Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Co-396-2016.pdf
PDF · 104.84 KB
Case nature
Subarea
13Co/396/2016
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Janky Boroškovej a JUDr. Amy Odalošovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Pajštúnska 5, 851 02, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: P. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. Z. XXX, XXX XX E., za účasti Občianskeho združenia Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, 080 05, Prešov, IČO: 42 176 778 (do 30. 06. 2016 vystupujúceho v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného), zast. advokátom JUDr. Andrejom Cifrom, J. Kráľa 5/A, Lučenec, o zaplatenie 661,70 Eur s prísl., na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 10C/ 21/2015- 76 zo dňa 21. 04. 2016 takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým uložil žalobcovi povinnosť nahradiť (pôvodnému) vedľajšiemu účastníkovi konania na účet jeho právneho zástupcu IBAN SK 38 1100 0000 0026 2003 6847, VS 8794214 náhradu trov konania vo výške 153,86 € do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (druhý výrok), p o t v r d z u j e .
II. Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.
III. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176778 (do 30. 06. 2016 vystupujúce v pozícií vedľajšieho účastníka na strane žalovaného) má nárok náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
IV. Návrh na pribratie Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778 do konania v pozícií osobitného subjektu z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh žalobcu zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal a žalobcu zaviazal povinnosťou nahradiť vedľajšiemu účastníkovi konania na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške 153,86 € do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
2. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa v tom čase platného ustanovenia § 142 ods. 1 OSP. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku konštatoval, že v danom prípade mal žalovaný vo veci plný úspech, avšak náhradu trov konania si žalovaný neuplatnil a zo spisu mu žiadne trovy ani nevyplývajú a preto súd mu právo na náhradu trov konania nepriznal. V zmysle § 142 ods. 1 OSP, súd priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy právneho zastúpenia advokátom JUDr. Andrejom Cifrom vo výške 153,86 €, za dva úkony právnej služby po 41,50 € (§ 10 ods. 1 v spojení s § 13a ods. 1 psím. a/,c/ vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. - prevzatie veci a príprava zastúpenia, vyjadrenie vo veci samej) a k tomu zodpovedajúci réžijný paušál vo výške 16,08 €, (§ 16 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. - 2 x 8,04 €), za jeden úkon právnej služby po 20,75 € (§ 10 ods. 1 v spojení s § 13a ods. 2 písm. b/ vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. - vyjadrenie k odvolaniu, ktoré sa netýka veci samej) a k tomu
zodpovedajúci réžijný paušál vo výške 8,39 € (§ 16 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. - 1 x 8,39 €). Zároveň mu priznal aj sumu zodpovedajúcu DPH vo výške 25,64 €, nakoľko právny zástupca účastníka na strane žalovaného platným osvedčením o registrácii pre DPH preukázal, že je platcom DPH (§ 18 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z.).
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania (pôvodného) vedľajšieho účastníka na strane žalovaného (druhý výrok), podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd odvolaním napadnutý výrok o trovách konania preskúmal a v zmysle ust. § 220 Občianskeho súdneho poriadku ho zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná. Odôvodňoval to tým, že v danom prípade bola na mieste aplikácia ust. § 150 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, keďže ide o drobný spor. Vedľajší účastník v obdobných veciach vystupuje opakovane s obsahovo rovnakými jednoduchými podaniami a preto súd prvej inštancie nemal vedľajšiemu účastníkovi priznať trovy právneho zastúpenia. Namietol účelnosť vynaložených trov konania na uplatnenie, alebo bránenie práva, keď podania vedľajšieho účastníka sú abstraktné, všeobecné, bez znalosti prejednávanej veci z automaticky uplatňovanou nedôvodnou námietkou premlčania, bez uvedenia nových procesne významných skutočností. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp., zn. 6 MCdo 5/2013 a sp. zn. 7 MCdo 15/2014. Namietal, že združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov konania usúdilo, že ide o spotrebiteľskú vec a pre paušálny vstup združenia zastúpeného advokátom v konaní nebol žiadny dôvod, išlo iba o zbytočné navýšenie trov konania, navodenie dojmu, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Vedľajší účastník, ktorým je združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť samo z podstaty svojej existencie schopné poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach, spotrebiteľských veciach, pričom musí reálne disponovať zodpovedajúcou, materiálnou, ale aj personálnou základňou minimálne v rozsahu zabezpečenia možnosti vykonávania základných proklamovaných cieľov. Pre vstup združenia zastúpeného advokátom do konania nebol žiadny dôvod, došlo len k zbytočnému navyšovaniu trov konania a právne zastúpenie vedľajšieho účastníka považoval za účelové, nadbytočné a nehospodárne.
