Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-178-2011.pdf
PDF · 120.4 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-3C/178/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci žalobcu Československá obchodná banka, a. s., so sídlom na Michalskej č. 18 v Bratislave, IČO: 36 854 140, zastúpeného splnomocnencom JUDr. Branislavom Zubercom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie na Michalskej č. 9 v Bratislave proti žalovanému P. I., A.P. XX.X.XXXX, W. A. J. P.. S. Č.. XXXX/XX Q. M., o zaplatenie 659,27 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 500,- eur s tým, že súd povoľuje žalovanému splácať dlh po 20,- eur mesačne, prvá splátka splatná do 25. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku a každá ďalšia splátka splatná vždy do 25. dňa v kalendárnom mesiaci s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
Súd priznáva žalobcovi oproti žalovanému nárok na náhradu trov konania 51,68 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou, podanou na Okresný súd Skalica dňa 30.6.2011, žiadal zaviazať žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 659,27 eur s 25% úrokom zo sumy 48,78 eur od 1.4.2011 do zaplatenia a navrhol priznať mu trovy konania.
2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že vstúpil do práv veriteľa ISTROBANKA a.s. zlúčením spoločností a prevzal od ISTROBANKY a.s. všetky práva a záväzky. Žalovaný mal s právnym predchodcom žalobcu uzavretú Zmluvu o bežnom účte a poskytovaní MAXIKONTA, zmluva bola uzavretá dňa 6.12.2006 a právny predchodca na základe Žiadosti o poskytnutie debetu na Maxikonte z 12.4.2007 poskytol žalovanému aj peňažné prostriedky formou spotrebného úveru do výšky úverového limitu 500,-eur. Žalovaný dlh nezaplatil ani po výzve z 1.2.2010, žalobca vyhlásil Oznámením o zosplatnení úveru z 3.5.2010 splatnosť celej pohľadávky dňom 30.4.2010 a vyzval žalovaného na jej zaplatenie. S odkazom na § 451 ods. 1 navrhol žalobca žalovaného zaviazať na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 610,49 eur, a z toho na istine 500,-eur a na úrokoch z úveru vo výške 100,49 eur a na nepovolenom debetnom zostatku zaplatiť sumu 48,78 eur, v zmysle čl. 6 bod 10 všeobecných obchodný podmienok ISTROBANKY (ďalej v rozsudku VOP) úročená 25% - debetnou úrokovou sadzbou ročne. Debetný zostatok je povinnosťou žalovaného zaplatiť podľa zmluvy o bežnom účte.
3. Pre neúplnosť žaloby vyzval súd žalobcu na doplnenie žaloby ohľadom oznámenia, či si pôvodný veriteľ Istrobanka a žalovaný upravili v zmluve o bežnom účte a poskytovaní MAXIKONTA ročnú percentuálnu mieru nákladov v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru, v prípade že áno, kde je upravená a predloženia sadzobníka Istrobanky, v ktorom je upravená výška sankčnej úrokovej sadzby
v zmysle bodu 10 čl. 6 všeobecných obchodných podmienok. Žalobca v podaní, doručenom súdu 30.8.2011, uviedol, že pôvodný veriteľ ISTRBANKA a žalovaný si v Zmluve o bežnom účte a poskytovaní MAXIKONTA neupravili ročnú percentuálnu mieru nákladov. Pôvodný veriteľ a žalovaný uzavreli Zmluvu o bežnom účte a poskytovaní MAXIKONTA, následne veriteľ na základe Žiadosti o poskytnutie debetu na Maxikonte zo dňa 12.4.2007 poskytol žalovanému peňažné prostriedky formou povoleného prečerpania do výšky úverového limitu 500,- eur. Žalobca poukázal na znenie § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia Zmluvy o bežnom účte a poskytovaní Maxikonta / t.j. 6.12.2006), podľa ktorého sa tento zákon nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu. Poukázal tiež na znenie § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty alebo ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o úverovom limite, ak je stanovený, ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená a postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Na základe uvedených ustanovení žalobca uviedol, že zmluva o povolenom prečerpaní nemá charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a preto s neuvedením RPMN v zmluve nemôžu byť spájané právne následky uvedené v § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, a to že predmetná zmluva sa týmto považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Zákon v čase uzatvorenia zmluvy neukladal žalobcovi povinnosť informovať dlžníka o RPMN. Pokiaľ ide o debetnú úrokovú sadzbu 25% ročne, žalobca uviedol, že jej výška vyplýva z Všeobecných obchodných podmienok aj z dokladu o debetnej úrokovej sadzbe ČSOB, ktorú súdu zaslal v prílohe.
4. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 3C/178/20111-95 z 5.5.2014, ktorým zamietol žalobu a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. Na základe včas podaného odvolania žalobcu Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 23Co/586/2014-138 z 2.11.2015, zrušil rozsudok súdu 1. inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v Trnave uviedol, že prvostupňový súd na predmetnú vec nesprávne aplikoval ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, keď z ust. § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom do 22.04.2009, zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom, ako kreditnú kartu. V prejednávanej veci pri uplatňovaní nároku na zaplatenie sumy 500 eur išlo práve o povolené prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte, a teda je vylúčená aplikácia ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko povolené prečerpanie na bežnom účte sa nepovažuje za spotrebiteľský úver, a preto ani zmluva o povolenom prečerpaní nemusí obsahovať náležitosti uvedené v § 4 zákona o spotrebiteľských úveroch. Rovnako ani v prípade uplatňovaného nároku vo výške 48,78 eur titulom nepovoleného prečerpania bežného účtu nejde o nárok uplatňovaný v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ale ide o nárok, ktorý je žalovaný povinný zaplatiť na základe uzatvorenej zmluvy o bežnom účte s poukazom na všeobecné obchodné podmienky ISTROBANKY. Žalobca tiež doložil výšku debetnej úrokovej sadzby, ktorou má byť úročené zaplatenie debetného zostatku. Z vyššie uvedeného vyplýva, že pokiaľ súd prvého stupňa posúdil celý žalobcom uplatňovaný nárok v zmysle ust. zákona č. 258/2001 Z.z., nepostupoval správne, a preto odvolací súd v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a podľa ods. 2 citovaného zákona mu vec vrátil na ďalšie konanie.
5. Súd v zmysle § 297 C.s.p. nenariadil pojednávanie, nakoľko vo veci samej ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur.
6. Súd oznámil v zmysle § 219 ods. 3 C.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 13.4.2017, t.j. v lehote najmenej päť dní pred vyhlásením rozsudku vo veci strán.
7. Súd sa oboznámil so Zmluvou o bežnom účte a poskytovaní MAXIKONTA zo 6.12.2006, Žiadosťou o poskytnutie debetu na Maxikonte z 12.4.2007 a druhou z 22.4.2009, výzvou navrhovateľa z 1.2.2010, Oznámením o zosplatnení úveru z 3.5.2010, Pokusom o zmier z 3.5.2011, výpisom z účtu odporcu, Všeobecnými obchodnými podmienkami ISTROBANKY a.s. účinnými dňom 1.3.2002 v znení dodatkov, Sadzobníkom poplatkov ČSOB a.s. platným od 1.2.2011, Úrokovými sadzbami pre bežné účty účinnými od 5.11.2008 pre občanov - fyzické osoby a zistil tento skutkový stav veci:
8. Zo Zmluvy o bežnom účte a poskytovaní Maxikonta zo 6.12.2006 súd zistil, že jej stranami boli ISTROBANKA a.s., Laurinská 1, Bratislava a majiteľom účtu žalovaný. V zmluve je uvedené číslo bežného účtu XXXXX-XXXXXXX/XXXX, mena SKK, spôsobom odovzdávania poštou a raz mesačne na adresu, udanú žalovaným. Uzatvára sa aj zmluva o poskytovaní MAXIKONTA STANDART medzi týmito účastníkmi zmluvy, v zmysle zákona č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku, podľa ktorej sa vydáva žalovanému platobná karta Cirrus/Maestro s denným limitom na výber finančných prostriedkov vo výške 5000,-Sk a s takým istým maximálnym limitom s poistením k platobnej karte.
9. V č.l. III. (Záverečné ustanovenia) sa odkazuje na VOP ISTROBANKY a.s., ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Podľa čl. II bod IV, strany sa dohodli, že banka má právo bez súhlasu dlžníka meniť obchodné podmienky, o zmene informuje formou zverejnenia vývesky umiestnenej vo svojich obchodných priestoroch
10. Podľa čl. III. bod 5 majiteľ účtu (v procesnom postavení odporca) prehlasuje a svojím podpisom potvrdzuje, že súhlasí s obsahom tejto zmluvy, s VOP a s vykonávaním úkonov a činností banky podľa obchodných podmienok.
