Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_12C-76-2015.pdf
PDF · 150.56 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/76/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ivetou Gildeinovou v právnej veci žalobcu Chemes, a.s., Humenné, Chemlonská 1, Humenné, zast. Advokátskou kanceláriou Bőstl & Čentík s.r.o. Rázusova 1, Košice proti žalovanej C.. N. D., N. Y. XX, R., zast. Mgr. Marekom Šmidom, Advokátska kancelária HAVLÁT & PARTNERS, Rudnayovo nám. 1, Bratislava o ochranu dobrej povesti právnickej osoby a poskytnutie primeraného zadosťučinenia takto
rozhodol:
Súd u r č u j e, že vyjadrenia žalovanej o žalobcovi uverejnené na internetových stránkach www.facebook.com/N..D.2014 a www.N..sk v článku s názvom „N. D.: Ľuďom v ich existenčnej kríze treba pomôcť aj za cenu osobných obetí“ a) „V októbri 2009 doplatilo vyše tristo jeho zamestnancov (pozn. X.) na spor so spoločnosťou X. ... X. sa vtedy rozhodol, že pre dlh X. prestane fabrike dodávať teplo ... Následkom toho sa v polovici októbra zastavila v X. výroba a vyše tristo ľudí skončilo na dlažbe. Bolo to pre mňa trpké poznanie, kam až môžu viesť spory podnikateľských skupín motivované iba ziskom a sebeckým záujmom. Všade sa šepkalo, že ide len o to, kúpiť X. čo najvýhodnejšie, teda v konkurze. Pre tieto machinácie sa však stovky konkrétnych ľudí ocitli v mimoriadne vážnej situácii“; b) „Výroba (pozn. U.) sa zastavila na jeseň 2012, fabrika totiž dlhovala peniaze na viacerých stranách. Otázka znie, či podobne ako v prípade X. nedlhovala aj U. X. za výrobu tepla. Tu sa však X. ako veriteľ nezapojil, aby podal zamestnankyniam pomocnú ruku“; c) „N. D. otvorene hovorí, že v mnohých prípadoch keď sa postavila proti sebeckým podnikateľským záujmom, pocítila z ich strán tlaky, aby to nerobila“. „Podávajú na mňa trestné oznámenia, žiadajú peniaze. X. odo mňa napríklad prostredníctvom súdu žiadal 200-tisíc eur za to, že som sa zastala ľudí, ktorí boli prepúšťaní z práce“; sú nepravdivé a predstavujú neoprávnený zásah do práva na ochranu dobrej povesti žalobcu.
Žalovaná je p o v i n n á do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku zabezpečiť na svoje náklady uverejnenie ospravedlnenia po dobu 6 mesiacov na internetových stránkach www.facebook.com/ N..D.2014 a www.N..sk v tomto znení: „ Ospravedlnenie spoločnosti Chemes, a.s. Humenné Na internetových stránkach www.facebook.com/N..D. a www.N..sk som uverejnila článok s názvom „N. D.: Ľuďom v ich existenčnej kríze treba pomôcť aj za cenu osobných obetí.“, v rámci ktorého som uviedla nepravdivé tvrdenia a neoprávnenú kritiku na adresu spoločnosti X., Z..G.. R.. Spoločnosti X., Z..G.. R. sa týmto ospravedlňujem za poškodenie jej dobrej povesti týmto neoprávneným zásahom. Ide o nasledovné vyjadrenia: a) „V októbri 2009 doplatilo vyše tristo jeho zamestnancov (pozn. X.) na spor so spoločnosťou X. ... X. sa vtedy rozhodol, že pre dlh X. prestane fabrike dodávať teplo ... Následkom toho sa v polovici októbra zastavila v X. výroba a vyše tristo ľudí skončilo na dlažbe. Bolo to pre mňa trpké poznanie, kam až môžu viesť spory podnikateľských skupín motivované iba ziskom a sebeckým záujmom. Všade sa šepkalo, že ide len o to, kúpiť X. čo najvýhodnejšie, teda v konkurze. Pre tieto machinácie sa však stovky konkrétnych ľudí ocitli v mimoriadne vážnej situácii“; b) „Výroba (pozn. U.) sa zastavila na jeseň 2012, fabrika totiž dlhovala peniaze na viacerých stranách. Otázka znie, či podobne ako v prípade X. nedlhovala aj U. X. za výrobu tepla. Tu sa však X. ako veriteľ nezapojil, aby podal
zamestnankyniam pomocnú ruku“; c) „N. D. otvorene hovorí, že v mnohých prípadoch keď sa postavila proti sebeckým podnikateľským záujmom, pocítila z ich strán tlaky, aby to nerobila“. „Podávajú na mňa trestné oznámenia, žiadajú peniaze. X. odo mňa napríklad prostredníctvom súdu žiadal 200-tisíc eur za to, že som sa zastala ľudí, ktorí boli prepúšťaní z práce“ - podpis C.. N. D., a to tak, aby titulok ospravedlnenia bol napísaný rovnakou veľkosťou písma ako titulok článku a text ospravedlnenia bol napísaný rovnakou veľkosťou písma aké bolo použité v článku „N. D.: Ľuďom v existenčnej kríze treba pomôcť aj za cenu osobných obetí“ a na rovnakom mieste.“
Žalovaná je p o v i n n á do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku uhradiť žalobcovi sumu 1 200 eur titulom nemajetkovej ujmy.
Žalovaná je p o v i n n á do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku odstrániť z internetových stránok www.facebook.com/N..D.2014 a www.N..sk časť článku „N. D.: Ľuďom v ich existenčnej kríze treba pomôcť aj za cenu osobných obetí.“, ktorý obsahuje nasledovné vyjadrenia: a) „V októbri 2009 doplatilo vyše tristo jeho zamestnancov (pozn. X.) na spor so spoločnosťou X. ... X. sa vtedy rozhodol, že pre dlh X. prestane fabrike dodávať teplo ... Následkom toho sa v polovici októbra zastavila v X. výroba a vyše tristo ľudí skončilo na dlažbe. Bolo to pre mňa trpké poznanie, kam až môžu viesť spory podnikateľských skupín motivované iba ziskom a sebeckým záujmom. Všade sa šepkalo, že ide len o to, kúpiť X. čo najvýhodnejšie, teda v konkurze. Pre tieto machinácie sa však stovky konkrétnych ľudí ocitli v mimoriadne vážnej situácii“; b) „Výroba (pozn. U.) sa zastavila na jeseň 2012, fabrika totiž dlhovala peniaze na viacerých stranách. Otázka znie, či podobne ako v prípade X. nedlhovala aj U. X. za výrobu tepla. Tu sa však X. ako veriteľ nezapojil, aby podal zamestnankyniam pomocnú ruku“; c) „N. D. otvorene hovorí, že v mnohých prípadoch keď sa postavila proti sebeckým podnikateľským záujmom, pocítila z ich strán tlaky, aby to nerobila“. „Podávajú na mňa trestné oznámenia, žiadajú peniaze. X. odo mňa napríklad prostredníctvom súdu žiadal 200-tisíc eur za to, že som sa zastala ľudí, ktorí boli prepúšťaní z práce“;
Žalobca má právo uverejniť tento rozsudok do 30 dní po nadobudnutí jeho právoplatnosti na náklady žalovanej na internetových stránkach www.facebook.com/N..D.2014 a www.N..sk v rozsahu označenia súdu, ktorý vydal rozsudok, predmetu sporu, účastníkov konania, výrokovej časti rozsudku a dátumu vydania rozhodnutia a to uverejnením písaného textu v uvedenom rozsahu.
