniknúť právo na náhradu trov konania, resp. trov právneho zastúpenia v zmysle zákona č. 99/1963 Zb., Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30. 06. 2016.
10. Z ust. § 93 ods. 1 OSP v znení účinnom do 31. 12. 2014 vyplýva, že ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie či tu manželstvo je alebo nie je. Toto ustanovenie, ktoré bolo do OSP zavedené s účinnosťou od 15. 10. 2008 zákonom č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. OSP, dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov vstúpila do konania ako vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, za ktorý sa podľa poznámky 10a uvedenej v tomto ustanovení považuje aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Z dôvodovej správy k tejto právnej úprave vyplýva, že jej cieľom bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia. Keďže ust. § 93 ods. 2 OSP je z hľadiska systematického zaradenia vo vzťahu k ust. §
93 ods. 1 OSP špeciálnym ustanovením, možno vyvodiť, že v tomto prípade sa nevyžaduje splnenie všeobecnej podmienky pre pripustenie vstupu do konania vyplývajúcej z ust. § 93 ods. 1 OSP, ktorou je existencia právneho záujmu na výsledku konania. V konaní v zmysle OSP platného a účinného do 30. 06. 2016 mal vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník, konal však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporovali úkonom účastníka, ktorého v konaní podporoval, posúdil ich súd po uvážení všetkých okolností (§ 93 ods. 4 OSP v znení účinnom do 31. 12. 2014). Z vyššie citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV malo oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník na strane žalovaných 1/ a 2/, pričom nemusí preukazovať právny záujem na jeho výsledku, pretože možnosť, aby vystupoval ako vedľajší účastník na strane žalovaných 1/ a 2/ , mu dávala špeciálna zákonná úprava uvedená v ust. § 93 ods. 2 OSP v znení účinnom do 31. 12. 2014. Odvolací súd konštatuje, že z ust. § 93 ods. 4 OSP v znení účinnom do 31. 12. 2014 jednoznačne vyplýva, že vedľajší účastník má rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizovalo možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom advokátom a malo i právo na náhradu trov konania podľa v tom čase platného ust. § 137 ods. 1 OSP bez akýchkoľvek pochybností mu patrila i náhrada trov právneho zastúpenia. Ani OSP v znení platnom a účinnom do 30. 06. 2016 vo svojich ustanoveniach nevylučovala, aby účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom sa nemohol dať zastúpiť zástupcom, aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním.
11. V ad hoc došlo k zamietnutiu žaloby žalobcu titulom, že jeho nárok nebol dôvodný, nakoľko zmluva o revolvingovou úvere nespĺňala náležitosti zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia úverovej zmluvy. Súd prvej inštancie konštatoval, že nebola platne uzavretá písomnou formou, ako to vyžaduje zákon č. 129/2010 Z. z. s tým, že nedostatok písomnej formy zmluvy spôsobuje jej neplatnosť. Súd prvej inštancie sa stotožnil s názorom vedľajšieho účastníka, že márne uplynula dvojročná subjektívna lehota pre uplatnenie nároku v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda žaloba bola uplatnená po márnom uplynutí premlčacej lehoty. Z dôvodov napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie nárok žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol, z čoho vecne správne vyvodil, že o náhrade trov konania rozhoduje podľa úspechu v konaní v tom čase platného a účinného ust. § 142 ods. 1 OSP. Súd prvej inštancie preto pri rozhodovaní o náhrade trov konania v zmysle tohto ustanovenia postupoval vecne správne.
12. Právo na právnu pomoc sa priznáva každému, fyzickej osobe aj právnickej osobe, štátnemu orgánu ak vystupuje v spore ako žalovaná strana. Hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v čl. 47 ods. 2 Ústavy SR majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkom, aby v konaní pred nimi využívali právnu pomoc. Súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na úhradu účelne vynaložených trov konania. V tejto súvislosti vedľajší účastník mal rovnaké možnosti ako ktorýkoľvek iný účastník v konaní v súvislosti s riešením otázky svojho právneho zastúpenia v rámci zákonom upravených možností, t. j. nemohol byť vopred vylúčený z voľby možnosti zvoliť si na svoje zastupovanie advokáta. Trovy právneho zastúpenia boli vynaložené účelne, nakoľko boli v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania (pozri nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03), ak po jeho skutkovej a právnej argumentácii okresný súd návrh v celom rozsahu zamietol.