11. Podľa čl. III. bod 10 majiteľ svojím podpisom na zmluve potvrdzuje, že bol pred uzavretím zmluvy oboznámený so zmluvnými podmienkami zmluvného vzťahu, založeného v zmysle § 37 ods. 2 zákona o bankách. Banka je podľa bodu oprávnená zmeniť túto časť zmluvy v prípade zmeny Sadzobníka poplatkov banky jednostranným úkonom bez súhlasu majiteľa, zmenu ohlasuje majiteľovi bezodkladne výveskou umiestnenou v jej obchodných priestoroch prístupných verejnosti na svojej internetovej stránke.
12. V čl. III. je právo majiteľa zmluvu kedykoľvek vypovedať s okamžitou účinnosťou písomne a banka má právo zmluvu vypovedať s účinnosťou ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa výpoveď doručila majiteľovi.
13. V čl. III. bod 12 sa uvádza, že sa strany dohodli o riešení sporov zo zmluvy, prípadne akýchkoľvek sporov súvisiacich s o zmluvou, že ich budú riešiť výlučne pred rozhodcovským súdom, v bode konkrétne uvedeným. Majiteľ vyjadruje súhlas s touto rozhodcovskou doložkou.
14. Podľa Žiadosti o poskytnutie debetu na Maxikonte podpísanej žalovaným 12.4.2007 žalovaný ako žiadateľ o debet vyhlásil, že ku dňu podania žiadosti má uzatvorené dlžnícke a záväzkové vzťahy s tretími osobami a požadoval debet 8000,-Sk
15. Podľa ďalšej Žiadosti o poskytnutie debetu na Maxikonte z 20.4.2009, žalovaný požadoval úver vo výške 500,-eur. Vo vyznačených miestach štvorčekmi pre spotrebný úver, rýchly úver, Maxiúver, Maxikonto, Maxitrend a účel úveru (či bezúčelový, účelový, na bývanie) nie je vyznačené nič, spôsob splácania úveru (jednorázovo alebo postupne) nie je opäť nič vyznačené. Okrem podpisu žalovaného je na žiadosti aj podpis spracovateľa žiadosti.
16. Zo sadzobníka poplatkov súd zistil, že bol súdu doručený sadzobník s platnosťou od 1.2.2011 a podľa sadzobníka je pre bežný účet v eurách pre základný bankový produkt pre nepovolené prečerpanie v ňom uvedená debetná úroková sadzba 25%.
17. Ďalším, podľa názoru súdu výňatkom so sadzobníka poplatkov, nazvaným Úrokové sadzby účinným od 5. novembra 2008 pre občanov - fyzické osoby bolo zistené, že pre bežný účet s možnosťou zriadenia balíka služieb MAXIKONTO je v ňom uvedená pre povolený debetný zostatok úroková ročná sadzba 14%.
18. Z oznámenia o zosplatnení úveru z 3.5.2010 súd zistil, že sa v nej spomínajú márne písomné výzvy žalobcu na zaplatenie splatného záväzku vzniknuté neuhradením úroku, poplatku a úroku z omeškania, ktoré podľa písomnosti mala vzniknúť s poukazom na Dodatok o povolenom prečerpaní/ Zmluvy o povolenom prečerpaní z 5.12.2006, uzavretej k Zmluve o ČSOB Osobnému kontu Plus, podľa ktorej mali byť žalovanému poskytnuté prostriedky povoleného prečerpania bežného účtu. Pre nemožnosť vyrovnať dlh z bežného účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX žalovaného, z ktorého nie je možné čerpať prostriedky k
úhrade, oznamuje žalobca, že zosplatňuje celý záväzok žalovaného vrátane príslušenstva v súlade s podmienkami pre povolené prečerpanie bežného účtu dňom 30.4.2010 a požaduje úhradu 603,10 eur najneskôr do 14.5.2010, inak banka pristúpi k vymáhaniu pohľadávky súdnou cestou alebo poverí jej vymáhaním externú špecializovanú spoločnosť.
19. Podľa písomnosti, označenej Posledný pokus o zmier s dátumom vyhotovenia 3.5.2011 advokát žalobcu oznamuje žalovanému výšku jeho dlhu celkom v sume 938,20 eur, v tom nesplatený úver 500,-eur, úroky a poplatky za úver vo výške 110,49 eur, úrok z omeškania 151,88 eur, sumu ďalších poplatkov vo výške 56,42 eur a debetný zostatok vo výške 48,78 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 70,63 eur, všetko požaduje uhradiť odporcom do 7 dní od 3.5.2011. Žalovaný sa upozorňuje, že poskytnutie dodatočnej lehoty na plnenie nemá vplyv na povinnosť zaplatiť príslušenstvo pohľadávky, ktoré predstavujú najmä úroky a poplatky za úver a úroky z omeškania.
20. Všeobecnými obchodnými podmienkami ISTROBANKY a.s. súd zistil, že im banka stanovila účinnosť dňom 1. marca 2002 v znení dodatkov, z ktorým dodatok č. 1 nadobudol účinnosť 21.2.2003 a posledný 2.5.2005. Všeobecné obchodné podmienky boli súdu doručené v znení všetkých dodatkov ako ich úplné znenie, účinné od 1.2.2002 v znení celkom 7 dodatkov a u žiadneho z ustanovení takto menených VOP nie je uvedené, ktorým dodatkom sa menilo a ako, či bolo napríklad vypustené alebo do VOP vložené to ktoré ustanovenie a v ktorom čase a keďže dodatkov je celkom 7 bez poznania obsahu toho ktorého dodatku nemožno zistiť, ako boli vo VOP upravené práva a povinnosti banky a žalovaného a ani aký majú dopad na právny vzťah strán v súdenej veci.
21. Súdu bol predložený výpis z účtu žalovaného od 23.12.2009 do 30.6.2010, z ktorého súd vyrozumel iba toľko, že banka účtovala žalovanému poštovné za upomienky vo výške 7,92eur, poplatok za upomienku 6,92 eur, poštovné za avízo raz vo výške 3,60 eur a raz vo výške 3,20 eur. Vo výpise sú používané výrazy ako seq tren code, Anount Branch, INIA+, CHGD+ NEGACR atď., ktoré sú pre súd nezrozumiteľné vo význame, čo sa má nimi, aká právna skutočnosť preukázať.
22. Podľa výpisu z účtu na meno žalovaného, za obdobie od 12.12. do 26.12.2009 bola začiatočná úroková sadzba 0,05% a konečná 25% a za túto dobu odúčtoval žalobca žalovanému za vedenie účtu sumu 2,19 eur, za transakcie 0,-eur.
23. Z prehľadu delikvencie žalovaného mal súd preukázané, že žalovanému bola poskytnutá istina 500 eur a účtované úroky 110,49 eur.
24. Podaním zo dňa 30.11.2011 advokát žalobcu oznamoval, že žalobca si neuplatňuje v konaní na zaplatenie úrok z omeškania, ale debetnú úrokovú sadzbu.
25. Podľa § 708 ods. 1, 2 z. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení do 30.11.2009 (ďalej len „Obchodný zákonník“) zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
26. Podľa § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre prevody peňažných prostriedkov.
27. Podľa § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).
28. Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
29. Podľa § 711 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte. Banka opraví bez zbytočného odkladu chybné účtovanie; opravu chybného zúčtovania platieb je banka povinná vykonať v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre prevody peňažných prostriedkov. Nárok na náhradu škody tým nie je dotknutý.
30. Podľa § 712 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka banka je povinná oznámiť majiteľovi účtu údaje o prijatých a vykonaných platbách v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre prevody peňažných prostriedkov. Majiteľ účtu je oprávnený požadovať, aby mu banka preukázala vykonanie platieb.
31. Podľa § 713 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka banka je povinná pripísať v prospech bežného účtu jeho majiteľa peňažné prostriedky ku dňu, kedy banka získala právo s nimi nakladať, a od tohto dňa patria majiteľovi účtu úroky z týchto prostriedkov. Peňažné prostriedky použité majiteľom účtu podľa § 709 účtuje banka na ťarchu účtu dňom, keď tieto peňažné prostriedky vyplatila alebo platby uskutočnila, a za tento deň nepatria majiteľovi účtu úroky z čerpaných peňažných prostriedkov.
32. Podľa § 714 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka zo zostatku účtu platí banka úrok. Úroky sú splatné, ak nie je v zmluve určené niečo iné, koncom každého kalendárneho štvrťroka a pripisujú sa v prospech bežného účtu. Ak nie je výška úroku dojednaná v zmluve, je banka povinná platiť úroky ustanovené zákonom alebo na základe zákona, inak úroky obvyklé pre účty vedené za podobných podmienok.
33. Podľa § 715 ods. 1, 2, 3, 4 Obchodného zákonníka zmluvu môžu majiteľ účtu kedykoľvek s okamžitou účinnosťou písomne vypovedať. Banka môže zmluvu písomne vypovedať s účinnosťou ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa výpoveď doručila majiteľovi účtu. Zostatok bežného účtu banka vyplatí majiteľovi účtu alebo podľa jeho príkazu prevedie na iný účet v banke alebo po odpočítaní nákladov s tým spojených na účet v inej banke. Banka je povinná oznámiť bez zbytočného odkladu majiteľovi účtu výšku zostatku jeho účtu ku koncu kalendárneho roka.
34. Podľa § 502 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
35. Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
36. Podľa § 37 ods. 1, 2, 3Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný, ods. 2 právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný, ods. 3 právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.
37. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
38. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
39. Podľa § 52 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, ods. 2 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ods. 3 spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
40. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať, ods. 2 bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
41. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
42. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
43. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení, ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
44. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 586/2008 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z. /účinné od 1.1.2009/, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
45. Podľa žaloby nárok žalobcu vyplýva z dvoch titulov. Prvý nárok si žalobca uplatnil z titulu bezdôvodného obohatenia, kde celkový dlh z titulu bezdôvodného obohatenia ku dňu 29.3.2011 predstavuje sumu 610,49 eur a táto dlžná suma pozostáva z istiny 500,- eur a úrokov z úveru 110,49 eur. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovanému otvoril účet na základe Zmluvy o bežnom účte a poskytovaní MAXIKONTA dňa 6.12.2006 a zároveň na základe Žiadosti o poskytnutie debetu na Maxikonte zo dňa 12.4.2007 poskytol žalovanému peňažné prostriedky formou spotrebného úveru do výšky úverového limitu 500,- eur. Súd má za to, že žalobca neuzavrel so žalovaným platnú zmluvu o úvere, a uvedené ani žalobca v žalobe netvrdí, pretože v konaní nepredložil žiadnu písomnosť, z ktorej by jednoznačne vyplývalo, že ide o zmluvu s úverovým limitom. Žalobca takúto písomne uzavretú zmluvu o úvere v konaní nepreukázal. Žalobca preukázal súdu iba dve žiadosti žalovaného o poskytnutie debetu na Maxikonte, pričom v žiadostiach nie je uvedená úroková sadzba, ktorou sa mal poskytnutý úver úročiť v prípade, že by ho žalobca žalovanému poskytol. Z výpisu delikvencie žalovaného má však súd preukázané, že žalobca skutočne poskytol žalovanému sumu 500,- eur. Žalobcovi potom vzniká právo požadovať iba to, čo žalovanému skutočne poskytol. Jeho nárok však vyplýva z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, ale nie z titulu poskytnutého úveru. Z výpisu z účtu mal súd v konaní preukázané, že žalobca poskytol žalovanému plnenie bez právneho dôvodu, žalovaný plnenie prijal a to tiež bez právneho titulu. Žalovaný sa tak obohatil na úkor žalobcu a je tak povinný vrátiť toľko, o čo sa na úkor žalobcu obohatil. V konaní mal súd preukázané, že žalobca poskytol žalovanému 500,- eur a neuskutočnil žiadne úhrady v prospech žalobcu. Na základe uvedeného súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 500,- eur. Pokiaľ ide o uplatnený úrok 110,49 eur, žalobca nepreukázal existenciu dojednania so žalovaným o úroku z poskytnutej finančnej čiastky 500 eur, neuniesol tak dôkazné bremeno ohľadne výšky žiadaného úroku z úveru, preto súd žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol.