4. Vedľajší účastník vystupujúci na strane žalovanej do 30. 06. 2016 v písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 17. 06. 2016 žiadal, aby odvolací súd odvolaním napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania potvrdil. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania. Konštatoval, že argumentácia žalobcu, ktorá upiera právo na náhradu trov právneho zastúpenia združeniu je v príkrom rozpore so zákonom a princípom „rovnosti zbraní“ a hodnotil ju ako bezprecedentnú snahu dodávateľa o znefunkčnenie činnosti spotrebiteľského združenia. Pokiaľ by združeniu nebola súdmi priznávaná náhrada trov právneho zastúpenia tam, kde na to vznikol zákonný nárok, viedlo by to následne k ohrozeniu až znefunkčneniu aktivít združenia v prospech spotrebiteľov, čo by samozrejme len vyhovovalo ekonomickým záujmom žalobcu ako aj ďalším dodávateľom s obdobnými aktivitami ako žalobca. Ak by nemajetnému združeniu bolo odmietnuté právo na plnú náhradu trov konania, de facto by to znamenalo nemožnosť reálnej ochrany spotrebiteľov združením na súdoch. Žalobca svojimi neúspešnými „pokusmi“, ktoré spočívajú v žalovaní nedôvodných nárokov na súdoch, spôsobuje trovy konania, ktoré by mal byť v prípade jeho neúspechu povinný nahradiť úspešnej protistrane, v tomto prípade vedľajšiemu účastníkovi. Vedľajší účastník nesúhlasil s názorom žalobcu, v zmysle ktorého nepovažoval trovy vzniknuté v súvislosti s právnym zastupovaním združenia na účelne vynaložené. Zdanlivá rutinnosť podaní Združenia na ochanu občana spotrebiteľa HOOS vyplýva len z reakcie na formulárové a obsahovo takmer totožné úkony inkasnej spoločnosti. Argumenty žalobcu uvedené v odvolaní vedľajší účastník považoval za účelovo predkladané v snahe vyhnúť sa svojej povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej protistrane. Konštatoval, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď neaplikoval ust. § 150 ods. 2 OSP na prejednávanú vec, nakoľko trovy konania, ktoré v súvislosti s konaním vznikli sú objektívne účelné a nie sú neprimerané voči uplatnenej pohľadávke. Krátením trov v zmysle § 150 ods. 2 OSP a teda čiastočným nepriznaním trov vedľajšieho účastníka by si súd zamenil svoju úlohu a namiesto ex offo ochrany záujmov spotrebiteľa by chránil majetkové záujmy žalobcu.
5. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie vydal dňa 21. 04. 2016 s tým, že odvolanie voči nemu bolo podané dňa 27. 05. 2016 ako faxové podanie doplnené poštovou zásielkou dňa 31. 05. 2016. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety ods. 2 § 470 CSP však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
6. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ust. § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnym noriem (§ 470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30. 06. 2016, ktorý zostal aj zachovaný po 30. 06. 2016. V dôsledku toho platí, že ustanovenie novej účinnej právnej úpravy od 01. 07. 2016 o odvolaní a odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní nemôžu uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto koná na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (závery rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. PL ÚS 36/1995).
7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania (pôvodného) vedľajšieho účastníka, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
8. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Podľa § 95 ods. 1 CSP, na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať orgán verejnej moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských práv a slobôd, alebo právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ak s tým strana, na ochranu práv ktorej má vystupovať, súhlasí.