V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobcu ž a m i e t a.
P r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 20%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd určil, že vyjadrenia žalovaného o žalobcovi uverejnené na internetových stránkach www.facebook.com/N..D.2014 a www.N..sk v článku s názvom „N. D.: Ľuďom v ich existenčnej kríze treba pomôcť aj za cenu osobných obetí“ sú nepravdivé a neprimerané a predstavujú neoprávnený zásah do práva na ochranu dobrej povesti žalobcu. Ide o vyjadrenia v nasledovnom znení: a) „V októbri 2009 doplatilo vyše tristo jeho zamestnancov (pozn. X.) na spor so spoločnosťou X. ... X. sa vtedy rozhodol, že pre dlh X. prestane fabrike dodávať teplo ... Následkom toho sa v polovici októbra zastavila v X. výroba a vyše tristo ľudí skončilo na dlažbe. Bolo to pre mňa trpké poznanie, kam až môžu viesť spory podnikateľských skupín motivované iba ziskom a sebeckým záujmom. Všade sa šepkalo, že ide len o to, kúpiť X. čo najvýhodnejšie, teda v konkurze. Pre tieto machinácie sa však stovky konkrétnych ľudí ocitli v mimoriadne vážnej situácii“; b) „Výroba (pozn. U.) sa zastavila na jeseň 2012, fabrika totiž dlhovala peniaze na viacerých stranách. Otázka znie, či podobne ako v prípade X. nedlhovala aj U. X. za výrobu tepla. Tu sa však X. ako veriteľ nezapojil, aby podal zamestnankyniam pomocnú ruku“; c) „N. D. otvorene hovorí, že v mnohých prípadoch keď sa postavila proti sebeckým podnikateľským záujmom, pocítila z ich strán tlaky, aby to nerobila“. „Podávajú na mňa trestné oznámenia, žiadajú peniaze. X. odo mňa napríklad prostredníctvom súdu žiadal 200- tisíc eur za to, že som sa zastala ľudí, ktorí boli prepúšťaní z práce“; d) „Ja nebudem mlčať keď vidím u podnikateľov aktivity, ktoré nepovažujem za čestné“; e) „Pokiaľ budem primátorka, mestské rozvody zostanú mestskými a nikdy sa nenaplnia snahy, o ktorých som sa dozvedela po nástupe do funkcie, aby ich odkúpil súkromný podnikateľ“ sú nepravdivé.
Žalobca žiadal, aby súd žalovanú zaviazal do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku zabezpečiť na svoje náklady uverejnenie ospravedlnenia po dobu 6 mesiacov na internetových stránkach www.facebook.com/N..D. a www.N..sk uverejnením písaného textu a to tak, aby titulok článku text ospravedlnenia bol napísaný rovnakou veľkosťou aké bolo použité v článku „N. D.: Ľuďom v ich existenčnej kríze treba pomôcť aj za cenu osobných obetí“ na rovnakom mieste v nasledovnom znení: Ospravedlnenie spoločnosti X., Z..G.. R.. Na internetových stránkach www.facebook.com/N..D. a www.N..sk som uverejnila článok s názvom „N. D.: Ľuďom v ich existenčnej kríze treba pomôcť aj za cenu osobných obetí.“, v rámci ktorého som uviedla nepravdivé tvrdenia a neoprávnenú kritiku na adresu spoločnosti X., Z..G.. R.. Spoločnosti X., Z..G.. R. sa týmto ospravedlňujem za poškodenie jej dobrej povesti týmto neoprávneným zásahom. Ide o nasledovné vyjadrenia: a) „V októbri 2009 doplatilo vyše tristo jeho zamestnancov (pozn. X.) na spor so spoločnosťou X. ... X. sa vtedy rozhodol, že pre dlh X. prestane fabrike dodávať teplo ... Následkom toho sa v polovici októbra zastavila v X. výroba a vyše tristo ľudí skončilo na dlažbe. Bolo to pre mňa trpké poznanie, kam až môžu viesť spory podnikateľských skupín motivované iba ziskom a sebeckým záujmom. Všade sa šepkalo, že ide len o to, kúpiť X. čo najvýhodnejšie, teda v konkurze. Pre tieto machinácie sa však stovky konkrétnych ľudí ocitli v mimoriadne vážnej situácii“; b) „Výroba (pozn. U.) sa zastavila na jeseň 2012, fabrika totiž dlhovala peniaze na viacerých stranách. Otázka znie, či podobne ako v prípade X. nedlhovala aj U. X. za výrobu tepla. Tu sa však X. ako veriteľ nezapojil, aby podal zamestnankyniam pomocnú ruku“; c) „N. D. otvorene hovorí, že v mnohých prípadoch keď sa postavila proti sebeckým podnikateľským záujmom, pocítila z ich strán tlaky, aby to nerobila“. „Podávajú na mňa trestné oznámenia, žiadajú peniaze. X. odo mňa napríklad prostredníctvom súdu žiadal 200-tisíc eur za to, že som sa zastala ľudí, ktorí boli prepúšťaní z práce“; d) „Ja nebudem mlčať keď vidím u podnikateľov aktivity, ktoré nepovažujem za čestné“; e) „Pokiaľ budem primátorka, mestské rozvody zostanú mestskými a nikdy sa nenaplnia snahy, o ktorých som sa dozvedela po nástupe do funkcie, aby ich odkúpil súkromný podnikateľ“. C.. N. D., primátorka mesta R. a poslankyňa Národnej rady SR. Taktiež žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 2 000 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 2 000 eur počnúc dňom nasledujúcom po dni, ktorým uplynie lehota 3 dni na plnenie sumy 2 000 eur na základe právoplatného rozsudku až do zaplatenia. Ďalej žiadal, aby súd zaviazal žalovanú do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku odstrániť z internetových stránok www.facebook.com/N..D.2014 a www.N..sk „N. D.: Ľuďom v ich existenčnej kríze treba pomôcť aj za cenu osobných obetí.