Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17Co-239-2016.pdf
PDF · 78.05 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/239/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej a sudkyne Mgr. Zuzany Holúbkovej v právnej veci žalobcu: Y., s.r.o., so sídlom J. T. č. XXX, IČO: 31 569 137, zast. Advokátskou kanceláriou ŠTRBÁŇ, s.r.o., Púchov, Dvory 1932 proti žalovanému: O., s.r.o. so sídlom Z. XXX, IČO: 47 412 054, zast. Mgr. Jozefom Gáplovským, advokátom, AK Dubnica nad Váhom, Centrum II-86, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 02. februára 2016, č. k. 7C/229/2014-102, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že žalobu zamieta.
II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vyhovel návrhu, ktorým žalobca žiadal určiť, že je výlučným vlastníkom spevnenej betónovej komunikácie nachádzajúcej sa na časti CKN parc. č. XXXX/ X a S. parc. č. XXXX/X. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka a prijal záver, že uvedená spevnená betónová plocha má charakter samostatnej veci, pričom vlastnícke právo žalobcu k predmetu sporu, t.j. k spevnenej betónovej ploche, slúžiacej ako prístupová komunikácia v rámci hydinárskej farmy v Púchove, mal súd prvej inštancie za preukázané jednak kúpnou zmluvou, ktorú žalobca ako kupujúci uzavrel s predávajúcim Poľnohospodárskym družstvo v Púchove dňa 26.2.1993, Znaleckým posudkom č. 03/93 vyhotoveným znalcom Ing. Michalom Kováčom v súvislosti s uzatváraním uvedenej kúpnej zmluvy, ale tiež svedeckou výpoveďou svedka, ktorý túto kúpnu zmluvu podpisoval ako predseda Poľnohospodárskeho družstva v Púchove. Súd mal tiež za preukázané, že žalovaný ako vlastník pozemkov, na ktorých je táto prístupová komunikácia postavená, zasahuje do vlastníckeho právo žalobcu tým, že túto komunikáciu poškodzuje, z dôvodu čoho bol žalobca nútený domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva podaním žaloby podľa § 80 písm. c) OSP. Podľa súdu prvej inštancie. súdnu ochranu vlastníckeho práva k hnuteľným i nehnuteľným veciam zákon poskytuje v ustanovení § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a jednou z foriem tejto ochrany je aj žaloba o určenie vlastníckeho práva, ak je na určení naliehavý právny záujem v zmysle ustanovenia § 80 písm. c) OSP. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v celom rozsahu odvolanie žalovaný. Namietal nedostatok naliehavého právneho záujmu podľa § 80 písm. c) O.s.p. na požadovanom určení. Žaloba sama o sebe podľa žalovaného totiž nič nerieši, pretože vnútroareálová komunikácia nie je zapísaná v katastri nehnuteľností. Napriek tomu, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uvádza ako prostriedky ochrany vlastníckeho práva žalobu o vydanie veci a žalobu o zdržanie sa zásahov do vlastníctva,
vyhovel určovacej žalobe, ktorá nemá opodstatnenie. Žalovaný namietal tiež nepreskúmateľnosť záveru o povahe predmetu sporu ako samostatnej veci.
3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že podanie žaloby bolo poslednou možnosťou žalobcu, pretože žalovaný vlastnícke právo žalobcu k prístupovej komunikácii pred začatím konania ako aj počas jeho priebehu spochybňoval. Pasívna legitimácia žalovaného bola daná práve tým, že žalovaný ako výlučný vlastník pozemkov nachádzajúcich sa pod predmetom sporu vlastnícke právo žalobcu k predmetu sporu spochybňoval. Za daný považoval žalobca aj naliehavý právny záujem na požadovanom určení k dotknutej komunikácii, ktorý je daný najmä bezprostredne hroziacou ujmou spočívajúcou v opakovanom poškodzovaní cesty žalovaným, čím žalovaný komplikoval a ohrozoval riadny výkon podnikateľskej činnosti žalobcu na hydinárskej farme.
4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP v spojení s § 470 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť podľa § 388 CSP.
5. Podľa § 80 písm. c) OSP účinného v čase vydania napadnutého rozhodnutia, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
6. Podľa § 137 písm. c) CSP účinného v čase rozhodnutia odvolacieho súdu, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
7. V zmysle oboch citovaných právnych úprav určovacej žaloby, bola za účinnosti OSP a je aj za súčasnej právnej úpravy civilného procesu nevyhnutnou podmienkou jej vecného prejednania danosť naliehavého právneho záujmu. Vzhľadom na prakticky totožnú právnu úpravu otázky naliehavého právneho záujmu pri určovacej žalobe je preto možné aj v súčasnosti vychádzať z predchádzajúcej rozhodovacej praxe vzťahujúcej sa k právnej úprave OSP.