13. Je nepochybné, že žalovaní 1/, 2/ a pôvodne na ich strane vystupujúci vedľajší účastník boli v konaní úspešní. Konanie vo veci vyvolal práve žalobca, pričom vstup vedľajšieho účastníka do konania a oprávnenie na tento vstup mu vyplývalo priamo z Občianskeho súdneho poriadku z ust. § 93 ods. 2 OSP platného a účinného do 30. 06. 2016.
14. Odvolací súd konštatuje, že v ad hoc nešlo o paušálny vstup do konania, nakoľko k zamietnutiu návrhu došlo v dôsledku kvalifikovane poskytnutej obrany žalovaných 1/, 2/ vedľajším účastníkom, ktorý v konaní namietal nedostatky zmluvy, na základe ktorej si svoj nárok uplatňoval. Naopak, k neúčelnému vzniku trov konania dochádza samotným podaním návrhu v prípade, ak bol v celom rozsahu zamietnutý, a teda išlo o návrh podaný nedôvodne. Pokiaľ si vedľajší účastník pôvodne vystupujúci na strane žalovaných 1/, 2/ uplatnil právo na náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie na súd - vyjadrenie vo veci zo dňa 01. 02. 2016, ktoré bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 08. 02. 2016) uvedené úkony možno považovať za účelné z hľadiska toho, že ich vynaložením pôvodne na strane žalovaných 1/, 2/ vystupujúci vedľajší účastník
sledoval a priamo realizoval ochranu práv žalovaných 1/, 2/ proti uplatňovanému nároku žalobcu. Úkon príprava a prevzatie právneho zastúpenia možno pritom považovať za nevyhnutný z hľadiska toho, aby sa právny zástupca vedľajšieho účastníka oboznámil s uplatňovaným nárokom v návrhu na začatie konania, jeho charakterom a právnym či skutkovým odôvodnením ako aj jeho prílohami (v prejednávanom prípade najmä so zmluvou o úvere, plnenie z ktorej žalobca v tomto konaní uplatňoval, ako aj zmluvnými dojednaniami zmluvy o úvere, ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť a pod.). Pokiaľ ide o druhý uplatňovaný úkon písomné podanie - vyjadrenie k návrhu na začatie konania zo dňa 01. 02. 2016, je nutné poukázať na skutočnosť, že spôsob obrany vedľajšieho účastníka na strane žalovaných 1/, 2/ (v postavení spotrebiteľa) determinuje práve žalobca podávaním formulárových žalôb na základe spotrebiteľských zmlúv s neodôvodnenými nárokmi. Pokiaľ žalobca opakovane vyvoláva spory na obdobnom skutkovom a právnom základe, nie je možné vytýkať právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka, keď v záujme efektívnej ochrany spotrebiteľa využije obdobné prostriedky ochrany, navyše ak uvedené prostriedky sa ukázali byť účinnými v iných obdobných konaniach. Čo sa týka skutkovej a právnej náročnosti podania vedľajšieho účastníka, je potrebné poukázať na to, že vedľajší účastník v prvom rade právne posúdil zmluvu, na základe ktorej žalobca svoj nárok vo veci samej uplatnil, z hľadiska či sa jedná alebo nejedná o zmluvu spotrebiteľskú, následne sa zameral na zisťovanie či zmluva, ktorú právne posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú spĺňa zákonom predpokladané náležitosti v zmysle zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy ako aj dôvody pre aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka s poukazom na ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorým poukázal na nedodržanie zákonom predpísanej formy zmluvy o poskytnutí úveru. Odvolací súd jednoznačne vyvodil záver, že vedľajší účastník vstúpil do konania v záujme ochrany práv žalovaných 1/, 2/ ako spotrebiteľov, keď okrem iného aj súd pod vplyvom jeho vstupu do konania a písomného podania k návrhu na začatie konania zo dňa 01. 02. 2016, ktoré bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 08. 02. 2016, v ktorom sa k veci právne kvalifikovane vyjadril návrh na začatie konania zamietol. Tu možno diferencovať medzi predmetným vyjadrením vedľajšieho účastníka a vyjadrením vedľajšieho vo veci prejednávanej Najvyšším súdom SR pod sp. zn. 6 MCdo 5/2013, v ktorej vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania v písomnom podaní, ktoré je podľa názoru Najvyššieho súdu všeobecné a rámcové. V prejednávanom prípade však vedľajší účastník okrem toho, že kvalifikoval zmluvu ako spotrebiteľskú, zároveň predmetnú zmluvu právne posúdil aj ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, následne skúmal aj jej náležitosti v zmysle zák. č. 129/2010 Z. z., formu právneho úkonu v zmysle Občianskeho zákonníka, pričom zistené nedostatky zmluvy vo svojom písomnom podaní presne vymenoval a vysvetlil. Odvolací súd konštatuje, že sa nejedná o úkon, ktorý by bol formulárový a nenáročný, že by sa jednalo len o úkon administratívny, ktorého podstatou by bolo len doplnenie niekoľko málo údajov do vopred predtlačeného formulára bez potreby detailnejšieho oboznámenia sa s obsahom návrhu na začatie konania a s jeho prílohami. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 MCdo 5/2013 vyplýva, že posúdenie otázky účelnosti vynaložených trov právna úprava ponecháva na zváženie súdu, ktorému nemožno toto oprávnenie uprieť. Je preto povinnosťou súdu, v rámci ktorej musí prihliadnuť na osobitnosti každého jedného prípadu a svoje úvahy a závery dostatočne odôvodniť. Teda účelnosť trov konania je potrebné posudzovať v každej veci individuálne. Z uvedeného vyplýva skutočnosť, že strana sporu VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, ktorý v konaní vystupoval ako vedľajší účastník, vystupujúci v určitých typoch sporov opakovane, nie je sama o sebe dôvodom, pre ktorý by neboli jeho trovy v takýchto konaniach vynaložené účelne.
15. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania správne podľa v tej dobe platného a účinného ustanovenia § 142 ods. 1 OSP. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie náležitým spôsobom odôvodnil svoje rozhodnutie ohľadne náhrady trov konania, uviedol aplikáciu právneho predpisu, konkretizoval, za ktoré účelne vynaložené úkony právnej služby priznal náhradu právneho zastúpenia, špecifikoval výšku tarifnej odmeny vrátane režijného paušálu za ten ktorý úkon právnej služby.
16. Odvolací súd konštatuje, že súdom prvej inštancie uvádzané argumenty zdôvodňujúce priznanie náhrady trov konania vedľajšieho účastníka vystupujúceho na strane žalovaného sú správne a preto rozhodnutie v napadnutom výroku potvrdil. Výšku priznaných trov právneho zastúpenia odvolací súd nepreskúmaval, nakoľko je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a žalobca v odvolaní nenamietal, resp. kvalifikovaným a konkrétnym spôsobom nespochybnil správnosť výpočtu vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného priznaných trov konania, resp. trov právneho zastúpenia. Odvolací súd sa preto obmedzil na preskúmanie namietanej dôvodnosti a účelnosti priznanej náhrady trov konania a ich výšku už nepreskúmaval.
17. Záverom odvolací súd poznamenáva, že síce z napadnutého rozhodnutia nevyplýva spôsob, akým súd vyhodnotil kritérium účelnosti ohľadne rozhodnutia o náhrade trov konania, avšak je nevyhnutné poukázať na to, že ust. § 142 ods. 1 OSP bolo aplikované v súlade s výkladom znenia tohto ustanovenia v prípade ak účastník konania bol v konaní v celom rozsahu úspešný. Okolnosť, že žalovaní 1/, 2/ ako i vedľajší účastník na jej strane boli v konaní v celom rozsahu úspešní, nebola spochybnená ani samotným žalobcom. Postačuje, ak uvedené dôvody, na základe ktorých súd prvej inštancie o náhrade trov konania rozhodol a voči ktorému žalobca podal odvolanie, preskúmal odvolací súd, ktorý námietky žalobcu uvedené v odvolaní nepovažoval za dôvodné. Súd prvej inštancie sa správne pri rozhodovaní o náhrade trov konania zameral len na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považované za rozhodujúce, pretože prvostupňový súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, vrátane rozhodnutia o náhrade trov konania.
18. Výrok, ktorým súd návrh žalobcu zamietol (výrok I.) a výrok, ktorým súd žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznáva (výrok II.), zostávajú v zmysle § 367 ods. 2, 3 CSP nedotknuté.
19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa jej úspechu vo veci. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaným 1/ a 2/ ako aj Občianskemu združeniu Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov (do 30. 06. 2016 vystupujúce v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaných 1/ a 2/), ktorí boli v odvolacom konaní úspešní, trovy odvolacieho konania, ktoré by boli preukázané, odôvodnené a ktoré by predstavovali účelne vynaložené výdavky žalovaných 1/ a 2/ (§ 251 CSP), ako aj Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, ktoré v konaní vystupovalo ako vedľajší účastník na strane žalovaných 1/, 2/ v zmysle platnej a účinnej úpravy OSP do 30. 06. 2016, ktoré zdieľalo úspech žalovaných 1/, 2/ na strane ktorých vystupovalo, nevznikli. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
20. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).