10. Pokiaľ Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS navrhlo, aby súd s ním ako právnickou osobou, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, naďalej konal počnúc od 01. 07. 2016 pod novým procesným označením osobitný subjekt konania podľa § 95 ods. 1 CSP, odvolací súd konštatuje, že Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, vstúpilo do konania na strane žalovaného oznámením doručeným súdu prvej inštancie dňa 21. 08. 2014 a v konaní do 30. 06. 2016 vystupovalo v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, avšak účinnosťou nového procesnoprávneho predpisu Civilného sporového poriadku došlo k zániku inštitútu vedľajšieho účastníka, ktorý sa nepretransformoval na inštitút osobitného subjektu (§ 95 ods. 1 CSP). Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v zmysle aktuálnej právnej úpravy na pribratie právnickej osoby, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, sa vyžaduje udelenie súhlasu strany sporu, na ktorej má vystupovať. V tomto prípade takýto súhlas absentuje. Na základe vyššie uvedených skutočností preto odvolací súd návrh na pribratie Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, ako osobitného subjektu do konania zamietol.
11. Pokiaľ ide o vecný prieskum odvolaním napadnutého výroku, v prejednávanej veci je nesporné, že predmetom konania bol nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy. Pre správne rozhodnutie v tomto konaní je preto potrebné primárne zodpovedať na otázky, či Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, resp. vo všeobecnosti akýkoľvek subjekt, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa, je oprávnené vystupovať v konaní ako vedľajší účastník a ak áno, či sa ako vedľajší účastník môže v konaní nechať právne zastupovať advokátom a v prípade kladnej odpovede na prvé dve otázky, či mu v súvislosti s týmto právnym zastupovaním môže vzniknúť právo na náhradu trov konania, resp. trov právneho zastúpenia v zmysle zákona č. 99/1963 Zb., Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30. 06. 2016.
12. Z ust. § 93 ods. 1 OSP v znení účinnom do 31. 12. 2014 vyplýva, že ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie či tu manželstvo je alebo nie je. Toto ustanovenie, ktoré bolo do OSP zavedené s účinnosťou od 15. 10. 2008 zákonom č. 384/2008 Z. z.,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. OSP, dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov vstúpila do konania ako vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, za ktorý sa podľa poznámky 10a uvedenej v tomto ustanovení považuje aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Z dôvodovej správy k tejto právnej úprave vyplýva, že jej cieľom bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia. Keďže ust. § 93 ods. 2 OSP je z hľadiska systematického zaradenia vo vzťahu k ust. § 93 ods. 1 OSP špeciálnym ustanovením, možno vyvodiť, že v tomto prípade sa nevyžaduje splnenie všeobecnej podmienky pre pripustenie vstupu do konania vyplývajúcej z ust. § 93 ods. 1 OSP, ktorou je existencia právneho záujmu na výsledku konania. V konaní v zmysle OSP platného a účinného do 30. 06. 2016 mal vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník, konal však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporovali úkonom účastníka, ktorého v konaní podporoval, posúdil ich súd po uvážení všetkých okolností (§ 93 ods. 4 OSP v znení účinnom do 31. 12. 2014). Z vyššie citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS malo oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník na strane žalovaného, pričom nemusí preukazovať právny záujem na jeho výsledku, pretože možnosť, aby vystupoval ako vedľajší účastník na strane žalovaného, mu dávala špeciálna zákonná úprava uvedená v ust. § 93 ods. 2 OSP v znení účinnom do 31. 12. 2014. Odvolací súd konštatuje, že z ust. § 93 ods. 4 OSP v znení účinnom do 31. 12. 2014 jednoznačne vyplýva, že vedľajší účastník má rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizovalo možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom advokátom a malo i právo na náhradu trov konania podľa v tom čase platného ust. § 137 ods. 1 OSP bez akýchkoľvek pochybností mu patrila i náhrada trov právneho zastúpenia. Ani OSP v znení platnom a účinnom do 30. 06. 2016 vo svojich ustanoveniach nevylučovala, aby účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom sa nemohol dať zastúpiť zástupcom, aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním.