“, ktorý obsahuje nasledovné vyjadrenia: a) „V októbri 2009 doplatilo vyše tristo jeho zamestnancov (pozn. X.) na spor so spoločnosťou X. ... X. sa vtedy rozhodol, že pre dlh X. prestane fabrike dodávať teplo ... Následkom toho sa v polovici októbra zastavila v X. výroba a vyše tristo ľudí skončilo na dlažbe. Bolo to pre mňa trpké poznanie, kam až môžu viesť spory podnikateľských skupín motivované iba ziskom a sebeckým záujmom. Všade sa šepkalo, že ide len o to, kúpiť X. čo najvýhodnejšie, teda v konkurze. Pre tieto machinácie sa však stovky konkrétnych ľudí ocitli v mimoriadne vážnej situácii“; b) „Výroba (pozn. U.) sa zastavila na jeseň 2012, fabrika totiž dlhovala peniaze na viacerých stranách. Otázka znie, či podobne ako v prípade X. nedlhovala aj U. X. za výrobu tepla. Tu sa však X. ako veriteľ nezapojil, aby podal zamestnankyniam pomocnú ruku“; c) „N. D. otvorene hovorí, že v mnohých prípadoch keď sa postavila proti sebeckým podnikateľským záujmom, pocítila z ich strán tlaky, aby to nerobila“. „Podávajú na mňa trestné oznámenia, žiadajú peniaze. X. odo mňa napríklad prostredníctvom súdu žiadal 200-tisíc eur za to, že som sa zastala ľudí, ktorí boli prepúšťaní z práce“; d) „Ja nebudem mlčať keď vidím u podnikateľov aktivity, ktoré nepovažujem za čestné“; e) „Pokiaľ budem primátorka, mestské rozvody zostanú mestskými a nikdy sa nenaplnia snahy, o ktorých som sa dozvedela po nástupe do funkcie, aby ich odkúpil súkromný podnikateľ“. Žalobca má právo uverejniť tento rozsudok po nadobudnutí jeho právoplatnosti na náklady žalovaného na internetových stránkach www.facebook.com/N..D.2014 a www.N..sk v rozsahu označenia súdu, ktorý vydal rozsudok, predmetu sporu, účastníkov konania, výrokovej časti rozsudku a dátumu vydania rozhodnutia a to uverejnením písaného textu v uvedenom rozsahu. Suma nákladov na zverejnenie je 100 eur. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi preddavok na sumu nákladov na uverejnenie rozsudku vo výške 100 eur. Žalovaný je povinný na základe žiadosti žalobcu požiadavke na uverejnenie rozsudku v uvedenom rozsahu vyhovieť v lehote 3 dni od doručenia žiadosti o uverejnenie. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 2 . Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že žalovaná v rámci predvolebnej kampane na post primátora mesta R. pre volebné obdobie 2014 - 2018 verejne distribuovala predvolebné propagačné materiály označené názvom „Spolu pre R. 2014 až 2018“. Tieto predvolebné brožúry boli určené a expedované pre obyvateľov mesta R. a takisto boli uverejnené na internetovej stránke žalovanej a jej profile na
sociálnej sieti Facebook kde má vyše 3 300 prispievateľov. V predmetných tzv. volebných novinách bol uverejnený článok s názvom: „N. D., ľudom v ich existenčnej kríze treba pomôcť aj za cenu osobných obetí“, ktorý obsahoval, viacero výrokov, ktoré sa týkajú žalobcu a to najmä: a) „V októbri 2009 doplatilo vyše tristo jeho zamestnancov (pozn. X.) na spor so spoločnosťou X. ... X. sa vtedy rozhodol, že pre dlh X. prestane fabrike dodávať teplo ... Následkom toho sa v polovici októbra zastavila v X. výroba a vyše tristo ľudí skončilo na dlažbe. Bolo to pre mňa trpké poznanie, kam až môžu viesť spory podnikateľských skupín motivované iba ziskom a sebeckým záujmom. Všade sa šepkalo, že ide len o to, kúpiť X. čo najvýhodnejšie, teda v konkurze. Pre tieto machinácie sa však stovky konkrétnych ľudí ocitli v mimoriadne vážnej situácii“; b) „Výroba (pozn. U.) sa zastavila na jeseň 2012, fabrika totiž dlhovala peniaze na viacerých stranách. Otázka znie, či podobne ako v prípade X. nedlhovala aj U. X. za výrobu tepla. Tu sa však X. ako veriteľ nezapojil, aby podal zamestnankyniam pomocnú ruku“; c) „N. D. otvorene hovorí, že v mnohých prípadoch keď sa postavila proti sebeckým podnikateľským záujmom, pocítila z ich strán tlaky, aby to nerobila“. „Podávajú na mňa trestné oznámenia, žiadajú peniaze. X. odo mňa napríklad prostredníctvom súdu žiadal 200-tisíc eur za to, že som sa zastala ľudí, ktorí boli prepúšťaní z práce“; d) „Ja nebudem mlčať keď vidím u podnikateľov aktivity, ktoré nepovažujem za čestné“; e) „Pokiaľ budem primátorka, mestské rozvody zostanú mestskými a nikdy sa nenaplnia snahy, o ktorých som sa dozvedela po nástupe do funkcie, aby ich odkúpil súkromný podnikateľ“. Z kontextu predmetného článku a jeho súvislostiach jednoznačne vyplýva, že uvedený výrok sa týka žalobcu a jeho predstaviteľov. Predmetné tvrdenia žalovanej považuje žalobca za nepravdivé a jeho kritiku za neoprávnenú. K bodu „a“ žalobca uviedol, že takúto kritiku žalovanej považuje za neprípustnú, pretože je to pravdu skresľujúca a zavádzajúca informácia, ktorá vychádza z nepravdivých skutočností. Zamestnanci X. neprišli o prácu kvôli žalobcovi, ale z dôvodu nepriaznivej hospodárskej situácie spoločnosti X.. Žalobca žiadnym spôsobom nespôsobil prepustenie týchto zamestnancov. Žalobca ako veriteľ iba požadoval od spoločnosti X. úhradu svojich pohľadávok, na ktoré mal právny nárok. Z toho dôvodu nemožno jeho konanie pri uplatňovaní svojich pohľadávok za činnosť, pre ktorú vyše tristo ľudí skončilo na dlažbe. Z názoru žalovanej teda vyplýva, že schvaľuje nezodpovedné konanie neplatičov a útočí na podnikateľov, ktorí si zákonným spôsobom uplatňujú svoje nároky. K bodu „b“ žalobca uviedol, že tento výrok považuje taktiež za neprimeraný a neoprávnený z rovnakých dôvodov ako v bode „a“, navyše uviedol, že žalovaný sa snaží vykresliť žalobcu v negatívnom svetle ako osobu zodpovednú za prepúšťanie v iných firmách. Takýto názor žalovanej je absurdný a neprípustný, pretože žalobcovi nie je zákonom uložená žiadna povinnosť, z ktorej by vyplývalo podať zamestnankyniam pomocnú ruku. K bodu „c“ uviedol žalobca, že nie je pravdou, aby od žalovanej prostredníctvom súdu žiadal 200-tisíc eur za