8. K otázke existencie naliehavého právneho záujmu na určení z pohľadu § 80 písm. c/ O.s.p. sa vyjadril aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo viacerých rozhodnutiach, kedy uviedol, že naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára úplný pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba. Súdna prax sa ustálila aj na názore, že určovacia žaloba je spravidla prípustná pri spornosti práv (právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu.
9. Naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť. Objektívny stav právnej neistoty ohľadom vlastníctva k predmetu sporu bol v danom prípade daný, keďže vlastníctvo k predmetu sporu tvrdili a mienili realizovať obe strany sporu. Tento stav však možno účinnejšie odstrániť iným právnym prostriedkom, a to žalobou o plnenie. Preto naliehavý právny záujem na žalobcom požadovanom určení nebol daný.
10. Vychádzajúc z nesporného skutkového východiska sporu, že spevnená betónová komunikácia, ktorá je predmetom sporu, nie je ako stavba zapísaná v katastri nehnuteľností, nenachádza odvolací súd danosť naliehavého právneho záujmu na žalobcom požadovanom určení. Výrok napadnutého rozhodnutia totiž nepredstavuje podklad, na základe ktorého by bola odstránená spornosť evidovaného vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, keďže predmet sporu evidencii v katastri nehnuteľností nepodlieha. Zároveň napadnutý určujúci rozsudok nie je účinným riešením vzniknutej situácie, spočívajúcej vo faktických zásahoch zo strany žalobcu do predmetu sporu. Všeobecne platí, že pokiaľ má žalobca za to, že žalovaný zasahuje do jeho vlastníckeho práva k veci, najúčinnejší prostriedok nápravy takéhoto
stavu je žaloba o zdržanie sa činnosti do vlastníctva zasahujúcej. V rámci takejto žaloby je síce otázka vlastníctva k veci riešená ako predbežná otázka, ale nad rámec tohto záveru je v prípade dôvodnosti uvedenej žaloby o plnenie uložená aj vymáhateľná povinnosť zdržať sa nedovolených zásahov do vlastníctva. Takéto rozhodnutie rieši vzniknutý stav v jeho úplnosti, a je preto náležitým právnym prostriedkom na odstránenie sporného stavu. Určovací výrok súdneho rozhodnutia za danej situácie uvedené charakteristiky nenapĺňa. Môže byť síce autoritatívnym vyriešením sporu o vlastnícke právo, no sám o sebe nie je spôsobilým zabrániť ďalšiemu zasahovaniu do vlastníckeho práva. Na rozdiel od rozsudku na plnenie, ktorý takúto vlastnosť má. V danej situácii preto platí všeobecná zásada, že pokiaľ možno žalovať o plnenie, nie je daný naliehavý právny záujem na žalobe o určenie. Na žalobcom požadovanom určovacom rozhodnutí nebol preto daný naliehavý právny záujem a odvolací súd z tohto dôvodu napadnuté rozhodnutie zmenil a žalobu zamietol. Vzhľadom na tento dôvod zamietnutia žaloby nebolo potrebné zaoberať sa ostatnými dôvodmi odvolania. Pre úplnosť sa však žiada dodať, že záver súdu prvej inštancie o povahe predmetu sporu ako samostatnej veci (samostatného predmetu právnych vzťahov) nebol v napadnutom rozhodnutí skutočne žiadnym spôsobom odôvodnený, ako na to poukazuje odvolateľ. Pritom sa jedná o zásadnú otázku v spore účastníkov, ktorej riešenie nie je spravidla jednoduché a vyžaduje osobitnú pozornosť. Bližšie k tejto problematike napr. Spáčil, J. Ochrana vlastnictví a držby v občanském zákonníku. 2. Doplnené vydanie. Praha : C.H. Beck, 2005, strana 177 a nasl. (Stavba jako předmět občanskoprávních vztahů).
11. Súčasťou tohto rozhodnutia je aj rozhodnutie o trovách konania. Vzhľadom na plný úspech žalovaného v prvostupňovom i odvolacom konaní, priznal odvolací súd žalovanému náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % (§ 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1, 2 CSP a § 262 ods. 1 CSP).
12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).