13. V ad hoc došlo k zamietnutiu žaloby žalobcu titulom premlčania uplatneného nároku, ktorú námietku premlčania dôvodne vzniesol vedľajší účastník na strane žalovaného. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca úver zosplatnil a vyzval žalovaného na úhradu dlhu do 3 dní odo dňa doručenia oznámenia o zosplatnení t.j. do dňa 29. 05. 2011 a teda prvý krát sa mohlo uplatniť právo z tejto pohľadávky na súde dňa 30. 05. 2011 a týmto dňom začala plynúť aj premlčacia doba, pričom jej posledný deň pripadol na deň 29. 05. 2014. Právny predchodca žalobcu však podal na súd návrh na začatie konania až dňa 19. 06. 2014 t.j., až po ulynutí 3 ročnej premlčacej doby, teda došlo k márnemu uplynutiu premlčacej doby podľa ust. § 101 Obč. zák. z dôvodov napadnutého rozhodnutia teda vyplýva, že súd prvej inštancie nárok žalobcu v celom rozsahu zamietol, z čoho vecne správne vyvodil, že o náhrade trov konania rozhoduje podľa úspechu v konaní v tom čase platného a účinného ustanovenia § 142 ods. 1 OSP. Súd prvej inštancie, preto pri rozhodovaní o náhrade trov konania v zmysle tohto ustanovenia postupoval vecne správne.
14. Právo na právnu pomoc sa priznáva každému, fyzickej osobe aj právnickej osobe, štátnemu orgánu ak vystupuje v spore ako žalovaná strana. Hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v čl. 47 ods. 2 Ústavy SR majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkom, aby v konaní pred nimi využívali právnu pomoc. Súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na úhradu účelne vynaložených trov konania. V tejto súvislosti vedľajší účastník mal rovnaké možnosti ako ktorýkoľvek iný účastník v konaní v súvislosti s riešením otázky svojho právneho zastúpenia v rámci zákonom upravených možností, t. j. nemohol byť vopred vylúčený z voľby možnosti zvoliť si na svoje zastupovanie advokáta. Trovy právneho zastúpenia boli vynaložené účelne, nakoľko boli v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania (pozri nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03), ak po jeho skutkovej a právnej argumentácii okresný súd návrh v celom rozsahu zamietol.
15. Je nepochybné, že žalovaný a pôvodne na jeho strane vystupujúci vedľajší účastník boli v konaní úspešní. Konanie vo veci vyvolal práve žalobca, pričom vstup vedľajšieho účastníka do konania a oprávnenie na tento vstup mu vyplývalo priamo z Občianskeho súdneho poriadku z ust. § 93 ods. 2 OSP platného a účinného do 30. 06. 2016. 16. Odvolací súd konštatuje, že v ad hoc nešlo o paušálny vstup do konania, nakoľko k zamietnutiu návrhu došlo v dôsledku kvalifikovane poskytnutej obrany žalovaného vedľajším účastníkom, ktorý v
konaní namietal nedostatky zmluvy, na základe ktorej si svoj nárok uplatňoval. Naopak, k neúčelnému vzniku trov konania dochádza samotným podaním návrhu v prípade, ak bol v celom rozsahu zamietnutý, a teda išlo o návrh podaný nedôvodne. Pokiaľ si vedľajší účastník pôvodne vystupujúci na strane žalovaného uplatnil právo na náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie na súd - vyjadrenie vo veci) uvedené úkony možno považovať za účelné z hľadiska toho, že ich vynaložením pôvodne na strane žalovaného vystupujúci vedľajší účastník sledoval a priamo realizoval ochranu práv žalovaného proti uplatňovanému nároku žalobcu. Úkon príprava a prevzatie právneho zastúpenia možno pritom považovať za nevyhnutný z hľadiska toho, aby sa právny zástupca vedľajšieho účastníka oboznámil s uplatňovaným nárokom v návrhu na začatie konania, jeho charakterom a právnym či skutkovým odôvodnením ako aj jeho prílohami (v prejednávanom prípade najmä so zmluvou o úvere, plnenie z ktorej žalobca v tomto konaní uplatňoval, ako aj zmluvnými dojednaniami zmluvy o úvere, ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť a pod.). Pokiaľ ide o druhý uplatňovaný úkon písomné podanie, vyjadrenie vo veci samej zo dňa 09. 