Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7Co-98-2017.pdf
PDF · 85.23 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/98/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO : 35 807 598, právne zastúpený JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou so sídlom v Malinove, Slnečná 765/3, IČO : 42 174 902, proti žalovanej : Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. K., Z. XXX, o zaplatenie 764,80 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 22. novembra 2016 sp. zn. 6Csp/28/2016-54, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
Žalovanej p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu na zaplatenie sumy 764,80 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 19.04.2009 do zaplatenia. Podľa § 255 ods. 1 CSP priznal úspešnej žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu. Vykonaným dokazovaním zistil, že medzi žalobcom a žalovanou bola dňa 03.02.2008 uzatvorená Zmluva o úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej sumu 14.000 Sk (464,71 Eur), ktorú sa žalovaná zaviazala vrátiť žalobcovi zvýšenú o 9.040 Sk (300,07 Eur) 8 mesačnými splátkami po 2.880 Sk (95,60 Eur) počnúc od 14.01.2009. Z dôvodu porušenia zmluvných povinností sa dlh stal splatným dňom 19.04.2009. V zmysle § 101 Občianskeho zákonníka žalobca mohol prvýkrát uplatniť právo na zaplatenie sumy dňom 20.04.2009 a všeobecná 3-ročná premlčacia doba uplynula dňom 20.04.2012. Návrh na začatie konania bol na súde uplatnený až dňa 23.08.2016. Zo spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 1T 24/2012 mal preukázané, že písomným podaním zo dňa 10.11.2011 žalobca oznámil OR PZ Liptovský Mikuláš, že žalovaná neuhradila zo svojho záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 5580849 žiadnu čiastku, čím mu spôsobila škodu v celkovej výške 3.065,01 Eur. Uznesením OR PZ, Odbor kriminálnej polície Liptovský Mikuláš, ČVS:ORP-577/OEK-LM-2011 zo dňa 29.11.2011 bolo začaté trestné stíhanie voči žalovanej pre prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa žalovaná mala dopustiť tak, že v žiadosti o úver zo dňa 02.12.2008 pred obchodným zástupcom žalobcu uviedla nepravdivé skutočnosti o výške jej príjmu, ktorý v žiadosti úmyselne navýšila o sumu cca 265,55 Eur za účelom získania úveru, pričom nezaplatila ani jednu splátku a žalobcovi mala spôsobiť škodu 764,48 Eur. Zástupca poškodenej strany Mgr. G. Z. dňa 29.12.2011 do zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného uplatnil v mene poškodeného (žalobcu) škodu vo výške 3.145,70 Eur. Trestné konanie bolo skončené rozsudkom OS Liptovský Mikuláš 1T 24/2012-77 zo dňa 07.10.2014, ktorým bola žalovaná uznaná za vinnú z prečinu úverového podvodu. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 07.10.2014. Z uvedeného následne vyplýva, že dňa 10.11.2011 mal žalobca vedomosť o tom, že mu vznikla škoda a že túto škodu spôsobila žalovaná. Najneskôr týmto dňom začala žalobcovi plynúť subjektívna 2- ročná premlčacia doba. Žalobca si v trestnom konaní uplatnil voči žalovanej škodu dňa 29.12.2011, čím
došlo k tzv. prerušeniu plynutia premlčacej doby až do skončenia trestného konania, t.j. do 07.10.2014. Nakoľko v trestnom konaní žalobcovi nárok na náhradu škody priznaný nebol, dňa 08.10.2014 začala plynúť zvyšná časť 2-ročnej premlčacej doby. Potom za obdobie od 10.11.2011 do 28.12.2011 uplynulo zo subjektívnej premlčacej doby 49 dní a od 08.10.2014 do 22.08.2016 uplynulo z tejto premlčacej doby 1 rok a 319 dní, spolu 1 rok a 367 dní. Nárok na náhradu škody si mohol žalobca uplatnil na súde najneskôr dňom 21.08.2016. Keďže návrh na začatie konania bol súdu doručený až 23.08.2016, nárok bol uplatnený po uplynutí zákonnej 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby. Nakoľko sa jednalo o spotrebiteľský vzťah, bol povinný zo zákona prihliadať na premlčanie práva v zmysle § 5 písm. b) zák. č. 250/2007 Z.z., aj keď ho žalovaná výslovne nenamietala.
2. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Nestotožnil sa so záverom okresného súdu, že vzťah založený medzi ním a žalovanou na základe Zmluvy o úvere zo dňa 03.12.2008 je dôvodné charakterizovať ako vzťah spotrebiteľský, keďže žalovaná uzatvorila Zmluvu o úvere č. 5580849 za účelom poskytnutia úveru na výkon zamestnania. V danom prípade k premlčaniu práva na náhradu škody nemohlo dôjsť, keďže Okresný súd Liptovský Mikuláš na základe rozsudku zo dňa 07.10.2014 sp. zn. 1T 24/2012 ho odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie a v takom prípade v zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu premlčí za 10 rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Taktiež v zmysle § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Z právoplatného a vykonateľného trestného rozkazu vyplýva, že k udalosti došlo dňa 11.02.2010, a teda nárok bol uplatnený v premlčacej dobe. Žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
3. Žalovaná sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.
4. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP) bez nariadenia hlavného pojednávania (§ 378 ods. 1 v spojení s § 177 ods. 2 písm. c) CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 CSP, ktorý podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
5. Záver súdu prvej inštancie, ktorým zamietol žalobný návrh žalobcu na zaplatenie žalovanej istiny z dôvodu, že došlo k premlčaniu práva žalobcu na náhradu škody podľa § 106 ods. 1 v spojení s § 100 ods. 1 veta prvá, § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 5b zák. 250/2007 Z.z. je správny.
6. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
7. Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za 3 roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
8. V prejednávanej veci z obsahu podanej žaloby, ale aj z podaného odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že žalobca vo vzťahu k žalovanej si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 764,80 Eur s príslušenstvom na skutkovom tvrdení, že si uplatňuje nárok na náhradu škody, ktorá bola spôsobená konaním žalovanej tým, že pri uzatvorení Zmluvy o úvere č. 5580849 zo dňa 03.12.2008, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 464,71 Eur, sa žalovaná dopustila prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, pričom rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 07.10.2014 sp. zn. 1T 24/2012 bola za uvedený skutok právoplatne odsúdená.
9. Súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu na právnom posúdení, že právo na náhradu škody - zaplatenie žalovanej sumy - sa premlčalo v 2-ročnej (subjektívnej) premlčacej dobe v zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie nenamietal právne posúdenie veci - premlčanie nároku na náhradu škody v subjektívnej premlčacej dobe podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď podľa jeho názoru mal súd prvej inštancie posúdiť premlčanie (plynutie premlčacej doby) podľa ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka a podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uvedené odvolacie námietky odvolací súd nepovažoval za dôvodné.
10. V § 106 Občianskeho zákonníka je upravené premlčanie náhrady škody. Je potrebné rozlišovať medzi subjektívnou a objektívnou premlčacou dobou. Subjektívna premlčacia doba (§ 106 ods. 1 OZ) je 2-ročná a jej začiatok je daný dňom, kedy sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za škodu zodpovedá. Objektívna premlčacia doba (§ 106 ods. 2 OZ) je závislá od formy zavinenia a môže byť 3-ročná alebo 10-ročná. Objektívna premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej vznikla škoda. Ak subjektívna a objektívna doba začne plynúť naraz, v takom prípade dôjde ku skoršiemu premlčaniu uplynutím subjektívnej premlčacej doby. Ak subjektívna premlčacia doba začne plynúť aj skončí v priebehu plynutia objektívnej premlčacej doby, v takom prípade sa právo premlčí uplynutím subjektívnej premlčacej doby. Pokiaľ v danom prípade súd prvej inštancie dospel k záveru, že ubehla subjektívna premlčacia doba, ktorého záver žalobca v odvolaní nenamietal, odvolacie námietky žalobcu, že ešte plynie (10-ročná) objektívna premlčacia doba, nemá na právne posúdenie veci súdom prvého stupňa žiaden právny význam.
11. Za nedôvodnú považoval odvolací súd odvolaciu námietku žalobcu, že došlo k predĺženiu premlčacej doby na uplatnenie nároku na náhradu škody podľa § 110 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že rozhodnutie Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 07.10.2014 sp. zn. 1T 24/2012-77, ktorý odkázal žalobcu so svojim nárokom na náhradu škody na konanie občianskoprávne, nespĺňa charakter rozhodnutia v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, ktorým by takéto právo bolo priznané. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže súd prvého stupňa zamietol nárok žalobcu na náhradu škody z dôvodu premlčania práva v zmysle § 100 ods. 1 veta prvá, § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, pričom žalobca na základe podaného odvolania vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie nespochybnil, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a podľa pomeru úspechu strán v konaní priznal úspešnej žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
13. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)