to, že sa zastala ľudí, ktorí boli prepúšťaní z práce. K tomuto žalobca uviedol, že v tom čase už suma, ktorú žalobca žiadal od žalovanej predstavovala sumu 5 000 eur a nežiadal to z dôvodu, že sa žalovaná zastala ľudí, ktorí boli prepúšťaní z práce, ale z dôvodu, že žalovaná o tomto prepúšťaní rozširovala nepravdivé informácie, pričom nešlo o prepúšťanie ale poskytnutie príspevku z úradu práce. K bodu „d“ uviedol žalobca, že tento výrok kritizujúci žalobcu nemá žiaden skutkový základ a nezakladá sa na pravdivých informáciách a k bodu „e“ uviedol, že ide o neprípustný a neopodstatnený výrok, pretože žalobca na nijakým spôsobom nesnaží o odkúpenie mestských rozvodov. Takéto nepravdivé vyjadrenia a neprimerané hodnotiace úsudky predstavujú neoprávnený zásah do dobrej povesti žalobcu, pretože sa nezakladajú na pravde a majú difamačný charakter, t. j. sú objektívne spôsobilé privodiť ujmu na dobrej povesti žalobcu. Predmetným konaním žalovanej bola konkrétne ohrozená a narušená dôveryhodnosť, poctivosť, spoľahlivosť, vážnosť a slušnosť žalobcu v očiach tretích osôb. Základným právnym predpokladom poskytnutia ochrany dobrej povesti právnickej osoby je neoprávnenosť zásahu do dobrej povesti právnickej osoby a skutočnosť, že takýto zásah je objektívne spôsobilý ujmu na dobrej povesti vyvolať, t. j. nevyžaduje sa reálne vyvolanie, vznik následkov zásahu. V zásade je nepochybné, že k neoprávneným zásahom dochádza vtedy, keď sú nepravdivé skutkové tvrdenia alebo neprimerané hodnotenia prednesené verejne. Ak sa prednesené výroky dostanú na verejnosť alebo aj sa na verejnosť môžu odstať, je tu daná objektívna spôsobilosť vyvolať následky týkajúce sa dobrej povesti právnickej osoby. K porušeniu práva na ochranu dobrej povesti môže dôjsť akoukoľvek formou, buď písomnou alebo ústnou, pričom obsah zverejnenej informácie alebo vyjadrenia musí byť schopný objektívne poškodiť dobrú povesť právnickej osoby v spoločnosti. Ochrana dobrej povesti právnickej osoby je koncipovaná na princípe objektívnej zodpovednosti, t. j. na vznik zodpovednosti za nemajetkovú ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom do dobrej povesti sa nevyžaduje na strane pôvodcu zásahu zavinenie a to ani úmyselné ani nedbanlivostné. Pri dokazovaní a následnom rozhodovaní, či konkrétnym prejavom došlo k zásahu do práva na ochranu dobrej povesti, je potrebné vždy starostlivo rozlišovať medzi skutkovými tvrdeniami a hodnotiacimi úsudkami. Rozlíšenie má koncepčný význam. Každý prejav sa vo svojej podstate týka buď skutkového tvrdenia alebo
hodnotiaceho úsudku alebo zahŕňa obe skutkové hodnotenie aj hodnotiaci úsudok. Skutkovým tvrdením je vyjadrenie o skutkovej podstate alebo o postupe, ktoré sa vyznačuje objektívnym vzťahom medzi prejavom a realitou, u ktorého pravdivosť, úplnosť, presnosť možno preveriť dokazovaním. Hodnotiacim úsudkom sa prejavuje názor. Názor je stelesnením osobného postoja držiteľa slobody prejavu k faktom. Aj pokiaľ ide o kritiku, tá sa musí pohybovať v medziach určitých pravidiel. Oprávnená kritika je taká, v ktorej je obsiahnutá vecnosť, konkrétnosť a primeranosť. Vecná kritika je chápaná v tom zmysle, že vychádza z reálnych a pravdivých podkladov a z nich potom vyvodzuje zodpovedajúce závery. Žalobca považuje protiprávne konanie žalovanej za tak závažné a intenzívne, že popri morálnej satisfakcii formou ospravedlnenia požaduje na zmiernenie nemajetkovej ujmy na jeho právach aj peňažnú satisfakciu, nakoľko jeho postavenie v obchodných kruhoch a v relevantnom okolí boli neoprávneným zásahom poškodené a ohrozené vo veľkom rozsahu. Žalovaná je poslankyňou Národnej rady SR a primátorkou mesta R., teda aktívne činným politikom a verejne známou osobou. Tieto funkcie zastávala aj v čase publikovania nepravdivých tvrdení a neprimeranej kritiky. Zverejnenie informácií takouto osobou má úplne inú vážnosť ako by malo ich zverejnenie osobou v inom postavení, pretože verejne známa osoba má väčší vplyv na verejnú mienku. Sloboda prejavu obsahuje právo každého vyjadrovať sa k verejným veciam a vynášať o nich hodnotové súdy. K veciam verejným preto nepochybne patrí činnosť orgánov verejnej moci a činnosť osôb pôsobiacich vo verejnom živote. Pokiaľ ide o prostredie zásahu, vo všeobecnosti platí, že čím hromadnejšie sa informácia distribuuje, tým vyššia je ochrana dobrej povesti. V tomto prípade bol zásah do dobrej povesti vykonaný v hromadnom informačnom prostriedku s celoslovenskou pôsobnosťou - na internete, k čítaniu ktorého má prístup neobmedzený počet subjektov, čo predstavuje širokú publicitu zásahu. Zverejnenie tvrdenia s takýmto teriálnym dopadom značným spôsobom znásobuje závažnosť a intenzitu zásahu. Takýto zásah je vnímaný zvlášť citlivo, pretože žalobca vykonáva podnikateľskú činnosť na území, kde predvolebné materiály navyše boli distribuované do poštových schránok. Obsahom zverejneného vyjadrenia bola informácia o tom, že žalobca sa dopúšťa nečestného konania. Táto informácia má zvlášť závažný charakter prihliadnuc k tomu, že čestnosť a dôveryhodnosť sú rozhodujúcim a najzávažnejším kritériom pre spoluprácu tretích osôb s daným subjektom.
3. Spolu so žalobou predložil žalobca článok „Spolu pre R. 2014 až 2018“, výpis z internetovej stránky „Spolu pre R. 2014 až 2018“, výzvu na poskytnutie primárneho zadosťučinenia za neoprávnený zásah do práva na ochranu dobrej povesti zo dňa 13.1.2015.
4. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 12.8.2015 uviedla, že vyjadrenia citované v žalobe, ktoré považuje žalobca za zásah do svojho práva na ochranu dobrej povesti boli prednesené žalovanou v postavení verejného činiteľa pri výkone funkcie primátorky, čo aj sám žalobca konštatuje v návrhu v čl. II ods. 6. V predmetnej veci si žalobca uplatňuje právo na ochranu pred neoprávneným zásahom do dobrej povesti spoločnosti X. Z..G.. R. a zároveň navrhuje, aby súd zaviazal žalovanú na uverejnenie ospravedlnenia s tým, že text ospravedlnenia má byť podpísaný C.. N. D. ako primátorkou mesta R. a poslankyňou Národnej rady SR, pričom však táto je v predmetnej veci v procesnom postavení žalovanej ako fyzická osoba. Žalovaná považuje žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú. Nie je pravdou, že sa dopustila takého konania voči žalobcovi, ktorým by došlo k poškodeniu jeho dobrej povesti. Svoje tvrdenia žalobca nepreukázal žiadnymi dôkazmi. V žalobe sa opiera o citovanie rôznych teoretickým výkladov, predpokladov. K uplatneniu práva na ochranu dobrej povesti nepreukázal žiadnu príčinnú súvislosť medzi výrokmi žalovanej a vznikom skutočnej ujmy na jeho dobrej povesti. Nijako nepodložil či v súvislosti s údajným poškodením svojej povesti mal menej objednávok alebo či odstúpil už zo zadanej objednávky a v súvislosti s tým výkazom menší obrat, resp. menší zisk. Pri strete dvoch základných práv a to práva na ochranu dobrej povesti a práva na slobodu prejavu treba zohľadniť všetky rozhodujúce konkrétne okolnosti daného prípadu, najmä to, že sloboda prejavu predstavuje jeden u najdôležitejších základov demokratickej spoločnosti a jednu z hlavných podmienok pokroku a rozvoja každého jednotlivca, preto sa vzťahuje nielen na informácie alebo myšlienky priaznivo prijímané, či považované za neškodné alebo za bezvýznamné ale aj za tie, ktoré zraňujú, šokujú alebo znepokojujú a aj nadnesené a zveličujúce názory a že právnické osoby majú v rámci slobody prejavu právo verejne vyslovovať svoje názory. V tomto prípade išlo výlučne o vyjadrenie štatutárnej zástupkyne mesta R., ktoré žiadnym spôsobom neprekračovali hranice prípustnosti kritiky, boli vyjadrením jej vlastných hodnotiacich úsudkov a objektívne nemohli spôsobiť ani nespôsobili žiadnu konkrétnu ujmu na dobrej povesti žalobcu. Žalovaná teda navrhla, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
5. K vyjadreniu žalovanej podal žalobca dňa 30.11.2015 svoje vyjadrenie, kde uviedol, že s námietkou pasívnej vecnej legitimácie žalovanej nemožno súhlasiť. V danom prípade je potrebné odlišovať oficiálne stanovisko mesta týkajúce sa výkonu samosprávnej pôsobnosti, ktoré v mene mesta pri tejto činnosti vyslovil zástupca mesta a vlastné vyjadrenie tohto zástupcu mesta ako fyzickej osoby. V prejednávanej veci išlo o vyslovenie vyjadrení žalovanej ako fyzickej osoby v novinovom článku, ktoré sa netýkali výkonu samosprávnej pôsobnosti mesta ani výkonu funkcie žalovanej ako výkonného orgánu mesta ale išlo o vlastný pohľad žalovanej na predmetné otázky. Išlo tu o vyjadrenie žalovanej v rámci predvolebnej kampane kde nemožno v žiadnom prípade uvažovať o výkone funkcie primátorky v meste R., nakoľko v prípade predvolebnej kampane sa žalovaná uchádzala o priazeň a hlasy voličov výlučne z pozície súkromnej osoby uchádzajúcej sa o zvolenie na post primátora na ďalšie volebné obdobie čo nemožno považovať za výkon samosprávnej pôsobnosti. Žalobca zdôrazňuje, že predmetné vyjadrenia v novinovom článku vyslovené žalovanou neboli prednesené pri výkone činnosti primátorky, nešlo o výkon moci ale v rámci mimopracovnej činnosti žalovanej ako fyzickej osoby. To, že žalobca poukazuje na to, že žalovaná má postavenie primátorky a poslankyne neznamená, že jej výroky boli prednesené pri výkone samosprávnej pôsobnosti mesta. Žalobca tým dôvodí len vo vzťahu k priznaniu výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch a uprednostnením práva na ochranu dobrej povesti pred právom na slobodu prejavu. Taktiež žalobca poukazuje na to, že všetko čo žalovaná prednesie na verejnosti, prednesie aj ako primátorka mesta R., nakoľko táto funkcia je s ňou nerozlučne spojená. Ďalej uviedol, že právnická osoba, o ktorej dobrú povesť ide, nemá objektívne dostupné možnosti ako zistiť a preukázať reálny vznik ujmy, napr. či potenciálni obchodní partneri si v dôsledku neoprávneného zásahu rozmysleli nadviazať spoluprácu s touto osobou alebo aké konkrétne subjekty boli prijímateľmi negatívnych informácií o právnickej osobe a ako tieto informácie vnímali. Vzhľadom na tieto skutočnosti je právna úprava ochrany dobrej povesti právnickej osoby postavená nie na vzniku skutočnej ujmy a následkoch neoprávneného zásahu ale na objektívnej spôsobilosti neoprávneného zásahu privodiť ujmu, resp. negatívne zasiahnuť do dobrej povesti právnickej osoby v rovine ohrozenia tejto dobrej povesti.
6. Na pojednávaní právni zástupcovia zopakovali svoje vyjadrenia s tým, že právny zástupca žalobcu doplnil, že na tunajšom súde sa vedie žaloba, v ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 200 000 eur voči žalovanej ale v čase keď žalovaná predniesla tieto výroky zobral žalobu do výšky 195 000 eur späť a predmetom konania ostala iba suma 5 000 eur, o čo v čase zverejnenia tohto článku žalovaná už mala vedomosť.
7. Štatutárny zástupca žalobu vo svojej výpovedi uviedol k bodu „a“, že je pravdou, že spoločnosť X. odstavila dodávku tepla pre spoločnosť X. ale bolo to z tohto dôvodu, že X. dlhoval spoločnosti X. sumu 10-miliónov eur a neboli v tom žiadne zlé alebo sebecké záujmy. X. mal záujem na tom, aby sa X. nedostal do konkurzu, pretože pokiaľ by o to mal záujem, tak by to urobil už dávno. Čo sa týka bodu „b“ U. dlhovala peniaze na viacerých stranách, taktiež dlhovala aj X. za výrobu tepla a v podstate X. podal U. pomocnú ruku, pretože firma T. prevzala časť výroby a následne spoločnosť X. odpustila U. nájom v období troch rokov, čiže znovu ide o pravdu skresľujúcu informáciu. K bodu „c“ uviedol, že v čase, keď sa vyjadrovala o skutočnosti, že od nej žalobca požaduje sumu 200 000 eur to už tak nebolo, bola to už len suma 5 000 eur a nebolo to v súvislosti s tým, že by chceli prepúšťať ľudí alebo niečo podobné ale z dôvodu, že žiadali od úradu práce podporu pre svojich zamestnancov. K bodu „d“ uviedol, že nevie, ktoré aktivity mala žalovaná na mysli a ktoré ich spoločnosť robila nečestne, takže k tomuto bodu sa nevyjadril a k bodu „e“ uviedol, že neprejavili žiaden záujem o to, aby sa mestské rozvody stali ich súčasťou alebo niečo podobné. X. v podstate odkúpiť ani nič nemôže, pretože nemá žiadnu zmluvu s mestom. Rozvody vlastní mesto a mesto má nájomnú zmluvu uzatvorenú so spoločnosťou R..
8. Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že sa stretla so zástupcami X., kde spoločnosť X. dala spoločnosti X. asi mesiac na to, aby zaplatili za teplo alebo dva mesiace ale bola to krátka doba a trvá na tom, že pri týchto dvoch podnikateľských subjektoch sa mohlo prijať úplne iné rozhodnutie. Nevie prečo sa prijalo takéto rýchle rozhodnutie, že sa energia musela vyplatiť okamžite ale domnieva sa, že X. tým prišiel o vážneho odberateľa tepla a poškodil tak vlastne aj sám seba, pretože ak odpadne vážny odberateľ tepla, tak je to pre spoločnosť dôležité. K bodu „b“ uviedla, že veriteľ sa nezapojil do konkurzu. Vtedy chceli, aby sa firma X. zapojila do konkurzu, pretože v spoločnosti U. by ľudia opäť prišli o prácu. Opäť tak ako pri X. zariaďovala, aby boli vyplatení zamestnanci z garančného fondu. Čo sa týka podnikateľov, tak si myslí, že niektorí podnikatelia na území mesta sú slušní podnikatelia. Stále hovorí iba o podnikateľoch, nemenuje nikoho a takisto ani nemenuje, ktorí podnikatelia na území mesta
sú slušní a ktorí nie. To, že sa X. súdi o 200 000 eur s ňou svedčí aj to, že na žalobe je stále napísané, že ju žalujú o 200 000 eur. Žaloba je pod takýmto názvom a aj keď žalobca znížil čiastku, žaloba je stále pod názvom, že ju žalujú o sumu 200 000 eur. Ďalej uviedla, že keď hovorí o nekalých podnikateľoch, stále sa ozve iba spoločnosť X. alebo R., takže nevie, či oni sa považujú za týchto nečestných podnikateľov, keď ona nikoho nemenuje. Stále žaloby podávajú iba oni.
9. K výpovedi žalovanej štatutárny zástupca žalobcu uviedol, že spoločnosť X. dlhovala sumu viac ako 10-miliónov eur. Čo sa týka lehoty na zaplatenie, tak niekedy v roku 2009 v lete bol navrhnutý splátkový kalendár a žiadali, aby začala spoločnosť X. aspoň časť dlhu platiť. V septembri však porušili dohodnutý splátkový kalendár, preto im prišla výzva a až následne došlo k ďalším krokom. Chceli vlastne len to, aby zaplatili aspoň to čo dlhovali v danom mesiaci ale ani to nedokázali splácať. Určite nedošlo k vypnutiu el. energie zo dňa na deň, pretože tam boli stroje. Bola im daná určitá lehota mesiac - dva, aby tieto stroje postupne vypli a takisto spoločnosť mala dostatok času na to, aby zabezpečila pre svojich zamestnancov potrebné doklady. Všetky stroje boli vypínané tak, že v prípade prevzatia strojov alebo ich opätovného zapnutia, aby mohlo dôjsť k zapnutiu týchto strojov. Spoločnosť X. z priemyselného parku žalobcu ešte vyvážala stroje, pričom im bola poskytnutá súčinnosť. K spoločnosti U. štatutárny zástupca žalobcu uviedol, že časť tejto spoločnosti prevzala spoločnosť T., kde je aj teraz zamestnaných 120 ľudí a spoločnosť X. odpustila dvojročné nájomné spoločnosti T., ktorá prevzala zamestnancov po Twiste.
10. Žalovaná ďalej uviedla, že jej predvolebná kampaň sa niesla vo veľmi pozitívnom duchu. Predstavila svoju prácu za posledné 4 roky. Poukázala na veci, ktoré sa v meste stali. Týkali sa rôznych podnikateľských subjektov, aj nemocnice, ktorá napríklad prišla vysvetliť určité veci na mestské zastupiteľstvo. Zavolaný bol aj žalobca na mestské zastupiteľstvo ale tento však neprišiel. Pre žalovanú sú v prvom rade dôležití ľudia. Uprednostňuje ich pred finančnými záujmami a je potrebné uviesť, že v tomto prípade išlo nielen o 300 zamestnancov ale aj o rodiny týchto zamestnancov a preto je vždycky potrebné hľadať riešenie, ktoré by bolo na prospech zamestnancov.
11. Žalobca predložil listinné dôkazy a to saldo konto, ktoré obsahuje celkovú výšku záväzkov spoločnosti X. a dobropisy vystavené žalobcom v prospech spoločnosti X.. Zo strany žalobcu bol predložený prehľad pohľadávok spoločnosti X., faktúra č. XXXXXXX na sumu 140 430,29 eur, faktúra č. XXXXXXXX na sumu 2 209950,57 eur, prehľad faktúr spoločnosti X. za energie.
12. V konaní bol ako svedok vypočutý V.. Q. X., ktorý uviedol, že je členom štatutárneho orgánu žalobcu viac ako 10 rokov a prichádza do kontaktu aj so žalovanou. K otázke spoločnosti X. uviedol, že problémy nastali pred rokom 2009 a to v roku 2006, kedy nastal problém s odberateľmi textilného vlákna. Spoločnosť T., ktorá v tom čase vyrábala textilné vlákno stratila časť svojich trhov, k čomu sa pridružila hospodárska kríza v roku 2007, pričom spoločnosť T. je nadnárodnou spoločnosťou, ktorá mala pobočky aj v ďalších krajinách. T. teda hľadala nejaké opatrenia ako zamedziť stratám svojej spoločnosti a preto tu dochádzalo k takej snahe, aby mohla fungovať ako samostatná firma. Spoločnosť T. sa dostala do reštruktúry, v rámci ktorej odkúpila túto spoločnosť spoločnosť G. XX Z..G.., ktorá sa neskôr premenovala na spoločnosť G. T. a neskoršie sa dostala k názvu X.. Už pri reštrukturalizácii tu vznikli pohľadávky v celkovej výške 4,3 milióna eur, pričom nasledovali ďalšie pohľadávky, ktoré sa vyšplhali až na sumu 11 miliónov eur. V porovnaní s obratom spoločnosti X. vo výške 31 miliónov eur to bol obrovský balík dlhov. Spoločnosť X. v tom čase teda nebola schopná splniť svoje záväzky. Došlo k obmedzeniu dodávok elektriny a následne k ukončeniu výroby. Tento proces nebol zo dňa na deň ale trval od roku 2006 až do roku 2010, kedy došlo k zastaveniu výroby a počas celého obdobia tu bola ochota spoločnosti X. udržať spoločnosť X. v priemyselnom parku, pretože tu dlhodobo pracovalo veľa pracovníkov, ktorí boli prepojení aj so spoločnosťou X.. Spoločnosť X. a usilovala zachrániť spoločnosť X.. Aj v spoločnosti U. nastali obdobné problémy hlavne pri dohadovaní cien odbytu. Spoločnosť sa dostávala postupne do platobnej neschopnosti, prestala plniť svoje záväzky a v čase keď ukončila svoju činnosť, boli dlhy vo výške 660 000 eur. Ďalej uviedol, že aj žalobca potreboval energiu. Ak niekto robí dlhy tak ako spoločnosť X., tak je to potom dosť problematické. Počas celého obdobia boli spoločnosti X. ponúkané rôzne splátkové kalendáre. Tieto neboli dostatočné a vlastne splátky to už bolo to posledné, keď sa snažili nejakým spôsobom posunúť ďalej. Každý podnikateľ žiada úhradu svojich dlhov ale tejto spoločnosti vychádzal žalobca maximálne v ústrety. Boli tu neustále sľuby, že sa to nejakým spôsobom vyrieši. Ďalej uviedol, že spoločnosť X. nikdy nedala mestu R. žiadnu ponuku na odkúpenie tepelných rozvodov. Stále sa usilovali o to, aby tento systém bol funkčný, aby prebiehala bezproblémová dodávka energií občanom a investovali určite do týchto rozvodov viac ako samotné mesto. Spoločnosť R. si zobrala
úver, aby mohla vybudovať tzv. odovzdávacie stanice čo bolo v rokoch 2001 - 2005, keď investovala do vybudovania týchto staníc.