12. 2014, je nutné poukázať na skutočnosť, že spôsob obrany vedľajšieho účastníka na strane žalovaného (v postavení spotrebiteľa) determinuje práve žalobca podávaním formulárových žalôb na základe spotrebiteľských zmlúv s neodôvodnenými nárokmi. Pokiaľ žalobca opakovane vyvoláva spory na obdobnom skutkovom a právnom základe, nie je možné vytýkať právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka, keď v záujme efektívnej ochrany spotrebiteľa využije obdobné prostriedky ochrany, navyše ak uvedené prostriedky sa ukázali byť účinnými v iných obdobných konaniach. Čo sa týka skutkovej a právnej náročnosti podania vedľajšieho účastníka, je potrebné poukázať na to, že vedľajší účastník v prvom rade právne posúdil zmluvu, na základe ktorej žalobca svoj nárok vo veci samej uplatnil, z hľadiska či sa jedná alebo nejedná o zmluvu spotrebiteľskú, následne sa zameral na zisťovanie či zmluva, ktorú právne posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú spĺňa zákonom predpokladané náležitosti v zmysle zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Odvolací súd jednoznačne vyvodil záver, že vedľajší účastník vstúpil do konania v záujme ochrany práv žalovaného ako spotrebiteľa, keď okrem iného aj súd pod vplyvom jeho vstupu do konania a písomného podania k návrhu na začatie konania zo dňa 09. 12. 2014, ktoré bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 11.12. 2014, v ktorom sa k veci právne kvalifikovane vyjadril návrh na začatie konania zamietol. Tu možno diferencovať medzi predmetným vyjadrením vedľajšieho účastníka a vyjadrením vedľajšieho účastníka vo veci prejednávanej Najvyšším súdom SR pod sp. zn. 6 MCdo 5/2013, v ktorej vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania v písomnom podaní, ktoré je podľa názoru Najvyššieho súdu všeobecné a rámcové. V prejednávanom prípade však vedľajší účastník okrem toho, že kvalifikoval zmluvu ako spotrebiteľskú, zároveň predmetnú zmluvu právne posúdil aj ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, následne skúmal aj jej náležitosti v zmysle zák. č. 258/2001 Z. z., pričom zistené nedostatky zmluvy vo svojom písomnom podaní presne vymenoval a vysvetlil, zároveň vzniesol kvalifikovanú námietku premlčania, ktorú aj bližšie špecifikoval a na základe ktorej bol aj samotný návrh žalobcu súdom prvej inštancie zamietnutý. Odvolací súd konštatuje, že sa nejedná o úkon, ktorý by bol formulárový a nenáročný, že by sa jednalo len o úkon administratívny, ktorého podstatou by bolo len doplnenie niekoľko málo údajov do vopred predtlačeného formulára bez potreby detailnejšieho oboznámenia sa s obsahom návrhu na začatie konania a s jeho prílohami. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 MCdo 5/2013 vyplýva, že posúdenie otázky účelnosti vynaložených trov právna úprava ponecháva na zváženie súdu, ktorému nemožno toto oprávnenie uprieť. Je preto povinnosťou súdu, v rámci ktorej musí prihliadnuť na osobitnosti každého jedného prípadu a svoje úvahy a závery dostatočne odôvodniť. Teda účelnosť trov konania je potrebné posudzovať v každej veci individuálne. Z uvedeného vyplýva skutočnosť, že strana sporu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ktorý v konaní vystupoval ako vedľajší účastník, vystupujúci v určitých typoch sporov opakovane, nie je sama o sebe dôvodom, pre ktorý by neboli jeho trovy v takýchto konaniach vynaložené účelne.
17. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania správne podľa v tej dobe platného a účinného ustanovenia § 142 ods. 1 OSP. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie náležitým spôsobom odôvodnil svoje rozhodnutie ohľadne náhrady trov konania, uviedol aplikáciu právneho predpisu.
18. Odvolací súd konštatuje, že súdom prvej inštancie uvádzané argumenty zdôvodňujúce priznanie náhrady trov konania vedľajšieho účastníka vystupujúceho na strane žalovaného sú správne a preto rozhodnutie v napadnutom výroku potvrdil. Výšku priznaných trov právneho zastúpenia odvolací súd nepreskúmaval, nakoľko je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a žalobca v odvolaní nenamietal, resp. kvalifikovaným a konkrétnym spôsobom nespochybnil správnosť výpočtu vedľajšiemu účastníkovi
na strane žalovaného priznaných trov konania, resp. trov právneho zastúpenia. Odvolací súd sa preto obmedzil na preskúmanie namietanej dôvodnosti a účelnosti priznanej náhrady trov konania a ich výšku už nepreskúmaval. Záverom odvolací súd poznamenáva, že síce z napadnutého rozhodnutia nevyplýva spôsob, akým súd vyhodnotil kritérium účelnosti ohľadne rozhodnutia o náhrade trov konania, avšak je nevyhnutné poukázať na to, že ust. § 142 ods. 1 OSP bolo aplikované v súlade s výkladom znenia tohto ustanovenia v prípade ak účastník konania bol v konaní v celom rozsahu úspešný. Okolnosť, že žalovaný ako i vedľajší účastník na jeho strane boli v konaní v celom rozsahu úspešní, nebola spochybnená ani samotným žalobcom. Postačuje, ak uvedené dôvody, na základe ktorých súd prvej inštancie o náhrade trov konania rozhodol a voči ktorému žalobca podal odvolanie, preskúmal odvolací súd, ktorý námietky žalobcu uvedené v odvolaní nepovažoval za dôvodné. Súd prvej inštancie sa správne pri rozhodovaní o náhrade trov konania zameral len na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považované za rozhodujúce, pretože prvostupňový súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, vrátane rozhodnutia o náhrade trov konania. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobcu, že súd prvej inštancie mal pri rozhodovaní o trovách konania aplikovať ust. § 150 OSP, odvolací súd konštatuje, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky na jeho aplikáciu. Situáciu žalobcu nie je potrebné zmierňovať použitím ust. § 257 CSP (§ 150 ods. 1 OSP) teda z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ako navrhol žalobca. Ide o ustanovenie aplikovateľné iba vo výnimočných prípadoch a o taký v danom prípade nejde. V danom prípade nešlo ani o neprimerané trovy voči pohľadávke.
19. Výrok, ktorým súd návrh žalobcu zamietol (výrok I.) a výrok, ktorým žalovanému náhradu trov konania nepriznáva (výrok III.) zostávajú v zmysle § 367 ods. 2,3 CSP nedotknuté.
20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešný žalovaný, ktorému však v odvolacom konaní trovy odvolacieho konania, ktoré by boli preukázané, odôvodnené a ktoré by bolo možné považovať za účelne vynaložené výdavky, nevznikli. Žalovanému tak nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Na strane žalovaného v konaní pôvodne vystupoval ako vedľajší účastník Združenie občana spotrebiteľa HOOS, a to za účinnosti OSP platného a účinného do 30. 06. 2016. V zmysle § 470 ods.2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona do 01. 07. 2016 zostávajú zachované. Združenie občana spotrebiteľa HOOS, ktoré v konaní vystupovalo ako vedľajší účastník na strane žalovaného v zmysle platnej a účinnej úpravy OSP do 30. 06. 2016 bolo pred súdom prvej inštancie ako i v odvolacom konaní úspešné, nakoľko zdieľa úspech žalovaného, na strane ktorého vystupovalo. Odvolací súd v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP rozhodol o nároku Združenia občana spotrebiteľa HOOS na náhradu trov odvolacieho konania tak, že má nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vznikli do 30. 06. 2016 a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške trov rozhodne v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
21. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).