Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13S/34/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Milana Straku, v právnej veci žalobcu: K. K., nar. XX.X.XXXX, bytom N. č. XXX, t.č. K., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, kancelária Trenčín, so sídlom Trenčín, Hviezdoslavova 3, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 11041/2016-KaTN, č. RZ: 61107/2016 zo dňa 21. septembra 2016, takto

rozhodol:

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie Centra právnej pomoci, Kancelárie Trenčín sp. zn. 11041/2016- KaTN, č. RZ: 61107/2016 zo dňa 21. septembra 2016 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Predmetom súdneho prieskumu je v záhlaví uvedené rozhodnutie žalovaného zo dňa 21.9.2016, ktorým žalovaný nepriznal žalobcovi nárok na poskytovanie právnej pomoci podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov z dôvodu, že nebola vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu, čím žalobca ako žiadateľ nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc.

2. Uvedené rozhodnutie napadol žalobca včas podanou žalobou, v ktorej namietal, že sa obrátil na žalovaného so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci vo veci nezákonného zásahu orgánu verejnej správy v súvislosti s obmedzovaním jeho práva na nákup potravín. Takáto pomoc mu však priznaná nebola. Žalobca poukázal na dikciu čl. 12 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a na čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd. Zdôraznil, že výklad právneho predpisu nesmie obmedzovať resp. brániť v reálnom uplatnení základného práva. Je potrebné v jeho právnej veci použiť taký výklad zákona, ktorý by základné právo neporušoval, naopak ho garantoval. Žalobca poukázal na judikatúru Európskeho súdneho dvora a na skutočnosť, že rozhodnutie žalovaného odporuje východiskám, ktoré vyplývajú z rozhodovacej činnosti Európskeho súdneho dvora.

3. Žalobou napadnuté rozhodnutie žalobca považoval za svojvoľné a nepreskúmateľné vo vzťahu k rozhodujúcej otázke zákonom vyžadovanej zrejmej bezúspešnosti sporu pre prípustnosť nepriznania nároku na poskytovanie právnej pomoci, čoho následkom je faktické odopretie jeho práva na prístup k súdu v dôsledku povinného právneho zastúpenia v správnom súdnictve. Podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 327/2005 Z.z. je z hľadiska definície pojmu „zrejmej“ bezúspešnosti sporu jednoznačné, umožňujúce urobiť si adresátovi dostatočne určitú predstavu o jeho význame, a teda nevzbudzujúce žiadne interpretačné pochybnosti, naviac ho spresňuje § 8 zákona. Z týchto zákonných ustanovení možno dovodiť v súlade so zásadami výkladu práva, relevantnými právnymi princípmi ako aj princípmi dobrej verejnej správy, že spor nemôže mať nádej na úspech, že jeho bezúspešnosť je naozaj zrejmá.

Len v takto zrejmom prípade možno hovoriť o nesplnení zákonnej podmienky na priznanie právnej pomoci. Zdôraznil, že nemôže ísť o možnú alebo pravdepodobnú bezúspešnosť. Ak však šanca na úspech existuje a závisí na právnom názore konajúceho súdu, nemožno hovoriť o zrejmej bezúspešnosti sporu na účely rozhodovania o priznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci.

4. Taktiež poukázal na to, že obmedzenie odsúdeného ohľadne nákupu potravín (resp. akékoľvek obmedzenia dotýkajúce sa jeho právnej sféry) musia byť nielen zákonné, ale najmä legitímne. Pokiaľ takéto obmedzenia neobstoja v teste proporcionality, sú protiprávne. Ak dôjde k obmedzeniu množstva nákupu určitého druhu potravín, ješ možné z dlhodobého hľadiska zvažovať takýto postup, za predpokladu, že nedôjde k zásahu do práva na ochranu dôstojnosti a do práva nebyť vystavovaný ponižujúcemu zaobchádzaniu. V tejto veci žalobca absolvoval pohovor s riaditeľom ústavu, ktorému vysvetľoval absurdnosť stanovených obmedzení, ktoré boli nariadené pôvodným riaditeľom, ktorý podporoval psychické aj fyzické týranie väzňov. Riaditeľ následne pokiaľ ide o obmedzenia nákupu množstva potravín zavedené praktiky zrušil, ostatné obmedzenia však zostali zachované. Na území Slovenskej republiky pritom v žiadnom inom ústave takéto obmedzenia pokiaľ ide o sortiment nakupovaného tovaru neplatia. Vzhľadom na uvedené žiadal žalobou napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

