Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/49/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v spore žalobcu: U., proti žalovanému: A. o zaplatenie 23,66 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 05. októbra 2016, č.k. 6C/15/2014 -112, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o nároku na náhradu trov konania B. p o t v r d z u j e .

B. nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol, žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100% a B., zastúpeného E., priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že právny predchodca žalobcu sa žalobou podanou na tamojší súd dňa 19.02.2014 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 163,69 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania z dôvodu, že na základe zmluvy o pôžičke bola žalovanému poskytnutá celková suma pôžičky 679,98 Eur na zakúpenie spotrebného tovaru uvedeného v zmluve. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavoval sumu 163,69 Eur. Dňa 17.03.2014 oznámilo vstup do konania na stranu žalovaného podľa § 93 ods. 2 OSP, účinného do 30.06.2016, B., o ktorého vstupe bolo rozhodnuté uznesením č.k. 6C/15/2014-43 zo dňa 05.03.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.06.2015. Dňa 23.05.2014 bol súdu doručený návrh na zmenu účastníka konania na strane žalobcu zo dňa 19.05.2014. Uznesením č.k. 20Ro/47/2014-29 zo dňa 24.06.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.08.2014, súd pripustil, aby na miesto doterajšieho žalobcu vstúpil nový žalobca, a to U.. Dňa 03.08.2015 právny zástupca žalobcu doručil súdu čiastočné späťvzatie žaloby, v ktorom uviedol, že žalovanému bola poskytnutá pôžička vo výške 552,61 Eur. Žalovaný vykonal úhrady v celkovej výške 528,95 Eur. Rozdiel predstavuje sumu 23,66 Eur. Žalobca teda vzal žalobu späť v časti prevyšujúcej sumu 23,66 Eur a to v časti 140,03 Eur. Uznesením č.k. 6C/15/2014-83 zo dňa 07.08.2016 súd konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 140,03 Eur a v časti úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 140,03 Eur od 16.03.2011 do zaplatenia zastavil. Nárok žalobcu súd posudzoval s prihliadnutím na § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa z pohľadu, či jeho právo nie je premlčané. Preskúmaním predloženej zmluvy o pôžičke mal súd prvej inštancie za to, že ide o zmluvu spotrebiteľskú. Konštatoval, že súd, ktorý rozhoduje o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, musí aj bez návrhu prihliadať na premlčanie žalovaného nároku, a to aj v takom prípade, ak sa spotrebiteľ premlčania nedovoláva. Právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru listom zo dňa 09.03.2011, kedy bol žalovaný preukázateľne v omeškaní so splátkou za mesiace od augusta 2010. V zmysle § 103 Občianskeho zákonníka začína plynúť premlčacia doba pri využití práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka už splatnosťou nezaplatenej splátky, t.j. v danom prípade najmenej splátkou splatnou v auguste 2010 a nie samotným vyhlásením mimoriadnej splatnosti. Vzhľadom na uvedené súd konštatoval, že trojročná premlčacia doba v dôsledku zosplatnenia uplynula splatnosťou najstaršej omeškanej splátky, pre ktorú využíva veriteľ právo na zosplatnenie, ktorá uplynula v auguste 2010 a pokiaľ právny predchodca

žalobcu podal žalobu dňa 19.02.2014, je zrejmé, že ju podal po uplynutí zákonnej premlčacej doby. Súd preto považoval nárok žalobcu na zaplatenie sumy 23,66 Eur s príslušenstvom za premlčaný a žalobu zamietol. S poukazom na ustanovenia § 255 ods. 1, ods. 2, § 262 ods. 1, ods. 2 súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania. Súd mal za to, že žalovaný bol v konaní úspešný, preto má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Súd neprihliadal na podanie B., doručené tamojšiemu súdu dňa 11.07.2016, nakoľko nepredložilo súhlas žalovaného s ich pribratím do konania, ako to vyplýva z ustanovenia § 95 ods. 1 CSP. Podľa pomeru úspechu mu však súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, s poukazom na ust. § 470 ods.2 za úkony vykonané do 30.06.2016, nakoľko úspešne vystupoval na podporu žalovaného a trovy si uplatnil. Dodal, že v zmysle § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Proti tomuto rozsudku, vo výroku o náhrade trov konania B., podal v zákonnej lehote, prostredníctvom právneho zástupcu, odvolanie žalobca. Uviedol, že súd rozhodoval za účinnosti CSP, preto bol v zmysle prechodných a záverečných ustanovení povinný rozhodovať podľa CSP, hoci konanie začalo predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Ustanovenie § 255 ods. 1 jednoznačne vymedzuje, že súd prizná nárok na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci len stranám sporu. B. nebolo v danom prípade stranou sporu a preto v zmysle § 255 ods. 1 nemá nárok na náhradu trov konania, a to bez ohľadu na to, kedy združenie do konania vstúpilo. Mal za to, že ustanovenie § 470 ods. 2 nepojednáva o trovách konania, preto súd nemal svoje rozhodnutie ako právne zdôvodniť a oprieť o príslušné zákonní ustanovenia. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že združeniu neprizná nárok na náhradu trov konania, resp. rozsudok v napadnutej časti zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, pozostávajúcu zo súdneho poplatku za odvolanie vo výške 5 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 20,26 Eur s DPH.

