Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cob/30/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivice Čelkovej a Mgr. Ivany Šlesarovej v právnej veci žalobcu: D., a.s., IČO: 31 651 402, so sídlom X. X, XXX XX A., právne zastúpeného.: F.. E. F., advokátka so sídlom I. X, A., proti žalovanému: X. Q., a.s., IČO: 36 302 953, so sídlom F., právne zastúpenému: P.. M. F., X.., advokátka so sídlom Z. XXX/X, XXX XX B., v spore o zaplatenie 16.000 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 21. novembra 2016, č. k. 9Cb/26/2016-22, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v časti výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil a žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 16.09.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 16.000 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Písomným podaním doručeným súdu dňa 09.11.2016 žalobca zobral svoj návrh na vydanie platobného rozkazu späť z dôvodu, že žalovaný po začatí konania uhradil žalovanú istinu. Za aplikácie ust. § 144 CSP, § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 konštatoval, že nakoľko k späťvzatiu žaloby došlo skôr než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie, v čoho dôsledku súd v zmysle § 146 ods. 1 na prípadný nesúhlas žalovaného neprihliada, žalobca účinne zobral svoju žalobu späť v celom rozsahu, preto konanie vo veci zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP. Žalovaný procesne zavinil zastavenie konania, lebo dlžnú sumu dobrovoľne uhradil až po podaní žaloby, čo žalobca preukázal výpisom z účtu. Žalobca pre správanie žalovaného preto zobral žalobu späť v celom rozsahu, a preto znáša trovy žalobcu žalovaný.

2. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie v zákonnej lehote žalovaný proti výroku o náhrade trov konania. Odvolaciemu súdu navrhol napadnuté uznesenie v časti výroku o trovách konania zmeniť a žalobcovi náhradu trov konania nepriznať. Dôvodil ust. § 365 ods. 1 písm. f) tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko z listinného dôkazu - výpisu z účtu žalobcu vyplýva, že zaplatil žalobcovi značnú pohľadávky vo výške 6.000 Eur ešte pred podaním žaloby dňa 06.09.2016 a zostatok pohľadávky krátko po podaní žaloby, a to dňa 29.09.2016 sumu 5.000 Eur a dňa 15.10.2016 sumu 5.000 Eur. Žaloba bola podaná na súd 16.09.2016. Žalovaný bol názoru, že táto situácia odôvodňuje aplikáciu ust. § 257 CSP, a teda nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi z dôvodu hodných osobitného zreteľa aj vzhľadom na skutočnosť, že žalobca si pri späťvzatí náhradu trov konania neuplatnil.

3. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 aj náležitosti podľa § 363 s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

4. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti čo do trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. b/ zrušiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

5. Preskúmaním obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že žalobca podal dňa 16.09.2016 žalobu o zaplatenie sumy 16 000 Eur s príslušenstvom a uplatnenou a vyčíslenou náhradou trov konania a právneho zastúpenia. Domáhal sa zaplatenia zvyšku neuhradenej faktúry č. 0371160020 zo dňa 24.06.2016 splatnej dňa 30.07.2016 vystavenej na sumu 19.973,07 Eur. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 09.11 2016 vzal žalobca žalobu späť, nakoľko žalovaný po začatí konania uhradil žalovanú istinu. K späťvzatiu žaloby pripojil nečitateľný výpis zo saldokonta bez zreteľných dátumov, z ktorého by sa teoreticky mohlo javiť tvrdenie žalovaného ako pravdivé. Žalovaný spolu s odvolaním predložil rovnako len výpis zo saldokonta predmetnej faktúry. V zmysle čl. 4 bodu 7 medzi stranami sporu uzatvorenej Zmluvy o dielo I zo dňa 24.05.2016 bolo dohodnuté, že faktúra sa považuje za uhradenú pripísaním fakturovanej čiastky v prospech účtu zhotoviteľa (žalobcu). Takýto doklad - výpis z účtu žalobcu - však v konaní nebol predložený, hoci súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o náhrade trov založil práve na takom dôkaze. Preto je jeho rozhodnutie o trovách konania nepreskúmateľné. Naviac žalovaný sa v odvolacom konaní domáhal aplikácie ust. § 257 CSP. V zmysle záverov rozsudku EĽSP Čepek proti Českej republike, ako aj následných nálezov Ústavného súdu ČR Pl. 46/13, I.ÚS 1593/15, sp. zn. II ÚS 828/06 Ústavného súdu ČR, považuje odvolací súd za potrebné, aby o výnimočnej aplikácii tohto ustanovenia, najmä s dôrazom na to, že v súdenej veci sa jedná o obchodno-právny spor, v prvej inštancii rozhodoval súd prvej inštancie.

6. Posúdením obsahu odvolania považoval odvolací súd za podstatnú odvolaciu námietku žalovaného, že v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko žalovaný zaplatil žalobcovi značnú pohľadávky vo výške 6.000 Eur ešte pred podaním žaloby dňa 06.09.2016 a zostatok pohľadávky krátko po podaní žaloby a to dňa 29.09.2016 sumu 5.000 Eur a dňa 15.10.2016 sumu 5.000 Eur, a že pri rozhodovaní o trovách konania mal súd prvej inštancie aplikovať ustanovenie § 257 CSP, lebo boli splnené podmienky pre jeho aplikáciu. Tie žalovaný vzhliadal v skutočnosti, že časť dlžnej sumy uhradil pred podaním žaloby. Po dôslednom preskúmaní spisu odvolací súd považoval odvolanie žalovaného za dôvodné. V posudzovanom prípade, na základe horeuvedeného odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie, trpí nedostatkom dôvodov rozhodnutia, ktoré by vyplývali z obsahu spisu, čo je dôvod, pre ktoré ho nemožno preskúmať v odvolacom konaní, preto napadnuté rozhodnutie zrušil ako nepreskúmateľné a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) v spojení s § 391 ods. 1 CSP. 7. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní náležite preskúmať, kedy došlo k zaplateniu dlžnej sumy v zmysle uzatvorenej zmluvy, a či sú splnené predpoklady pre žalovaným navrhovanú aplikáciu ust. § 257 CSP. Súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodne, svoje rozhodnutie jasne, stručne a najmä presvedčivo odôvodní, pričom v novom rozhodnutí sa dôsledne držať skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu, predložených dôkazov a tvrdení strán sporu, ktoré budú podložené relevantnými dôkazmi.

8. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 CSP.

9. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 3 CSP.

10. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 . Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .