Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Csp/38/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Zuzan v právnej veci žalobcu: Platiť sa oplatí s.r.o., IČO: 45 684 618, so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, v konaní právne zast. Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., Michalská 14, 811 03 Bratislava proti žalovanej: Q. Q., K.. X.X.XXXX, O. XXX XX H., o zaplatenie 33,14 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II. Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 20.9.2016, doručenou súdu dňa 20.9.2016, domáhal zaplatenia 33,14 € s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 33,14 € od 26.9.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobca použil nasledujúce prostriedky procesného útoku: uviedol, že obchodná spoločnosť Slovak Telekom a.s., IČO: 35 763 469, so sídlom Bajkalská 28, 817 63 Bratislava, (ďalej ako „právny predchodca žalobcu“) uzatvorila so žalobcom Rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 27.8.2015 a Odovzdávací protokol o postúpení pohľadávok zo dňa 3.9.2015, ktorou pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania, nadobudol žalobca. Žalobca uviedol, že jeho právny predchodca a žalovaná sa na základe Zmluvy o poskytovaní verejných služieb, resp. Zmluvy o pripojení a ich prípadných dodatkov dohodli na tom, že právny predchodca žalobcu bude žalovanej poskytovať v nich vymedzené služby a žalovaná bude uhrádzať odplatu za poskytované služby spojené s užívaním SIM karty, ku ktorej bolo pridelené telefónne číslo XXX XXX XXX. Právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanej cenu za poskytnuté telekomunikačné služby faktúrou č. 7309369819 splatnou dňa 25.9.2013. Žalovaná do dňa podania žaloby neuhradila pohľadávku žalobcu. Žalobca si uplatnil podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka úroky z omeškania, keďže žalovaná sa dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu.

2. K žalobe žalobca pripojil nečitateľnú Zmluvu o poskytovaní verejných služieb zo dňa 23.4.2010 (fotokópia vyhotovená miniatúrnym písmom), tlačivo na fotodokumentáciu identifikačných dokladov záujemcu/účastníka, faktúru č. 7309369819 splatnú dňa 25.9.2013, pokus o zmier zo dňa 10.9.2013, odstúpenie o zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 29.9.2014, nečitateľný dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 23.4.2013 (fotokópia vyhotovená miniatúrnym písmom) a oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 4.9.2015.

3. Žalovaná bola v konaní nečinná, nepoužila žiadne prostriedky procesnej obrany.

4. Súd uvádza ako posúdil skutkové tvrdenia sporových strán, z akých dôkazov pri rozhodovaní vychádzal, ako vec právne posúdil a vyhodnotil dôkazy:

5. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

6. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

7. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

8. Zmluvná voľnosť strán sa premieta aj do úpravy uzatvárania zmlúv, lebo záväzky medzi stranami môžu vznikať zo zmlúv, ktoré sú výslovne upravené v zákone, zo zmlúv v zákone neupravených a zmlúv zmiešaných, teda zmlúv, ktoré obsahujú prvky rôznych zmluvných typov. V takomto prípade je zmluva uzavretá, ak strany dostatočne určia predmet svojich záväzkov. Strany sporu uzavreli zmluvu označenú ako zmluva o poskytovaní verejných služieb.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením písomne podanej žaloby žalobcu a listinných dôkazov predložených žalobcom.

10. Súd má z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalovaná uzatvorila s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o poskytovaní verejných služieb podľa zákona č. 351/2011 Z. z.. Súd považuje uzatvorenú zmluvu za spotrebiteľskú, aplikujúc príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. V danom zmluvnom vzťahu vystupovala žalovaná ako fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a právny predchodca žalobcu ako dodávateľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. V sporovom konaní je vecou sporových strán tvrdiť rozhodné skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha tú stranu sporu, v koho záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a stranou sporu tvrdená, bola v konaní i preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Podľa § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Odsek 3 uvedeného ustanovenia zakotvuje povinnosť žalobcu pripojiť dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania svojich nárokov. Žalobca predložil súdu nečitateľnú (miniatúrne písmo) Zmluvu o poskytovaní verejných služieb. S uvedenou zmluvou sa preto súd nemohol oboznámiť a posúdiť ju. Súd nemohol posúdiť ani to, či sa predmetnou zmluvou žalovaná zaviazala na úhradu mesačného poplatku za poskytnuté služby vo výške 11,12 €, ktorý jej bol vyúčtovaný vo faktúre č. 7309369819. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca je zastúpený právnym zástupcom, ktorý by mal zodpovedať za to, že žaloba spolu s prílohami bola podaná riadne. Zo žiadneho ustanovenia Civilného sporového poriadku súdu nevyplýva povinnosť vyzývať na dodatočné predloženie dôkazov, naopak je to práve žalobca, kto má v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia § 132 doručiť súdu žalobu všetky listinné dôkazy, ktoré preukazujú jeho nárok, a to nielen čo do dôvodu, ale aj do výšky.

12. Pri posudzovaní dôkazného bremena žalobcu, súd poukazuje aj na viaceré rozhodnutia odvolacích súdov, napríklad Krajského súdu v Žiline č.k. 7Co/369/2012-83 zo dňa 13.02.2013, alebo sp. zn. 9 Co/513/2013 zo dňa 28.11.2013, ktorý uvádza, že súd musí mať nárok pri jeho priznávaní dostatočne, bezpečne preukázaný, vyčísliteľný z jednotlivých položiek tak, aby mohol v rámci rozhodovacej činnosti zároveň prekontrolovať celkovú výšku žalobcom uplatneného nároku. Úlohou súdu nie je dedukovať jednotlivé nároky žalobcu, resp. pátrať z čoho pozostávajú, ale prekontrolovať správnosť, odôvodnenosť a zákonnosť uplatnených nárokov. Žalobca pripojil k žalobe listinné dôkazy. Úlohou súdu je len oboznámiť obsah týchto dôkazov (spôsobom určeným pre vykonávanie dôkazu listinou) a ustáliť, či obsah listinných dôkazov zodpovedá tvrdenému skutkovému stavu. Pokiaľ ide o poplatok za prerušenie služby - neplatenie vo výške 16,50 €, súd nemá preukázané listinnými dôkazmi dohodu o výške tohto poplatku (aj to len za predpokladu, že by bol tvrdený a preukázaný dôvod na jeho uplatnenie), pretože žalobca žiadne listinné dôkazy nepredložil. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania, že zo strany žalovanej došlo k takému porušeniu povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy/zmlúv uzavretej medzi jeho právnym predchodcom a žalovanou, ktoré by malo za následok dôvodnosť žaloby v tejto časti.

13. Súd z vyššie uvedených dôvodov nepovažoval nárok žalobcu za preukázaný, a preto žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

14. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, to znamená, že v konaní bola úspešná žalovaná. Súd jej preto priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Odvolanie proti tomuto rozsudku je prípustné do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žiar nad Hronom v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z. z. - Exekučný poriadok.