13. Ako svedok bol vypočutý V.. C. Y., ktorý uviedol, že nie je v žiadnom vzťahu so stranami sporu. V minulosti bol predsedom predstavenstva spoločnosti X. od mája 2007 do júna 2008 a v spoločnosti X. bol predsedom predstavenstva od júla 2007 zhruba rok. V oboch týchto spoločnostiach zastupoval akcionára G. X.. Ako priorita tu boli investície do spoločnosti X., keďže išlo o energetickú spoločnosť a on mal na starosti divíziu energetiky. Postupom času sa dostala do problémov spoločnosť T., ktorá bola 40%-ným odberateľom energií a aby ochránili svoje investície, tak vstúpili do rokovania s veriteľmi tejto spoločnosti, kde došlo k pretransformovaniu spoločnosti T. na spoločnosť G. T. a potom na spoločnosť X.. V rámci reštrukturalizácie boli odkúpené aktíva spoločnosti T. na spoločnosť G. T.. Po odkúpení sa zistilo, že nie všetky skutočnosti boli úplne pravdivé, preto došlo k tvrdej reštrukturalizácii, ktorá trvala 9 mesiacov. Aj za výraznej pomoci spoločnosti X. sa podarilo dosiahnuť, že spoločnosť bola schopná plniť svoje záväzky ale stále mala so sebou balvan nákladov za reštrukturalizáciu, následkom čoho vznikali ďalšie dlhy aj voči dodávateľom energií. Pôvodný návrh bol taký, aby sa opätovne spojili tieto dve spoločnosti ale reštrukturalizácia spoločnosti X. prebehla úspešne, až takýmto spôsobom, že bola nájdená spoločnosť Z., ktorá mala záujem kúpiť spoločnosť X.. Spoločnosť X. stále za sebou ťahala záväzky, ktoré vznikli v rámci reštrukturalizácie a vtedy spoločnosť X. sa rozhodla vymáhať svoje pohľadávky voči spoločnosti X.. Spoločnosť X. bola schopná si plniť svoje nové záväzky a plus nejaký splátkový kalendár na záväzky staré ale nový majiteľ spoločnosti X. sa rozhodol požadovať jednorazové splatenie dlhu a keďže spoločnosť X. nemala finančné prostriedky na jednorazové splatenie, bola odstavená od dodávok elektrickej energie. Keďže svedok zastupoval obe spoločnosti, tak vie o tom, že spoločnosť X. sa snažila ponúknuť dodávateľovi energie také podmienky, ktoré by boli pre neho atraktívne ale zároveň sa snažila zachovať a neohroziť výrobu keďže prebiehali rokovania so spoločnosťou Z.. Postupom času sa snažila spoločnosť X. zatraktívniť ponuku na splátkový kalendár pre spoločnosť X.. Po odpojení energií nový investor, ktorý v tom čase vstupoval do týchto rokovaní, ponúkol odkúpenie tejto fabriky dokonca za jedno euro a ani k tomuto nedošlo. Všelijakým spôsobom sa snažil udržať pracovné miesta ale nakoniec došlo k tomu, že im bol zamedzený vstup do areálu priemyselného parku a museli úradovať spoza plota.
14. Vo svojich záverečných rečiach obe strany sporu uviedli už doteraz uvedené skutočnosti a doterajší priebeh dokazovania.
15. Podľa § 19b ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby sa možno domáhať na súde, aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav, možno sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch. Odsek 2 platí primerane aj pre neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby.
16. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že žalobca preukázal výroky žalobkyne, že smerujú voči nemu len v bodoch „a“, „b“, „c“. Výroky žalovanej v týchto bodoch sú adresne smerujúce proti žalobcovi. Z ostatných dvoch výrokov nevyplýva, že by boli adresované priamo žalobcovi. V prvom rade sa súd vysporiadal s námietkou pasívnej legitimácie žalovanej. Námietka neobstojí, pretože predmetný článok zverejnila žalovaná ako uchádzačka o post primátorky v súvislosti s voľbami a nie pri plnení funkcie primátorky. Súd má za to, že to napísala ako fyzická osoba v rámci predvolebnej kampane a z toho dôvodu považuje námietku žalovanej ako neopodstatnenú.
17. Ako už bolo vyššie uvedené, súd považuje výroky pod bodom „a“, „b“, „c“ ako výroky, ktoré sa týkajú žalobcu. K výroku „a“ súd uvádza, že sa čiastočne stotožňuje s vyjadrením žalobcu a že tvrdenia žalovanej boli čiastočne nepravdivé. Súd má za to, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno o tom, že v roku 2009 vyše 300 zamestnancov X. doplatilo len na spor s X.. Výrok „Doplatil“ je nejasný a spochybniteľný, nebol v ňom priamo napadnutý žalobca ako vinník. Išlo len na poukázanie na spor medzi dvoma firmami. V konaní bolo svedeckými výpoveďami spoľahlivo preukázané zastavenie výroby neschopnosťou X. vyplácať svoje splatné záväzky, čo potvrdili vlastne obaja v konaní vypočutí svedkovia a to ako V.. Q. X. tak aj V.. C. Y.. Z toho titulu došlo aj k odstávke energií a následnému zastaveniu výroby. V konaní nebola síce presne preukázaná výška dlhu. Preukazuje sa suma 10 miliónov eur spoločnosti X. voči žalobcovi a žalovaná v konaní nepreukázala, ani sa nesnažila preukázať ostatné príčiny zastavenia výroby. Súd mal za preukázané, že zastavenie dodávky energií žalobcom mohlo byť jednou z príčin zastavenia výroby spoločnosti X.. Zároveň však zobral na vedomie, že celá situácia
bola oveľa zložitejšia. Dôkazom toho bolo aj samotné reštrukturalizačné konanie spoločnosti X. a preto slová žalovanej „...X. sa vtedy rozhodol, že pre dlh X. prestane fabrike dodávať teplo...“, „Následkom toho sa v polovici októbra zastavila v X. výroba a vyše tristo ľudí skončilo na dlažbe,“ súd považoval za neoprávnené skutkové tvrdenia, ktoré mohli mať za následok poškodenie dobrého mena žalobcu, lebo vyjadrenie prezentovalo, že zastavenie dodávky energií žalobcom bolo jedinou príčinou zastavenia výroby v X., pričom v konaní bolo spoľahlivo preukázané, že zastavenie dodávky energií uvedenej obchodnej spoločnosti bola len jedna z príčin zastavenia výroby. Žalobca spoľahlivo preukázal, že príčin bolo viacero a nielen zastavenie dodávok energií ale najmä dlhy uvedenej obchodnej spoločnosti viacerým zmluvným partnerom, následná reštrukturalizácia, ponuka predaja za jedno euro a snaha o reštrukturalizáciu.