46. Druhý nárok si žalobca uplatnil z titulu uzavretej Zmluvy o bežnom účte a poskytovaní MAXIKONTA zo dňa 6.12.2006 a vzniknutého debetného zostatku na bežnom účte v sume 48,78 eur. Zmluva o bežnom účte bola uzavretá ako štandardná formulárová spotrebiteľská zmluva. Text zmluvy bol vopred pripravený, dlžník ako spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do jej obsahu a takisto ani do obsahu Všeobecných obchodných podmienok. I keď je v zmluve uvedené, že strany uzatvorili zmluvu podľa § 708 až 715 Obchodného zákonníka, ide zároveň o zmluvu spotrebiteľskú, a to vzhľadom na charakter postavenia účastníkov zmluvy, kde na jednej strane vystupuje banka ako dodávateľ konajúci v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a na strane druhej spotrebiteľ, ktorý pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na právny vzťah vzniknutý zo zmluvy sa preto vzťahujú aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane predpisov na ochranu spotrebiteľa. Z vykonaného dokazovania
nevyplýva, že medzi stranami bola uzavretá zmluva o povolenom prečerpaní, i keď sa na ňu žalobca odkazuje v Poslednej výzve na zaplatenie dlžnej čiastky z 1.2.2010 a tiež v Oznámení o zosplatnení úveru z 3.5.2010. Zo žiadnych dôkazov predložených žalobcom nie je zrejmé, do akej výšky mohol žalovaný nepovolene prečerpať bežný účet. V konaní nemal súd preukázané, tak ako to vyplýva z poslednej výzvy na zaplatenie a oznámenia o zosplatnení úveru, uzavretie Zmluvy o povolenom prečerpaní bežného účtu. Z výpisu z účtu žalovaného mal súd preukázané, že žalovanému boli účtované servisné poplatky, poplatok za avízo, poplatok za upomienku, poštovné za avízo a za upomienku. Podľa ustanovení Obchodného zákonníka žalovaný po zriadení bežného účtu mohol čerpať peňažné prostriedky len do výšky voľných peňažných prostriedkov na účte, Zmluva o bežnom účte neobsahuje žiadne ustanovenie o zmluvne nepovolenom prečerpaní finančných prostriedkov majiteľa účtu, ani o úroku, ktorým banka úročí vzniknutú sumu nepovoleného prečerpania debetnou úrokovou sadzbou. Žalobca si takto vytvoril inštitút tzv. nepovoleného prečerpania na bežnom účte bez toho, aby mal tento inštitút zmluvne dojednaný so žalovaným. Takýto postup žalobcu možno jednoznačne vyhodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku, z ktorej žalobcovi nemohli vzniknúť ani nároky, ktoré z tohto titulu v konaní uplatnil, preto nárok žalobcu v časti o zaplatenie debetného zostatku 48,78 eur s úrokom 25% ročne od 1.4.2011 do zaplatenia zamietol. Pokiaľ ide o debetný úrok, žalobca síce súdu predložil sadzobník poplatkov, v ktorom je uvedená debetná úroková sadzba 25%, súd však zistil, že ide o sadzobník s platnosťou od 1.2.2011. Tento preto nie je možné priradiť k zmluve o bežnom účte, pretože zmluva je zo dňa 6.12.2006, sadzobník poplatkov teda nebol platný v čase uzatvorenia zmluvy o bežnom účte, ale až neskôr.
47. Súd v zmysle § 232 ods. 4 C.s.p. povolil žalovanému splácať svoj dlh žalobcovi v splátkach v sume po 20,- eur mesačne, u ktorých určil ich zročnosť. Pri povolení splácania súd vzal do úvahy od žalovaného zistené jeho osobné pomery. Žalovaný opísal svoje osobné pomery tak, že je zamestnaný len na 4 hodiny, platí exekútorom, má tri maloleté deti. Jeho manželka je nezamestnaná, nepoberá žiadny príjem okrem rodinných prídavkov. Vychádzajúc z osobných pomerov žalovaného mal súd za to, že je dôvodné povoliť mu splácať dlh v splátkach, majúc za to, že nebude ani upreté právo veriteľa na plnenie od dlžníka v primeranej lehote.
48. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
49. Podľa § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
50. Súd rozhodol o trovách konania s použitím ustanovenia § 255 C.s.p., úspech žalobcu je 75,84% (v priznanej sume 500 eur), úspech žalovaného je 24,16% (v zamietnutej časti 159,27), čistý úspech žalobcu je 51,68 %. Nakoľko bol žalobca v konaní úspešnejší, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 51,68%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
51. Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokoch tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresný súd Skalica.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia (§ 232 ods. 4 C.s.p.).
Ak rozhodnutie súdu priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok, po vykonateľnosti tohto rozhodnutia oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie na príslušný súd, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z.) .