5. Žalovaný žiadal podanú žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zotrval na názore, že rozhodnutie, ktoré je predmetom súdneho prieskumu vychádza z dôkladne zisteného skutkového stavu a má oporu v príslušných právnych predpisoch. Uviedol, že v zmysle čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky má každý právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy, a to za podmienok stanovených zákonom. Tieto podmienky stanovuje v našom právnom poriadku aj zákon č. 327/2005 Z.z., ktorým sa upravuje systém poskytovania právnej pomoci fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv. Nakoľko štát znáša náklady za poskytnutie právnej pomoci znevýhodneným osobám tak nastavil aj podmienky, za ktorých im bude táto forma právnej pomoci patriť. Nie je úlohou žalovaného prejudikovať výsledok konania vo veciach podľa § 3 zákona č. 327/2005 Z.z. z vecnej stránky. Z obsahu zákona a taktiež z rozsiahlej rozhodovacej činnosti súdov však vyplýva, že je plne opodstatnené, aby centrum skúmalo, či v konkrétnom prípade nejde u žiadateľa o zneužite práva alebo, napr. či zo skutkových tvrdení žiadateľa (bez potreby vykonávať dokazovanie) nie je nepochybné, že jeho návrhu nie je možné vyhovieť napr. v dôsledku zániku práva uplynutím času alebo ak je v dôkaznej núdzi. Za obdobnú treba podľa neho považovať i situáciu, ak žiadateľ vyvracia skutočnosti, ktoré už boli záväzne vyriešené v iných konaniach alebo ak nemôže v súdnom konaní dosiahnuť úspech z procesných dôvodov. Zdôraznil, že ust. § 8 zákona č. 327/2005 Z.z. nepredstavuje taxatívny výpočet skutočností, na ktoré musí centrum pri posudzovaní otázky zrejmej bezúspešnosti sporu prihliadať a rozsah posúdenia je v kompetencii centra a závisí od okolností konkrétneho prípadu. Tieto závery konštatoval Najvyšší súd SR v rozhodnutí zo dňa 4.11.2015, sp. zn. 4Sžo/26/2015. Okrem toho z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že bezúspešným uplatňovaním práva sa rozumejú dôvody, ktoré sú bez ďalšieho zrejmé, priamočiare a nepotrebujú ďalší právny rozbor a posudzovanie (rozhodnutia sp. zn. 6Sžo/36/2011 zo dňa 22.8.2015, sp. zn. 3Sžo/42/2014 zo dňa 19.5.2015, sp. zn. 6Sžo/48/2014 zo dňa 15.7.2015.)

6. Žalovaný zotrval na tom, že v danej veci je nesporné, že žalobca chce iniciovať súdne konanie v rámci správneho súdnictva v prípadoch, v ktorých už na základe bežného posúdenia skutkových okolností prípadu bolo zrejmé, že ide o zjavne bezúspešné uplatňovanie práva. Konkrétne v prípade žalobou napadnutého rozhodnutia sa žalobca mienil žalobou o nezákonný zásah orgánu verejnej správy vo veci údajného obmedzenia nákupu potravín. Podľa názoru žalovaného však žalobca chcel namietať zákonom dovolený a predpokladaný postup zákonom zmocnenej autority, ktoré priamo a bezprostredne vyplýva na napĺňanie účelu sledovaného výkonom trestu odňatia slobody a na nápravu odsúdeného.

7. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného uviedol, že tento sa žiadnym spôsobom nevyjadril k argumentácii, ktorá je obsiahnutá v podanej žalobe.

8. Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napádaného rozhodnutia, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie. Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré môže byť predmetom súdneho prieskumu, súd po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania, ako

aj s obsahom administratívnych spisov o veci rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

9. Predmetom prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. 11041/2016-KaTN zo dňa 21.9.2016, ktorým žalovaný nepriznal žalobcovi nárok na poskytovanie právnej pomoci podľa § 10 ods.5 zákona č. 327/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov z dôvodu, že nebola vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu, čím žalobca ako žiadateľ nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc.

10. Z administratívneho spisu bolo zistené, že žalobca sa žiadosťou zo dňa 28.07.2016, požiadal žalobca žalovaného o poskytnutie právnej pomoci v právnej veci nezákonného zásahu, ktorého sa ma dopustiť ústav na výkon trestu odňatia slobody v Ilave, kde bol v tom čase umiestnený. Takýto nezákonný zásah podľa žiadateľa spočíval v obmedzení v nákupe potravín, ktoré podľa jeho názoru nie je v súlade so zákonom, nie je primerané a legitímne. Poukázal na to, že v iných zariadeniach na výkon trestu odňatia slobody takéto obmedzenia neexistujú.

11. Rozhodnutím č. 11041/2016-KaTN zo dňa 21.9.2016 žalovaný nepriznal žalobcovi nárok na poskytovanie právnej pomoci z dôvodu, že vo veci, v ktorej žalobca požiadal o právnu pomoc, nie je vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu a žalobca tak nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc.

12. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu, v ktorej sa nestotožnil so záverom o zrejmej bezúspešnosti sporu.

13. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

14. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.

15. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z. podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa odseku 1 písm. a) a b) musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci bez finančnej účasti.

16. Podľa § 8 zákona č. 327/2005 Z.z. pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.

17. Pozitívny záväzok štátu umožniť prístup k spravodlivosti osobám materiálne znevýhodneným sa realizuje prostredníctvom zákona č. 327/2005 Z.z. keď z ustanovenia § 1 tohto zákona vyplýva, že jeho účelom je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv a prispieť k predchádzaniu právnych sporov. Štát potom sám, resp. v prevažnej miere, znáša náklady za poskytnutie právnej pomoci znevýhodneným osobám. Preto je namieste, aby v právnej norme stanovil podmienky, za ktorých bude takáto forma právnej pomoci fyzickým osobám patriť.

18. V snahe vylúčiť zneužívanie tejto právnej úpravy i v prípadoch, v ktorých by nešlo o spravodlivé uplatnenie alebo bránenie práva, je jednou z podmienok poskytnutia právnej pomoci skutočnosť, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu (§ 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 327/2005 Z.z. <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327/>). Bez splnenia tejto podmienky nemožno žiadaný nárok na poskytnutie právnej pomoci priznať, hoci by žiadateľ ďalšie dve stanovené podmienky splnil.

19. Pojem zrejmej bezúspešnosti v spore bol v našom právnom poriadku pôvodne obsiahnutý len v § 138 ods. 1 O.s.p., ktorý bol od 1.7.2016 zrušený. Zrejmá bezúspešnosť sa posudzovala v súvislosti s posudzovaním žiadosti účastníka konania o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Občiansky súdny poriadok však konkrétne neupravoval, čo je potrebné pod týmto pojmom rozumieť. Pri aplikácii § 138 O.s.p. všeobecné súdy judikovali, že o zrejmú bezúspešnosť sa jedná najmä vtedy, ak už zo skutkových tvrdení žiadateľa je nepochybné, že mu vo veci nemôže byť vyhovené. Zákon o poskytovaná právnej pomoci príkladmo uvádza, načo je potrebné prihliadať pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu, keďže jednou z podmienok pre priznanie tohto nároku je, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu.

20. Správny súd poukazuje na to, že úlohou správneho orgánu nie je prejudikovať výsledok konania vo veciach podľa § 3 zákona č. 327/2005 Z.z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327/ > z vecnej stránky. Za plne opodstatnené však treba považovať oprávnenie správneho orgánu, aby skúmal, či v konkrétnom prípade nejde u žiadateľa o zneužitie práva (šikana), alebo napr. či už zo skutkových tvrdení žiadateľa (bez potreby vykonávať dokazovanie) nie je nepochybné, že jeho návrhu nemožno vyhovieť napr. z dôvodu zániku práva uplynutím času. Za obdobnú treba považovať i situáciu, ak žiadateľ vyvracia skutočnosti, ktoré už boli záväzne vyriešené v iných konaniach.

21. V predmetnej právnej veci žalovaný uzavrel, že Ústav na výkon trestu odňatia slobody a ústav na výkon väzby v Ilave, kde bol žalobca umiestnený mohol žalobcu legitímne obmedziť pri nákupe potravín, nakoľko takéto obmedzenie vychádza z § 30 zák.č. 475/2005 Z.z. a § 26 Ústavného poriadku a teda nie je protiprávnym konaním. V závere žalovaný skonštatoval, že vzhľadom na okolnosti a vyššie uvedené ust. § 30 zák.č. 475/2005 Z.z. nie je možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu.

22. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný nedospel k záveru o existencii zrejmej bezúspešnosti, ale len uzavrel, že túto bezúspešnosť nie je možné vylúčiť. Pre nenaplnenie požiadavky § 6 ods. 1 písm. b/ zákona o bezplatnej právnej pomoci však nestačí, že zrejmú bezúspešnosť sporu nemožno vylúčiť, ale je nevyhnutné, aby bezúspešnosť sporu žiadateľa bola tak jednoznačná, že je zrejmá už na základe zbežného posúdenia veci. V opačnom prípade ide len o možnú bezúspešnosť sporu, ktorá osebe nevylučuje žiadateľa z nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona o bezplatnej právnej pomoci. Treba mať na zreteli, že rozhodovanie o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi predstavuje obmedzenie práva na súdnu a inú právnu pomoc garantovaného ústavnou, preto je nanajvýš nutné brať do úvahy čl. 13 ústavy tak, aby do tohto práva bolo zasiahnuté skutočne len v nevyhnutnej miere a vždy v súlade so zákonom. Správny súd pritom poukazuje na skutočnosť, že vzhľadom na to, že ide o vec správneho súdnictva, pri ktorej zákon stanovuje obligatórne právne zastúpenie žalobcu, predstavuje nepriznanie nároku na právnu pomoc de facto vylúčenie žalobcu z možnosti vec žalovať. O viac je namieste, aby žalovaný jednoznačne uzavrel, že ide v danej veci o zrejmú bezúspešnosť a nielen, že sa takáto bezúspešnosť nedá vylúčiť. Správny súd pritom poukazuje na to, že samotná skutočnosť, že riaditeľ ústavu má oprávnenie vydať rozhodnutie, ktoré žalobca chce učiniť predmetom súdneho prieskumu, neznamená, že ide o rozhodnutie zákonné.

23. Ak žalovaný dospel k záveru, že na nepriznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci postačuje, že zrejmá bezúspešnosť nie je vylúčená, tak zaťažil svoje rozhodnutie vadou nesprávneho právneho posúdenia a správnemu súdu nezostalo nič iné ako toto rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

24. V novom konaní žalovaný opätovne posúdi žiadosť žiadateľa z hľadiska splnenia podmienok ustanovených v § 6 ods. 1 zákona o bezplatnej právnej pomoci, pričom vo vzťahu k zisťovaniu zrejmej bezúspešnosti je viazaný právnym názorom správneho o súdu vysloveným v tomto rozsudku.

25. Žalobca bol v konaní úspešný, a preto by mu z hľadiska úspechu v konaní patrila náhrada trov konania. Vzhľadom na skutočnosť, že takúto náhradu konania nežiadal, súd rozhodol o trovách konania, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).