18. K bodu „b“ kde je otázka žalovanej „Či podobne ako v prípade X. nedlhovala aj U. X. za výrobu tepla?“ „Tu sa však X. ako veriteľ nezapojil, aby podal zamestnankyniam pomocnú roku“, súd má za to, že samotná otázka v spojitosti s X. nemohla mať poškodzujúci vplyv na dobré meno žalobcu, išlo len o bežnú otázku týkajúcu sa obchodných vzťahov a vyslovenie pochybnosti o tom, či nebolo zastavenie dodávky energií tejto firme príčinou jej krachu. Právo na vyslovenie takejto otázky žalobkyni nemožno upierať ale napísať skutkové tvrdenie, že sa žalobca do podania pomocnej ruky zamestnankyniam cudzej firmy (U.) nezapojil bez overenia skutočností, je neoprávneným skutkovým tvrdením. Žalovaná na podporu tohto tvrdenia nepredložila žiadny hodnoverný overiteľný dôkaz.
19. K bodu „c“ opodstatnenosť výroku „Podávajú na mňa trestné oznámenia a žiadajú peniaze“, žalovaná k konaní nepreukázala a súd tento výrok žalovanej vyhodnotil ako neoprávnené skutkové tvrdenie, ktoré však nesmerovalo priamo proti žalobcovi ale mohlo byť spájané so žalobcom. Tvrdenie žalovanej „X. odo mňa napríklad prostredníctvom súdu žiadal 200-tisíc eur za to, že som sa zastala ľudí, ktorí boli prepúšťaní z práce“, súd vyhodnotil ako čiastočne opodstatnené skutkové tvrdenie lebo na tomto súde je vedený iný súdny spor medzi účastníkmi konania, ktorý sa vedie pod sp. zn. 5C/183/2010 a skutočne žalovaná suma v tomto konaní bola vo výške 200 000 eur. Uznesením 5C/183/2010 zo dňa 8.2.2012 bolo konanie do sumy 195 000 eur zastavené a táto skutočnosť bola teda v čase predvolebnej kampane žalovanej aj ostatným sporu známa. Ďalej uvádza v tomto výroku žaloba, že žalovaná uviedla, že od nej túto sumu požaduje z dôvodu, že sa zastala ľudí, ktorí boli prepúšťaní z práce. Z vyššie uvedeného konania vyplýva, že celý spor vznikol vlastne z dôvodu, ktorý sa týkal zamestnancov ale obom stranám sporu je nepochybne známe, že sa to týkalo najmä poskytnutia finančných prostriedkov z úradu práce a teda v tejto časti taktiež považuje súd tvrdenia žalovanej za nepravdivé.
20. V bodoch „d“ a „e“ je text všeobecný, v ktorom nie je žalobca adresne uvedený a preto súd je toho názoru, že týmito výrokmi nemohlo dôjsť k poškodeniu dobrého mena žalobcu, pretože meno žalobcu v týchto výrokoch spomínané nebolo. Súd teda žalobu týkajúcu sa bodov „d“ a „e“ žalobcu v celom rozsahu zamietol. Súd teda považuje výroky žalovanej uvedené v bodoch „a“, „b“, „c“ za nepravdivé a v tejto časti súd žalobe žalobcu vyhovel. Takisto keďže považuje tieto výroky za nepravdivé, vyhovel žalobe žalobcu týkajúcej sa uverejnenia ospravedlnenia smerované k žalobcovi tak ako to požadoval vo svojej žalobe ale týkajúce sa výrokov „a“, „b“, „c“ s výnimkou podpisu kde by mala byť podpísaná iba C.. N. D. z dôvodu, že všetky tieto výroky boli prednesené v súvislosti s predvolebnou kampaňou kde sa uchádzala žalovaná o post primátorky mesta a neboli uverejnené pri plnení funkcií primátorky mesta alebo poslankyne Národnej rady SR a z toho dôvodu nemôže byť podpísaná ako primátorka mesta a ako poslankyňa Národnej rady SR pod ospravedlnenie za výroky prednesené v rámci predvolebnej kampane na post primátorky mesta, kde sa o tento uchádzala ako fyzická osoba. Rovnako súd vyhovel žalobe v časti týkajúcej sa odstránenia článku z internetovej stránky, avšak iba v časti týkajúcej sa bodov „a“, „b“ a „c“. Rovnako súd vyhovel žalobe žalobcu v časti uverejniť rozsudok po nadobudnutí jeho právoplatnosti na náklady žalovaného na internetových stránkach. Zároveň žalobca požaduje aj nemajetkovú ujmu vo výške 2 000 eur. Keďže súd priznal čiastočne žalobcovi morálne zadosťučinenie týkajúce sa troch výrokov, je namieste aj priznanie nemajetkovej ujmy, avšak keďže táto nemajetková ujma sa týka všetkých piatich výrokov, súd túto nemajetkovú ujmu znížil na sumu 1 200 eur, čo pokrýva tri výroky (2000 eur : 5 výrokov = 400 eur, za tri výroky 3x 400 = 1 200 eur) . V prevyšujúcej časti súd žalobu týkajúcu sa nemajetkovej ujmy zamietol. Žalobca požadoval aj úrok z omeškania a to odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynie lehota troch dní na plnenie sumy 2000 eur na základe právoplatného rozsudku až do zaplatenia. V časti úroku z omeškania súd žalobu žalobcu taktiež zamietol a to z dôvodu, že tento požaduje úrok z omeškania od vzniku udalosti, ktorá v čase vyhlásenia rozsudku
ešte nenastala. Nie je možné v čase vyhlásenia rozhodnutia uviesť, že sa žalovaná s platením dostane do omeškania a priznať úrok z neexistujúcej udalosti. V časti týkajúcej sa uverejnenia rozsudku, požadoval žalobca, aby súd zaviazal žalovanú uhradiť mu preddavok vo výške 100 eur na uverejnenie rozsudku. Súd vyhovel žalobe v časti uverejnenia rozsudku na náklady žalovanej, ale povinnosť zložiť zálohu 100 eur zo strany žalovanej na uverejnenie tohto rozsudku, žalovanej neuložil z dôvodu, že na strane žalobcu nebolo nijakým spôsobom preukázaná výška tejto zálohy. V tejto časti súd žalobu zamietol.
21. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
22. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
23. Čo sa týka náhrady trov konania, predmetom celého konania bolo päť výrokov prednesených žalovanou. Súd žalobe vyhovel v rozsahu týkajúcich sa troch výrokov žalovanej, to zn. v rozsahu 3/5 tejto žaloby a v rozsahu 2/5 žalobu zamietol. V percentuálnom vyjadrení päť výrokov predstavuje 100% , tri výroky predstavujú 60%. Úspešnosť žalobcu v konaní bola teda v rozsahu 60%, úspešnosť žalovanej v rozsahu 40%. Rozdiel tvorí 20%, preto súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 20%.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.