3. K odvolaniu žalobcu sa písomne, prostredníctvom právneho zástupcu, vyjadrilo B., ktoré považovalo rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne po právnej i skutkovej stránke. B. nevidelo dôvod na to, aby mu neboli do dňa 30.06.2016 priznané trovy konania za úkony právnej služby. S úkonmi združenia vykonanými do 30.06.2016 boli nepochybne spojené náklady, ktoré boli vynaložené účelne, pričom združenie nemohlo objektívne predvídať zmenu právnej úpravy, ktorú priniesol CSP. Odvolaciemu súdu navrhlo, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil ako vecne správne.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

5. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v napadnutej časti podľa § 379 a 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku o nároku ZG. na náhradu trov konania ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

6. V priebehu konania v danej veci došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (CSP), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok (OSP).

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

10. V občianskom súdnom konaní sa o náhrade trov rozhoduje podľa zásady zodpovednosti za výsledok alebo zodpovednosti za zavinenie alebo za náhodu. V prípade rozhodovania o náhrade trov pri zodpovednosti za výsledok je rozhodujúcou okolnosťou miera úspechu účastníka vo veci, ktorá v prípade, ak účastník má plný úspech, znamená, že mu súd prizná celú náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva (§ 255 ods. 1 .

11. V predmetnej veci sa žalobca podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 163,69 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Uznesením č.k. 6C/15/2014-83 zo dňa 07.08.2016 súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 140,03 Eur a v časti úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 140,03 Eur od 16.03.2011 do zaplatenia zastavil, z dôvodu späťvzatia žaloby v tejto časti žalobcom. Následne súd pokračoval v konaní, v ktorom predmetom konania zostala suma 23,66 Eur. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100% a B. priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

12. Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie ohľadne nároku na náhradu trov konania B.. V konaní bolo združenie vystupujúce na strane žalovaného úspešné, pričom súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní poukázal na prechodné ustanovenie § 470 ods. 2 CSP.

13. Postavenie občianskeho združenia - B. ako vedľajšieho účastníka do 30.06.2016 upravoval § 93 O.s.p. Ako právnická osoba, predmetom činnosti ktorej je ochrana práv podľa osobitného predpisu (§ 93 ods. 2 O.s.p.), mal okrem práva zúčastniť sa konania, rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania (§ 93 ods. 4 O.s.p.). S nástupom účinnosti novej právnej úpravy Civilného sporového poriadku (od 01.07.2016) inštitút vedľajšieho účastníka, v podobe v akej ho poznal Občiansky súdny poriadok, zanikol.

14. V našom právnom poriadku vo všeobecnosti platí, že v prípade stretu starej právnej úpravy (lex priori) a právnej úpravy novej (lex posterior) zásadne platí nepravá retroaktivita, t.j. že od účinnosti novej právnej normy sa aj právne vzťahy vniknuté podľa zrušenej právnej normy, riadia novou právnou normou. Vznik právnych vzťahov existujúcich pred nadobudnutím účinnosti novej právnej normy, právne nároky, ktoré z týchto vzťahov vznikli, ako i vykonané právne úkony sa však riadia zrušenou právnou normou (aplikuje sa princíp ochrany minulých právnych skutočností a právnych konaní). Dôsledkom opačnej interpretácie stretu právnych noriem by totiž bola pravá retroaktivita (lex posterior by rušil resp. neuznával právne účinky úkonov vzniknutých v dobe účinnosti lex priori), ktorá je v našom právnom poriadku neprípustná, až na striktne vymedzené výnimky.

15. Vedľajší účastník tak, ako ktorákoľvek iná fyzická alebo právnická osoba, mal do 30.06.2016 (za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku) právo zvoliť si advokáta, ktorý ho zastupuje v konaní, v dôsledku čoho aj odvolací súd vedľajším účastníkom uplatnené trovy právneho zastúpenia považoval za účelne vynaložené. Toto jeho právo vyplýva aj z Ústavy Slovenskej republiky, článok 47, ods. 2. V danej veci vedľajší účastník vstúpil do konania v záujme ochrany spotrebiteľa - žalovaného, preto je potrebné za obdobie do 30.06.2016 priznať mu náhradu trov konania podľa miery procesného úspechu, ktorý v prejednávanej veci predstavuje 100%. 16. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o nároku na náhradu trov konania B. podľa § 387 ods. 1 ako vecne správne potvrdil.

17. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania tak, že B. nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. B. dňom 01.07.2016 zaniklo procesné postavenie vedľajšieho účastníka v zmysle § 93 ods. 2 O.s.p., pričom ustanovenie § 255 a nasl. v spojení s 396 CSP, podľa ktorých odvolací súd o trovách tohto odvolacieho konania rozhodol, neumožňuje v takýchto prípadoch náhradu trov konania uvedenému združeniu priznať.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .